Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñaipytyvõkena umi ikangývape Jehová ojapoháicha

Ñaipytyvõkena umi ikangývape Jehová ojapoháicha

“Ñande retépe jareko umi párte haʼetéva ikangyvéva, péro añetehápe ñaikotevẽterei hesekuéra.” (1 COR. 12:22)

1, 2. ¿Mbaʼérepa Pablo ontende umi ikangývape?

OPAVAVÉNTE sapyʼánte jaju ñanekangy. Ikatu ñañengripa térã ñandealérhia ha japyta ñanekangyeterei, ha upevakuére ndaikatúi jajapo ñane rembiapo jepiveguáicha. Péro epensamína rejuha nekangy heta tiémpore, ikatu voi heta mésere. Ajépa reipotáta entéro imbaʼerechakuaami nendive.

2 Apóstol Pablo sapyʼánte oñandu vaʼekue ndaikatuveimaha ogueropuʼaka umi provléma, tahaʼe ohasáva kongregasiónpe térã okápe (2 Cor. 1:8; 7:5). Opensávo umi mbaʼe ijetuʼúva ohasa vaʼekuére oservívo Jehovápe, haʼe orrekonose: “Añeñandu vai oĩ jave ikangýva” (2 Cor. 11:29). Ha okomparávo pe kongregasión ñande retére, ohechauka oĩha párte ñande retépe haʼetévaicha la “ikangyvéva, péro añetehápe ñaikotevẽterei hesekuéra” (1 Cor. 12:22). ¿Mbaʼépa Pablo heʼise raʼe upérõ? ¿Mbaʼéichapa Jehová ohecha umi ikangývape? ¿Mbaʼérepa jahecha vaʼerã chupekuéra Jehová ohechaháicha? ¿Mbaʼéichapa upéva ou porãta ñandéve?

 ¿MBAʼÉICHAPA JEHOVÁ OHECHA UMI IKANGÝVAPE?

3. ¿Mbaʼéicha rupípa ikatu jaju ñapensa vai umi ermáno oikotevẽvare oñepytyvõ?

3 Koʼág̃arupi ko múndope umi hénte oñoganagana ohupytységui heta mbaʼe, upévare oñemombaʼeterei umi imbarete ha imitãvape. Hetaiterei voi oĩ ojaprovecháva umi ikangývare ikatu hag̃uáicha ohupyty umi mbaʼe haʼekuéra oipotávante. Péro ñande nañapensái upéicha. Upéicharõ jepe, ñañemeʼẽʼỹre enkuénta ikatu hína ñañepyrũ ñapensa vai umi ermáno oikotevẽvare oñepytyvõ meme. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahecha koʼã ermánope Jehová ohechaháicha?

4, 5. a) ¿Mbaʼépa ñaaprende pe ehémplo oĩvagui 1 Corintios 12:21-23-pe? b) ¿Mbaʼépa jahupyty ñaipytyvõramo umi ikangývape?

4 Primera a los Corintios kapítulo 12-pe, apóstol Pablo oipuru peteĩ ehémplo ñanepytyvõva ñantende hag̃ua mbaʼéichapa Jehová ohecha umi ermáno ha ermána ikangyvévape. Upépe Pablo heʼi kuri umi párte ikangyvéva jepe ñande retépe ideprovechoha (elee 1 Corintios 12:12, 18, 21-23). Oĩ evolusionísta heʼíva upéva ndaupeichaiha. Por ehémplo, ojeʼe vaʼekue oĩha párte ñande retépe ndaideprovechoiha. Péro umi ostudiáva ñande rete ohechakuaa koʼã párte iñimportantetereiha. * Oĩ vaʼekue opensáva jareko reiha ñane pysãʼi, péro koʼág̃a ojekuaáma ideprovechoha, por ehémplo ani hag̃ua jaʼa ñañemboʼy jave.

5 Pe ehémplo Pablo oipuru vaʼekue ñanemboʼe opavave ermáno oĩva kongregasiónpe ovaletereiha. Satanás ningo oipota ñande ñapensa ndajavaleiha mbaʼeverã. Péro Jehová ndaupéichai. Chupe g̃uarã entéro isiérvo iñimportánte, umi vaicha ikangýva jepe (Job 4:18, 19). Upéva ñanepytyvõ ñañeñandu porã hag̃ua kongregasiónpe ha jahechakuaa hag̃ua oñekotevẽha ñanderehe Ñandejára organisasiónpe. Por ehémplo, ikatu oime reipytyvõma raʼe peteĩ persóna ijedávape oguata hag̃ua. Katuete ningo oiméne reguata mbeguemie ani hag̃ua remboapura chupe. Upéicha reipytyvõ chupe, péro avei nde reñeñandu porã. Añetehápe javyʼave ñaipytyvõvo ñande rapichápe oikotevẽ jave. Avei ñanepasiensiave, japorohayhu ha ñañemoag̃uive Ñandejárare (Efes. 4:15, 16). Ha ñande Ru oipota javalora enterove ñane ermanokuérape. Upéicha, pe kongregasiónpe opavave ojotratáta peteĩchapa ha ojoayhuvéta.

6. ¿Mbaʼéicha javépa Pablo oipuru vaʼekue umi palávra: “ikangýva” ha ‘ojerovia mbaretéva’?

6 Pablo omombeʼúrõ guare mbaʼépa opensa umi hénte umi kristiánore ha mbaʼéichapa haʼe sapyʼánte oñeñandu, oipuru koʼã mokõi palávra: “ikangýva” ha “chekangy” (1 Cor. 1:26, 27; 2:3). Avei oñeʼẽvo heta kristiánore oipuru ko fráse: ‘ojerovia mbaretéva’. Péro upéva ndeʼiséi kuri koʼã ermáno iñimportanteveha umi ótrogui (Rom. 15:1). Upéva rangue, Pablo heʼi umi iñexperiensiavéva ipasiénsia vaʼerãha umi kristiáno ipyahuvévare kongregasiónpe.

¿ÑAKAMBIA VAʼERÃPA ÑAPENSA LÁJA?

7. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte hasy jepi ñaipytyvõ umi oikotevẽvape?

7 Ñaipytyvõ jave umi “oikotevẽvape” ñahaʼanga Jehovápe, ha haʼe ñandeguerohoryeterei (Sal. 41:1, NM; Efes. 5:1). Upéicharõ jepe, ikatu sapyʼánte hasy ñandéve ñaipytyvõ peteĩ ermánope. ¿Mbaʼérepa upéicha? Ikatu ningo ñapensa haʼe ojecha vaʼerãha iprovléma reheve. Térã ndajaikuaaporãi mbaʼépa jaʼéta chupe ha ñatĩ, upévare jadesidi nañapenáinte hese. Rosáriope *  oheja vaʼekue iména. Haʼe heʼi: “Ajépa ñambyasyetéta umi ermáno ñanemboykéramo térã ndojapóiramo ñande ñahaʼarõva chuguikuéra. Jahasa jave umi mbaʼe ipohýiva ñaikotevẽterei ñane amigokuérare”. Rréi David oikuaa porã vaʼekue mbaʼéichapa oñeñandu peteĩ persóna oñemboykéva (Sal. 31:12).

8. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñanembaʼerechakuaave hag̃ua ñane ermanokuéra ndive?

8 Ikatu ningo ñanembaʼerechakuaave ñanemanduʼáramo heta ñane ermáno ouha ikangy umi provléma káusare, por ehémplo mbaʼasy, depresión térã oĩ rupi hogaygua ndoservíriva Jehovápe. Ñanemanduʼa vaʼerã koʼã mbaʼe ikatuha ojehu avei ñandéve. Umi isrraelíta oike mboyve pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe, Jehová omomanduʼa chupekuéra ‘ndaipyʼahatãi vaʼerãha’ iñermanokuéra ndive. Haʼekuéra imboriahu ha ikangy vaʼekue oikórõ guare Egíptope, upévare Ñandejára oipota oipytyvõ umi imboriahúva ha ikangývape (Deut. 15:7, 11, ÑÑB; Lev. 25:35-38).

9. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã peteĩ ermáno oúramo ikangy? Emoĩ peteĩ ehémplo.

9 Jaiko rangue jahusga umi ohasa asývape térã ñadeskonfia hesekuéra, ñañehaʼã vaʼerã ñakonsola chupekuéra (Job 33:6, 7; Mat. 7:1). Ñapensamína ko ehémplore. Ñamoĩ chupe peteĩ móto arigua oñaksidentaha ha ojegueraha chupe ospitálpe. ¿Oñepyrũtapa umi doktór oikuaase máva káusarepa oiko pe aksidénte? Nahániri. Ndoikomoʼãi operde rei tiémpo hikuái, síno pyaʼe oñatendéta hese. Péicha avei, peteĩ ermáno oúramo ikangy iprovléma haguére, pyaʼe ñaipytyvõ vaʼerã chupe omombarete hag̃ua ijerovia (elee 1 Tesalonicenses 5:14).

10. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi ermáno vaicha ikangýva, añetehápe ‘ijerovia mbareteha’?

10 Oĩ ermáno ha ermána haʼetévaicha la ijerovia kangýva, péro ñañemoĩramo ñapensa mbaʼe situasiónrepa ohasa hikuái, katuete ñantendevéta chupekuéra. Ñapensamína: ajépa ijetuʼueténe peteĩ ermánape iñeʼẽrendu hag̃ua Jehovápe iména oñemoĩramo hese. Avei ijetuʼúne peteĩ sy ombaʼapo jejopývape omongakuaa hag̃ua haʼeño ifamiliakuérape, ha upéicharõ jepe ndofaltái rreunionhápe. Oĩ avei heta mitãrusu ha mitãkuña osegíva iñeʼẽrendu Jehovápe oĩramo jepe eskuélape térã koléhiope omboligáva chupekuéra ojapo hag̃ua ivaíva. Añetehápe ñapensáramo umi mbaʼe ojapóvare ñane ermanokuéra ikatu hag̃uáicha iñeʼẽrendu Jehovápe, jahecháta ‘ijerovia mbareteha hikuái’, sapyʼánte haʼetéramo jepe ikangyha (Sant. 2:5).

ÑAPENSÁKENA JEHOVÁ OPENSAHÁICHA

11, 12. a) ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jahecha hag̃ua umi ikangývape Jehová ohechaháicha chupekuéra? b) ¿Mbaʼépa ñaaprende Jehová otrata lájagui Aarónpe?

11 Jaikuaa porã vaʼerã mbaʼéichapa Jehová otrata vaʼekue isiervokuérape, upéicha ñande ikatúta avei jahecha umi ikangývape Jehová ohechaháicha chupekuéra (elee Salmo 130:3). Por ehémplo, ñapensamína ñaime hague Moisés ndive umi isrraelíta oadorárõ guare pe vakaraʼy raʼanga ha ou Aarón ha oñepyrũ omoĩ exkúsa oñedefendeségui. ¿Mbaʼépa ñapensáta Aarón ojapo vaʼekuére? (Éx. 32:21-24.) Oiméne ñanemanduʼa avei peteĩ vuéltape, Míriam omboliga rupi chupe, Aarón otaky hague Moisés rehe omenda haguére peteĩ tetã ambueguáre. ¿Mbaʼépa ñapensáta kuri Aarón rehe? (Núm. 12:1, 2.) ¿Ha mbaʼépa jajapóne jahechárire Moisés ha Aarón nombotuichái hague Jehovápe oguenohẽrõ guare y umi isrraelítape peteĩ itakuágui Meribápe? (Núm. 20:10-13.)

12 Jehová ikatu kuri okastiga pyaʼe  Aarónpe. Péro ohechakuaa hese naiñañaiha ojavýramo jepe. Oiméne Aarón ojapo raʼe koʼã mbaʼe ojejopýgui chupe. Ha ojeʼérõ guare chupe mbaʼépepa ojavy, haʼe orrekonose ha oasepta Jehová konsého (Éx. 32:26; Núm. 12:11; 20:23-27). Aarón ningo ohayhu Jehovápe ha oñarrepenti, upévare haʼe operdona chupe. Upéicha rupi, heta tiémpo upe rire umi hénte imanduʼa gueteri Aarón ha iñemoñarekuérare ha heʼi hesekuéra iñeʼẽrenduha Ñandejárape (Sal. 115:10-12; 135:19, 20).

13. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñahaʼanga Jehovápe?

13 ¿Mbaʼéichapa ikatu ñahaʼanga Jehovápe? Ñepyrũrã jaikuaa porã vaʼerã mbaʼépa ñande ñapensa umi vaicha ikangývare, ha oimépa tekotevẽ hína ñakambia ñapensa lája (1 Sam. 16:7). Por ehémplo, ¿mbaʼépa jajapo peteĩ mitãrusu térã mitãkuña ndoiporavoporãi jave peteĩ vyʼarã térã ohechaukáramo nointeresaguasuiha chupe mbaʼeve? Jaiko rangue jahechaiterei defékto hese, iporãve ñaipytyvõ chupe iñakãguapyve hag̃ua. Ñande voi ñañehaʼãramo ñaipytyvõ umi oikotevẽvape, ñantendevéta ñande rapichápe ha jahayhuvéta chupekuéra.

14, 15. a) ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Jehová ohechávo Elías ikangyha? b) ¿Mbaʼépa ñaaprende Elías ohasa vaʼekuégui?

14 ¿Mbaʼépa opensa Jehová umi oñedeprimívare? Jahechamína mbaʼéichapa Ñandejára oipytyvõ vaʼekue proféta Elíaspe oñeñandúrõ guare upéicha. Haʼe pyʼaguasúpe odesafia vaʼekue 450 profétape oservíva Baálpe, péro oikuaa rire rréina Jezabel ojukaseha chupe, osẽ odipara. Okyhyjetereígui odipara 150 kilómetro Beer-seba peve, upéi oike jey mombyry pe desiértope ha opyta upépe. Elías ikaneʼõiterei okorre haguére pe kuarahy akúre, upémarõ oguapy peteĩ kuarahyʼãme  ha ojerure Jehovápe ojukamínte hag̃ua chupe (1 Rey. 18:19; 19:1-4).

Jehová ohechakuaa Elías ikangyha ha omondo hendápe peteĩ ánhel omombarete hag̃ua chupe (Ehecha párrafo 14 ha 15)

15 ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Jehová ohechávo iproféta ojedesesperaha? ¿Omboyképa chupe okyhyje ha oñedeprimi rupi? ¡Ni mbaʼevéicharõ! Jehová oikuaa ikangýguinte oiko hague upéva Elías rehe, upéicha rupi omondo hiʼánhel omombarete hag̃ua chupe. Jehová ánhel dos vése heʼi Elíaspe okaru hag̃ua, pono pe viáhe ‘oforsaiterei chupe’ (elee 1 Reyes 19:5-8). Jahechaháicha, ñepyrũrã Jehová ohendu raẽ Elíaspe ha upe rire ae omeʼẽ chupe oikotevẽva imbarete jey hag̃ua.

16, 17. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñahaʼanga Jehovápe ha jahechauka jahayhuha ñane ermanokuérape?

16 ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Jehová ehémplo? Ndajajapurái vaʼerã ñañemoñeʼẽ hag̃ua ñande rapichakuérape (Prov. 18:13). Umi ermáno oúramo oñedeprimi ha opensa naiñimportanteiha, ñañemoĩ vaʼerã ilugárpe ha ñahendu chupekuéra (1 Cor. 12:23). Péicha jaikuaáta mbaʼépa añetehápe oikotevẽ ha ikatúta ñaipytyvõ porã chupekuéra.

17 Ñapensamína Rosáriore, pe ermána ñañeʼẽma hague. Chupe oheja vaʼekue iména ha opyta haʼeño mokõi imembykuñándi. ¿Mbaʼépa ojapo umi ermáno oikuaa rire pe oikóva hese? Haʼe omombeʼu: “Amombeʼúrõ guare chupekuéra por teléfono mbaʼépa oiko, ndohasái ni 45 minúto ha oúma hikuái ógape. Umi ermáno hesaypororopa avei og̃uahẽvo. Upe rire, dos térã tres díare ndaorerejái hikuái oreaño. Ore ningo orenerviosaiterei kuri ha ni ndorokaruporãvéi, upévare oregueraha hikuái hogapekuéra peteĩ tiémpore”. Ko experiénsia oiméne ñanemomanduʼa Santiago heʼi vaʼekuére: “Peteĩ ermáno térã ermána ndaijaóiramo ha ndorekóiramo pe tembiʼu oikotevẽva upe díape g̃uarã, ha peteĩva pende apytépe heʼi chupe: ‘Tereho pyʼaguapýpe ha hiʼãite chéve rekonsegi nde aorã ha ne rembiʼurã’, péro napemeʼẽi chupe oikotevẽva oikove hag̃ua, ¿mbaʼépe piko ideprovécho upéva? Upéicha avei ñande jerovia omano hína ndajajapóiramo tembiapo iporãva” (Sant. 2:15-17). Umi ermáno ha ermána oipytyvõ rupi Rosario ha imembykuérape, imbarete jey hikuái, ha seis mése ohasa rire upe situasión ijetuʼuetéva, ojapóma hikuái iprekursorádo auxiliár (2 Cor. 12:10).

HETA OĨ OÑEVENEFISIÁVA

18, 19. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ umi ikangývape? b) ¿Máva mávapa oñevenefisia ñaipytyvõvo umi ikangývape?

18 Jaikuaaháicha, jajúramo ñanderasy mbeguekatúpemante jajerrekupera jahávo. Upéicha avei peteĩ kristiáno mbeguekatúpemante ojerrekuperáta oúramo ikangy ijerovia ohasa haguére peteĩ situasión ijetuʼúva térã haʼe voi ojavy rupi. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã upearã? Omombarete vaʼerã ijerovia ostudiávo Ñandejára Ñeʼẽ, oñemboʼe ha oho memévo rreunionhápe. Péro ñande ikatu avei ñaipytyvõ chupe. Por ehémplo, ñanepasiénsia vaʼerã hese ha ñaime vaʼerã ijykére jahechauka hag̃ua jahayhuha chupe. Jajapókena ikatúva guive umi ermáno ikangýva oñandu hag̃ua jahayhuha chupekuéra ha ñañeinteresaha hesekuéra (2 Cor. 8:8).

19 Aníkena ñanderesarái javyʼaitereiha ñaipytyvõ jave ñane ermanokuérape. Péicha ifasilve avei ñandéve ñañemoĩ hag̃ua ilugarpekuéra ha ñanepasiénsia hag̃ua hesekuéra. Péro ndahaʼéi ñandénte ñañevenefisiáva jahechauka jave japorohayhuha. Entéro umi ermáno oĩva kongregasiónpe oporohayhuvéta avei. Ha ‘ñaipytyvõvo umi ikangývape’, jasegi hína Jehová ehémplo, chupe g̃uarã ningo káda persóna iñimportanteterei (Hech. 20:35).

^ párr. 4 Charles Darwin oskrivi vaʼekue ilívro héravape El origen del hombre, oĩha párte “jareko reíva” ñande retépe. Ótro karai opensáva haʼéicha, heʼi avei yvypóra orekoha heta “órganos vestigiales” térã umi órgano oĩ reíva ñande retépe, por ehémplo pe apéndise ha pe tímo.

^ párr. 7 Oñekambia héra.