Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Iñasãi pe marandu porã Bulgáriape

Iñasãi pe marandu porã Bulgáriape

Iñasãi pe marandu porã Bulgáriape

‘Pe kóga oñemonoʼõvaʼerã ningo hetaiterei, omonoʼõva katu saʼi. Upévare pejerurékena pe kóga Járape tombou hetave omonoʼõvaʼerã’. (MAT. 9:37, 38, NM)

JESÚS heʼi hagueichaite oĩ koʼág̃a pe táva Bulgaria, opytáva sureste gotyo Európape. Mbaʼérepa jaʼe upéva? Upe tetãme ningo oĩ 1.700 puvlikadór ha opredikavaʼerã hikuái 7.000.000 rasápe voi. Ndaikatúi anga umi ermáno haʼekuéra añónte omog̃uahẽ pe marandu porã enterovépe. Upévare Cuerpo Gobernante omeʼẽ permíso sukursál de Bulgáriape, oinvita hag̃ua umi ermáno oĩva Európape oipytyvõ hag̃ua chupekuéra. Péicha, oñeʼẽva guive búlgarope ikatúta ou opredika siete semána hendivekuéra. Ha pe tembiapo oñemohuʼãkuri ojejapóvo táva Sofíape pe Aty guasu tres diagua, “Peñatende porãke!”, 14-16 de agosto áño 2009-pe.

Hetaiterei ermáno oñekuaveʼẽ

Oñemondo invitasión heta tetãme: Alemania, España, Francia, Grecia, Italia ha Polóniape. Umi ohótava opredika, ivolsíllogui opagavaʼerã ipasáhe ha opa mbaʼére, avei ojerurevaʼerã vakasión itravahohápe. Upévare umi ermáno Bulgariaygua oñeporandu mboýpa oñekuaveʼẽne ou hag̃ua. Péro mbeguekatúpe og̃uahẽ g̃uahẽve pe sukursálpe umi solisitu, ha ipahápe ojehupyty 292 voi. Upéicha rupi oñemondo chupekuéra Kazanlak, Sandanski ha Silístrape. Ha umi superintendénte oinvita avei puvlikadór ha prekursorkuéra Bulgariayguápe omoirũ hag̃ua umi ermáno oúvape. Ha amo ipahápe 382 ermáno oho omyasãi pe marandu porã umi lugár sapyʼapyʼánte ojepredikahárupi.

Ojeho mboyve ojepredika, oñemondo ambue ermánope ohecha hag̃ua lugár umi ohótava opyta hag̃ua. Oalkila hikuái departaménto ha hotel varatomíva, upéi ohecha mbaʼe mbaʼépa oñekotevẽvéta oĩ porã hag̃ua umi ohótava opredika upérupi. Avei oalkila peteĩ lugár ojapo hag̃ua hikuái rreunión, ha javyʼaiterei jaikuaávo umi táva ndaiporihápe ni peteĩ testígo ijatyha 50 puvlikadór omombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe.

Umi ermáno oúva tetã ambuégui iguápo ha ikyreʼỹeterei opredika hag̃ua. Mbaʼeve voi ndojokói chupekuéra, ni umi ára haku ohupytýva jepi 40 °C. Tres semánape opredikapáma hikuái Silistra tuichakue. Upe táva opyta rrío Danubio rembeʼýpe ha upépe oiko 50.000 tapicha rupi. Upémaramo umi ermáno oho opredika umi táva oĩvape ijerére og̃uahẽ meve hikuái Tutrakánpe, opytáva 55 kilómetro kuarahyreike gotyo. Umi ermáno oñepyrũ opredika 9:30 pyhareve ha asajekue opytuʼuʼimi okaru hag̃ua, upéi osegi hikuái kaʼaruete la 7 peve. Ha umi ermáno ohovaʼekue Kazanlak ha Sandánskipe ikyreʼỹeterei avei, pyaʼe omyasãi hikuái pe marandu porã umi táva oho haguépe. Upémaramo osegi opredika umi puévlo ijykére opytávape.

Mbaʼépa ojehupyty?

Yma síglo primérope umi apóstol rehe ojeʼe ‘omyenyhẽ hague Jerusalén tuichakue umi mbaʼe omboʼévagui’. Ha upéicha ikatu avei umi hénte heʼi ñane ermanokuérare, umi siete semánape hetaiterei opredika hikuái (Hech. 5:28). Koʼã ermáno ningo omeʼẽ 50.000 rrevísta, ha omboʼe la Biblia 482 tapichápe. Avei pe 1 de septiembre 2009 oñepyrũma peteĩ kongregasión Silístrape ha oĩma cuatro grúpo Kazanlak ha Sandánskipe. Javyʼaiterei jaikuaávo umi tapicha primera vés ohenduvaʼekue pe marandu, kyreʼỹme ostudia ha oikuaave ohóvo Ñandejárape.

Peteĩ precursora especial Españaygua oñeʼẽva búlgarope, ohókuri avei opredika umi ermáno ndive Silístrape. Ha pe primera semánape opredika peteĩ diário vendehápe, hérava Karina. Ko kuñakarai ohendu porãiterei pe marandu porã, oho rreunionhápe ha upe rire oñepyrũma ostudia la Biblia. Péro iména ndogueroviái Ñandejára oĩha, upévare pe kuñakarai ojerure pe ermánape ostudia hag̃ua hikuái peteĩ párkepe. Karina ha mokõi imemby kuña ostudia la Biblia. Pe imemby tuichavéva héra Daniela, ha ogustaiterei chupe umi mbaʼe Ñandejára Ñeʼẽ omboʼéva. Ko mitãkuña una semánape oleepáma pe lívro Mbaʼépa omboʼe la Biblia? Ha oikuaávo mbaʼépa la Biblia heʼi taʼanga ñemombaʼeguasúre, omombopaite umi sánto oguerekóva. Avei oñepyrũma omombeʼu iñamigokúerape umi mbaʼe oaprendéva la Bíbliagui. Ha tres vése ohórõ guare rreunionhápe, Daniela heʼi pe ermána ombostudiávape chupe: “Chéve haʼete pendereheguámava avei, mbaʼéiko ikatu ajapo asẽ hag̃ua apredika penendive?”. Daniela, isy ha iñermána imitãvéva osegi ostudia kyreʼỹme la Biblia ha oñakãrapuʼã porã ohóvo.

Peteĩ ermáno búlgaro hérava Orlin katu ou Itáliagui opredika hag̃ua Kazanlákpe. Peteĩ árape ohokuévo pe óga opytahápe, ohecha mokõi mitãkariaʼy oguapyvahína párkepe ha oñemboja opredika chupekuéra. Oheja koʼã mitãkariaʼýpe peteĩ lívro Mbaʼépa omboʼe la Biblia? ha heʼi chupekuéra oho jeytaha hendapekuéra. Upéi oho jeývo, Svetomir, peteĩva pe mitãkariaʼy oñepyrũ ostudia hendive la Biblia, haimete káda día ostudia hikuái ha nueve díape, Svetomir ocho vésema ostudia. Ko mitãkariaʼy heʼi Orlínpe: “Dos día repredika mboyve chéve pe párkepe, haʼékuri Ñandejárape aikuaaseha chupe ha chepytyvõramo aservitaha chupe”. Upéi Orlin oho jey rire Itáliape, umi ermáno Bulgariaygua osegi ostudia la Biblia Svetomir ndive ha oñakãrapuʼã porãiterei avei ohóvo.

Jehová ohovasa umi omotenondévape chupe

Mbaʼépa heʼi umi ermáno ogastavaʼekue ipláta ha ivakasión oho hag̃ua omombeʼu pe marandu porã Bulgáriape? Peteĩ superintendénte Españaygua ohai: “Upe tembiapo ojejapovaʼekue omokyreʼỹ ha omoag̃uive ojuehe umi ermáno oservíva kongregasión búlgaro oĩva Espáñape”. Peteĩ ermáno Italiaygua ha hembireko katu ohai: “Neʼĩrava gueteri peichaite peve rovyʼa! [...] Pe tembiapo rojapovaʼekue upe méspe tuichaiterei orekambia. Roñeñandu porãiteve koʼág̃a”. Ko paréha opensahína ovávo Bulgáriape oservi hag̃ua oñekotevẽvehápe opredikavaʼerã. Peteĩ ermána precursora regular soltéra Españaygua hérava Carina, ohovaʼekue avei opredika umi ermáno ndive Silístrape. Ha ou rire orrenunsia itraváhope ha ova Silístrape oipytyvõ hag̃ua pe kongregasión pyahu upépe oĩvape. Haʼe oñongatúkuri oikóvo ipláta oganavaʼekue ha oiporu upéva oho hag̃ua oiko un áño Bulgáriape. Mbaʼéichapa oñeñandu ojapo haguére upéva? Haʼe heʼi: “Avyʼaiterei Jehová oheja haguére chéve aju Bulgáriape, hiʼãnte chéve apyta hetave tiémpore koʼápe. Koʼág̃a amboʼe la Biblia cinco che rapichápe ha umíva apytégui tres ohóma rreunionhápe”.

Peteĩ ermána Italiaygua ohoseterei avei opredika Bulgáriape, péro ramónte oñepyrũ hague ombaʼapo ha ndaikatúi gueteri ojerure vakasión. Upémarõ oñembopyʼaguasu ha ojerure permíso ipatrónpe un més. Haʼe odesidíma voi nomeʼẽiramo chupe permíso ohejatanteha itraváho. Ko ermána ni noimoʼãi pe ipatrón heʼíva chupe: “Oĩ porã, tereho katu, péro aníke nderesarái regueru hag̃ua chéve peteĩ postál Bulgáriagui”. Ko ermána ovyʼaiterei ha heʼi Jehová ohendu hague iñemboʼe.

Peteĩ ermána hérava Stanislava oiko táva Varna Bulgáriape, upépe ombaʼapo ha oganaporãiterei. Haʼe ojerure avei permíso ipatrónpe oho hag̃ua opredika Silístrape. Upéi og̃uahẽvo Silístrape ohecha mbaʼeichaitépa ovyʼa umi prekursór oúva ambue tetãgui opredika hag̃ua. Upéva opokoiterei hese ha omyasẽ voi chupe. Upe rire haʼe ojepyʼamongeta mbaʼéichapa oiporu hikóni hekove, ha dos semána oho rire hógape oheja itraváho ha ojapo iprekursorádo. Stanislava ovyʼaiterei oiporupaite haguére itiémpo ipyahu reheve, oservi hag̃ua ñande Apoharépe (Ecl. 12:1).

Ajépa tuichaite Jehová ohovasa umi ipyʼaite guive oservívape chupe! Javyʼaiterei ningo jaiporúramo ñane tiémpo ha ñane mbaretekue japredika ha ñaipytyvõ hag̃ua ñande rapichakuérape. Añetehápe ko tembiapo ndaijojahái! Ikatúpa nde rembaʼapove avei ko tembiapo iñimportantetévape? Ikatu voi ne retãme oĩ lugár oñekotevẽtereiha opredikavaʼerã. Iporãitéta reváramo umichahápe reipytyvõ hag̃ua. Térã ikatu reaprende ótro idióma ha reipytyvõ umi nde rapicha oikuaasévape Ñandejárape. Tahaʼe haʼéva upe rehejáva repredikave hag̃ua, Jehová katuete tuichaiterei nderovasáta (Pro. 10:22).

[Taʼanga ha rrekuádro oĩva páhina 32-pe]

Peteĩ ára iñimportánteva

Heta ermáno ohovaʼekue opredika Bulgáriape, opyta ojejapórõ guare pe aty guasu tres diagua “Peñatende porãke!” táva Sofíape. Umi ermáno Bulgariaygua ovyʼa ha oñeñandu porãiterei ojotopávo upépe heta ermáno opa tetãygua ndive. Ha ovyʼavéntema hikuái ermáno Geoffrey Jackson, Cuerpo Gobernante-pegua opresentávo pe viernes Traducción del Nuevo Mundo de las Santas Escrituras búlgarope. Umi 2.039 oĩva upe aty guasúpe ipyʼakyrỹi ha ovyʼaiterei ohendúvo upéva, ha hatãiterei ojepopete hikuái. Oĩ voi katu hasẽva vyʼágui. Katuete ningo ko Biblia iporãitéva ha ndahasýiva ñantende hag̃ua, oipytyvõvéta umi tapicha ipyʼaporãvape oikuaa hag̃ua Jehovápe.

[Mápa oĩva páhina 30 ha 31-pe]

(Emaña pe kuatiañeʼẽre rehecha hag̃ua osẽ hagueichaite ko párte)

BULGARIA

SOFÍA

Sandanski

Silistra

Kazanlak

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 31]

Umi siete semánape hetaiterei opredika ñane ermanokuéra