Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jasegíkena Ittai ehémplo

Jasegíkena Ittai ehémplo

Jasegíkena Ittai ehémplo

‘TUICHA ha mbaʼe porãite umi ne rembiapo Ñandejára, opa mbaʼe reisãmbyhýva. Hekopete ha añeteguápe reguata. Nde opavave tetã ruvicha. Ñandejára, máva piko nanemombaʼeguasuichéne. Ko ne añónte nemarangatúva.’ Péicha ningo opurahéi umi ipuʼakavaʼekue Satanás ha imúndo rehe. Upéva ohechauka Ñandejára imarangatuha (Rev. 15:​2-4, JMP). Upéicha avei Jehová oipota hembiguaikuéra imarangatu (Efe. 4:24).

Ha Satanás katu oñehaʼãmbaite ñanemomombyry Ñandejáragui. Péro hetaiterei oĩ osegíva ojapo Ñandejára heʼíva ijetuʼuvéramo jepe. La Biblia ningo heʼi voi: ‘Jehová ohayhu tekojoja, ha ndohejareichéne umi hese ojeroviávape’. Javyʼaite ningo Jehová omombaʼe haguére ñande jerovia! (Sal. 37:28.) Ha akóinte ñaneñeʼẽrendu hag̃ua, Jehová omoĩka la Bíbliape heta tapicha iñeʼẽrendúva rembiasakue. Umíva apytépe oĩ Ittai.

Peteĩ tetã ambuegua oikóva Israélpe

Ittai ningo peteĩ ñorairõhára ikatupyrýva, ha ojeʼe hese haʼéne hag̃ua táva Gatgua, opytáva Filistéape. Upépe onasevaʼekue avei Goliat ha ambue Israel enemígo. Ittai ha seiscientos kuimbaʼépe oñemosẽ hetãgui ha oho oiko Jerusalén ypýpe. La Bíbliape oñeñeʼẽ Ittai rehe oñemombeʼúrõ guare David osẽ hague oho okañy itaʼýra Absalóngui.

David oipyʼakuaa Ittai ha iñirũnguérape. Oiméne omomanduʼáraʼe chupe ohórõ guare iñirũnguérandi Filistéape okañy, ha opyta oiko pe rréi Aquís retãme (1 Sam. 27:​2, 3). Mbaʼépa ojapóta Ittai ha iñirũnguéra oikuaávo Absalón opuʼã hague rréi David rehe? Opuʼãtapa avei hese, térãpa nopenamoʼãinte mbaʼevére? Térãpa ojepytasóta David ykére?

Ñambohovái hag̃ua koʼã porandu jahechami mbaʼépa oikovaʼekue upérõ. Jaʼéma haguéicha David oho Jerusaléngui okañy hag̃ua. Ha osẽ mboyve upégui opyta pe lugár héravape Bet-merhaq, heʼiséva “óga mombyry”. Oiméne ko ógantema oĩ oñesẽmbotaitépe pe valle de Cedróngui ojeho hag̃ua monte de los Olivos gotyo (2 Sam. 15:17; nóta). Upépe David ohecha mboýpa hína umi omoirũva chupe. Umíva apytépe oĩ umi Israelgua ojepytasóva ijykére, avei umi keretitas ha peletitas. Ha ojepytaso mbarete avei ijykére Ittai ha umi seiscientos iñirũ (2 Sam. 15:18).

Pe rréi ohechakuaa mbaʼe situasiónpepa oĩ Ittai, upévare heʼi chupe: ‘Maʼerã piko reju nde avei orendive? Iporãve reho jey ha repyta mburuvicha guasu pyahu ndive [upéva oiméne Absalón hína]. Nde niko reiko mombyry ne retãgui. Kuehénte reg̃uahẽ, ha piko che ajerurétama ndéve reju hag̃ua orendive, ko che voi ndaikuaáiva mamópa aháta! Iporãve reho jeýnte ha eraha nendive ne retãyguápe. Ñandejára tanderovasa ha tanemoirũ opa ára!” (2 Sam. 15:​19, 20).

Ittai katu ohechauka hag̃ua ojepytasoha ijykére, heʼi Davídpe: “Ñandejára rérape haʼe ndéve ha nde rérape, che ruvicha guasu, ameʼẽ ndéve che ñeʼẽ, mamo nde reimehápe, tahaʼe reikove hag̃ua tahaʼe remano hag̃ua, upépe oĩta avei nendive ko ne rembijokuái” (2 Sam. 15:21). Upe heʼivaʼekue oiméne omomanduʼaitéraʼe Davídpe visavuéla Rut heʼivaʼekuére (Rut 1:​16, 17). Upévare David heʼi Íttaipe: ‘Eju jaha orendive upéicharõ’. Ha ‘Ittai ha opa hendive oĩva oho David ha iñirũnguéra ndive’ (2 Sam. 15:22).

‘Ñanerekomboʼe hag̃ua’

Romanos 15:4 heʼi: ‘Opa umi mbaʼe yma guive oĩva Ñandejára Ñeʼẽme, ojehaivaʼekue ñanerekomboʼe hag̃ua’. Ha mbaʼépa ñanemboʼe Ittai rembiasakue? Ñapensa raẽna mbaʼérepa haʼe ojepytasorakaʼe David ykére. Ittai Filisteayguáramo jepe, oguerovia Jehová haʼeha Ñandejára ha haʼe voi oiporavo hague Davídpe oisãmbyhy hag̃ua. Umi Filisteaygua ha Israelgua ningo ndaijaʼeivaʼekue ojuehe yma, péro Ittai ohecha mombyryve ha opensa porã. Haʼe ndeʼirihína David rehe: Péva ningo pe ojukavaʼekue Goliátpe ha heta che retãyguápe (1 Sam. 18:​6, 7). Ittai ningo ohechakuaa David ohayhuha Jehovápe ha ojapoha heta mbaʼe porã. Upévare David omombaʼeterei Íttaipe. Ha ombojaʼórõ guare mbohapy atýpe umi iñirũnguéra oñorairõ hag̃ua Absalón kóntrape, David oiporavo Íttaipe omoakã hag̃ua peteĩ aty (2 Sam. 18:2).

Ñande ñañehaʼãvaʼerã avei jahecha umi mbaʼe porã ñande rapicha ojapóva ha ani ndajachaʼéinte hese ndahaʼéi haguére ñane retãygua, hũ térã morotĩ haguére. Ha ani avei ñapensa vai ñande rapicháre térã ñandeayguasu chupe. Jahecháma ningo David ha Ittai oiko porã hague oñondive. Upéva ohechauka jaikuaa ha jahayhúramo Jehovápe, jahayhutaha avei opaichagua ñande rapichápe.

Jajepyʼamongetávo Ittai ehémplore, ñañeporandumivaʼerã: “Chépa ajepytaso mbarete avei Jesucristo ykére? Ahechaukápa ajeroviaha hese apredikávo kyreʼỹme ha aporomboʼévo la Biblia?” (Mat. 24:14; 28:​19, 20). “Mbaʼépa ajapóne ahechauka hag̃ua ajepytasoha Jehová ykére?”

Umi tuvakuéra ningo ikatu avei ojepyʼamongeta Ittai ehémplo rehe ha oaprende chugui heta mbaʼe. Ittai omeʼẽrõ guare iñeʼẽ pe rréi Jehová oiporavovaʼekuépe ha odesidírõ guare omoirũ chupe, ndahaʼéi ijehénte oñeʼẽva, umi iñirũnguéra ojapovaʼerã avei haʼe oprometéva. Upéicha avei umi túva odesidíva ojapo omombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe, ndahaʼéi ijehénte odesidíva, ifamiliakuéra rehe avei. Ha upéva sapyʼánte ikatu ijetuʼu chupekuéra. Upéicharõ jepe la Biblia heʼi porã ñandéve: ‘Jehová imbaʼeporã umi ipyʼaporãva ndive’ (Sal. 18:​25, ÑÑB).

La Biblia noñeʼẽvéima Ittai rehe omombeʼupávo umi mbaʼe oikovaʼekue Absalón opuʼãrõ guare David rehe. Péro oñeñeʼẽ rupi hese mbykymi, heta mbaʼéma ñanemboʼe pórke upe tiémpope ijetuʼuetereivaʼekue. Ha la Bíbliape oñeñeʼẽ haguére hese, ohechauka Jehová omombaʼe ha ovendesiha umi osegívape ojapo hembipota (Heb. 6:10).