Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Abrahán piko orekorakaʼe kaméllo?

Abrahán piko orekorakaʼe kaméllo?

Abrahán piko orekorakaʼe kaméllo?

LA Biblia omombeʼu faraón Egiptopegua omeʼẽ hague Abrahánpe heta mymba ha umíva apytépe oĩ hague avei kaméllo (Gén. 12:16). Ambue hendápe la Biblia heʼi avei peteĩ Abrahán rembiguái ogueraha hague ‘diez kaméllo’ oho hag̃ua Mesopotámiape (Gén. 24:10). Upéicharõ, orekópa rakaʼe kaméllo Abrahán?

Oĩ heʼíva Abrahán ndorekoichéne hague. Pe Biblia de Estudio Arqueológica de la Nueva Versión Internacional omombeʼu: “Umi karai ostudiáva koʼã mbaʼe heʼi umi kaméllope oñeamansa ha ojeporu hague Abraham tiémpo riréma, amo áño 1200 rupi Cristo ou mboyve”. Upévare ndogueroviái hikuái Abrahán oreko hague kaméllo. Chupekuéra g̃uarã oĩ vai umi informasión kaméllo rehe oñeʼẽva.

Péro ambue ostudiáva koʼã mbaʼe heʼi ojapoha 3000 áño rupi ojeporu hague umi kaméllo heta mbaʼerã. Upéva ndeʼiséi ndojeporúi hague upe tiémpo mboyve. Pe Civilizations of the Ancient Near East [Civilizaciones antiguas del Oriente Próximo] omombeʼu: “Ojehechakuaa ojapomaha 4000 áño rasa [Cristo ou mboyve] oñeamansa ha ojeporu hague umi kaméllope, sureste gotyo Arábiape. Ikatu voi ñepyrũrã oñemongakuaa ojeporu hag̃ua ipirekue, hoʼo, ikamby térã haguekue. Péro upe riremínte oiméne ojehechakuaáma ikatuha avei ojeporu ojegueroja hag̃ua umi mbaʼe pohýi”. Umi arqueólogo ojuhuvaʼekue heta kanguekue ha ambue mbaʼe ikatúva ohechauka ojeporúma hague umi kaméllo Abrahán tiémpo mboyve.

Oĩ heta dokuménto ohechaukáva añeteha ko lívro heʼíva. Peteĩ kuatiañeʼẽ omombeʼu: “Mesopotámiape, ko mymba oĩ umi lísta cuneiforme ha umi séllo rehe, upéva ohechauka ojapomaha 4000 áño rupi og̃uahẽ hague upépe”, térã Abrahán tiémpope.

Mávapa ogueraha rakaʼe umi kaméllo upérupi? Heta karai arandu heʼi umi Arabiaygua ovendéva insiénso oiporu hague kaméllo ohasa hag̃ua pe desiérto rupi Egipto ha Siria gotyo. Ha ikatu voi oñembaʼapo meméma upe negósiope áño 2000-pe Jesús ou mboyve. Génesis 37:25-28-pe omombeʼu umi ismaelíta ogueraha hague insiénso kaméllo ári Egíptope. Ha upéva oiko un síglo haguépe, Abrahán tiémpo rire.

Ojapóma 4000 áño rupi Medio Oriéntepe oĩma hague heta oikuaáva maʼerãpa ojeporu umi kaméllo, ndahetáiramo jepe umi oiporúva. The International Standard Bible Encyclopedia heʼi ikatuha jaguerovia ojeporu hague umi kaméllo Abrahán tiémpope la Bíbliape heʼiháicha, ha umi arqueólogo ojuhuvaʼekue ohechauka porã avei upéva añeteha.