Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Nambyasýi cheñeʼẽrendu haguére umi kámbiope

Nambyasýi cheñeʼẽrendu haguére umi kámbiope

Nambyasýi cheñeʼẽrendu haguére umi kámbiope

Omombeʼu James A. Thompson

Anase áño 1928-pe, súr gotyo Estados Unídospe. Upérõ oĩ léi heʼíva umi ipire kolór hũ ha morotĩva ndojeheʼaivaʼerãha ojuehe. Umi ndojapóiva pe léi heʼiháicha ikatu ojegueraha kárselpe térã orresivi ambue kastígo ivaivéva.

UPE tiémpope, heta hendápe Estados Unídospe testígo de Jehová hũ ha morotĩva tekotevẽvaʼekue oreko apárte kongregasión, sirkuíto ha distríto. Áño 1937-pe che rúgui oiko siervo de compañía (koʼág̃a oñehenóiva coordinador del cuerpo de ancianos) pe kongregasión oĩháme hũva meme Chattanooga-pe (Tennessee). Henry Nichols katu haʼevaʼekue siervo de compañía pe kongregasión oĩháme morotĩva meme.

Chemanduʼa ningo chemitãrõ guare heta mbaʼe porã ahasavaʼekue, aguapými che ru ha ermáno Nichols ndive pe ogaguyʼípe oĩva óga kupépe ha ajapysaka umi mbaʼe heʼívare hikuái. Nantendepáiramo jepe umi mbaʼe heʼíva hikuái, avyʼaiterei aime haguére che ru ykére oñemongeta aja ohecha hag̃ua mbaʼéichapa iporãvéta ojepredika upe situasiónpe.

Upe mboyve, áño 1930-pe oiko peteĩ mbaʼe ijetuʼúva ore famíliare. Che sy omano orekópe 20 áño, ha papa opyta oñangareko orerehe, upérõ che areko 2 áño ha che ermána Doris 4 áño. Upérõ che ru ojevautisaramo, péro oñakãrapuʼã porãma vaʼekue Jehová servísiope.

Umi ehémplo porã chepytyvõvaʼekue

Áño 1933-pe che ru oikuaa peteĩ ermána héravape Lillie Mae Gwendolyn Thomas, ha tiémpo riremi omenda hikuái. Mokõivéva iñeʼẽrendu meme Jehovápe ha péicha omoĩ ehémplo porã chéve ha che ermána Dórispe.

Áño 1938-pe ojejerure testigos de Jehová kongregasionkuérape oasepta hag̃ua ko kámbio: Ansianorã ndojeporavomoʼãveimaha kongregasiónpe, síno pe nombramiénto ouvaʼerã ofisína sentrálgui oĩva Brooklynpe (Nueva York). Chattanooga-pe oĩ umi naiñeʼẽrenduséiva ko kámbiope, péro papa heʼi iñeʼẽrendutaha upe ojedesidívape. Koʼág̃a peve tuicha chepytyvõ che ru ha che syanga ehémplo, haʼe akóinte omoirũva chupe odesidívape.

Ajevautisa ha aiporupaite che tiémpo Jehová servísiope

Áño 1940-pe ermanokuéra ore kongregasiongua oalkila peteĩ kolektívo roho hag̃ua aty guasu ojejapótavape Detróitpe (Michigan). Upérõ heta oĩ ore apytépe ojevautisáva. Péro oĩ nontendéiva mbaʼérepa che ndajevautisái avei, che ningo cinco áño guivéma apredika ha kyreʼỹme ajapo meméva ko tembiapo.

Oñeporandúrõ guare chéve mbaʼérepa, haʼe chupekuéra nantendeporãiha gueteri pe rresponsavilida oguerúva pe vautísmo. Papa ohecharamoiterei mbaʼéichapa ambohovái, upe guive oñehaʼãmbaite chepytyvõ antende hag̃ua mbaʼépa heʼise pe vautísmo ha mbaʼérepa iñimportánte. Cuatro mése haguépe, 1 de octubre 1940-pe, ajevautisa peteĩ lagúna opytávape Chattanooga ypýpe.

Arekópe 14 áño añepyrũ ajapo che prekursorádo vakasión aja. Apredikámi umi táva oĩva Tennessee ha Geórgiape. Voi apuʼãmi, aprepara che rembiʼurã ha las seis pyharevete aháma trén térã kolektívope pe território apredika hag̃uáme. Ajere kaʼaru las seis rupi. Pe che karurã agueraháva katuete haʼupáma jepi las doce mboyve ha apyta chevareʼa. Arekóramo jepe pláta ajogua hag̃ua hiʼupy, chehũ haguére ndojehejái chéve aike ni peteĩ ñemuháme. Peteĩ árape haʼuse eládo kukurúcho péro heʼi chéve hikuái asẽ hag̃ua upégui. Haʼetépe oĩ upépe peteĩ kuñakarai morotĩva imbaʼeporãva, ojogua peteĩ ha ogueraha chéve pe okápe.

Aike ñepyrũrõ guare koléhiope, pe movimiento de derechos civiles oñehaʼãmbaite anivéma hag̃ua oñembohasa asy umi hũvape. Oĩ organisasión, pór ehémplo NAACP (ingléspe heʼiséva Asociación Nacional para el Progreso de las Personas de Color) omokyreʼỹva estudiantekuérape oike hag̃ua upe movimiéntope. Heta eskuéla oĩháme umi ipire kolór hũva, umíva apytépe che eskuéla, heʼi opavave estudiánte oikevaʼerãha koʼã movimiéntope. Chéve chejopy hikuái ajepytaso mbarete hag̃ua umi che pire kolórva ykére, péro haʼe chupekuéra ndajapomoʼãiha upéva. Amyesakã chupekuéra Ñandejára renondépe peteĩchanteha opavave yvypóra, haʼe nomombaʼeveiha avavépe hũ térã morotĩ haguére ha koʼẽrõitéma osolusionataha upe inhustísia ojejapóva (Juan 17:14; Hech. 10:34, 35).

Amohuʼãre che estúdio, ava Nueva Yórkpe. Ahakuévo upépe apyta Filadélfiape (Pensilvania) avisita hag̃ua che angirũnguéra aikuaavaʼekuépe peteĩ aty guasuhápe. Pe kongregasión añembyaty haguépe hendivekuéra ahecha oĩha ermáno hũ ha morotĩva oñondivepa, upérõ ahecha ypy upéva, ha aime aja upépe superintendénte de sirkuíto ovisita upe kongregasión. Peteĩ árape pe superintendénte chemohaʼeño ha heʼi omeʼẽtaha chéve peteĩ asignasión ambue rreunionrã. Upéva chemokyreʼỹ ñepyrũ apyta hag̃ua upépe.

Umi che amígo pyahu Filadélfiape aikuaavaʼekue apytépe oĩ peteĩ ermána hérava Geraldine White, upe rire che ahenói chupe Gerri. Haʼe oikuaa porã vaʼekue mbaʼépa omboʼe la Biblia, ha oñemongetakuaaiterei hapichándi opredika jave ogahárupi. Ha ojapose avei iprekursorádo, upéva chéve g̃uarã iñimportanteterei. Romenda 23 de abril 1949-pe.

Roñeinvita roho hag̃ua Galaádpe

Ore ningo roguerekovaʼekue pe méta rohóvo Escuela de Galaádpe ha roservi misionéroramo ambue tetãme. Upévare roñehaʼãmbaite rojapo umi mbaʼe tekotevẽva roho hag̃ua upépe. Upe riremínte ojejerure oréve rova hag̃ua Láwnsidepe (Nueva Jersey), upéi Chésterpe (Pensilvania) ha upe rire Atlantic Cítype (Nueva Jersey). Upépe roime aja rohupytýma dos áño romenda hague ha roguerahauka pe solisitu roho hag̃ua Galaádpe. Péro ohaʼarõvénte hikuái oreinvita hag̃ua. Mbaʼérepa?

Amo áño 1950 guive ojegueraha heta mitãrusúpe ojapo hag̃ua iservísio militár ha oñorairõ hag̃ua pe gérra oikovaʼekuépe Coréape. Pe ofisína ombyatýva umi mitãrusúpe oĩva Filadélfiape ndochaʼéi testigos de Jehováre ndohói haguére gerrahápe. Péro peteĩ hués heʼi chéve pe FBI cheinvestiga hague ha otopa che arakaʼeve nañorairõiha avavéndi. Upévare, 11 de enero de 1952, pe junta de apelaciones heʼi natekotevẽiha ajapo pe servísio militár haʼe rupi peteĩ minístro rrelihióso.

Upe áñope, agóstope, Gerri ha che rorresivi pe invitasión roho hag̃ua pe kláse número 20 Galaádpe oñepyrũva septiémbrepe. Pe kúrso aja ropensa katuete roñemondotaha ambue tetãme roservi hag̃ua. Che ermána Doris oho pe kláse número 13-pe ha oservi misionéraramo Brasílpe. Norohaʼarõiete pe asignasión oñemeʼẽvaʼekue oréve! Rohovaʼerã rombaʼapo sirkuítope ha rovisita umi kongregasión oĩháme umi ermáno hũva súr gotyo, Alabámape. Naorembovyʼapái ko mbaʼe, ore ningo rohosetereíkuri ambue tetãme roservi hag̃ua.

Pe primer kongregasión rovisitavaʼekue oĩ Húntsvillepe. Rog̃uahẽvo, roho pe ermána ropytataha rógape ha romboguejykuévo ore kosakuéra rohendu chupe heʼívo teléfono rupive: “Og̃uahẽma umi mitã”. Añetehápe ningo 24 áñonte roguereko ha haʼetévaicha voi oremitãvéva. Upévare roservi aja entéro upe sirkuítope ermanokuéra orerenói: “Umi mitã”.

Estados Unídospe súr gotyo oñehenói cinturón de la Biblia, ha upépe haimete opavavénte omombaʼe Ñandejára Ñeʼẽ. Upévare roiporúmi koʼã mbohapy mbaʼe predikasiónpe:

1) Roñeʼẽ mbykymi umi mbaʼe oikóvare ko yvy ape ári.

2) Mbaʼéichapa la Biblia ohechauka oñesolusionataha.

3) Mbaʼépa heʼi la Biblia jajapovaʼerãha.

Upe rire roikuaveʼẽ peteĩ puvlikasión ojestudia hag̃ua la Biblia. Rojapo rupi péicha roñemongeta hag̃ua umi tapicha ndive ojehupyty heta mbaʼe porã, upévare oñemeʼẽ chéve peteĩ asignasión pe asamblearã roguerekótavape Nueva Yórkpe áño 1953-pe, hérava “Sociedad del Nuevo Mundo”, upépe rohechaukavaʼerã mbaʼéichapa ropredika.

Áño 1953 mbyte rupi arresivi peteĩ asignasión avisita hag̃ua umi sirkuíto oĩháme ermáno hũva superintendénte de distrítoramo. Ore território ningo tuichaiterei, súr gotyo Virginia guive Florida peve ha kuarahy reike gotyo, Alabama ha Tennessee peve. Superintendentekuéra oiporu umi ermáno oikuaveʼẽmívante. Pór ehémplo, umi óga ropyta haguépe ndaiporivaʼekue água korriénte, upévare rojahúmi peteĩ vañérape oĩva kosina kupépe. Upe lugár añoite hakumie umi óga ropyta haguépe.

Umi provléma oĩva ndojeheʼái haguére umi tapicha hũ ha morotĩva

Roservi hag̃ua súr gotyo Estados Unídospe orekatupyry ha tekotevẽvaʼekue ropensa porã mbaʼe mbaʼépa rojapóta. Umi hũvape ningo ndojehejái oho ojohéi ijao peteĩ lavanderiápe, péro Gerri oikévo upépe heʼi ojoheitaha “ña Thompson” ao, upéicha rupi heta oĩ opensáva Gerri haʼeha “ña Thompson” empleáda. Superintendénte de distritokuéra rohechaukáta jave pe pelíkula Sociedad del Nuevo Mundo en acción, che ahenói teléfono rupive ajerure hag̃ua peteĩ pantálla tuicháva “karai Thompson” rérape. Upe rire aha agueru. Akóinte orerory ha naoreprovlemaguasúi ropredika jave.

Oĩ avei ambue provléma, umi oikóva nórte gotyo Estados Unídospe ndojoguerahaporãi umi oikóva ndive súr gotyo. Peteĩ jave oñeguenohẽ peteĩ diáriope James A. Thompson, Jr., Sociedad Watchtower Bible and Tract of New Yorkpegua, ojapotaha diskúrso peteĩ asambléape. Ojeleévo upe notísia oĩ opensáva che haʼeha Nueva Yorkgua, upéicha rupi ojoko orehegui pe kontráto roguerekovaʼekue rojapo hag̃ua pe asambléa de sirkuíto peteĩ eskuélape. Upévare tekotevẽvaʼekue aha añeʼẽ umi omoakãvandi pe eskuéla haʼe hag̃ua chupekuéra che astudia hague súr gotyo, Chattanooga-pe. Ohechakuaávo upéva omeʼẽ oréve permíso rojapo hag̃ua pe asambléa.

Pe dékada de 50 mbyte rupi, ndojoguerahaietevéntema umi hũ ha morotĩva, ha sapyʼánte oñorairõ voi hikuái. Áño 1954-pe oiko heta asambléa de distríto ha upérõ heta Testigos ipochy ohechávo umi diskursánte apytépe ndaiporiha ni peteĩ ermáno ipire kolór hũva. Ore roʼémi umi ermánope ipasiénsia hag̃ua. Pe asambléa de distrítope ojejapóva ambue áñope che ajapóma avei diskúrso, ha upe guive heta hetavéma oĩ umi ermáno ipire kolór hũva ojapóva diskúrso asambleahápe súr gotyo.

Tiémpo rire, súr gotyo Estados Unídospe, saʼivéma ojoavy umi hũ ha morotĩva, ha mbeguekatúpe oñepyrũma oĩ kongregasión oĩháme oñondive hikuái. Upéicha rupi tekotevẽvaʼekue oñemondo maranduhára ambue kongregasiónpe, oñemohenda porã umi território ha umi ermáno omoakãvaʼerã kongregasionkuéra. Ñambyasýramo jepe, heta ermáno hũva ha morotĩvape ombopochy umi kámbio. Péro hetave roime noromboykéiva ore rapichápe, Jehová ojapoháicha. Roĩ voi heta roguerekóva amígo ipire kolór diferénteva. Akakuaa aja amo áño 1930 ha 1940 rupi che família ojapo upéicha ha omoĩ ehémplo porã.

Peteĩ asignasión pyahu

Enero 1969-pe, rorresivi peteĩ invitasión roho hag̃ua Guyánape, ha vyʼápe roʼe rohotaha. Roho raẽ Brooklynpe (Nueva York), upépe chemboʼe hikuái amoakã porã hag̃ua predikasión Guyánape. Julio 1969-pe rog̃uahẽ Guyánape. Oréve g̃uarã tuichaiterei upe kámbio ropytátamagui roiko peteĩ hendápe, upe mboyve ningo dieciséis áñorema aservi superintendénte viahánteramo. Hiʼarive Gerri oservi misionéraramo ha oiporuve itiémpo predikasiónpe ha che ambaʼapo sukursálpe.

Che ajapo opa mbaʼe: akopi ha aguerahauka puvlikasión umi 28 kongregasión oĩva upe tetãme, arresivi ha ambohovái umi kárta oúva Brooklyngui. Káda día ambaʼapo 14 ha 15 óra. Ijetuʼu ningo mokõivévape g̃uarã, péro roñehaʼãmbaite rojepokuaa ha rovyʼa ore rembiapo reheve. Rog̃uahẽrõ guare Guyánape oĩ 950 maranduhára ha koʼág̃a oĩma 2.500 rasa.

Guyánape iporãiterei la tiémpo, oĩ opaichagua yva ha verdúra, péro upe orembovyʼavevaʼekue ningo rohecha umi tapicha ipyʼaporãva ostudia la Biblia ha oikuaa Ñandejára Rréino rehegua. Gerri ojapómi veinte estúdio vívliko káda semána, ha heta ore estudiánte oñakãrapuʼã ha ojevautisa. Tiémpo rire, oĩ oikóva chugui prekursór, ansiáno ha misionéro.

Hetave mbaʼe rombohovái

Áño 1983-pe, che sy ha che ru, oikóva Estados Unídospe oikotevẽma roipytyvõ chupekuéra. Gerri ha che roñembyaty che ermána Doris ndive, oservímava 35 áñore misionéraramo Brasílpe, rohecha hag̃ua mbaʼépa ikatu rojapo. Doris odesidi oho jey oñangareko hag̃ua hesekuéra. Doris heʼi iporãveha haʼénte oho, upéicha peteĩnte ohejáta iservísio. Upe rire ore sy ha ore ru omano, ha Doris opyta oservi de prekursóra espesiál Chattanooga-pe.

Áño 1995-pe ojeʼe chéve arekoha kánser de próstata ha upéicha rupi roho jeýmante Estados Unídospe. Roiko Góldsborope (Carolina del Norte), upéicha romombyte, che hentekuéra ningo oiko Ténnesseepe ha Gerri hentekuéra katu oiko Pensilvániape. Che kánser ojejoko ha koʼág̃a Gerri ndive roservi peteĩ kongregasiónpe oĩva Góldsborope de precursores especiales de salud delicada.

Apensávo umi 65 áño rasa roservímavare Gerri ndive roiporupaitévo ore tiémpo Jehová servísiope, aagradeseterei Jehovápe hetaite mbaʼe porã ohupytykávare oréve. Norombyasýi roñehaʼã haguére roservi chupe haʼe heʼihápe oréve. Ore rekove pukukuére rohechakuaa añeteha David heʼivaʼekue: “Nde [Jehová], ndepyʼaporã ipyʼaporãva ndive” (2 Sam. 22:26, ÑÑB).

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 3]

Che ru ha ermáno Nichols omoĩ chéve ehémplo porã

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 4]

Gerri ndive, roho mboyvemi Galaádpe (1952)

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 5]

Galaádgui roñemondo sirkuítope súr gotyo Estados Unídospe

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 6]

Superintendénte ha hembirekokuéra peteĩ aty guasu oĩháme ermáno hũ ha morotĩva (1966)

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 7]

Vyʼápe aservírõ guare misionéroramo Guyánape