Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Ñakambia vaʼerãpa ñapensa lája?

¿Ñakambia vaʼerãpa ñapensa lája?

UNOS kuánto mitãrusu kristiáno odesidi oho sinehápe ohecha hag̃ua peteĩ pelíkula. Haʼekuéra ohendu ikompañerokuéra kolehiopegua omombeʼu joaha ohecháma hague ha igustoitereiha. Og̃uahẽvo pe sínepe, omaña hikuái pe kartél omopropagándavare pe pelíkula ha ohecha orekoha árma raʼanga ha kuña opío lénto. ¿Mbaʼépa ojapóta koʼã ermáno? ¿Oikétapa hikuái ohechárõ jepe orekoha umi mbaʼe naiporãiva?

Ko ehémplo ohechauka káda día enterovéva jadesidi vaʼerãha heta mbaʼe ikatúva ñanemoag̃ui Jehováre, térã ñanemoĩ vaítava henondépe. Sapyʼánte jadesidíma jajapotaha peteĩ mbaʼe, péro upéi ñapensa porã ha jajedeha jeýnte. ¿Iporãpa jajapo upéva?

Mbaʼéicha javépa naiporãi ñakambia ñapensa lája

Ñande jahayhu rupi Jehovápe ñañemeʼẽ chupe ha jajevautisa. Ñapromete jaservitaha chupe ñande pyʼaite guive, ha ñakumplise upéva. Péro ñane enemígo Satanás ojapo opa ikatúva ñandereity hag̃ua (Apoc. 12:17). Ñande jadesidíma jaservi Jehovápe ha ñaneñeʼẽrendu chupe, ha nañakumplíriramo upéva, ñañehundíta katuete. ¡Ajépa ivaietereíta oikóramo ñanderehe upéicha!

Ojapo 2.600 áñorupi, pe rréi Babiloniagua hérava Nabucodonosor ojapo peteĩ kolúmna de óro tuicháva, ha omanda entérope omombaʼeguasu hag̃ua upe imáhen. Ha oĩramo ndojapóiva haʼe omandáva, oñemombóta chupe peteĩ órno guasúpe omano hag̃ua. Mbohapy mitãrusu oservíva Jehovápe hérava Sadrac, Mesac ha Abednego, noñesũi pe taʼanga renondépe ha oñemombo chupekuéra pe órno akúpe. Péro peteĩ milágro rupive, Jehová osalva chupekuéra. Koʼã mitãrusu ni mbaʼevéicharõ ndojaposéi peteĩ mbaʼe omoĩ vaítava chupekuéra Jehová renondépe, upévare oĩ kuri hikuái dispuésto omanóvo (Dan. 3:1-27).

Tiémpo riremi, Daniel avei ohechauka oĩha desidído oadorávo pe Dios verdadéro Jehovápe. Haʼe oikuaa porã ojehecháramo osegiha oñemboʼe, ojeitytaha chupe umi león oĩháme. Upéicharõ jepe, Daniel oñemboʼe tres vése al día jepiveguáicha. Upévare Jehová osalva ko profétape umi “león jurúgui” (Dan. 6:1-27, ÑÑB).

Ñandejára siervokuéra ñane tiempopegua ohechauka avei okumpliha pe promésa ojapo vaʼekue Jehovápe. Por ehémplo, Áfricape unos kuánto mitãrusu ha mitãkuña testígo de Jehová peteĩ kolehiopegua oĩ desidído ndopartisipamoʼãiha peteĩ seremónia patriótikape. Oñeamenasa voi chupekuéra oñemosẽtaha pe koléhiogui ndopartisipáiramo ikompañerokuérandi. Upe riremínte pe Minístro de Edukasión ovisita pe koléhio ha oñemongeta umi Testígo ndive. Koʼã ermáno rrespetuósamente oexplica chupe mbaʼérepa odesidi hikuái ndopartisipamoʼãiha koʼã mbaʼépe. Upe guive avave nomolestavéi ni ndojopyvéi koʼã ermánope ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe omoĩ vaítava chupekuéra Jehová renondépe.

Jahechamína mbaʼépa oiko vaʼekue peteĩ ermánore hérava José. Hembireko oreko vaʼekue kánser ha pyaʼe voi omano. José hentekuéra ontende ha orrespeta chupe ha noñentremetéi pe funerál rehe. Péro hembireko hentekuéra ndoservíri Jehovápe, ha osegise umi kostúmbre térã rrituál ojejapóva upe lugárpe omano jave peteĩ persóna. José omombeʼu: “Che haʼe porã chupekuéra ndajapomoʼãiha umíva, ha upémarõ omboliga hikuái che familiakuérape oasepta hag̃ua, péro haʼetépe haʼekuéra avei ndoaseptái. Che rembireko hentekuéra ojapose katuete pe velório ojepokuaaháicha hikuái. Péro che haʼe chupekuéra che rógape ndojejapomoʼãiha mbaʼeveichagua rrituál, ha che rembirekópe ndogustamoʼãi kuri avei upéva. Heta chejopy rire, oho hikuái ojapo ótro ládo”.

José heʼi avei: “Ahasárõ guare koʼã mbaʼe ijetuʼuetéva, ajerure asy Jehovápe tachepytyvõmi chéve ha toipytyvõ avei che famíliape ani hag̃ua romboyke imandamientokuéra. Haʼe ohendu che ñemboʼe ha orepytyvõ orembarete hag̃ua, ore hentekuéra orejopýrõ jepe”. Ko ermáno ha itaʼyrakuéra ojedesidi iñeʼẽrendutaha Jehovápe opa mbaʼépe ha ni nopensái ojapóvo umi mbaʼe oheja vaítava chupekuéra henondépe.

Mbaʼéicha javépa ikatu hína ñakambia ñapensa lája

Ohasa riremi pe Páskua áño 32-pe, Jesús oĩ jave Sidónpe, oñemboja hendápe peteĩ kuñakarai Feniciagua ha ojerure jey jey chupe onohẽmi hag̃ua demónio imembykuñágui. Ñepyrũrã Jesús nopenái hese, ha heʼi idisipulokuérape: “Ñandejára chembou aipytyvõ hag̃ua umi Israelguápente, oikóva ovecha okañy vaʼekuéicha”. Upéicharõ jepe pe kuñakarai osegi oinsisti, upémarõ Jesús heʼi chupe: “Ndovaléi jaipeʼa umi mitãgui hembiʼu ha ñameʼẽ umi jaguaraʼýpe”. Péro pe kuñakarai ojeroviaiterei ha osẽ heʼi chupe: “Upeichaite che Ruvicha, péro añetehápe umi jaguaraʼy hoʼu umi tembiʼu kuʼi hoʼáva ijarakuéra meságui”. Amo ipahápe Jesús ohendu chupe ha omonguera imembykuñáme (Mat. 15:21-28).

Jesús ojapóvo péicha, ohaʼanga kuri Itúvape. Jehová ohechakuaáramo tekotevẽha, oĩ dispuésto okambiávo peteĩ mbaʼe opensáma vaʼekue ojapotaha. Por ehémplo umi isrraelíta ojapórõ guare órogui pe tororaʼy raʼanga, Ñandejára opensa kuri ohundi chupekuéra, péro upe rire Moisés ojerure asy chupe ani hag̃ua ohundipaite ipuévlo, ha Jehová ohendu chupe (Éx. 32:7-14).

Apóstol Pablo osegi vaʼekue avei Jehová ha Jesús ehémplo. Peteĩ tiémpore haʼe opensa kuri iporãvetaha ndogueraháinterõ hendive Juan Márcospe umi iviáhe misionálpe pórke haʼe oheja rei kuri chupe ha iñirũnguérape pe primer viáhepe. Péro upéi ohecha Juan Marcos okambia hague ha ombaʼapo jejopyha oikóvo Jehová servísiope. Upévare heʼi Timotéope: “Eguerúna Márcospe nendive, haʼe ideprovécho chéve akumpli hag̃ua che rembiapo” (2 Tim. 4:11).

Jaikuaa ningo Jehová ipasiénsia ha imbaʼeporãha, upéicha rupi haʼe okambia opensáva ohechakuaáramo tekotevẽha. ¿Ñañehaʼãpa avei jajapo upéicha? Por ehémplo, sapyʼánte tekotevẽta ñakambia ñapensáva ñande rapicháre. Jehová ha Jesús jepe ojapo vaʼekue upéva, ha koʼýte ñande umáno imperfékto ñakambia vaʼerã ñapensáva jahechakuaáramo ñande rapicha situasión.

Sapyʼánte tekotevẽ avei ñakambia ñapensáva umi méta espirituál rehe. Heta estudiánte de la Biblia are guivéma oho meme ñane rreunionhápe, péro ndojedesidíri ojevautisa. Oĩ avei heta puvlikadór noñanimáiva ojapo iprekursorádo, omeʼẽramo jepe isirkunstánsia. Ha heta ermáno noñehaʼãguasúi orekove hag̃ua rresponsavilida kongregasiónpe (1 Tim. 3:1). ¿Repensápa koʼã persóna opensaháicha? Nemanduʼákena Jehová neinvitaha mborayhúpe reñehaʼã hag̃ua rehupyty umi méta espirituál. Upéicharõ, ¿ikatúpa rekambia repensáva ha reñehaʼã reservi porãve Jehovápe, ikatu hag̃uáicha avei reipytyvõve ótrope?

Sapyʼánte ñakambia vaʼerã ñapensa lája Jehová ñanevendesi hag̃ua

Peteĩ ermána hérava Ella omombeʼu mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue ohórõ guare oservi peteĩ sukursál oĩvape Áfricape: “Ag̃uahẽrõ guare Betélpe, ndaikuaái vaʼekue aaguanta arétapa. Hiʼãiterei ningo chéve añemeʼẽmbaite Jehová servísiope, péro ijetuʼu chéve aheja hag̃ua che hentekuérape. Ñepyrũrã ahechagaʼueterei chupekuéra. Péro che kompañéra heta chemokyreʼỹ ha upémarõ adesidi apyta. Koʼág̃a ojapóma 10 áño aservi hague ko Betélpe ha aime dispuésta ajapóvo opa ikatúva asegi hag̃ua aservi che ermanokuérape koʼa guive”.

Mbaʼéicha javépa ñakambiámante vaʼerã ñapensa lája

Oiméne nemanduʼa mbaʼépa oiko vaʼekue Caín rehe iñenvidióso ha ipochýrõ guare iñermánondi. Jehová ohecha Caín ipyʼaroha iñermánore, ha oikuaa upéva ogueraha vaitaha chupe. Upévare heʼi porã Caínpe tekotevẽha ojejoko, pórke “pe pekádo ohaʼarõma hína chupe pe okẽme”. Caín ikatu kuri okambia opensáva, péro nopenái Jehová heʼívare ha ojapo peteĩ mbaʼe ivaietereíva: ojuka iñermánope ha oiko chugui pe primér asesíno (Gén. 4:2-8, NM).

¿Mbaʼépa oiko vaʼerãmoʼã Caín okambiárire opensa lája?

Rréi Uzías rehe oiko vaʼekue ñanemboʼe avei peteĩ mbaʼe iñimportánteva. Haʼe ñepyrũrã ojapo vaʼekue opa mbaʼe Jehová heʼihaichaite ha oreko chupe iñamígoramo, péro upéi ou oñemombaʼeguasu. Pe rreláto heʼi Uzías oike hague pe témplope ohapy hag̃ua insiénso Jehovápe g̃uarã, ha upéva umi saserdóte añoite ikatu vaʼekue ojapo. Umi saserdóte oavisa porã chupe ndovaleiha ojapo upéva, péro haʼe ndoikuaaséi mbaʼeve ha oñemohatã haʼe opensávapente. Uzías “ipochyeterei” ha nopenái pe ojeʼévare chupe. ¿Mbaʼépa oiko hese upe haguére? Osẽmbaite hese lépra (2 Crón. 26:3-5, 16-20).

Koʼã ehémplo ohechauka heta vése ñakambiámante vaʼerãha ñapensa lája. Jahechamína Joachim ehémplo. Haʼe ojevautisa vaʼekue 1955-pe, péro upéi ou ofalla ha oñemosẽ kongregasióngui 1978-pe. Mas de 20 áño upe rire ohechauka oñarrepentiha ha oiko jey chugui testígo de Jehová. Ramoite peteĩ ansiáno oporandu chupe mbaʼérepa ohaʼarõite raʼe ou jey hag̃ua, ha haʼe heʼi: “Chepyʼaro kuri apytávo ha narrekonoseséi ajavy hague. Ambyasyeterei ningo ymavéma nakambiái hague apensa lája. Ahejáramo jepe pe kongregasión, che siémpre ahechakuaa vaʼekue testígo de Jehová añoite omboʼeha pe añetegua”. Joachim ohechakuaa tekotevẽ hague okambia opensáva ha oñarrepenti.

Sapyʼánte ñande avei tekotevẽ ñakambia ñapensa lája ha umi mbaʼe jajapóva, ikatu hag̃uáicha Jehová ñandeguerohory. Ha ñaime vaʼerã dispuésto jajapo hag̃ua upéva (Sal. 34:8).