Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Nemanduʼápa koʼã mbaʼére?

¿Nemanduʼápa koʼã mbaʼére?

¿Rehesaʼỹijópa raʼe umi rrevísta Ñemañaha osẽ ramovéva? Ehechamína ikatúpa nemanduʼa koʼã mbaʼére:

¿Ikatúpa kristianokuéra ojapouka pe kremasión?

Káda kristiáno odesidi vaʼerã ojapótapa pe kremasión térãpa nahániri. La Bíbliape ni peteĩ hendápe noñeñeʼẽi pe kremasión rehe. Upéicharõ jepe, omombeʼu umi isrraelíta ohapy hague rréi Saúl ha itaʼýra Jonatán retekue ha upéi oñotỹ hague ikanguekue (1 Sam. 31:2, 8-13) (15/6, páh. 7).

¿Mbaʼérepa ndovaléi jakulpa Ñandejárape umi mbaʼe vaíre?

Ñandejára ijeroviapy, naiñañái ha ihústo opa mbaʼépe. Jehová ñanderayhueterei ha ñandeporiahuvereko (Deut. 32:4; Sal. 145:17; Sant. 5:11) (1/7, páh. 4).

¿Mbaʼe mbaʼépa ombohovái umi ermáno ováva oservi hag̃ua ótro país oñekotevẽvehápe?

1) Oñekontenta vaʼerã umi mbaʼe orekomívarente, 2) ombohovái vaʼerã techagaʼu, ha 3) ojepokuaa vaʼerã umi hénte upe lugarpegua kostúmbrere. Umi ogueropuʼakáva koʼã mbaʼe, katuete ohupyty heta vendisión (15/7, páh. 4 ha 5).

¿Mbaʼérepa ndaijaʼéi vaʼekue Josére iñermanokuéra?

Jacob ombojeroviave vaʼekue itaʼýra Josépe, ha upévare orregala chupe peteĩ ao iporãitereíva. Iñermanokuéra oenvidia Josépe ha upéi ovende chupe esklávorã (1/8, páh. 11-13).

¿Mbaʼérepa umi tratádo pyahu ideprovechoite ha ndahasýi jaipuru hag̃ua?

Enterovéva koʼã tratádo ojojogua ojejapo lájape. Káda uno ñandegia jalee hag̃ua peteĩ téxto ha jajapo hag̃ua peteĩ pregúnta umi héntepe. Haʼekuéra orresponde rire, ikatu jahechauka chupekuéra pe tratádope mbaʼépa heʼi la Biblia. Upéi jaiporavokuaa peteĩva umi pregúnta ikatu hag̃uáicha ñambohovái jaha jey vove javisita umi héntepe (15/8, páh. 13 ha 14).

¿Mbaʼépa pe Peshitta siríaka?

Pe idióma siríako, oúva araméogui, ojepuru meme vaʼekue síglo segundo ha tercérorupi. Amalisia idióma siríakope raẽvete ojetradusi vaʼekue párte de las Escrituras Griegas. Pe Biblia ojetradusi vaʼekue siríakope oñehenói Peshitta (1/9, páh. 13 ha 14).

¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã tuvakuéra oñangareko porã hag̃ua ifamíliare?

Ohendu vaʼerã ifamíliape ikatu hag̃uáicha oikuaa chupe. Tekotevẽ oipytyvõ chupe omombarete hag̃ua ijerovia, ha ogia vaʼerã ifamíliape mborayhúpe, koʼýte ipyʼamokõi jave (15/9, páh 18-21).

¿Mbaʼépa ndaiporimoʼãvéima Ñandejára Rréino poguýpe?

Ndaiporimoʼãvéima mbaʼasy, ñemano, mboriahu ni gérra. Káda uno orekóta hogarã ha itravahorã, ha ndofaltamoʼãi hiʼupy (1/10, páh. 6 ha 7).

¿Mbaʼe pákto rupivépa oĩ ogovernátava Cristo ndive?

Jesús ofesteha rire pe última Páskua, ojapo peteĩ kompromíso ijapostolkuéra iñeʼẽrendúva ndive. Upe kompromísope oñehenói pákto del Rréino (Luc. 22:28-30). Upe pákto ogarantisa chupekuéra ogovernataha Jesús ndive yvága guive (15/10, páh. 16 ha 17).

Emoĩ mokõi ehémplo vívliko ohechaukáva Satanás oexistiha.

La Biblia omombeʼu Satanás oñeʼẽ hague Jesús ndive ha oityse hague chupe iñuhãme. Avei, Job oikove tiémpope, Satanás oñeʼẽ kuri Jehová ndive. Koʼã rreláto ohechauka Satanás oexistiha (1/11, páh. 4 ha 5).

¿Máva mávarepa oñeʼẽ Santiago Hechos 15:14-pe, heʼírõ guare Ñandejára oformataha “peteĩ tetã ogueraha vaʼerã héra”?

Oñeʼẽ umi kristiáno hudío ha ndahaʼéivare hudío Jehová oiporavo vaʼekue ‘omombeʼu hag̃ua oparupiete umi mbaʼe porã haʼe ojapo vaʼekue’ (1 Ped. 2:9, 10) (15/11, páh. 24 ha 25).

¿Moõpa opyta vaʼekue Timgad, ha mbaʼéichapa opensa heta hénte upepegua?

Timgad ningo peteĩ siuda tuicháva opyta vaʼekue África del Nórtepe (koʼág̃a oĩha Argelia) ha oĩ vaʼekue Roma poguýpe. Ojetopa peteĩ eskritúra yma guare ohechaukáva mbaʼépa opensa vaʼekue heta hénte upe lugarpegua. Upépe heʼi: “Eho de kasería, ejahu, ehuga, epuka. ¡Upéva hína vyʼa!”. Kóva ojogua heʼívape 1 Corintios 15:32 (1/12, páh. 8-10).