Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñañehaʼãkena jahechakuaa mbaʼépa iporã ha ivai

Ñañehaʼãkena jahechakuaa mbaʼépa iporã ha ivai

Ñañehaʼãkena jahechakuaa mbaʼépa iporã ha ivai

IGÚSTO jahecha mbaʼéichapa ikatupyry ha hete vevýi umi gimnásia ojapóva (gimnásta). Mbaʼeichaitépa oiméne ojeprepara hikuái upearã! Ha la Biblia oiporu ehémploramo upéva ohechauka hag̃ua ñandéve mbaʼéichapa ñahekomboʼevaʼerã ñane konsiénsia.

Apóstol Pablo ohai umi Hebreos-pe: ‘Pe tembiʼu hypyʼũva ningo okakuaapávape g̃uarã, umi omombaʼapóvape ikonsiénsia ohechakuaa hag̃ua mbaʼépa ivai ha iporã’ (Heb. 5:14, JMP). Mbaʼérepa Pablo heʼi umi kristiáno Hebreos-pe omombaʼapo hag̃ua ikonsiénsia peteĩ gimnásta omombaʼapoháicha imúskulo? Ha mbaʼéichapa ikatu ojapo hikuái upéva?

Ymáma mboʼehára vaʼerãmoʼã’

Apóstol Pablo ningo omyesakã Jesucristo haʼeha ‘saserdóte guasu Melquisedec haʼe haguéicha’. Haʼe ohai: ‘Heta mbaʼe oĩ jaʼevaʼerã Jesús rehe, ha hasýnte oñemyesakã porã hag̃ua peẽme napentendeséigui. Peẽ niko ymáma mboʼehára vaʼerãmoʼã, upéva rangue peikotevẽ oñemyesakã jey peẽme umi Ñandejára Ñeʼẽ ndahasyivéva jepe. Peiko ku mitã kambúicha, oikotevẽva gueteri kamby rehe hoʼurangue tembiʼu hypyʼũvéva’ (Heb. 5:10-12, JMP).

Péicha jahechakuaa síglo primérope heta kristiáno hudío opyta hague umi mbaʼe oikuaa ypy vaʼekuépe Ñandejára Ñeʼẽgui ha ndoprogresái Jehová servísiope. Pór ehémplo, ndogueroviaséi hikuái umi mbaʼe oñemyesakãva Ñandejára léipe ha pe circuncisión rehegua (Hech. 15:1, 2, 27-29; Gál. 2:11-14; 6:12, 13). Ha oĩ avei ndohejaséiva umi kostúmbre orekóva, pór ehémplo pe sabadokue jepytuʼu ha pe Ñemoĩ Porã Jey Ára ñemboarete (Col. 2:16, 17; Heb. 9:1-14). Upévare, apóstol Pablo heʼi chupekuéra omombaʼapo hag̃ua ikonsiénsia ohechakuaa hag̃ua mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai. Ha osegi hag̃ua ára ha ára ojerovia mbareteve (Heb. 6:1, 2). Upéva katuete oiméne omomýi umi kristiánope ojepyʼamongeta ha ohechakuaa hag̃ua ombaʼapo porãpa hína ikonsiénsia. Upéva katuete oipytyvõnerakaʼe chupekuéra oprogresa hag̃ua Jehová servísiope. Ha ñandépa ñañehaʼã avei jajapo upéicha?

Ñamombaʼapókena ñane konsiénsia

Mbaʼéichapa ñamombaʼapovaʼerã ñane konsiénsia jajerovia mbarete hag̃ua Jehováre? Apóstol Pablo heʼi upearã ‘jaiporuvaʼerãha’. Ha pe gimnásta omombaʼapoháicha imúskulo imbarete ha hete vevýi hag̃ua, ñande ñamombaʼapovaʼerã ñane konsiénsia jahechakuaa hag̃ua mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai.

John Ratey ningo peteĩ psiquiatra ombaʼapóva Facultad de Medicina de la Universidad de Harvard ndive. Haʼe heʼi: “Ñamombaʼapóramo ñane akã ojapo porãta ñanderehe”. Gene Cohen katu director del Centro de Envejecimiento, Salud y Humanidades oĩva Universidad George Washington-pe. Haʼe heʼi: “Ñamombaʼapóramo ñane akã, umi ñane neurona oprodusi célula nerviosa hérava dendritas, ha péicha hetave ñane neurona ojoaju ojuehe (sinapsis)”.

Añetehápe iporã ñamombaʼapo ñane akã ha jaikuaa hetave mbaʼe Ñandejára Ñeʼẽme heʼíva. Upéicharõmante, ñaiméta jajapo hag̃uáicha hekoitépe ‘Ñandejára rembipota’ (Rom. 12:1, 2).

Ñaikumbýkena umi tembiʼu hypyʼũ asýva

Oiméramo jajerovia mbareteseve Jehováre, ñañeporanduvaʼerã: “Aikuaavépa ahávo Ñandejára Ñeʼẽme heʼíva? Ohechakuaápa cherehe ermanokuéra ajerovia mbareteha Jehováre?”. Ñapensamíntena mbaʼéichapa oñeñandúta peteĩ sy mborayhúpe hoʼukáva kamby ha tembiʼu ivevyimíva imembyraʼýpe, péro upéi tuichavévo ohóvo ndoʼuséiramo umi tembiʼu hypyʼũ asýva. Ñanderehe ikatu avei oiko upéicha Jehová servísiope. Pór ehémplo, javyʼaiterei ningo peteĩ ñande rapicha ostudiáramo ñanendive la Biblia, upéi oñemeʼẽ Jehovápe ha ojevautisa. Péro mbaʼépa oikóta ndosegíriramo oprogresa? Ñambyasyetereíta ajépa? (1 Cor. 3:1-4.) Enterove oporomboʼévape ningo hiʼãiterei pe hemimboʼégui oiko avei mboʼehára.

Ijetuʼu jepi ñandéve jaiporu ñane konsiénsia jajepyʼamongeta hag̃ua umi mbaʼe iñimportantevévare (Sal. 1:1-3). Péro aníkena jaheja mbaʼeve ñandejoko jajepyʼamongeta hag̃ua. Upearã jaiporu porã vaʼerã ñanetiémpo, jahechavaʼerã mboy tiémpopa jaiporuñaína jahecha hag̃ua téle, jajapo hag̃ua umi mbaʼe ñandegustáva ha ambue tembiapo ikatúva hoʼu rei ñandehegui ñanetiémpo. Ha ñamombaʼapo hag̃ua ñane akã tekotevẽ jastudia kyreʼỹ la Biblia, umi lívro, rrevísta, folléto ha ambue mbaʼe oguenohẽva ‘pe tembiguái jeroviaha ha iñarandúva’ (Mat. 24:45-47). Jaleevaʼerã avei káda día la Biblia, ñañembyaty ñande rogayguándi jastudia hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ ha ñahesaʼỹijo umi mbaʼe hypyʼũvéva omboʼéva la Biblia.

Jerónimo ningo superintendénte viahánte Méxicope ha orresivi rehe káda Ñemañaha pyahu osẽva oñepyrũma ohesaʼỹijo. Haʼe hembirekóndi omoĩ voi peteĩ día ha óra ostudia hag̃ua oñondive. Jerónimo omombeʼu: “Ore ningo rojepokuaa rolee oñondive la Biblia káda día ha roiporu pe folléto Veamos ‘la buena tierra’.” Ambue kristiáno hérava Ronald olee avei la Biblia káda semána oñemoĩva ojelee hag̃ua ha oreko peteĩ térã mokõi mbaʼe oguerahatáva chupe heta tiémpo ostudiapa hag̃ua. Haʼe heʼi: “Koʼã mbaʼe astudiáva chemokyreʼỹ ha aipotáma voi og̃uahẽ pe ára astudiave hag̃ua”.

Ha ñandépa ñañemotiémpo jastudia ha jajepyʼamongeta hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽre? Ñamombaʼapopañaína ñane konsiénsia? Ha jadesidipañaína opa mbaʼe Jehová oipotaháicha? (Pro. 2:1-7.) Ñande ningo jaikuaaseve Jehovápe, ñanearanduse ha hiʼã ñandéve jajerovia mbareteve Jehováre. Ha upéva ikatúta jahupyty ñamombaʼapo meméramo ñane konsiénsia jahechakuaa hag̃ua mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai.

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 23]

“Jaiporuvaʼerã” ñane konsiénsia ombaʼapo porã hag̃ua