Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñandejára réra oĩ Engadínape

Ñandejára réra oĩ Engadínape

Ñandejára réra oĩ Engadínape

NDÉPA rehendúmava oñeñeʼẽramo Saint Moritz rehe? Upéva ningo peteĩ táva ojekuaáva opárupi ha pyʼỹinte ojevisitáva, opyta Suiza suréste gotyo, Italia ypyetépe. Ko táva oĩ válle Engadínape umi montáña yvatevate paʼũme. Heta hénte oho jepi upépe ohecha hag̃ua Saint Moritz ha avei pe Parque Nacional Suizo oĩháme hetaiterei plánta ha mymbakuéra. Koʼã mbaʼe porãita oĩva upépe omombaʼeguasu ñande Apohare Jehovápe (Sal. 148:7-10). Péro oĩve ambue mbaʼe ojejapovaʼekue síglo diecisiete rupi omombaʼeguasúva ñande Apoharépe. Mbaʼépa hína upéva?

Engadínape ojehecharamoiterei heta ógare oñemoĩha Ñandejára réra, ha sapyʼánte ojehai umi óga rokẽ ári. Yma ningo umi hénte upepegua ojepokuaa ohai, opinta térã ograva iparére heta mbaʼe omoporãve hag̃ua hóga. Ha remañáramo ko taʼangáre ikatu rehecha peteĩ óga oĩva Béverpe, ha ojehai hese kóicha: “Áño 1715. Jehová haʼe pe iñepyrũmby ha Jehová haʼe pe ipaha. Opa mbaʼe oiko Ñandejára rupive, ha mbaʼeve ndoikói heseʼỹ”. Jahechaháicha ko ógare ojehai dos vése Ñandejára réra tee.

Tavaʼi Maduláinpe katu jatopa ymavéma ojehai hague peteĩ ógare kóicha: “Salmo 127. Jehová nomopuʼãiramo ore róga, ombaʼapo reíta hese umi alvañíl. Lucio Rumedio. Áño 1654”.

Upévare ikatu ñañeporandu, mbaʼérepa ojehairakaʼe umi ógare Ñandejára réra? Yma pe Reforma Protestante tiémpope la Biblia raẽvete ojetradusivaʼekue rrománchepe, péva peteĩ idióma oúva Latíngui ha oñeñeʼẽvaʼekue Engadínape. Umi hénte upepegua ojepokuaa olee Ñandejára Ñeʼẽ ha omombaʼeterei. Upévare ndahaʼéi ohaíva herakuérante hóga parére, síno ohai avei umi téysto oĩháme Ñandejára réra.

Koʼag̃aite peve Engadínape oñemombaʼeguasu Ñandejárape umi ógare ojehai rupi héra tee. Ha oiméramo nde reiko upépe térã revisitareína upe lugár, roipotaite reikuaave mávapa Ñandejára Jehová. Upearã ikatu reho testigos de Jehová Salón del Réinope, oĩva Béverpe.

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 7]

© Stähli Rolf A/age fotostock