Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

 TEMBIASAKUE

Jehová añetehápe chepytyvõ

Jehová añetehápe chepytyvõ

Romenda riremi áño 1957-pe, Evelyn ha che roho peteĩ puevloʼípe hérava Hornepayne, opytáva Ontáriope nórte gotyo (Canadá). Chemanduʼa rog̃uahẽ hague upépe pyharevete ha roʼyeterei kuri. Peteĩ ermáno oho orereka pe estasión de trénpe ha oreinvita rorambosa hag̃ua hendive, hembireko ha itaʼýrandi. Upérõ ningo hetaiterei niéve oĩ péro upéicharõ jepe rosẽ ropredika. Upe kaʼaru ajapo che primer diskúrso púvliko superintendénte de sirkuítoramo ha ore cínconte roĩ pe rreuniónpe.

AÑETEHÁPE nañeñanduvaíri orembovy haguére. Che ningo ymaite guive cheotĩetereíva ha chemitãme katu akañými voi oĩrõ oúva ógape aikuaárõ jepe chupekuéra.

Jehová organisasiónpe oñemeʼẽ chéve heta asignasión, ha haimete entéro umi asignasiónpe ambaʼapo heta héntendi, tahaʼe che amigokuérandi ha umi ndaikuaáivandi avei. Upéicharõ jepe siémpre cheotĩeterei ha ndajeroviái chejehe, upévare ikatu haʼe Jehová rupínte ahupytyha opa mbaʼe. Ahechakuaa Jehová okumpliha ko promésa: “Che romokyreʼỹ ha roipytyvõ, che rojoko che pyapy mbaretépe” (Is. 41:10). Haʼe ningo chemombarete heta hendáicha, péro prinsipalménte umi ermáno rupive. Tamombeʼumína peẽme mbaʼéichapa heta ermáno chepytyvõ chemitã guive.

OIPURU PETEĨ BIBLIA HA PETEĨ LIVRÉTA HŨʼI

Pe gránha roiko hague che tuvakuérandi Ontáriope, suroéste gotyo

Dékada de 1940-pe, peteĩ domingo pyhareve, Elsie Huntingford og̃uahẽ ore gránhape opytáva Ontáriope, suroéste gotyo. Che sy osẽ oñatende hese pe okẽme, ha che túva, hiʼotĩva avei chéicha, opytánte hyepýpe chendive ojapysaka hag̃ua. Papa opensa ermána Huntingford haʼeha peteĩ vendedóra ha mama ojoguataha chugui oimeraẽ vyrorei. Upévare papa  oñemboja hendapekuéra ha heʼi pe ermánape toúnte ótro día. Pe ermána heʼi: “Che ndahaʼéi vendedóra, estúdio vívliko ningo che la aofreséva”. Upémarõ papa heʼi: “Upéicharõ katu oreinteresa”.

Ermána Huntingford orevisita roikotevẽve jave. Mama ha papa irrelihiosoiterei vaʼekue. Oĩ kuri hikuái pe Iglesia Unida de Canadápe, péro upéi haʼekuéra odesidi oheja pe rrelihión. ¿Mbaʼérepa? Pe pastór omoĩ jepi pe iglésia entrádape peteĩ lísta oĩháme umi omeʼẽva pláta réra, hiʼarive omoĩ yvate gotyo umi omeʼẽ hetavéva réra ha iguy gotyo umi saʼive omeʼẽva. Che tuvakuéra ningo imboriahu ha katuete herakuéra oĩ jepi opakuévoma pe lísta. Umi pastór katu ojopy chupekuéra omeʼẽve hag̃ua. Péro ndahaʼéi upévarente odesidíva hikuái oheja pe iglésia. Peteĩva umi pastór heʼi ndoroviaiha upe rrelihión omboʼéva, péro okirirĩnteha ani hag̃ua operde itraváho. Upéicha rupi roheja upe rrelihión, péro rosegi roheka Ñandejárape.

Upe tiémpope, Canadápe ndaikatúi vaʼekue testígo de Jehová opredika ni oñerreuni. Upévare ermána Huntingford oipuru peteĩ Biblia ha peteĩ livréta hũʼi orekohápe nóta ikatu hag̃uáicha oremboʼe. Tiémpo riremi, haʼe ohechakuaa ore norotraisionamoʼãiha chupe ha ogueru oréve puvlikasión vívlika. Ore katu roñongatu porã umi puvlikasión rostudiapa rire. *

Mama ha papa oñepyrũ ostudia la Biblia ha ojevautisa 1948-pe

Oĩramo jepe persekusión ha heta mbaʼe ijetuʼúva, ermána Huntingford kyreʼỹme opredika pe marandu porã. Upéva opokoiterei cherehe ha chemomýi adesidi hag̃ua aservi Jehovápe. Ajevautisa el 27 de febrero de 1949, arekórõ guare 17 áño. Upérõ ojapóma un áño mama ha papa ojevautisa hague. Che ajevautisa kuri peteĩ mbaʼyru de metálpe oiporúva umi granhéro omboyʼu hag̃ua umi vaka. Ajevautisa rire adesidi ajapo che prekursorádo.

JEHOVÁ CHEPYTYVÕ CHEPYʼAGUASU HAG̃UA

Cheinvita hikuái aservi hag̃ua Betélpe 1952-pe

Nañepyrũi kuri che prekursorádo ajevautisa riremi apenságui tekotevẽha ambyatyʼimi pláta. Upémarõ ambaʼapo peteĩ vánkope ha avei peteĩ ofisínape, péro upérõ ningo chemitã ha chevýro gueteri ha akovraháicha haʼupaite pe aganamíva. Peteĩ ermáno hérava Ted Sargent heʼi chéve añembopyʼaguasu ha ajerovia hag̃ua Jehováre  (1 Crón. 28:10). Ko ermáno chemokyreʼỹ rupi, añepyrũ che prekursorádo noviembre de 1951-pe. Upérõ areko kuri 40 dólar, peteĩ visikléta usádo ha peteĩ maletín pyahuete. Péro Jehová ndacherejareíri, siémpre oñangareko cherehe. Añetehápe aagradeseterei ermáno Ted chemokyreʼỹ haguére ajapo hag̃ua che prekursorádo. Adesidi rupi upéicha, ahupyty heta mbaʼe porã.

Peteĩ pyhare, año 1952-pe agosto opakuetévoma, añehenói sukursál de Canadágui oĩva Toróntope. Cheinvita hikuái aservi hag̃ua Betélpe septiembre guive. Che ningo ndaháiva gueteri upépe ha hiʼarive cheotĩeterei, péro avyʼa aháta haguére. Heta prekursór oñeʼẽ porãiterei chéve Betel rehe, ha aĩ rire upépe, sapyʼaitépe ajepokuaáma.

“EHECHAUKA UMI ERMÁNOPE REHAYHUHA CHUPEKUÉRA”

Aĩ rire Betélpe dos áño, apyta Bill Yacos rendaguépe siérvo de kongregasiónramo (koʼág̃a oñehenóiva koordinadór del kuérpo de ansiános) pe Unidad Shaw de Toróntope. * Upérõ ningo areko 23 áñonte ha añeñandu peteĩ mitã kampesinomi iñexperiensiaʼỹvaicha. Pe ermáno Yacos iñumílde ha oporohayhueterei, ha haʼe chemboʼe mbaʼe mbaʼépa ajapo vaʼerã. Añetehápe haʼekuaa Jehová chepytyvõiterei hague.

Bill Yacos ningo peteĩ ermáno petíso rrovústo siémpre opukavýva. Haʼe ojepyʼapy hapichakuérare, ohayhu umi ermánope ha haʼekuéra ohayhu avei chupe. Ojepokuaámi ovisita entérope, ndahaʼéi iprovléma javénte hikuái. Ermáno Yacos chemokyreʼỹ ajapo hag̃ua avei upéicha ha apredika hag̃ua ermanokuérandi. Peteĩ vuéltape heʼi chéve: “Ken, ehechauka umi ermánope rehayhuha chupekuéra. Upéicha haʼekuéra ndoikomoʼãi ohechaiterei nde defékto”.

CHE REMBIREKO OHAYHU JEHOVÁPE HA CHEPYTYVÕPAITE

Enero 1957 guive ahechakuaa mbaʼéichapa Jehová osegi chepytyvõ. Upérõ amenda peteĩ ermánare hérava Evelyn, oho vaʼekue Eskuéla de Galaádpe kláse 14-pe. Romenda mboyve haʼe oservi vaʼekue Quebécpe, peteĩ provínsia oñeñeʼẽhápe francés. Upépe pe rrelihión katólika opyrũ hatã, upévare ijetuʼu vaʼekue iñasignasión. Péro Evelyn ohechauka ohayhuha Jehovápe ha osegi opredika ijetuʼúramo jepe.

Romendárõ guare 1957-pe

Che rembireko chepytyvõ romenda ypy guive (Efes. 5:31). Romendamírente oñepresenta peteĩ situasión ikatúva kuri omokangy chupe. Rodesidi kuri roho de lúna de miél Florídape (Estados Unidos), péro un día romenda rire pe sukursál de Canadá ojerure chéve aha hag̃ua upépe peteĩ kursorã una semánare. Che ha Evelyn rojapose opa mbaʼe Jehová ojeruréva, upémarõ ndorohóinte Florídape ha roho Betélpe. Upe semánape Evelyn opredika Betel jerére, péro upe território tuicha idiferénte Quebécgui. Upéicharõ jepe, upéva ndojokói chupe.

Pe kúrso rire rorresivi peteĩ notísia norohaʼarõietéva. Cheasigna hikuái aservi hag̃ua de superintendénte  de sirkuíto Ontáriope, nórte gotyo. Upérõ ningo ore romenda ramo, hiʼarive areko 25 áñonte ha saʼi che experiénsia. Péro rojerovia Jehová orepytyvõtaha ha roho ore asignasiónpe. Roviaha pyhare peteĩ trénpe roʼyve jave. Avei oviaha orendive heta superintendénte de sirkuíto ikatupyrýva oho jeýva hína iñasignasiónpe. ¡Añetehápe haʼekuéra oremokyreʼỹeterei! Peteĩva koʼã ermáno heʼi jey jey oréve roho hag̃ua roke pe kavína haʼe orreserva vaʼekuépe imbaʼerã, péicha naorekaneʼõmoʼãi ore asiéntope. Upe koʼẽme roñepyrũma rovisita pe grupoʼi oĩva Hornepáynepe, hiʼarive 15 día ramónte romenda hague.

Péro oikóta gueteri hetave mbaʼe norohaʼarõiva. Áño 1960 opakuévoma, aservi aja de superintendénte de distríto, añeinvita aha hag̃ua Eskuéla de Galaádpe (Brooklyn, Nueva York), pe kláse 36-pe. Ko kúrso ipukúva 10 mése oñepyrũ vaʼerã febrero 1961-pe. Che ningo avyʼaiterei kuri, péro aikuaa rire Evelyn noñeinvitái hague, apyta jey ndavyʼái. Ojejerure chupe ha avei umi tembireko oĩva isituasiónpe ojapo hag̃ua peteĩ kárta heʼihápe oaseptaha opyta iména reheʼỹ 10 mése. Hasẽ anga Evelyn opensa haguénte roĩtaha mombyry ojuehegui. Péro mokõivéva rodesidi aha vaʼerãha ha haʼe ovyʼánte avei chendive oikuaágui ahataha aaprende heta mbaʼe ideprovéchotava ore servísiope.

Che aĩ aja Broóklynpe, Evelyn opyta ombaʼapo Betel de Canadápe. Upépe oiko peteĩ ermána unhída ndive hérava Margaret Lovell. Rojuechagaʼúramo jepe, Jehová orepytyvõ rovyʼa hag̃ua ore asignasiónpe. Evelyn ndeʼíri kuri chéve ahasave vaʼerãha tiémpo hendive, síno ojesakrifika Jehová ha iñorganisasión rehehápe. Upéva ningo opokoiterei cherehe.

Tres mése aime rire Galaádpe, ermáno Nathan Knorr, upérõ omoakãva umi traváho ojapóva Testigokuéra, oñemboja che rendápe ha heʼi chéve ndahejaséipa Galaad aha jey hag̃ua Canadápe ikatu hag̃uáicha amboʼe peteĩ tiémpore pe Eskuéla del Ministério del Rréinope, ojejapóva upe sukursálpe. Ermáno Knorr heʼi porã chéve aipotárõnte ikatuha aasepta upe invitasión, térã ikatuha asegínte Galaádpe opa peve pe kúrso ha upéi añemondo ótro tetãme aservi hag̃ua de misionéro. Heʼi avei chéve adesidírõ aha Canadápe amboʼe hag̃ua upe kúrsope, ikatuha nacheinvitavéi hikuái aha hag̃ua Galaádpe, síno añemondokuaa ótro territóriope Canadápe jeýnte. Heʼi avei chéve ikatuha añeʼẽ che rembirekóndi adesidi mboyve.

Che aikuaa porã mbaʼépa Evelyn opensa umi asignasión rehe. Mokõivévante rodesidíma rohotaha Jehová organisasión oipotahápe roho, taoregusta jepe raʼe ótra kósa. Upévare, haʼe ermáno Knórrpe: “Ore ningo roĩ rojapo hag̃uáicha oimeraẽ mbaʼe Jehová organisasión ojeruréva”.

Upéicha rupi, aheja Galaad abril de 1961-pe ha aha jey Canadápe amboʼe hag̃ua pe Eskuéla del Ministério del Rréinope. Tiémpo rire, ropytáma Betel de Canadápe. Upéi rohaʼarõʼỹve jave,  cheinvita hikuái aha hag̃ua kláse 40 de Galaádpe, oñepyrũtava áño 1965-pe. Tekotevẽ jey kuri Evelyn ojapo peteĩ kárta heʼihápe oaseptaha opyta chereheʼỹ peteĩ tiémpore. Upe riremi rorresivi ótra notísia: oinvita hikuái Évelynpe oho hag̃ua avei. ¡Upe notísia orembovyʼaiterei!

Rog̃uahẽ rire Eskuéla de Galaádpe, ermáno Knorr heʼi umi oñeanota vaʼekue oreko hag̃ua pe kúrso idióma francéspe, oñemondotaha Áfricape. Ha ore ningo roñeanota kuri idióma francéspe. Péro pe graduasiónpe, oñemeʼẽ oréve ore asignasión. Oremondomi jey hikuái Canadápe ha añenombra superintendénte de sukursál (koʼág̃a oñehenóiva koordinadór del Komite de Sukursál). Upérõ 34 áñonte areko, ha chemanduʼa haʼe hague ermáno Knórrpe: “Chemitãiterei ningo”. Péro haʼe chemokyreʼỹ. Ha añepyrũ guive ambaʼapo, ajepokuaa aporandu umi ermáno ijedavéva ha iñexperiensiavévape adesidi mboyve peteĩ mbaʼe iñimportánteva.

BETEL, PETEĨ LUGÁR ÑAAPRENDE HA ÑAPOROMBOʼE HAG̃UA

Jaservívo Betélpe ñaaprende hetaiterei mbaʼe umi ermánogui. Che ningo arrespeta ha amombaʼeterei umi ótro ermáno oĩvape avei pe Komite de Sukursálpe. Aréma roĩ hague Betélpe, ha heta ermáno ha ermánapema roikuaa koʼápe ha umi kongregasión roñeasignahárupi. Avei roaprende chuguikuéra hetaiterei mbaʼe, tahaʼe umi ermáno imitãva térã ijedávagui.

Amoakãhápe adorasión matutína Betel de Canadápe

Aservi rupi Betélpe, che avei aipytyvõ ha amombarete heta ermánope. Apóstol Pablo heʼi vaʼekue Timotéope: “Akóinte resegi vaʼerã umi mbaʼe reaprende vaʼekue”. Ha heʼi avei: “Oĩ heta hénte heʼikuaáva añeteha umi mbaʼe rehendu vaʼekue chehegui; umi mbaʼe emoĩ umi kuimbaʼe iñeʼẽrendúva kárgope, péicha haʼekuéra ikatupyrýta omboʼe hag̃ua ótrope” (2 Tim. 2:2; 3:14). Aservíma Betélpe 57 áño, ha umi ermáno oporandu jepi chéve mbaʼépa aaprende koʼã tiémpo ohasávape. Che haʼe: “Aaprende ajapo vaʼerãha kyreʼỹme ha pyaʼe opa mbaʼe ojeruréva chéve Jehová organisasión, ha avei ajerovia vaʼerãha Jehová chepytyvõtaha”.

Haʼete chéve ndaʼareiete ag̃uahẽ hague Betélpe. Upérõ ningo cheotĩeterei ha ndarekói experiénsia, péro añandu Jehová akóinte cheguerahaha che pógui. Ha umi ermáno chepytyvõ jave ha ohechaukávo cherayhuha koʼýte añandu Jehová heʼiha chéve: “Ani rekyhyje, aju roipytyvõvo” (Is. 41:13).

^ párr. 10 El 22 de mayo de 1945, pe goviérno Canadagua omeʼẽ permíso ikatu hag̃uáicha Testigokuéra opredika ha oñerreuni jey.

^ párr. 16 Upe tiémpope, peteĩ siudápe oĩramo heta kongregasión, káda kongregasiónpe oñehenói vaʼekue “unidad”.