Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Eñangarekókena ne erénsiare redesidi porãvo

Eñangarekókena ne erénsiare redesidi porãvo

“Pejeguarúkena umi mbaʼe vaígui, ha pejoaju mbarete iporãvare.” (ROM. 12:9, NM)

1, 2. a) ¿Mbaʼépa nemomýi redesidi hag̃ua reservi Ñandejárape? b) ¿Mbaʼe porandúpa ñambohováita?

ÑAIME hetaiterei tapicha jahechauka vaʼekue ñanearanduha jadesidívo jaservi Jehovápe ha jasegívo hekoitépe Jesús pypore (Mat. 16:24; 1 Ped. 2:21). Ñande ñañemeʼẽmava Jehovápe jahechakuaa tuichaiterei mbaʼeha upéva. Péro ndajajedesidíri kuri jaikuaa mimi rupi umi téxto vívliko, síno ñahesaʼỹijo porãgui Ñandejára Ñeʼẽ. Upéicha rupi, ñaaprende hetaiterei mbaʼe omombaretéva ñande jerovia, por ehémplo umi omyesakãva mbaʼe erénsiapa Jehová oikuaveʼẽ entéro umi oikuaávape chupe ha Itaʼýra haʼe ombou vaʼekuépe, Jesucristo (Juan 17:3; Rom. 12:2).

2 Akóinte jaiko hag̃ua kristiáno teéicha, jadesidi vaʼerã opa mbaʼe ñande Ru yvagagua oguerohorýtava. Upévare ko artíkulope ñambohováita koʼã porandu: ¿Mbaʼépa hína ñane erénsia? ¿Mbaʼeichaite pevépa ñamombaʼe vaʼerã upéva? ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jahupyty hag̃ua? ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jadesidi porã hag̃ua?

¿MBAʼÉPA HÍNA ÑANE ERÉNSIA?

3. ¿Mbaʼe erénsiapa ohupytýta a) umi unhído? b) umi “ambue ovechakuéra”?

3 Mbovymi kristiáno ohaʼarõ “peteĩ erénsia oñembyaiʼỹva, ndaikyʼáiva ha noñehundimoʼãiva”. Upéva hína pe priviléhio ijojahaʼỹva ogoverna hag̃ua Cristo ndive yvágape (1 Ped. 1:3, 4, NM). Péro tekotevẽ ‘onase jey’ hikuái ohupyty hag̃ua upéva (Juan 3:1-3, NM). Oĩ avei hetaiterei tapicha oipytyvõva umi unhídope oikuaauka hag̃ua pe marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore. Jesús ohenói koʼã kristiánope umi “ambue ovechakuéra”. ¿Mbaʼe erénsiapa ohupytýta  hikuái? (Juan 10:16, NM.) Pe erénsia Adán ha Eva operde vaʼekue: jeikove opaʼỹva peteĩ lugár neporãvape ndaiporimoʼãihápe ohasa asýva, omanóva térã oñembyasýva (Rev. 21:1-4). Upévare, Jesús opromete pe delinkuénte omano vaʼekuépe ijykére: “Añetehápe haʼe ndéve koestedía: Reiméta chendive pe hardín neporãvape” (Luc. 23:43, NM).

4. ¿Mbaʼépa jareko koʼág̃ama voi ñane erénsia apytépe?

4 Péro koʼág̃ama voi jareko heta mbaʼe oĩva ñane erénsia apytépe. Por ehémplo, ñandepyʼaguapy ha ñaĩ porã Ñandejára ndive jajerovia rupi pe rreskáte ‘Cristo Jesús opaga vaʼekuére ñandesalva hag̃ua’ (Rom. 3:23-25, NM). Ñantende porã umi promésa ijojahaʼỹva jatopáva la Bíbliape. Avei javyʼaiterei ñaime haguére peteĩ ñeʼẽme ñane ermanokuéra opa tetãygua ndive. Ha hiʼarive tuichaiterei mbaʼe ñandéve g̃uarã jaiko haguére Jehová testígoramo. ¡Ajeve voi ningo ñamombaʼete pe erénsia Jehová omeʼẽva ñandéve!

5. ¿Mbaʼépa Satanás oñehaʼã ojapo Jehová rembiguaikuérare, ha mbaʼépa ñanepytyvõta ñañemoĩ mbarete hag̃ua umi ñuhã haʼe oiporúvare?

5 Péro ñañangareko hag̃ua ñane erénsia ijojahaʼỹvare, tekotevẽ ñañatende ani hag̃ua jaʼa Satanás ñuhãme. Haʼe ymaite guive oñehaʼã ikatu hag̃uáicha Jehová rembiguaikuéra operde iñerénsia (Núm. 25:1-3, 9). Oikuaa rupi saʼipaitemaha itiémpo, koʼýte oñehaʼã ñanembotavy (elee Revelación 12:12, 17). ‘Ñañemoĩ mbareteséramo umi ñuhã oiporúvare pe Aña’, tekotevẽ ñamombaʼe ñane erénsia (Efes. 6:11, NM). Upearã ideprovechoitereíta ñandéve Esaú, Isaac raʼy rembiasakue.

ANÍKENA JAJOGUA ESAÚPE

6, 7. ¿Mávapa rakaʼe Esaú, mbaʼe erénsiapa ikatu vaʼerãmoʼã ohupyty?

6 Ojapo haimete cuatro mil áño, Isaac ha Rebeca oreko hague mokõi família hemélova: Esaú ha Jacob. Okakuaávo ohóvo hikuái, ojekuaa tuicha idiferenteha ojuehegui ha ndodesidiriha peteĩcha umi mbaʼe ojapótava. La Biblia heʼi: “Esaúgui oiko mymbajukaha ikatupyrýva oiko meméva ñúre. Jacob katu ijoheipyre ha oiko óga kárpape” (Gén. 25:27, NM). Peteĩ otradusíva la Biblia, hérava Robert Alter, omombeʼu pe ñeʼẽ “ijoheipyréva” heʼiseha “imarangatúva, térã peteĩ ndojapóiva mbaʼe vai”.

7 Esaú ha Jacob orekórõ guare 15 áño, omano ijavuélo Abrahán. Péro pe promésa Ñandejára ojapo vaʼekue chupe ndopytareíri. Tiémpo rire, Jehová heʼi jey itaʼýra Isaácpe umi tetã ko yvy arigua oñevendesitaha Abrahán ñemoñare rupive (elee Génesis 26:3-5). Upéva heʼise pe Mesías, térã pe “ñemoñare” oñeñeʼẽha Génesis 3:15-pe, outaha Abrahán familiarégui. Esaú haʼe vaʼekue Isaac raʼy ypykue, upévare oreko derécho ohupyty hag̃ua upe promésa Jehová ojapo vaʼekue. Péro, ¿omombaʼépa raʼe Esaú upe erénsia iñimportantetéva?

Nerakateʼỹkena ne erénsiare

8, 9. a) ¿Mbaʼépa ojapo raʼe Esaú iñerénsiagui? b) ¿Mbaʼépa Esaú ohechakuaa tiémpo rire, ha mbaʼépa ojapo?

8 Peteĩ árape, Esaú og̃uahẽ oúvo pe ñúgui ha ojuhu Jacóbpe “oñekosina jave”, ha heʼi chupe: “¡Pyaʼe, emeʼẽmi chéve ne rembiʼu pytã asýva. Chekaneʼõiterei ningo!”. Jacob heʼi chupe: “¡Evende raẽ chéve pe derécho reguerekóva taʼýra ypykuéramo!” ¿Mbaʼépa ojapo upémarõ Esaú? Ndajaroviaséiramo jepe, Esaú heʼi: “¡Mbaʼépe piko ideprovéchota chéve pe derécho arekóva taʼýra ypykuéramo!”. Upeichaite, haʼe omboyke iñerénsia peteĩ pláto tembiʼúre. Ikatu hag̃uáicha ojasegura añetehápe Esaú ovende hague chupe iderécho, Jacob heʼi chupe: “Ehura chéve  koʼág̃a”. Esaú ni ndojeréi ojapo hag̃ua upéva. “Upéi Jacob omeʼẽ Esaúpe pan ha lentéha, ha okaru ha hoyʼu rire, opuʼã oho. Péicha Esaú ohechauka nomombaʼeiha pe derécho orekóva taʼýra ypykuéramo” (Gén. 25:29-34, NM).

9 Ohasa rire peteĩ tiémpo, Isaac opensa omanotamaha, upémarõ Rebeca ojapo tekotevẽva guive ikatu hag̃uáicha oñemeʼẽ Jacóbpe pe erénsia omboyke vaʼekue Esaú. Péro tárdema Esaú ohechakuaa odesidi vai hague, ha ojerure asy itúvape: “Chevendesimína avei chéve, che ru. [...] ¿Neremohembýi piko chéve g̃uarã peteĩ vendisión jepe?”. Upémarõ, itúva tujami heʼi chupe ovendesíma hague Jacóbpe ha ndaikatuveimaha okambia upéva. “Ha Esaú osapukái ha hasẽ soro” (Gén. 27:30-38, NM).

10. ¿Mbaʼépa Jehová opensa Esaú ha Jacob rehe, ha mbaʼérepa?

10 ¿Mbaʼépa heʼi la Biblia Esaú rehe? Nomombaʼeiete hague umi vendisión ohupytýtava iñerénsia rupive. Chupe g̃uarã iñimportanteve hembipota. Añetehápe, ndoguerohoryiete umi mbaʼe ohupytýtava haʼe haguére taʼýra ypykue, ha ndohayhúi Jehovápe. Haʼe ni nopensái umi mbaʼe odesidíva ohupytytaha iñemoñarekuérape. Péro Jacob tuichaiterei idiferénte chugui. Haʼe ohechauka omombaʼetereiha iñerénsia, por ehémplo, iñeʼẽrendu itúvape oiporavórõ guare hembirekorã (Gén. 27:46–28:3). Hiʼarive, upearã tekotevẽ vaʼekue ipasiénsia ha isakrifikádo. Ha iñeʼẽrendu rupi, ifamiliarégui ou pe Mesías. ¿Mbaʼépa Jehová opensa Esaú ha Jacob rehe? Proféta Malaquías rupive, Jehová heʼi: “Che ahayhu Jacóbpe, ha ndachaʼéi Esaú rehe” (Mal. 1:2, 3).

11. a) ¿Mbaʼérepa opavave kristiáno koʼag̃aguápe ointeresa vaʼerã Esaú ojapo vaʼekue? b) ¿Mbaʼéicha rupípa Pablo ombojoja Esaú ojapo vaʼekue pe tekovai rehe?

11 ¿Mbaʼérepa opavave kristiáno koʼag̃aguápe ointeresa vaʼerã Esaú ojapo vaʼekue? Apóstol Pablo heʼi umi ermánope: “Pende apytépe noĩri vaʼerã ni peteĩ hekovaíva, ni avave nomombaʼéiva umi mbaʼe oúva Ñandejáragui, ojapo haguéicha Esaú. Haʼe peteĩ pláto tembiʼúre omeʼẽ vaʼekue pe derécho oguerekóva umi taʼýra ypykue” (Heb. 12:16, NM). Ko konsého ideprovécho avei ñandéve. Akóinte ñamombaʼe vaʼerã Ñandejáragui oúva ani hag̃ua ipuʼaka ñanderehe ñande rete rembipota vai ha upevakuére japerde ñane erénsia. Péro, ¿mbaʼéicha rupípa Pablo ombojoja Esaú ojapo vaʼekue pe tekovai rehe? Jahejáramo ipuʼaka ñanderehe ñande rete rembipota vai, ñamboykéta umi  mbaʼe oúva Jehovágui ha jaʼáta pekádope, por ehémplo tekovaípe.

KOʼÁG̃AMA VOI JAPREPARA VAʼERÃ ÑANE KORASÕ

12. a) ¿Mbaʼéichapa Satanás ñandepyʼaraʼã koʼág̃arupi? b) Emombeʼu ehémplo oĩva la Bíbliape ñanepytyvõva tekotevẽ jave jadesidi umi mbaʼe ijetuʼúva.

12 Jaikuaaháicha, ñande ndajaikói jaheka umi mbaʼe ikatu vaʼerã ñandegueraha tekovaípe. Upéva rangue, jajerure Jehovápe tañanepytyvõ jagueropuʼaka hag̃ua oĩramo ñandejopýva jajapo hag̃ua ivaíva (Mat. 6:13). Avei ñañehaʼã ñanepotĩ ko múndo kyʼápe, Satanás oñehaʼãmbaitéramo jepe omokangy ñande jerovia (Efes. 6:12). Haʼe ningo oisãmbyhy ko múndo ha ojaprovecha ñande rete rembipota vaíre omoĩvo ñuhãramo umi mbaʼe ñandestiráva jepi ñaneimperfékto haguére (1 Cor. 10:8, 13). Epensamína oñepresentaha ndéve peteĩ mbaʼe ndepyʼaraʼãva nderekovai hag̃ua. ¿Mbaʼépa rejapóta? ¿Resegítapa Esaú ehémplo ha eréta: “¡Pyaʼe katu, emeʼẽmi chéve!”? ¿Térãpa rembohováita upe tentasión ha reho upégui, ojapo haguéicha José, Jacob raʼy, Potifar rembireko ojopýrõ guare chupe hekovai hag̃ua? (Elee Génesis 39:10-12.)

13. a) ¿Mbaʼéichapa heta kristiáno koʼag̃agua osegi José ehémplo? ¿Ha mbaʼéichapa heta ohaʼanga Esaúpe? b) ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua jasegi Esaú ehémplo?

13 Heta ermáno ohasa peteĩ situasión tekotevẽhápe odesidi osegítapa Esaú térã José ehémplo. Heta oĩ ohechaukáva iñaranduha ha ombopyʼarory Jehovápe, José ojapo haguéicha (Prov. 27:11). Péro oĩ odesidíva osegi Esaú ehémplo ha oapeligra pe erénsia Jehová oikuaveʼẽva. Upéicha rupi, káda áño heta Testígo oñesensura térã oñemosẽ voi kongregasióngui hekovai haguére. Upévare tekotevẽterei japrepara ñane korasõ koʼág̃ama voi, oñepresenta mboyve peteĩ mbaʼe ñandejopýva jajapo hag̃ua ivaíva (Sal. 78:8). Ikatu ningo jajapo mokõi mbaʼe ñanepytyvõtava jadesidi porã hag̃ua tekotevẽ jave ha ani hag̃ua ipuʼaka ñanderehe umi tentasión.

EJEPYʼAMONGETA HA EJEPREPARA

Jaheka meméramo pe arandu oúva Jehovágui, jajeprepara ñaína jagueropuʼaka hag̃ua umi tentasión

14. ¿Mbaʼe mbaʼépa ñañeporandu vaʼerã ikatu hag̃uáicha ‘jajeguaru umi mbaʼe vaígui’ ha jasegi jajapo pe ‘iporãva’?

14 Primero, tekotevẽ ñapensa mbaʼépepa ñandegueraháta ñane rembiapokuéra. Jahayhúramo ñande pyʼaite guive Jehovápe, koʼýte ñamombaʼéta pe erénsia haʼe omeʼẽva ñandéve. Por ehémplo, jahayhúramo peteĩ persónape ndajajaposéi mbaʼeve omoñeñandu vaítava chupe, síno ñañehaʼãmbaite jajapo haʼe oguerohorýva. Upévare iporã ñañemotiémpo jajepyʼamongeta hag̃ua umi mbaʼe ikatúvare jahasa ñande ha umi jahayhúva jahejáramo ipuʼaka ñanderehe ñane rembipota vai. Ñañeporandumína: ¿Mbaʼéichapa apytáta Jehová ndive adesidíramo ajapo chegustávante? ¿Mbaʼéichapa oñeñandúta che rogayguakuéra ha umi ermáno kongregasiongua? ¿Amoñepysangátapa che rapichápe?” (Filip. 1:10). Tekotevẽ avei ñapensa: “¿Cherekovaítapa avyʼaʼimi hag̃ua, térãpa ahasa asýta adesidi vai rupi? ¿Apytasépa ajaheʼo ha añelamenta Esaúicha, ajapo haguére peteĩ mbaʼe vai?” (Heb. 12:17). Jajepyʼamongetáramo koʼã porandúre ‘jajeguarúta umi mbaʼe vaígui’ ha jasegíta jajapo pe ‘iporãva’ (Rom. 12:9). Jahayhu añetéramo Jehovápe ñanemomýita ñañakarama hatã hag̃ua ñane erénsiare (Sal. 73:28).

15. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jagueropuʼaka hag̃ua opa mbaʼe oĩva ko múndope ha ikatúva ñanemomombyry Jehovágui?

15 Segundo, jajeprepara vaʼerã jagueropuʼaka hag̃ua umi tentasión. Jehová omeʼẽ ñandéve heta mbaʼe ñanepytyvõva  jagueropuʼaka hag̃ua opa mbaʼe oĩva ko múndope ha ikatúva ñanemomombyry chugui. Por ehémplo, jastudia vaʼerã Iñeʼẽ, jaha meme rreuniónpe, japredika ha ñañemboʼe (1 Cor. 15:58). Ñañemboʼe jave Jehovápe ha ñamombeʼúrõ chupe jarekóva ñande pyʼapýpe térã japredika memérõ, ñañemombarete jagueropuʼaka hag̃ua umi tentasión (elee 1 Timoteo 6:12, 19). Avei, ikatu hag̃uáicha jajeprepara jagueropuʼaka hag̃ua umi mbaʼe ñandejopýva, ñandete ñañehaʼã vaʼerã (Gál. 6:7). Upéva ojehechauka Proverbios kapítulo 2-pe.

‘EHEKA MEMÉKENA’

16, 17. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jadesidi porã hag̃ua?

16 Proverbios kapítulo 2 ñanemokyreʼỹ ikatu hag̃uáicha ñanearandu ha ñandekatupyry ñapensa hag̃ua. Koʼã mbaʼe ñanepytyvõ jahechakuaa hag̃ua pe iporãva ha pe ivaíva, ha avei jajejokokuaa hag̃ua. Péro ñandete ñañehaʼã vaʼerã ikatu hag̃uáicha jadesidi hekoitépe. La Biblia heʼi: ‘Che raʼy, remombaʼéramo che Ñeʼẽ, ha reñongatu porãramo ndepype che [mandamientokuéra], ha rejapysaka porãramo pe arandu rehe, [...] ha rejerure asýramo akãporã ha akãguapy rehe, ha rehekáramo ku óro morotĩcha, ha rejepovyvývo ha rehekáramo ku pláta yvyguyrõguáicha, upéicharamo reikuaáta mbaʼépa heʼise pe kyhyje ñande Ruetégui ha reikuaáta ichupete voi. Ñande Ruete voi omeʼẽ arandu, ha ijurúgui ou [mbaʼekuaa] ha akãporã’ (Prov. 2:1-6, ÑÑB).

17 Jahechaháicha, tekotevẽ ñakumpli umi mbaʼe heʼíva Proverbios ikatu hag̃uáicha jadesidi porã. Ñambohovaikuaáta umi tentasión jahejáramo Ñandejára Ñeʼẽ ñanesãmbyhy, ñañemboʼe meméramo Jehovápe jajerure hag̃ua chupe tohechauka ñandéve ñande raperã ha jaheka memérõ Ñandejára mbaʼekuaa, ojapoháicha pe ohekáva pláta yvyguy.

18. ¿Mbaʼépa nde redesidi rejapo, ha mbaʼérepa?

18 Jehová omeʼẽ mbaʼekuaa, akãporã, akãguapy ha arandu umi oñehaʼãvape ohupyty koʼã mbaʼe porã. Jaheka meméramo ha ñañehaʼãramo ñakonsegi hag̃ua, koʼýte ñañemoag̃uivéta hese. Ha upéva ñanepytyvõta ñañeñangareko hag̃ua oñepresenta vove umi tentasión. Ñañemoag̃uíramo hese ha jakyhyje chugui hekópe porã, jajehekýita umi tembiapo vaígui (Sal. 25:14; Sant. 4:8). Jaikórõ Ñandejára amígoramo ha jasegi umi konsého omeʼẽva ñandéve, jadesidíta umi mbaʼe ombopyʼarorýva chupe ha ñañangarekóta ñane erénsia rehe.