Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jehová ñeʼẽ ijeroviapy

Jehová ñeʼẽ ijeroviapy

“Jehová ñeʼẽ ijeroviapy, omoarandu oikuaaʼỹvape.” (SAL. 19:7, NM)

1. ¿Mbaʼeichagua témapa pyʼỹinte ojestudia jey jepi rreunionhápe, ha mbaʼéichapa ñanepytyvõ jastudia jeývo umíva?

REPREPARA jave nde rrevísta Ñemañaha oiméne reñeporandúmava: “¿Ndajastudiáima piko raʼe ko téma?”. Oiméramo aréma restudia la Biblia térã reservi hague Jehovápe, rehechakuaáne oĩha heta téma oñehesaʼỹijo jeýva. Por ehémplo, oĩ umi oñeʼẽva Ñandejára Rréinore, Jesús sakrifísiore ha predikasión rehe, térã umi oñeʼẽva mborayhu ha jeroviáre. Jastudia jeývo koʼã mbaʼe, ñanepytyvõ akóinte ñaime porã hag̃ua Jehová renondépe ha jasegi ko konsého omeʼẽva la Biblia: “Pejapókena Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva, ha ani pehendúnte” (Sant. 1:22, NM).

2. a) ¿Mbaʼe mbaʼépa oike avei Jehová ñeʼẽme? b) ¿Mbaʼépepa idiferénte Ñandejára léi yvyporakuéra léigui?

2 Jehová ñeʼẽme jajuhu avei léi, konsého ha mandamiénto haʼe omeʼẽva ipuévlope. Umi léi ha mandáto Ñandejára omeʼẽva ijeroviapy, ndojoguaiete umi léi omoĩvape yvyporakuéra, pyʼỹinte tekotevẽva oñekambia. Oĩramo jepe léi Jehová omeʼẽ vaʼekue ojeporu hag̃ua peteĩ tiémpope, umíva arakaʼeve ndojavýi ha ideprovécho koʼag̃aite peve. Pe salmísta heʼi vaʼekue voi: “[Nde léi] oĩ porãva opa ára” (Sal. 119:144).

3, 4. a) ¿Mbaʼeichagua mensáhepa oĩ avei Jehová ñeʼẽme? b) ¿Mbaʼépa ohupyty vaʼekue umi isrraelíta iñeʼẽrendu jave?

3 Oiméne nde rehechakuaa avei Jehová ñeʼẽ apytépe oĩha umi mensáhe ipohýiva. Ñandejára profetakuéra pyʼỹinte oavisa vaʼekue umi isrraelítape mbaʼépa oikóta hesekuéra naiñeʼẽrendúiramo chupe. Por ehémplo, oike mboyvemi hikuái pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe, Moisés heʼi porã chupekuéra: “Ani peheja avave penemoñuhã ha pendepeʼa Ñandejáragui pemombaʼeguasu hag̃ua [taʼangakuérape], peñesũvo henondépe. Cháke [Ñandejára] ipochy rendýta penendive”  (Deut. 11:16, 17). La Biblia ohechauka Jehová omeʼẽ hague ipuévlope heta mensáhe ha mandamiénto ideprovéchova.

4 Heta vése Jehová omanda umi Israelguápe orrespeta hag̃ua chupe, ohendu hag̃ua iñeʼẽ ha omomarangatu hag̃ua héra (Deut. 4:29-31; 5:28, 29). Haʼekuéra iñeʼẽrendúramo chupe, katuete ohupytýta heta mbaʼe porã (Lev. 26:3-6; Deut. 28:1-4).

MBAʼÉPA OJAPO UMI ISRAELGUA

5. ¿Mbaʼérepa Jehová oipytyvõ rréi Ezequíaspe?

5 Jehová ningo akóinte okumpli umi mbaʼe opromete vaʼekue umi isrraelítape, jepe haʼekuéra heta vése naiñeʼẽrendúi chupe. Por ehémplo, pe rréi asírio Senaquerib ojagarrárõ guare Judá ha oamenasa oitytaha rréi Ezequíaspe, Jehová ombou peteĩ ánhel oipytyvõ hag̃ua ipuévlope. Peteĩ pyharépente Ñandejára ánhel ojukapaite umi soldádo “ipyʼaguasúva ha ikatupyrývape” oĩva Asiria ehérsitope. Upémarõ Senaquerib oho jey hógape (2 Crón. 32:21, ÑÑB; 2 Rey. 19:35). ¿Mbaʼérepa Jehová oipytyvõ rréi Ezequíaspe? La Biblia heʼi: “[Ezequías] oiko Ñandejára ndive ha ndojeíri chugui arakaʼeve, ojapo uvei umi [mandáto] Ñandejára oheja vaʼekue” (2 Rey. 18:1, 5, 6).

Josías ohendu Jehová ñeʼẽ ha odefende pe rrelihión añetegua (Ehecha párrafo 6)

6. ¿Mbaʼéichapa Josías ohechauka ojeroviaha Jehováre?

6 Rréi Josías ojapo vaʼekue avei Jehová omandáva. Haʼe orekórõ guare 8 áñonte oñepyrũ “ojapo iporãva ñande Ruete resa renondépe, [...] oñemboykeʼỹ rehe akatúa gotyo ni asu gotyo” (2 Crón. 34:1, 2, ÑÑB). Josías ohechauka ojeroviaha Ñandejárare oipeʼapávo umi taʼangakuéra hetãgui ha omokyreʼỹvo ipuévlope omombaʼeguasu jey hag̃ua Jehovápe. Péicha rupi ohupyty heta mbaʼe porã ijupe g̃uarã ha avei hetãyguakuérape g̃uarã (elee 2 Crónicas 34:31-33).

7. ¿Mbaʼépa oiko umi isrraelítare ndojeroviameméi haguére Jehová ñeʼẽre?

7 Ñambyasýramo jepe, Ñandejára puévlo ndojeroviameméi vaʼekue Jehová ñeʼẽre. Heta tiémpore ipyʼamokõi hikuái ha ndojedesidíri ojapótapa Jehová oipotáva térãpa nahániri. Ijerovia ikangývo ojegueraha chupekuéra “ápe ha pépe umi oláda ha yvytu oguerahaháicha peteĩ várko oĩva márpe”, heʼi haguéicha apóstol Pablo (Efes. 4:13, 14, NM). Ha ndojeroviáimaramo hikuái Jehová ñeʼẽre, oiko hesekuéra heta mbaʼe vai, Ñandejára oavisa haguéicha chupekuéra (Lev. 26:23-25; Jer. 5:23-25).

8. ¿Mbaʼépepa ojojogua ñane situasión umi isrraelíta ohasa vaʼekuépe?

 8 ¿Mbaʼépepa ojojogua ñane situasión umi isrraelíta ohasa vaʼekuépe? Ñandéve avei oñemeʼẽ konsého ha sapyʼánte tekotevẽ jajekorrehi (2 Ped. 1:12). Jalee jave la Biblia, Jehová ñanemomanduʼa umi mbaʼe haʼe oipotáva ñakumpli. Péro jaikuaaháicha, ñande jadesidi vaʼerã ñaneñeʼẽrendútapa chupe térãpa jajapóta ñandéve ñandegustávante (Prov. 14:12). Jahechamína koʼág̃a mbaʼérepa jajerovia vaʼerã Ñandejára mandamientokuérare, ha mbaʼéichapa umíva ñanepytyvõ.

ÑANEÑEʼẼRENDÚRAMO JEHOVÁPE JAIKOVÉTA

9. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka oipytyvõ ha oisãmbyhyha umi isrraelítape oiko aja pe desiértore?

9 Umi isrraelíta oiko vaʼekue pe ‘desiérto [...] oporomongyhyjévare’ 40 áño, péro Jehová ndeʼíri vaʼekue mbaʼeichaitépa oisãmbyhýta chupekuéra ha oñangarekóta hesekuéra. Upéicharõ jepe, heta vése ohechauka ikatuha ojejerovia hese ha imandamientokuérare. Ñandejára oiporu peteĩ arai guasu arakuépe ha tatarendy pyharekue omomanduʼa hag̃ua ipuévlope haʼe oipytyvõ ha oisãmbyhyha hína chupekuéra oiko aja pe desiértore (Deut. 1:19, ÑÑB; Éx. 40:36-38). Jehová omeʼẽ avei umi isrraelítape hemikotevẽ. “Mbaʼevete ningo noikotevẽi hikuái; ijaokuéra jepe ndaitujái ha ndairurúi ipykuéra.” (Neh. 9:19-21, ÑÑB.)

10. ¿Mbaʼéichapa Jehová oisãmbyhy ipuévlope koʼág̃arupi?

10 Koʼág̃a Ñandejára puévlo oike potaite hína pe múndo pyahúpe oĩtahápe tekojoja. ¿Jajeroviápa Jehová omeʼẽtaha ñandéve opa mbaʼe ñaikotevẽva jagueropuʼaka hag̃ua pe “jehasa asy guasu”? (Mat. 24:21, 22, NM; Sal. 119:40, 41.) Añetehápe koʼág̃arupi Jehová ndoiporúi peteĩ arai guasu ni tatarendy ñanemoinge hag̃ua pe múndo pyahúpe, péro oiporu iñorganisasión ikatu hag̃uáicha ñanepytyvõ. Por ehémplo, pyʼỹinte ñanemokyreʼỹ ñamombarete hag̃ua ñande jerovia jaleévo la Biblia, jastudiávo ñane famíliandi, ndajafaltáivo umi rreuniónpe ha japredika memévo. ¿Jajapómapa tekotevẽva guive jasegi hag̃ua koʼã konsého? Upéva ñanepytyvõta imbareteve hag̃ua ñande jerovia ha ikatúta jaike pe múndo pyahúpe.

Ñakumplíramo Jehová ñeʼẽ, ñañangareko porãta ñane Salón del Réinore (Ehecha párrafo 11)

11. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka ojepyʼapyha ñanderehe?

11 Jehová omeʼẽ avei ñandéve heta konsého ñanepytyvõva káda día jadesidi porã hag̃ua. Por ehémplo, ñanepytyvõ jajehekýi hag̃ua heta akãrasýgui heʼívo ani hag̃ua jaiko pláta rapykuéri, síno ñañekontenta hag̃ua umi mbaʼe jarekomívare. Avei ñanepytyvõ ñañemonde hag̃ua hekópe, jaiporavo porã hag̃ua ñande vyʼarã, ha jahecha hag̃ua hendápe porã umi estúdio ijyvatevéva. Ha ñapensamína avei umi konsého ñanemomanduʼávare mbaʼéichapa jaguereko vaʼerã ñande róga, ñande veíkulo ha umi Salón del Reino, ani hag̃ua jajapeligra, térã jajeprepara hag̃ua oikórõ g̃uarã umi sarambi. Koʼã konsého ohechauka Jehová ojepyʼapyha ñanderehe.

JEHOVÁ ÑEʼẼ OIPYTYVÕ VAʼEKUE UMI KRISTIÁNO YPYKUÉPE

12. a) ¿Mbaʼérehepa Jesús pyʼỹinte oñeʼẽ idisipulokuéra ndive? b) ¿Mbaʼépa opokoiterei vaʼekue apóstol Pédrore, ha mbaʼépa ñanemboʼe Jesús ehémplo?

12 Síglo primérope, Ñandejára siervokuéra pyʼỹinte orresivi konsého. Heta vése Jesús heʼi vaʼekue idisipulokuérape tekotevẽha hekomirĩ. Péro ndahaʼéi heʼínteva, síno ohechauka voi chupekuéra mbaʼéichapa iñumílde vaʼerã. Pe último día oĩrõ guare ko yvy ape ári, ombyaty ijapostolkuérape ojapo hag̃ua pe Páskua. Umi apóstol osena aja, Jesús opuʼã ha ojohéi  chupekuéra ipy. Upéva ningo umi tembiguái rembiapo kuri (Juan 13:1-17). Jesús ojapóva opokoiterei hesekuéra, upévare ohasa rire 30 áño rupi, apóstol Pedro omokyreʼỹ jey iñermanokuéra kristiánope hekomirĩ hag̃ua (1 Ped. 5:5). Añetehápe, Jesús ehémplo ñanemomýi vaʼerã ani hag̃ua ñañembotuicha ñande rapichakuéra renondépe (Filip. 2:5-8).

13. ¿Mbaʼépa pyʼỹinte Jesús omomanduʼa idisipulokuérape?

13 Jesús pyʼỹinte omomanduʼa avei idisipulokuérape omombarete vaʼerãha ijerovia. Peteĩ jey idisipulokuéra oñehaʼã omonguera peteĩ mitãrusu oñendemoniávape, péro ndaikatúi omosẽ hikuái pe demóniope. Upéi oporandu hikuái Jesúspe: “¿Mbaʼére piko ore ndaikatúi romosẽ chupe?”. Ha Jesús heʼi chupekuéra: “Pejeroviaʼietereígui. Añetehápe haʼe peẽme: Pende jerovia tuicháramo peteĩ mostása raʼỹicha, [...] ndaiporimoʼãi mbaʼeve ikatuʼỹtava pejapo” (Mat. 17:14-20, NM). Jesús oĩ aja pukukue ko yvy ape ári omboʼe idisipulokuérape tekotevẽtereiha ojerovia mbarete (elee Mateo 21:18-22). Ha ñande, ¿jaaprovechapaitépa umi aty guasu ha rreunionkuéra ñamombarete hag̃ua ñande jerovia? Añetehápe javyʼa ñandeaty jave, péro ani ñanderesarái koʼã rreunión omeʼẽha ñandéve oportunida jahechauka hag̃ua jajeroviaha Jehováre.

14. ¿Mbaʼérepa iñimportánte japorohayhu Cristo ojapo haguéicha?

14 Escrituras Griégaspe hetaiterei vése ñanemomanduʼa jajoayhu vaʼerãha. Jesús voi heʼi vaʼekue pe segundo mandamiénto iñimportantevéva haʼeha: “Rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde rejehayhuháicha” (Mat. 22:39, NM). Santiago heʼi vaʼekue upéva haʼeha “pe Léi ijojahaʼỹva” (Sant. 2:8, NM). Avei apóstol Juan ohai: “Che ermanokuéra pohayhuetéva, ndahaíri peẽme peteĩ mandamiénto pyahu, síno peteĩ itujámava, peẽ perekómava voi iñepyrũ guive. [...] Upéicharõ jepe, ahai peẽme peteĩ mandamiénto pyahu” (1 Juan 2:7, 8, NM). ¿Mbaʼérehepa Juan oñeʼẽ heʼívo “mandamiénto tuja”? Oñeʼẽ pe mborayhúre. Ha heʼi ‘itujaha’, Jesús omeʼẽ rupi upe mandamiénto ojapóma heta áño, “iñepyrũ guive”. Péro ko mandamiénto ‘ipyahu’ avei umi disípulo tekotevẽvéta rupi ohechauka ojoayhuetereiha, ha upéva oipytyvõta chupekuéra ombohovái hag̃ua heta mbaʼe ijetuʼúva ohasátava. Ajépa jaagradesete oñemeʼẽgui ñandéve konsého ñanemokyreʼỹva jajoayhu hag̃ua ñahaʼarõʼỹre mbaʼeve ha pono jajogua umi hénte opensávape ijehénte.

15. ¿Mbaʼépa iñimportanteve vaʼekue Jesúspe g̃uarã oúrõ guare ko yvy ape ári?

15 Jesús ojepyʼapy vaʼekue ipyʼaite guive umi héntere. Upévare omonguera umi  hasývape ha omoingove jey umi omano vaʼekuépe. Péro haʼe ndoúi ko yvy ape ári oporomonguera hag̃uánte. Umi mbaʼe omboʼéva tuichave oipytyvõ umi héntepe. Por ehémplo, umi tapicha omonguera ha omoingove jey vaʼekue, upe rire ijeda ohóvo ha omano jey. Péro opavave ohendúva pe marandu porã haʼe opredikáva, oreko oportunida oikovévo opa ára g̃uarã (Juan 11:25, 26).

16. ¿Mbaʼeichaitépa oñekumpli koʼág̃arupi Jesús mandáto?

16 Pe tembiapo Jesús omoñepyrũ vaʼekue síglo primérope, koʼág̃a ojejapóma opárupi ko yvy ape ári. Haʼe omanda hemimboʼekuérape: “Tapeho pemboʼe umi hénte opa tetãyguápe oiko hag̃ua chuguikuéra che disípulo” (Mat. 28:19, NM). Añetehápe haʼekuéra okumpli, ha jaʼekuaa ñande ñakumpliha avei ko mandáto. Ha oĩ 7 millón rasa testígo de Jehová oikuaaukáva kyreʼỹme Ñandejára Rréino 230 ári tetãme. Avei omboʼe hikuái la Biblia hetaiterei tapichápe. Ko tembiapo ohechauka porã jaikoha umi ára pahápe.

JAJEROVIÁKENA JEHOVÁRE

17. ¿Mbaʼe konséhopa omeʼẽ vaʼekue Pablo ha Pedro?

17 Añetehápe, Jehová ñeʼẽ oipytyvõ vaʼekue umi kristiáno ypykuépe omombarete hag̃ua ijerovia. Apóstol Pablo oĩrõ guare préso Rómape, ohai Timotéope: “Esegíkena umi ñeʼẽ porãite oĩva ehémploramo, rehendu vaʼekue chehegui” (2 Tim. 1:13, NM). ¡Oiméne ikyreʼỹete raʼe Timoteo opytávo! Apóstol Pedro katu omokyreʼỹ rire iñirũnguérape oaguanta, ojejokokuaa ha ohayhu hag̃ua iñermanokuérape, heʼi avei: “Che akóinte aiméta pomomanduʼa hag̃ua koʼã mbaʼére, jepe peẽ peikuaa porã umíva ha pejepytaso mbarete pe añetegua peaprende vaʼekuépe” (2 Ped. 1:5-8, 12, NM).

18. ¿Mbaʼépa opensa umi kristiáno ypykue oñemomanduʼa haguére chupekuéra umi proféta ñeʼẽngue?

18 Umi kuatiañeʼẽ Pablo ha Pedro ohaívape oĩ avei ‘umi proféta marangatu heʼi vaʼekue yma’ (2 Ped. 3:2, NM). ¿Ipochýpa raʼe umi kristiáno ypykue oñemomanduʼa haguére chupekuéra umi proféta ñeʼẽngue? Nahániri. Haʼekuéra oikuaa porã upéicha Jehová ohechaukaha ohayhuha chupekuéra. Avei ohechakuaa Ñandejára oipotaha entéro disípulo ‘akóinte ohupyty ñande Ruvicha ha Salvadór Jesucristo mbaʼeporã ijojahaʼỹva, ha oikuaa porãve chupe’ (2 Ped. 3:18, NM).

19, 20. ¿Mbaʼérepa jajerovia vaʼerã Jehová ñeʼẽre, ha mbaʼéichapa upéva ñanepytyvõ?

19 Koʼág̃arupi koʼýte tekotevẽ jajerovia umi mandáto Jehová omeʼẽvare ha jajuhúva Iñeʼẽme, ndojavýiva arakaʼeve (elee Josué 23:14). Pype jahecha mbaʼéichapa Jehová otrata yvyporakuéra imperféktope ymaite guive. Koʼã mbaʼe ojehai vaʼekue ñanepytyvõ hag̃ua (Rom. 15:4; 1 Cor. 10:11). Ñande jahecha mbaʼéichapa oñekumpli heta profesía. Por ehémplo, hetaiterei tapicha oñemoag̃ui Ñandejára organisasión rehe, ojeʼe haguéicha oikotaha “umi ára pahávo” (Is. 2:2, 3, ÑÑB). Umi mbaʼe vai ningo heta hetave koʼág̃arupi ha upéva okumpli avei umi profesía oĩva la Bíbliape. Ha ojeʼéma haguéicha, pe predikasión ojejapóva ñane tiémpope opárupi ko Yvy tuichakuére, okumpli Jesús oprofetisa vaʼekue (Mat. 24:14).

20 Ñande Apohare ojapóma heta mbaʼe ohechaukáva ikatuha jajerovia hese. ¿Jahejápa ñanepytyvõ Jehová ñeʼẽ? Tekotevẽ ningo jajerovia imandamientokuérare. Upéicha ojapo vaʼekue Rosellen. Haʼe heʼi: “Ajeroviavévo Jehováre, añepyrũ añandu haʼe chepytyvõ ha chemombareteha”. Ñañehaʼãkena ñande avei ñañevenefisia Jehová ñeʼẽgui.