Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ejeroviákena nde pyʼaite guive Ñandejára Rréinore

Ejeroviákena nde pyʼaite guive Ñandejára Rréinore

“Jerovia heʼise jagueroviaha pyʼamokõiʼỹre oikotaha katuete umi mbaʼe ñahaʼarõva.” (HEB. 11:1)

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa pe Rréino okumplipaitetaha Ñandejára rembipota ko yvy ape ári? b) ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ Efesios 2:12 jajerovia hag̃ua pe Rréinore? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

ÑANDE testígo de Jehová siémpre jahechauka umi héntepe Ñandejára Rréino añoite osolusionataha opaichagua provléma. Ha upe esperánsa ñanembopyʼaguapy ha ñanepytyvõ ñaaguanta hag̃ua heta mbaʼe ijetuʼúva. Péro, ¿jagueroviápa Ñandejára Rréino añetehápe oexistiha ha upe goviérno rupive oñekumplitaha Jehová rembipota? ¿Mbaʼérepa ikatu jajerovia ñande pyʼaite guive pe Rréinore? (Heb. 11:1.)

2 Pe Rréino Mesiániko rupive Jehová kreasión ohupytýta umi mbaʼe haʼe oipota vaʼekue iñepyrũmby guive. Ñandejára añoite oreko derécho ogoverna hag̃ua ko univérso, ha upévare ikatu omoĩ peteĩ goviérno noñehundimoʼãiva arakaʼeve. Jehová ha Jesús ojapo pákto, térã kompromíso, okonfirma hag̃ua ko goviérno katuete okumplitaha Ñandejára rembipota. Koʼã pákto rupive ojekuaa mávapa pe Rréi oisãmbyhýtava upe goviérno, mávapa ogovernáta pe Rréi ndive ha mávapepa oisãmbyhýta hikuái. Ñahesaʼỹijo ha jajepyʼamongetáramo umi kompromíso ojejapo vaʼekuére, jahechakuaáta Ñandejára Goviérno oñemopyenda porãha ha Jehová katuete okumplitaha hembipota (elee Efesios 2:12).

3. ¿Mbaʼépa ñahesaʼỹijóta ko artíkulope ha pe ótro oúvape?

3 La Biblia oñeʼẽ seis pákto prinsipál rehe, ha umíva omyesakãve mbaʼeichagua Goviérnopa pe Rréino Mesiániko oĩva Jesús kárgope. Koʼãva hína: 1) pe pákto Jehová ojapo vaʼekue Abrahán ndive, 2) pe pákto ojejapo vaʼekue Léi rupive, 3) pe pákto Ñandejára ojapo vaʼekue David ndive, 4) pe pákto ikatu hag̃uáicha oĩ oservíva kómo saserdóte Melquisedec ojapo haguéicha, 5pe pákto pyahu, ha 6) pe pákto del Rréino. Ko artíkulope ha pe ótro oúvape jahecháta mbaʼépa ñanemboʼe káda pákto pe Rréinogui ha mbaʼéichapa oipytyvõ oñekumpli hag̃ua Jehová rembipota ko Yvy ha yvyporakuérape g̃uarã (ehecha páhina 12-pe, heʼihápe “ Mbaʼéichapa Ñandejára okumplíta hembipota”).

PETEĨ PROMÉSA OHECHAUKÁVA OÑEKUMPLITAHA JEHOVÁ REMBIPOTA

4. Ohechaukaháicha lívro de Génesis, ¿mbaʼe mbaʼépa odesidi Jehová yvyporakuérape g̃uarã?

4 Jehová ojapopa rire ñane planéta porãite, odesidi mbohapy mbaʼe: Primero, okreataha yvypórape ijoguaháramo. Segundo, yvyporakuéra ojapo vaʼerãha ko Yvýgui peteĩ paraíso ha idesendientekuéra perfékto omyenyhẽ vaʼerãha ko Yvy. Ha tercero, ndoʼúi vaʼerãha hikuái pe frúta oikuaaukáva iporãva ha ivaíva (Gén. 1:26, 28; 2:16, 17). Ñandejára ojapo rire yvyporakuérape, mokõi mbaʼéntema ofalta ikatu hag̃uáicha oñekumplipa haʼe odesidi vaʼekue. ¿Mbaʼérepa upéicharõ tekotevẽ raʼe ojejapo umi pákto térã kompromíso?

5, 6. a) ¿Mbaʼépa ojapo Satanás ndoipotáigui oñekumpli Ñandejára rembipota? b) ¿Mbaʼépa Jehová ojapo Satanás opuʼã rire hese hardín de Edénpe?

5 Satanás ndoipotái oñekumpli Ñandejára rembipota, upévare omboliga Évape hoʼu hag̃ua pe frúta ojeproivi vaʼekue chuguikuéra. Upéicha haʼe oñemoĩ peteĩ mbaʼe Jehová odesidi vaʼekuére (Gén. 3:1-5; Apoc. 12:9). Satanás ojapo upéva ikatu hag̃uáicha entéro opensa Ñandejára ndorekoiha derécho ogoverna hag̃ua hembiapokue. Ha tiémpo rire, heʼi avei yvyporakuéra oserviha Jehovápe orresivi haguérente chugui heta mbaʼe porã (Job 1:9-11; 2:4, 5).

6 ¿Mbaʼépa Jehová ojapo Satanás opuʼã rire hese hardín de Edénpe? Haʼe ikatu kuri upepete ohundi umi ojerrevelávape. Péro ojapórire upéicha noñekumplimoʼãi kuri hembipota. Jaikuaaháicha, haʼe odesidíma ko planéta henyhẽ vaʼerãha Adán ha Eva familiarégui, ha peteĩ profesía rupive haʼe oasegura okumplipaitetaha hembipota ko Yvy ha yvyporakuérape g̃uarã. Upéva hína pe promésa ojapo vaʼekue hardín de Edénpe (elee Génesis 3:15).

7. ¿Mbaʼépa ohechauka pe promésa Jehová ojapo vaʼekue hardín de Edénpe?

7 Jehová ojapórõ guare pe promésa hardín de Edénpe, okondena kuri pe mbói ha idesendientekuérape, térã Satanás ha opavave omoirũvape chupe oñemoĩvo Jehová goviérnore. Omeʼẽ avei autorida pe kuña desendénsiape ohundi hag̃ua Satanáspe. Ko promésa rupive Ñandejára ohechauka porã ohunditaha pe opuʼã vaʼekuépe hese ha osolusionataha opa mbaʼe vai ñanderupytýva upéva káusare. Avei omombeʼu mbaʼéichapa ojapóta upéva.

8. ¿Mbaʼépa jaikuaa pe kuña ha idesendénsiagui?

8 ¿Mávapa pe kuña desendénsia? Pe profesía heʼi upe desendénsia omonguʼitaha pe mbói akã. Jaikuaaháicha, pe mbói orrepresenta hína Satanáspe, pe espíritu aña. Upéicharõ, pe kuña ha idesendénsia haʼémante vaʼerã avei espíritu, ikatu hag̃uáicha pe desendénsia upe rire ohundi pe espíritu añáme (Heb. 2:14). Satanás opuʼã riremínte Jehováre, pe mbói desendientekuéra heta hetavéma ohóvo. Péro, ¿mbaʼépa oiko pe kuña desendénsiagui? Haimete cuatro mil áño rire ae ojekuaa porã mávapa upéva. Péro upe mboyve ojejapóma kuri seis pákto omyesakãva ohóvo mávatapa hína upe desendénsia. Ha umi kompromíso ohechauka porã pe desendénsia rupive Jehová oipeʼapaitetaha umi mbaʼe vai ohasáva yvyporakuéra Satanás kúlpare.

PETEĨ PÁKTO OHECHAUKÁVA MÁVAPA PE DESENDÉNSIA

9. a) ¿Mbaʼépa Jehová opromete Abrahánpe? b) ¿Arakaʼépa oñepyrũ oñekumpli upe pákto?

9 Dos mil áñorupi osentensia rire Satanáspe hardín de Edénpe, Jehová omanda Abrahánpe oheja hag̃ua hóga oĩva Úrpe ha oho hag̃ua Canaánpe (Hech. 7:2, 3). Haʼe heʼi Abrahánpe: “Tereho ne retãgui ha nderogayguakuéra apytégui, nde ru rógagui, upe tetã ahechaukátavape ndéve. Ha ajapóta ndehegui peteĩ tetã ndetuicháva. Che rohovasáta ha ambotuicháta nde réra [...]. Ahovasáta umi nderovasávape, ha umi ne maldesívape che amaldesíta avei ha nde rupive ojehovasa vaʼerã opa tetãnguéra oĩva guive ko yvy apére” (Gén. 12:1-3, ÑÑB). Ko téxtope primera ves oñeñeʼẽ pe pákto Jehová ojapo vaʼekuére Abrahán ndive, térã pe promésa ojapo vaʼekue chupe. Ndajaikuaái ningo arakaʼetépa oiko upéva, péro jaikuaa oñekumplíma hague oúvo áño 1943 a.C. guive, Abrahán orekópe 75 áño, osẽrõ guare Arángui ha ohasa pe rrío Éufrates.

10. a) ¿Mbaʼéichapa Abrahán ohechauka ojeroviaha ipyʼaite guive Jehová promésare? b) ¿Mbaʼépa omyesakãve ohóvo Jehová pe kuña desendénsiagui?

10 Jehová heta vése oasegura Abrahánpe okumplitaha ipromésa, ha mbeguekatúpe omyesakãve ohóvo chupe mbaʼéichapa ojapóta upéva (Gén. 13:15-17; 17:1-8, 16). Haʼe ojeroviaiterei Jehová promésare ha oĩ vaʼekue dispuésto osakrifikávo itaʼýra peteĩmi. Upévare Ñandejára oasegura jey chupe okumplitaha ikompromíso (elee Génesis 22:15-18 ha Hebreos 11:17, 18). Oñepyrũvo oñekumpli pe pákto ojapo vaʼekue Abrahán ndive, Jehová omyesakãve heta mbaʼe iñimportánteva pe kuña desendénsiagui. Por ehémplo, heʼi upe desendénsia outaha Abrahán familiarégui ha hetataha hikuái, avei ogovernataha, ohundipaitetaha iñenemigokuérape, ha entéro yvypóra ohupytýta heta mbaʼe porã haʼekuéra rupive.

Abrahán ohechauka ojeroviaha ipyʼaite guive Ñandejára promésare (Ehecha párrafo 10)

11, 12. a) ¿Mbaʼéichapa la Biblia ohechauka pe pákto Jehová ojapo vaʼekue Abrahán ndive oñekumpliha avei ótro hendáicha? b) ¿Mbaʼe esperánsapa omeʼẽ ñandéve upéva?

11 Pe pákto Jehová ojapo vaʼekue Abrahán ndive oñekumplíma oñemeʼẽrõ guare Abrahán desendientekuérape pe Yvy Oñepromete vaʼekue. Upéicharõ jepe, la Biblia ohechauka upe kompromíso oñekumpliha avei ótro hendáicha (Gál. 4:22-25). Ñandejára espíritu rupive, apóstol Pablo omombeʼu mbaʼéichapa oñekumpli upéva. Haʼe heʼi Abrahán desendénsia orekoha mokõi párte: pe párte prinsipál haʼéva Cristo, ha pe párte secundaria katu umi 144.000 kristiáno ojeporavo vaʼekue espíritu sánto rupive (Gál. 3:16, 29; Apoc. 5:9, 10; 14:1, 4). ¿Mávapa pe kuña outaha pe desendénsia? Upéva hína pe “Jerusalén yvagapegua” oĩháme Jehová família espirituál iñeʼẽrendúva, térã Jehová organisasión, pe párte oĩva yvágape (Gál. 4:26, 31). Ha oñepromete haguéicha Abrahánpe, upe kuña desendénsia rupive oñevendesíta yvyporakuérape.

12 Pe pákto Jehová ojapo vaʼekue Abrahán ndive ogarantisa haʼe katuete omoĩtaha peteĩ Rréino yvágape. Avei oasegura pe desendénsia rupive oĩtaha peteĩ Rréi ha ambue ogovernátava hendive (Heb. 6:13-18). ¿Arakaʼe pevépa osegíta pe kompromíso? Osegíta pe Rréino Mesiániko ohundipa peve Ñandejára enemigokuérape, ha umi iñeʼẽrendúva ohupyty peve umi mbaʼe porãita oguerútava upe goviérno (1 Cor. 15:23-26). ¿Mbaʼérepa upéicharõ Génesis 17:7 heʼi pe pákto osegitaha ‘opa árare’? Pórke umi vendisión ohupytýtava yvyporakuéra ndopamoʼãi arakaʼeve. Jahechaháicha, pe pákto ojejapo vaʼekue Abrahán ndive ohechauka Jehová oĩha desidído okumplívo hembipota. Haʼe oipota ‘henyhẽ ko yvy’ yvyporakuéra perféktogui (Gén. 1:28, ÑÑB).

PETEĨ PÁKTO OASEGURÁVA PE RRÉINO NDOPAMOʼÃIHA ARAKAʼEVE

13, 14. ¿Mbaʼépa oasegura pe pákto ojejapo vaʼekue David ndive?

13 Pe promésa Jehová ojapo vaʼekue hardín de Edénpe ha pe pákto ojapo vaʼekue Abrahán ndive, ohechauka haʼe ojapoha opa mbaʼe tekojojápe. Jaikuaaháicha, Jehová ogoverna ko univérso tuichakue, ha pe Rréino Mesiániko haʼe voi omoĩ kuri. Upévare jaʼekuaa pe Rréino ogovernataha avei tekojojápe ko Yvy ape ári (Sal. 89:14). ¿Jakyhyje vaʼerãpa upe goviérno oúrõ g̃uarã ikorrúpto ha tekotevẽ jey oñekambia? Nahániri. Ótro pákto ojejapo vaʼekue ohechauka ñandéve upéva ndoikomoʼãiha arakaʼeve.

14 Upéva hína pe pákto Jehová ojapo vaʼekue David ndive (elee 2 Samuel 7:12, 16). David ogovernárõ guare Jerusalénpe, Jehová ojapo hendive peteĩ kompromíso ha oasegura chupe pe Mesías outaha ifamiliarégui (Luc. 1:30-33). Péicha Jehová omyesakã porã pe Mesías outaha rréi David desendiéntegui. Upévare haʼe orekóta “derécho legál” ogoverna hag̃ua pe Rréino Mesiánikope (Ezeq. 21:25-27, NM). Jesús rupive David goviérno ndopamoʼãi arakaʼeve. La Biblia heʼi voi: “Iñemoñare hendaguépe oguapýta opa ára” (Sal. 89:34-37). Pe Rréino Mesiániko arakaʼeve ndaikorruptomoʼãi ha umi mbaʼe porã ojehupytýva upe goviérno rupive katu núnka ndopamoʼãi.

PE PÁKTO OĨ HAG̃UA SASERDÓTE

15-17. ¿Mbaʼépa ojapóta avei umi ogovernátava pe Rréino Mesiánikope, ha mbaʼérepa tekotevẽ upéva?

15 Pe pákto Jehová ojapo vaʼekue Abrahán ha David ndive, oasegura pe kuña desendénsia ogovernataha. Péro ndahaʼéi peteĩ goviérno ihústova añónte oñekotevẽva, síno oñekotevẽ avei ñaneguenohẽ vaʼerã pekádo poguýgui. Upéicharõmante ikatúta jaike Ñandejára família apytépe ha jahupytýta heta vendisión. Upévare pe desendénsia tekotevẽ vaʼekue avei oservi kómo saserdóte ikatu hag̃uáicha ñanemopotĩ ñande pekádogui. Upémarõ, ñande Apohare iñaranduetéva ojapo ótro kompromíso legál ojehupyty hag̃ua upéva: pe pákto ikatu hag̃uáicha oĩ oservíva kómo saserdóte Melquisedec ojapo haguéicha.

16 Rréi David rupive Jehová omombeʼu ojapotaha peteĩ pákto Jesús ndive ojehupyty hag̃ua mokõi mbaʼe. Primero, oguapy hag̃ua ‘ideréchape’ ohundipa peve iñenemigokuérape. Segundo, oservi hag̃ua ‘opa árare kómo saserdóte Melquisedec ojapo haguéicha’ (elee Salmo 110:1, 2, 4). Heta tiémpo Abrahán desendientekuéra oike mboyve pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe, Melquisedec haʼe vaʼekue rréi Salémpe ha avei “Ñandejára Ijojahaʼỹva saserdóte” (Heb. 7:1-3). Jehová voi onombra vaʼekue chupe oiko hag̃ua chugui rréi ha saserdóte. Escrituras Hebréaspe, hese añoite ojeʼe ojapo hague koʼã mokõi tembiapo. Ndaipóri avei mbaʼeve ohechaukáva oĩ hague ótro haʼe mboyve térã haʼe rire oservi vaʼekue rréi ha saserdóteramo. Upévare ojeʼe hese ‘opytaha saserdóteramo opa ára g̃uarã’.

17 Pe pákto rupive, Jehová voi onombra Jesúspe oservi hag̃ua saserdóteramo. Upévare Jesús rehe ojeʼe haʼetaha “peteĩ saserdóte haʼe haguéicha avei Melquisedec” (Heb. 5:4-6). Péicha Jehová oñekompromete oipurutaha pe Rréino Mesiániko okumpli hag̃ua hembipota ko Yvy ha yvyporakuérape g̃uarã.

UMI PÁKTO OJEJAPO VAʼEKUE

18, 19. a) ¿Mbaʼépa Ñanemboʼe pe Rréino Mesiánikogui umi mbohapy pákto ñahesaʼỹijo vaʼekue? b) ¿Mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

18 Ko artíkulope ñahesaʼỹijóma mbohapy pákto ha umi mbaʼe ñanemboʼéva pe Rréino Mesiánikogui. Avei jahecha ojejapo hague kompromíso legál oñemoĩ hag̃ua pe Rréino. Pe promésa ojejapo vaʼekue hardín de Edénpe ogarantisa Jehová okumplitaha hembipota ko yvy ape ári pe kuña desendénsia rupive. Ha pe kompromíso ojapo vaʼekue Abrahán ndive ohechauka mávapa upe desendénsia ha mbaʼépa ojapóta.

19 Pe pákto Jehová ojapo vaʼekue David ndive omyesakã porãve máva familiaréguipa oúta pe desendénsia prinsipál, Jesús. Avei ko pákto rupive Jesús oreko derécho ogoverna hag̃ua ko yvy tuichakue, ikatu hag̃uáicha ojehupyty heta mbaʼe porã ndopamoʼãiva arakaʼeve. Ha pe pákto ojejapo vaʼekue oĩ hag̃ua oservíva kómo saserdóte, omoĩ peteĩ fundaménto legál oipytyvõ hag̃ua avei yvyporakuérape saserdóteicha. Péro jaikuaaháicha, ndahaʼemoʼãi Jesús añónte oipytyvõtava yvyporakuérape ohupyty hag̃ua pe perfeksión. Oĩve avei ojeporavo vaʼekue espíritu sánto rupive oservi hag̃ua rréi ha saserdóteramo. ¿Moõguipa osẽta umíva? Upéva jahecháta pe artíkulo oúvape.