Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Mbaʼépa jahupyty Jehová ñaneperdona haguére?

¿Mbaʼépa jahupyty Jehová ñaneperdona haguére?

‘[Jehová] oporoporiahuvereko ha ipyʼaporã, hasy ipochy hag̃ua [...], operdona tapichakuéra rembiapo vai.’ (ÉX. 34:6, 7, ÑÑB)

1, 2. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová otratavaʼekue Israélpe? b) ¿Mbaʼépa ñahesaʼỹijóta ko artíkulope?

 NEHEMÍAS tiémpope, heta levíta orrekonose peteĩ ñemboʼépe umi Israelgua heta vése “nohenduséi” hague Ñandejára omandáva. Upéicharõ jepe, Jehová ohechauka jey jey chupekuéra ‘oporoperdonaha, oporoporiahuvereko, ndaipochyreíri ha ipyʼaporãitereiha’. Ha Ñandejára osegi imbaʼeporã hendivekuéra Nehemías tiémpope avei, ou jey rire hikuái hetãme (Neh. 9:16, 17, ÑÑB).

2 Opavave iporã ñañeporandu: “¿Mbaʼépa ahupyty Jehová cheperdona haguére?”. Ñambohovái hag̃ua ko porandu iñimportánteva, jahecháta mbaʼéichapa Jehová operdona rréi David ha rréi Manaséspe ha mbaʼépa ohupyty hikuái upéicha rupi.

UMI MBAʼE VAIETE DAVID OJAPOVAʼEKUE

3-5. ¿Mbaʼéichapa David tuichaiterei ou opeka?

3 David oñehaʼãramo jepe iñeʼẽrendu Jehovápe, tuicha opekavaʼekue avei. Pór ehémplo, ojapo mokõi mbaʼe ivaietereíva operhudikáva peteĩ matrimóniope, ha ogueru mbaʼe vai ijupe voi ha avei Urías ha Bat-sébape. Jehová okorrehi lája Davídpe ñanemboʼe mbaʼéichapa haʼe oporoperdona. Jahechamína mbaʼépa oikovaʼekue upérõ.

4 David omondo pe ehérsito Israelgua omongora hag̃ua Rabá, Ammón kapitál, opytáva 80 kilómetro Jerusaléngui, poniénte gotyo, rrío Jordán mboypýri. Upe aja, ipalásio terrása guive ohecha Bat-sébape ojahuhápe ha oikuaa iména ndaiporiha. David iñakãraku hese ha ohenoika chupe, ha upéi oñeno hendive (2 Sam. 11:1-4).

5 David oikuaa rire Bat-seba hyeguasuha, ohenoika Uríaspe ou hag̃ua Jerusalénpe, oimoʼãgui ohotaha oñeno hembirekóndi. Péro Urías ni ndoikéi hógape, David heʼíramo jepe chupe oho hag̃ua upépe. Upémarõ, oguerahauka peteĩ kuatiañeʼẽ pe komandántepe heʼihápe omoĩ hag̃ua Uríaspe “pe ñorairõ ipohyivehápe”, ha oheja hag̃ua chupe haʼeño ikatu hag̃uáicha ojejuka. Ha upeichaite oiko, Urías omano upe ñorairõme David oipota haguéicha (2 Sam. 11:12-17, ÑÑB). Péicha pe rréi ndahaʼéi oñenónteva tembireko ahénondi, síno avei ojukauka peteĩ kuimbaʼe ndojapóivape mbaʼe vai.

DAVID OKAMBIA

6. ¿Mbaʼépa ojapo Jehová David opeka haguére, ha mbaʼépa ñanemboʼe upéva?

6 Jaikuaaháicha, Jehovágui nokañýi mbaʼeve (Prov. 15:3). Umi mbaʼe David ojapovaʼekue “ivaiete [Ñandejára] resa renondépe”, upe rire omendáramo jepe Bat-sébare (2 Sam. 11:27, ÑÑB). ¿Mbaʼépa ojapo Jehová David opeka haguére? Haʼe ningo ‘oporoperdonakuaa’ ha omondo hendápe iproféta Natán. Amalisia Ñandejára otopase David rehe peteĩ mbaʼe iporãva ikatu hag̃uáicha operdona chupe. ¡Ajépa imbaʼeporãite Jehová oñatendégui upéicha ko provléma! Haʼe ndojopýi Davídpe omombeʼu hag̃ua ipekádo, síno oiporu Natánpe ha peteĩ ehémplo rupive ohechauka chupe ivaietereiha ojapovaʼekue (elee 2 Samuel 12:1-4). Péicha jahecha Ñandejára ‘oporoperdonaha’ ha oñatende porãiterei hague ko situasión.

7. ¿Mbaʼépa ojapo David ohendu rire pe ehémplo Natán omoĩvaʼekue?

7 David ohendu rire pe ehémplo omoĩva chupe Natán, ipochyeterei ha heʼi pe kuimbaʼe iplátava iñinhustoiterei hague. Upévare heʼi pe profétape: “¡Ñandejára oikovéva rehe haʼe ndéve! Pe kuimbaʼe ojapovaʼekue upéicha hapicháre [ojejukavaʼerã]”. Avei heʼi tekotevẽha oñemyengovia jey pe imboriahumívape operdevaʼekue. Péro peichaháguinte Natán heʼi chupe peteĩ mbaʼe nohaʼarõietéva: “¡Nde hína upéva!”. David oikuaa hembiapo vai rupi oĩtaha ifamília ‘ojejuka’ asyetereíva ha ojehasataha heta mbaʼe ijetuʼúva hogapýpe. Chupe katu oñemotĩta heta rovake. Haʼe ohechakuaa ivaietereiha ojapovaʼekue ha orrekonose: “Ajapo ivaíva Ñandejára renondépe” (2 Sam. 12:5-14).

DAVID OÑEMBOʼE HA ÑANDEJÁRA OPERDONA CHUPE

8, 9. ¿Mbaʼéichapa Salmo 51 ohechauka David oñandúva, ha mbaʼépa ñanemboʼe upéva Jehovágui?

8 Peteĩ purahéi David ojapovaʼekue ohechauka ombyasy hague ipyʼaite guive hembiapo vaikue. Salmo 51 ohechauka orrekonose hague ipekádo, oñearrepenti ha ojerure asy hague Jehovápe operdona hag̃ua chupe. Ndoipotaieterei Ñandejára oñemomombyry chugui, ha heʼi: “Nderehe añónte ajapo ivaíva”. Upe rire ojerure avei chupe: ‘Embopyahu che rekove ha taimarãʼỹ, che pyʼapy toñembopyahu ha taimbarete. [...] Embopyahu jey chéve vyʼa añandúva cherenohẽvo jejopy vaígui, ha nde puʼaka marangatu tachemombarete’ (Sal. 51:3-6, 9-14 [Sal. 51:1-4, 7-12, NM]). Ñande avei ñañemboʼe jave ñamombeʼupaitevaʼerã Jehovápe mbaʼépepa ñanekangy, David ojapo haguéicha.

9 David oikove aja pukukue heta ohasa asy opeka rupi ha Jehová ndoipeʼái chugui umi provlemaita ohupytýva ofalla haguére. Upéicharõ jepe, operdona chupe ohechágui ‘ojepyʼapy ha ojejopy asyha’, ha oñearrepentiha ipyʼaite guive (elee Salmo 32:5; Sal. 51:17). Ñandejára Ipuʼakapáva oikuaa porã mbaʼépa omomýi peteĩ persónape opeka hag̃ua. Upévare oheja rangue yvypóra ohusga David ha Bat-sébape heko vai haguére, haʼete voi oñenkarga upe situasión rehe. Ha pe Léi omandárõ jepe ojejukavaʼerãha umi oporomoakãratĩvape, Jehová oiporiahuvereko chupekuéra (Lev. 20:10). Tiémpo rire onase Salomón, David ha Bat-seba família, ha ogoverna Israel itúva rendaguépe (1 Crón. 22:9, 10).

10. a) ¿Mbaʼe rehépa oiméne Jehová imanduʼa operdona hag̃ua Davídpe? b) ¿Mbaʼe mbaʼépa Jehová ohecha ñaneperdona hag̃ua?

10 Oiméne Jehová operdona avei Davídpe imanduʼágui oiporiahuvereko hague Saúlpe (1 Sam. 24:4-7). Jehová ñandetrata ñande jatrataháicha ótrope. Jesús heʼivaʼekue voi: “Ani pehusga pende rapichápe, ha Ñandejára napendehusgamoʼãi avei. Cháke peẽ peporohusgaháicha pejehusgáta avei, ha pe medída peiporúva pende rapicháre ojeporúta avei penderehe” (Mat. 7:1, 2, NM). Jehová ikatu operdona ñande pekádo, taivai jepe raʼe pe ñemoakãratĩ térã asesinátoicha. ¡Ajépa ñandepyʼaguapyete japytávo! Péro ikatu hag̃uáicha Jehová ojapo upéva, tekotevẽ ñaime ñaporoperdona hag̃uáicha, ñarrekonose Jehová renondépe jajavy hague ha jahechauka ñakambiaha. Peteĩ hembiapo vaíva oñearrepentíramo ipyʼaite guive, opytáta “ipiroʼy” Jehová operdonágui chupe (elee Hechos 3:19).

MANASÉS OPEKA VAIETEREI, PÉRO OÑEARREPENTI IPYʼAITE GUIVE

11. ¿Mbaʼéichapa Manasés opeka Jehová renondépe?

11 Jahechamína ótro ehémplo ohechaukáva mbaʼeichaitépa Jehová oporoperdona. Manasés oñepyrũ ogoverna Judá 360 áño Davídgui oiko rire rréi. Haʼe ningo iñañaiterei, ha umi 55 áño oisãmbyhy aja, provlémamante oĩ hetãme. Upévare Jehová okondena chupe. Manasés omopuʼã heta altár Baálpe g̃uarã, “omombaʼeguasu mbyjaita arapeguápe”, osakrifika itaʼyrakuéra tatápe ha oporomokyreʼỹ ojejapo hag̃ua espiritísmo. “Upéicha ojapo opaichagua tembiapo vai ñande Ruete resa renondépe.” (2 Crón. 33:1-6, ÑÑB.)

12. ¿Mbaʼéichapa Manasés oñemoag̃ui jey Jehováre?

12 Upe rire Manaséspe ojegueraha préso Babilóniape, mombyry hetãgui. Oiméne upépe imanduʼa Moisés heʼivaʼekuére Israélpe: “Pejejuhúvo ivaívape ha opa umi mbaʼe ojehu rire peẽme, ipahápe pejevýta [...] Ñandejára gotyo ha peneñeʼẽrendúta chupe” (Deut. 4:30). Ha upéva oiko Manasés rehe. Haʼe oñemoag̃ui jey Jehováre. “Oñemomirĩete” ha “oñemboʼe” meme (ehecha páhina 21) (2 Crón. 33:12, 13, ÑÑB). La Bíbliape noĩri umi mbaʼe Manasés heʼivaʼekue oñemboʼérõ guare, péro jaʼekuaa ojoguáne hague David ohaivaʼekuépe Salmo 51-pe. Tahaʼe haʼeháicha, ojekuaa Manasés okambiaite hague.

13. ¿Mbaʼérepa Jehová operdona Manaséspe?

13 ¿Mbaʼépa ojapo Jehová Manasés oñemboʼe rire? Ñandejára Ñeʼẽ heʼi: “Ñande Ruete ohendu iñemboʼe”. Ojapo haguéicha David, Manasés ohechakuaa ivaietereiha ojapóva ha oñearrepenti ipyʼaite guive. Upévare Jehová operdona chupe ha oheja ogoverna jey Jerusalén. “Manasés ohechakuaa ñande Ruetenteha yvy ariguakuéra Jára.” (2 Crón. 33:13, ÑÑB.) ¡Ajépa tuichaite ñanekonsola ko ehémplo ohechaukáva Ñandejára operdonaha umi oñearrepentívape!

Jehová operdona rupi Manaséspe haʼe ogoverna jey Jerusalénpe

¿OPERDONA REÍNTEPA JEHOVÁ OPA MBAʼE?

14. ¿Mbaʼépa jajapovaʼerã Jehová ñaneperdona hag̃ua?

14 Koʼág̃a rupi, naentéroi oservíva Jehovápe opeka vaieterei David ha Manasés opeka haguéicha. Péro koʼã mokõi rréi ehémplo ñanemboʼe ñañearrepentíramo ñande pyʼaite guive, Jehová ikatuha ñaneperdona jafalla vaíramo jepe henondépe.

15. ¿Mbaʼérepa ndaikatúi jaʼe Jehová operdona reinteha opa mbaʼe?

15 ¿Ikatúpa jaʼe Jehová operdonanteha yvyporakuérape opa mbaʼe? Nahániri. Jahechamína mbaʼépepa idiferénte David ha Manasés umi hénte naiñeʼẽrendúivagui oĩvaʼekue Israel ha Judápe. Pór ehémplo, Ñandejára omondo Natánpe heʼi hag̃ua derechoite Davídpe mbaʼépepa ojavy, ikatu hag̃uáicha okambia, ha pe rréi oagradese upéva. Manasés katu ojecha vaírõ guare oñearrepenti ipyʼaite guive. Péro umi Israel ha Judaygua ndohejaséi hembiapo vai ha upévare Jehová noperdonái chupekuéra. Haʼe heta vése omondo umi proféta heʼi hag̃ua chupekuéra mbaʼéichapa ohecha hembiapo vaikuéra (elee Nehemías 9:30). Haʼekuéra ou jey rire hetãme Babilóniagui, Ñandejára omondo jey chupekuéra umi isiérvo iñeʼẽrendúva omombeʼu hag̃ua imensáhe, pór ehémplo saserdóte Esdras ha proféta Malaquíaspe. Ha pe puévlo ojapo aja Ñandejára rembipota, opavavénte ovyʼa (Neh. 12:43-47).

16. a) ¿Mbaʼépa oiko pe Israel yma guarére noñearrepentíri haguére? b) ¿Mbaʼe oportunidápa oreko umi isrraelíta ojeroviáva Jehováre?

16 Jesús omeʼẽ hekove perfékto sakrifísioramo una vés opa ára g̃uarã omosãso hag̃ua yvyporakuérape. Upe guive Jehová ndojerurevéima oñekuaveʼẽ hag̃ua umi mymba sakrifísioramo (1 Juan 4:9, 10). Jesús avei ohechauka ojoguaha itúvape heʼívo: “Jerusalén, Jerusalén, rejukáva umi proféta ha rejapíva itápe umi Ñandejára remimboúpe... ¡hetaite ningo añehaʼã ambyaty ne membykuéra pe ryguasu ombyatyháicha imembykuéra ipepo guýpe! Péro peẽ ndapeipotái. ¡Péina! Pende róga ojeheja reíma peẽme” (Mat. 23:37, 38, NM). Péro pe Israel yma guare noñearrepentíri hembiapo vaikuégui, upévare Jehová orrechasa chupekuéra ha omoñepyrũ pe Israel pyahu (Mat. 21:43; Gál. 6:16). ¿Heʼisépa upéva Jehová omboykéma hague entéro umi Israelguápe? Káda únope oñemokyreʼỹ ojerovia hag̃ua Jehováre ha Jesús sakrifísiore, ikatu hag̃uáicha Ñandejára oiporiahuvereko chupekuéra ha operdona hembiapo vaikue. Peichagua oportunida oñemeʼẽta avei entéro omanovaʼekuépe oñearrepentiʼỹre ha oñemoingove jeýva pe múndo pyahúpe (Juan 5:28, 29; Hech. 24:15).

UMI MBAʼE JAHUPYTÝVA JEHOVÁ ÑANEPERDONA HAGUÉRE

17, 18. ¿Mbaʼéicha añoitépa Jehová ñaneperdonáta?

17 ¿Mbaʼépa jajapovaʼerã jaikuaágui Jehová ikatuha ñaneperdona? Jajoguavaʼerã David ha Manaséspe ha ñarrekonose ñanerembiapo vai hague, ñañearrepenti, jajerure Jehovápe tañaneperdona ha tañanepytyvõ ñandepyʼapy potĩ hag̃ua (Sal. 51:10). Ha oiméramo jajapo peteĩ mbaʼe ivaietereíva, jajerurevaʼerã ansianokuérape tañanepytyvõ ñaime porã jey hag̃ua Jehová ndive (Sant. 5:14, 15). Tahaʼe haʼéva ñane situasión, ñandepyʼaguapy jaikuaávo Jehová imbaʼeporãha ñanendive. Haʼe voi heʼivaʼekue Moiséspe ‘oporoporiahuvereko ha ipyʼaporãha, hasy ipochy hag̃ua [...] ha ndopyrũiha iñeʼẽ omeʼẽvaʼekue rehe. [...] Operdona tapichakuéra rembiapo vai’ ha imbaʼeporã hendivekuéra. Hiʼarive Jehová koʼag̃aite peve upéicha (Éx. 34:6, 7).

18 Ñandejára oprometevaʼekue umi isrraelíta oñearrepentívape operdonambaitetaha chupekuéra hembiapo vai. Heʼi voi ipekadokuéra ojoguáramo jepe ‘ao pytãme’ omopotĩtaha ku “ovecha rague morotĩvaicha” (elee Isaías 1:18). Upéicharõ, ¿mbaʼépa jahupyty Jehová ñaneperdona haguére? Jahechaukáramo ñañearrepentiha ha jaagradeseha chupe, haʼe operdonambaitéta umi mbaʼe vai jajapovaʼekue.

19. ¿Mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

19 Jahechaháicha, Jehová operdona ñane rembiapo vaikue. Upéicharõ, ¿mbaʼéichapa ikatu ñahaʼanga chupe jatratávo ñande rapichakuérape? ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñaperdona hag̃ua umi opeka vaieterei vaʼekuépe ha upe rire oñearrepentíva? Pe artíkulo oúva ñanemokyreʼỹta jahecha hag̃ua mbaʼépa oĩ ñande pyʼapýpe ha mbaʼépa jajapovaʼerã jajoguave hag̃ua Jehovápe. Peteĩ salmísta heʼivaʼekue chupe: “Nde niko nembaʼeporã ha reheja rei oréve ore rembiapo vaikue” (Sal. 86:5).