Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jajeroviákena Moisés ojerovia haguéicha

Jajeroviákena Moisés ojerovia haguéicha

“Ojerovia rupi Moisés, tuicha rire ndoipotái vaʼekue ojeʼe hese haʼeha Faraón niéto.” (HEB. 11:24)

1, 2. a) ¿Mbaʼépa odesidi Moisés orekópe 40 áño? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.) b) ¿Mbaʼérepa Moisés odesidi oho osufri Jehová puévlondi?

MOISÉS oikuaa porã vaʼekue mbaʼe mbaʼépa ikatu ohupyty Egíptope. Ohecha umi óga neporã ha tuichaicháva oikohápe umi irríkova. Hiʼarive pe rréi omongakuaa chupe ifamília teéicha, upévare “oñehekomboʼe opaite umi Egiptogua arandúpe”. Moisés oiméne oaprende raʼe matemátika, arkitektúra, astronomía ha hetave mbaʼe (Hech. 7:22). Haʼe ikatu kuri ohupyty heta mbaʼe ndorekomoʼãiva oimeraẽ ehípsio, por ehémplo autorida ha rrikésa.

2 Péro orekórõ guare 40 áño, Moisés ohejapaite umi mbaʼeta orekóva. Hiʼarive ndohói oiko peteĩ ehípsio normál oikoháicha, síno peteĩ esklávoicha. Oiméne faraón ha ihentekuéra ni ndoroviaséi la ohecháva. ¿Mbaʼépa omomýi Moiséspe odesidi hag̃ua upéva? La Biblia heʼi haʼe ojeroviaiterei hague (elee Hebreos 11:24-26). Upévare ndojesarekói umi mbaʼe ohechávarente, síno opensa Ñandejára ‘ikatuʼỹva jahecha’ opensaháicha. Haʼe ojerovia Jehováre ha oikuaa okumplitaha katuete oprometéva (Heb. 11:27).

3. ¿Mbaʼe mbaʼépa ñambohováita ko artíkulope?

3 Ñande avei jahechauka vaʼerã ñaimeha “umi ojeroviáva apytépe”, upévare ndovaléi jajesareko umi mbaʼe jahechávarente (Heb. 10:38, 39). Ñahesaʼỹijomína mbaʼépa ojehai vaʼekue Moisés rehe Hebreos 11:24-26-pe. Upéva katuete omombaretevéta ñande jerovia. Ha jahechávo umi téxto, ñambohovaimína koʼã porandu: ¿Mbaʼépa oipytyvõ Moiséspe orrechasa hag̃ua pe múndo oikuaveʼẽva? Ndojeaseptáirõ  guare chupe, ¿mbaʼéichapa ijerovia oipytyvõ chupe omombaʼe hag̃ua iservísio? ¿Mbaʼérepa “ojesareko meme pe prémio oñemeʼẽtavare chupe”?

MOISÉS OMBOYKE PE MÚNDO OIKUAVEʼẼVA

4. ¿Mbaʼépa Moisés ohechakuaa ojehutaha umi oikóvape “ovyʼa [...] opeka aja”?

4 Moisés ikatu kuri “ovyʼa sapyʼami opeka aja”, péro ojeroviágui ohechakuaa upéicha ndohopukumoʼãiha. Upérõ oĩ heta nopensáiva haʼéicha. Ohecha hikuái Jehová puévlo oikoha esklávoramo ha ohasa asyha. Egipto katu oñakãrapuʼã ha oiko chugui pe tetã imbaretevéva, jepe upépe ojeadora umi ñandejára guaʼu ha ojejapo opaichagua espiritísmo. Péro Moisés oikuaa porã Ñandejára ikatuha okambia pe situasión. Oĩrõ jepe heta hénte oikóva hete rembipota rapykuéri ha haʼetévaicha osẽ porãva, Moisés oikuaa umi hembiapo vaíva katuete oñehunditaha. Upéicha rupi opensa ikuentaveha ojapo iporãva “oiko rangue ovyʼa sapyʼami opeka aja”.

5. ¿Mbaʼépa nepytyvõta ani hag̃ua reʼa pekádope ‘revyʼaségui sapyʼami’?

5 ¿Mbaʼépa nepytyvõta ani hag̃ua reʼa pekádope ‘revyʼaségui sapyʼami’? Nemanduʼákena pe pekádo sapyʼamínte nembovyʼataha. Péro rejerovia mbaretéramo, rehecháta “ko múndo ha umi mbaʼe oipotáva, [ohasaha] ohóvo” (1 Juan 2:15-17). Repensa vaʼerã mbaʼépa ojehúta umi opekáva ha noñarrepentírivape. Haʼekuéra oĩma “hoʼa hag̃uaichaite” ha “oñehundipáta” (Sal. 73:18, 19, NM). Oñepresenta jave peteĩ tentasión, reñeporandu vaʼerã: “¿Mbaʼépa oikóta chehegui ajapóramo ko mbaʼe vai?”.

6. a) ¿Mbaʼérepa Moisés “ndoipotái vaʼekue ojeʼe hese haʼeha Faraón niéto”? b) ¿Mbaʼérepa nde ere Moisés odesidi porã hague?

6 Moisés ojerovia mbarete rupi odesidi porã mbaʼépa ojapóta. “Ojerovia rupi Moisés, tuicha rire ndoipotái vaʼekue ojeʼe hese haʼeha Faraón niéto.” (Heb. 11:24.) Haʼe nopensái ikatutaha oservi porãve Ñandejárape orekóramo peteĩ puésto iñimportánteva pe palásiope ha oiporúrõ ipláta ha ijautorida oipytyvõ hag̃ua iñermanokuéra isrraelítape. Upéva rangue, odesidi ohayhu Jehovápe ipyʼaite guive, hiʼálma ha imbaretekue reheve (Deut. 6:5). Moisés odesidi porã rupi, ndoikói oñembyasy upe rire. Por ehémplo, umi mbaʼerepy haʼe ikatu vaʼekue oreko Egíptope, amo ipahápe umi isrraelíta oguerahapa jey (Éx. 12:35, 36). Avei faraón oñemotĩ ha omano (Sal. 136:15). Péro Moisés osegi oikove ha Jehová oiporu chupe omoakã ha omosãso hag̃ua ipuévlope. Añetehápe, Moisés osẽ porã ha ovyʼa vaʼekue.

7. a) ¿Mbaʼérepa iporã jajesareko ñane renonderãre, heʼiháicha Mateo 6:19-21? b) Emombeʼu mbaʼépa ohupyty peteĩ ermána omboyke haguére umi mbaʼe oikuaveʼẽva ko múndo.

7 Oiméramo nemitã gueteri ha reservi Ñandejárape, ¿mbaʼéichapa nde jerovia nepytyvõta redesidi hag̃ua mbaʼépa rejapóta? Rejeroviárõ Jehová promesakuérare katuete redesidíta umi mbaʼe ndopamoʼãiva arakaʼeve (elee Mateo 6:19-21). Peteĩ vailarína hérava Sofía tekotevẽ kuri odesidi mbaʼépa ojapóta. Oñekuaveʼẽ chupe véka ostudia hag̃ua ha avei puésto ijyvatéva heta akadémia de valétpe Estados Unidos tuichakuére. ¿Mbaʼépa ojapo Sofía? Haʼe omombeʼu: “Heta hénte chemombaʼeterei ha upéva chugusta. Apensa voi cheimportanteveha che kompañerakuéragui, péro upéicharõ jepe ndavyʼapái”. Upéi Sofía ohecha pe DVD Los jóvenes preguntan... ¿Qué haré con mi vida? ha heʼi: “Ahupyty heta mbaʼe ko múndope ha umi fanátiko cheadora lénto voi. Péro koʼã mbaʼe chemomombyry Jehovágui. Upémarõ añemboʼe chupe che pyʼaite guive ha ahejaite che traváho de vailarína”. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Sofía péicha odesidi haguére? Haʼe omombeʼu: “Ndahekaiete voi umi mbaʼe aheja vaʼekue. Koʼág̃a avyʼapaite. Ajapo che prekursorádo che ménandi. Ndaoreplatahetái ni naorefamósoi, péro roñandu Jehová oĩha ore ykére, roguereko heta estudiánte ha roñehaʼã rohupyty hetave mbaʼe Jehová servísiope. Ni michĩmi nambyasýi pe aheja vaʼekue”.

8. ¿Mbaʼe konséhopa oipytyvõta umi imitãvape odesidi porã hag̃ua?

8 Jehová oikuaa mbaʼépa iporãve ndéve  g̃uarã. Moisés heʼi: “¿Mbaʼépa ojerure ndehegui nde Jára Jehová? Oipota rekyhyje nde Jára Jehovágui, reguata hapére, rehayhu ha reservi nde Jára Jehovápe nde pyʼaite guive ha ne álma rugua guive. Oipota rekumpli Jehová mandamientokuéra ha umi léi ameʼẽva ndéve ko árape, ikatu hag̃uáicha oho porã ndéve” (Deut. 10:12, 13, NM). Upévare, nemitãre reiporavóma vaʼerã umi mbaʼe nepytyvõtava rehayhu ha reservi hag̃ua Ñandejárape “nde pyʼaite guive ha ne álma rugua guive”. Péicha redesidíramo, katuete ‘oho porãta ndéve’.

MOISÉS OMOMBAʼE VAʼEKUE ISERVÍSIO

9. ¿Mbaʼérepa oiméne ijetuʼu raʼe Moiséspe okumpli hag̃ua pe asignasión Jehová omeʼẽva chupe?

9 “Moiséspe g̃uarã iporãiteve vaʼekue ojeapoʼi chupe haʼégui Ñandejára Rembiporavo oreko rangue opa mbaʼerepy oĩva Egíptope.” (Heb. 11:26.) Ko téxto ohechauka oñemeʼẽ hague Moiséspe pe “Cristo” térã “Unhído” rembiapo. Upéva heʼise Jehová voi oiporavo hague chupe oguenohẽ hag̃ua umi isrraelítape Egíptogui. Haʼe oikuaa porã upéva ijetuʼutaha ha oĩtaha heta ‘oapoʼítava chupe’. Por ehémplo, ymave peteĩ isrraelíta oñembohory hese ha heʼi: “¿Máva piko nemoĩ ndéve peteĩ prínsipe ha huésramo ore ári?” (Éx. 2:13, 14, NM). Upévare Moisés heʼi Ñandejárape: “¡Moõ piko Faraón cherendúta!” (Éx. 6:12, NM). Ikatu hag̃uáicha ipyʼaguasu ha ombohovái umi oapoʼívape chupe, omombeʼu Jehovápe okyhyje ha ojepyʼapyha. Péro, ¿mbaʼéichapa Ñandejára oipytyvõ Moiséspe okumpli hag̃ua iñasignasión?

10. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ Moiséspe okumpli hag̃ua iñasignasión?

10 Primero, Jehová opromete Moiséspe: “Che aĩta nendive” (Éx. 3:12). Segundo, oipytyvõ Moiséspe ojeroviave hag̃ua omyesakãvo chupe mbaʼépa heʼise héra: “Chehegui oikóta che aipotáva” (Éx. 3:14, NM). * Tercero, omeʼẽ Moiséspe podér ojapo hag̃ua milágro, ha péicha ohechaukáta Ñandejára ombouha chupe (Éx. 4:2-5). Cuarto, omoĩ Aarónpe Moisés irũrã ikatu hag̃uáicha oipytyvõ chupe okumpli hag̃ua iñasignasión ha oñeʼẽ hesehápe (Éx. 4:14-16). Moisés oikuaa Jehová ombokatupyryha isiervokuérape okumpli hag̃ua opaichagua tembiapo. Upévare, omanombotápema heʼi Josuépe: “Ñandejára ohóta ne renonderã, haʼe oĩta nendive; ndojeimoʼãi ndehegui ha nanderejamoʼãi. Ani rekyhyje térã reñemondýi” (Deut. 31:8).

11. ¿Mbaʼérepa Moisés omombaʼeterei vaʼekue iñasignasión?

11 Jehová oipytyvõ Moiséspe, upéicha rupi haʼe omombaʼeve iñasignasión ha ohechakuaa upéva ovaleveha “opa mbaʼerepy [oĩvagui] Egíptope”. Chupe g̃uarã tuichaitereive mbaʼe oservi Ñandejára Ijyvatevévape, oservi rangue faraónpe. Haʼéramo jepe peteĩ prínsipe Egíptope, upéva ndahaʼeiete mbaʼeve ombojojávo pe priviléhio Jehová omeʼẽvare chupe oservi hag̃ua ‘Hembiporavóramo’. Ñandejára orrekompensa Moiséspe omombaʼe haguére iñasignasión. Haʼe ningo Jehová amigoite vaʼekue, ha oñemeʼẽ chupe podér ojapo hag̃ua umi “milágro tuichaitereíva” ogiárõ guare umi isrraelítape oike hag̃ua pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe (Deut. 34:10-12, NM).

12. ¿Mbaʼeichagua priviléhiopa ñamombaʼe vaʼerã?

12 Itaʼýra rupive, Jehová omeʼẽ ñandéve peteĩ tembiapo, omeʼẽ haguéicha Pablo ha ambue kristianokuérape (elee 1 Timoteo 1:12-14). Opavave jareko pe priviléhio ñamombeʼúvo pe marandu porã (Mat. 24:14; 28:19, 20). Heta ermáno oservi de tiempo kompléto, ha oĩ heta kristiáno ikatupyrýva oservíva kongregasiónpe siérvo ministeriál térã ansiánoramo. Péro sapyʼánte ñane hentekuéra ndahaʼéiva Testígo térã ambue tapicha nomombaʼeiete koʼã priviléhio ni umi sakrifísio jajapóva ñande servísiope, ha oĩ voi ñandeapoʼíva (Mat. 10:34-37). Ñamboguapýramo ñandejehe koʼã mbaʼe, ikatu avei ñapensa ñambaʼapo reiha, térã ndaikatumoʼãiha ñakumpli ñane asignasión. ¿Mbaʼéichapa ñande  jerovia ñanepytyvõta jagueropuʼaka hag̃ua koʼãichagua situasión?

13. ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanembokatupyry ñakumpli hag̃ua ñane asignasión?

13 Ejeroviákena Jehováre ha ejerure chupe tanepytyvõ. Emombeʼu chupe mbaʼépa ndepyʼapy ha mbaʼéguipa rekyhyje. Jehová voi omeʼẽ ndéve ne rembiaporã ha haʼe nepytyvõta rekumpli hag̃ua. ¿Mbaʼéichapa ojapo upéva? Oipytyvõ haguéicha avei Moiséspe. Primero, haʼe opromete: “Che romombaretéta ha roipytyvõta. Che añetehápe añakãramáta nderehe che po deréchape” (Is. 41:10, NM). Segundo, nemomanduʼa ipromesakuéra katuete oñekumpliha. Iñeʼẽ heʼi: “Oikóta opa mbaʼe haʼe haguéicha, che akãme arekoháicha, upéicha ajapóta” (Is. 46:11). Tercero, Jehová omeʼẽ ndéve “pe podér ijojahaʼỹva” ikatu hag̃uáicha rejapo porã ne rembiapo (2 Cor. 4:7). Cuarto, nepytyvõta reaguanta hag̃ua ne asignasiónpe. Ñande Ru ñanderayhuetéva omeʼẽ ñandéve hetaiterei ermáno ko yvy tuichakuére ‘ñanemokyreʼỹ ha ñanemombaretéva’ (1 Tes. 5:11). Jehová nembokatupyry rupi rekumpli hag̃ua ne asignasión, nde jerovia imbaretevéta ha remombaʼevéta umi priviléhio oñemeʼẽva ndéve. Rehechakuaáta umíva tuichaveha opa mbaʼe ikatúvagui rehupyty ko yvy ape ári.

MOISÉS “OJESAREKO MEME PE PRÉMIO OÑEMEʼẼTAVARE CHUPE”

14. ¿Mbaʼérepa Moisés ojerovia ohupytytaha heta mbaʼe porã?

14 Moisés “ojesareko meme pe prémio oñemeʼẽtavare chupe” (Heb. 11:26). Haʼe ndoikuaái heta mbaʼe oikótava tenonderãme, péro umi mbaʼe oikuaáva oipytyvõma chupe odesidi porã hag̃ua. Por ehémplo, ni michĩmi ndodudái Jehová omoingove jeytaha umi omanóvape, ijypykue Abrahán oguerovia haguéicha (Luc. 20:37, 38; Heb. 11:17-19). Oikuaa porã ohupytytaha hetaiterei mbaʼe porã, upévare nopensái operde rei hague itiémpo oikórõ guare kañyháre 40 áño, ni upe rire ótro 40 áño pe desiértore. Ndoikuaáiramo jepe mbaʼéichapa Ñandejára okumplipaitéta ipromesakuéra, Moisés ojerovia ha haʼetévaicha ohechámava pe prémio.

15, 16. a) ¿Mbaʼérepa jajesareko vaʼerã umi mbaʼe jahupytýtavare pe múndo pyahúpe? b) ¿Mbaʼépa nde rejapose pe múndo pyahúpe?

15 ¿Rejesareko memépa “pe prémio oñemeʼẽtavare” ndéve? Moisés ndoikuaái vaʼekue mbaʼeichaitépa oñekumplíta Jehová promesakuéra. Péicha avei, ñande ndajaikuaái  heta detálle, por ehémplo “pe ára Ñandejára oiporavo vaʼekue” ou hag̃ua pe jehasa asy guasu (Mar. 13:32, 33). Upéicharõ jepe, jaikuaáma hetaiteve mbaʼe Moisés oikuaa vaʼekuégui, umíva apytépe mbaʼéichapa oikóta ko Yvýgui peteĩ paraíso. Ndajaikuaáiramo jepe entéro umi detálle, oĩ heta promésa Jehová ojapo vaʼekue ha ohechaukáva mbaʼéichapa ojeikóta Irréino poguýpe. Koʼã promésa ñanepytyvõ ‘jajesareko meme’ hag̃ua pe prémiore. Ñañehaʼãramo ñañeimahina mbaʼéichatapa pe múndo pyahu, ñanepytyvõta ñamotenonde hag̃ua pe Rréino. Epensamína: rejogua hag̃ua peteĩ óga, katuete rehecha raẽta ha reikuaa porãta mbaʼe estádopepa oĩ ani hag̃ua remombo rei hese nde pláta. Upéicha avei, reikuaa porã vaʼerã pe esperánsa jarekóva, ku rehecharõguáicha. Upéva nepytyvõta reñehaʼãmbaite hag̃ua pe Rréino rehehápe. Ñande jerovia imbaretéramo, jajesareko meméta pe múndo pyahúre.

Ajépa javyʼaitéta ñañemongetávo Jehová siervokuéra yma guare ndive, por ehémplo Moisés (Ehecha párrafo 16)

16 Ikatu hag̃uáicha ñantende porã mbaʼéichatapa pe paraíso, tekotevẽ ‘jajesareko meme’ umi mbaʼe jahupytýtavare pe múndo pyahúpe. Upearã ñañeimahina vaʼerã mbaʼéichapa jaikóta upépe. Por ehémplo, restudia jave Jehová siervokuéra yma guare rembiasakue, ekalkula mbaʼépa reporandukuaa chupekuéra oikove jey vove. Epensa mbaʼépa eréta chupekuéra oporandúrõ ndéve mbaʼépa rejapo raʼe umi ára pahápe. Eñeimahina mbaʼeichaitépa revyʼáta reikuaávo umi nde ypykue ymave guarépe ha remboʼévo chupekuéra umi mbaʼe Ñandejára ojapo vaʼekue hesehapekuéra. Ekalkula mbaʼéichapa revyʼáta rehechávo imansoha umi animál iñarõite vaʼekue ha reaprendévo hetave mbaʼe chuguikuéra. Epensamíntena rehupytytaha perfeksión ha koʼýte neag̃uivetaha Jehovágui.

17. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ koʼág̃a jajesarekóramo umi mbaʼe jahupytýtavare?

17 Repensa vaʼerã pe prémio rehupytýtavare pe múndo pyahúpe. Upéva nepytyvõta regueropuʼaka hag̃ua opa mbaʼe ijetuʼúva, revyʼa ha redesidi hag̃ua umi mbaʼe ou porãtava ndéve opa árare. Pablo ohai umi kristiáno unhídope: “Noñemeʼẽiramo ñandéve pe ñahaʼarõva, jasegi ñahaʼarõ meme ha ñaaguanta” (Rom. 8:25). Ikatu avei jaʼe ko téxto oñeʼẽha opavave kristiáno orekóvare esperánsa oikovévo opa árare ko yvy ape ári. Ñande ndajahupytýi gueteri umi mbaʼe porãite, péro jajerovia mbarete rupi ñanepasiénsia ha ñahaʼarõ “pe prémio” oñemeʼẽtava ñandéve. Moisés ojapo haguéicha, nañapensái japerde reiha ñane tiémpo jaservi haguére Jehovápe. Upéva rangue, jaikuaa porã ‘umi mbaʼe jahecháva [...] sapyʼami g̃uarãnteha, umi mbaʼe ndajahecháiva katu opa ára g̃uarã’ (elee 2 Corintios 4:16-18).

18, 19. a) ¿Mbaʼérepa ñamombarete vaʼerã ñande jerovia? b) ¿Mbaʼépa ñahesaʼỹijóta pe artíkulo oúvape?

18 Pe jerovia ñanepytyvõ ‘jaikuaa porã hag̃ua añeteha umi mbaʼe jagueroviáva, ndajahecháiramo jepe umíva’ (Heb. 11:1). Peteĩ persóna oñemeʼẽva hete rembipotápe nomombaʼéi Jehová servísio. Chupe g̃uarã “vyrorei” upéva (1 Cor. 2:14). Ñande katu jareko esperánsa jaikovévo opa ára g̃uarã ha jahechase umi omanóva oikove jey vove. Koʼã mbaʼe ningo umi hénte ni ndogueroviái oikotaha. Ymave umi filósofo heʼi vaʼekue Páblore itavyha ha haʼeha peteĩ “tekove ñeʼẽrei”. Koʼág̃a avei heta hénte opensa vyroreiha umi mbaʼe japredikáva (Hech. 17:18).

19 Ko múndope henyhẽte umi ndojeroviáiva Ñandejárare, upévare tekotevẽ ñamombarete ñande jerovia. Ejerurékena Jehovápe “ani hag̃ua ikangy nde jerovia” (Luc. 22:32). Moisés ojapo haguéicha, ani nderesarái katuete resẽ vaitaha repekáramo. Avei nemanduʼa vaʼerã jarekoha tuichaiterei priviléhio jaservi haguére Jehovápe, ha jarekoha esperánsa jaikovévo opa árare. Jahecha haguéicha, Moisés ojerovia rupi ohechakuaa vaʼekue heta mbaʼe umi hénte ndohecháiva, péro ndahaʼéi koʼã mbaʼénte la ohechakuaa vaʼekue. Pe artíkulo oúvape ñahesaʼỹijóta mbaʼéichapa ijerovia oipytyvõ chupe ohecha hag̃ua “Upe ikatuʼỹvape jahecha” (Heb. 11:27).

^ párr. 10 Peteĩ karai ontendéva umi ñeʼẽ ojeporúva la Bíbliape heʼi Éxodo 3:14 rehe: “Ndaipóri mbaʼeve ni avave ojokóva chupe ojapo hag̃ua hembipota. Israélpe g̃uarã, pe téra [Jehová] ojogua peteĩ táva oñamurallapávape, peteĩ lugár oĩháme esperánsa ha konsuélo”.