Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jehová ñanepytyvõ japredika hag̃ua ko yvy tuichakuére

Jehová ñanepytyvõ japredika hag̃ua ko yvy tuichakuére

‘Che hína [Jehová], nde Jára, nemboʼéva reiko hag̃ua hekoitépe, rohekomboʼe ha ahechauka hína ndéve nde raperã.’ (IS. 48:17, ÑÑB)

1. ¿Mbaʼe mbaʼépa ombohovái umi Estudiánte de la Biblia?

JEHOVÁ siervokuéra ñane tiempopegua opredikáma 130 áño rasa, ha ojapóvo ko tembiapo iñimportantetéva, ohasa heta mbaʼe ijetuʼúva. * Haʼekuéra ojogua heta mbaʼépe umi kristiáno síglo primérope guarépe. Por ehémplo, ñepyrũrã mbovymi vaʼekue hikuái, avei heta persónape ndogustái umi mbaʼe omboʼéva, ha ojeʼe hesekuéra ijestudioʼiha. Upe rire katu Jesucristo omosẽ Satanáspe yvágagui, ha upépe oñepyrũ ojepersegive Jehová siervokuérape (Apoc. 12:12). Haʼekuéra opredika koʼã “ára pahápe”, ha jaikuaaháicha, ‘pe situasión ijetuʼu ha hasy jagueropuʼaka hag̃ua’ (2 Tim. 3:1).

2. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ isiervokuérape ikatu hag̃uáicha opredika?

2 Jehová oipytyvõ hína isiervokuérape omombeʼu hag̃ua pe marandu porã. Haʼe oipota ojepredika opárupi ha ndaipóri ikatu vaʼerã ojoko hembipota. Ñandejára omosãso vaʼekue Israel yma guarépe Babilóniagui, ha ñane tiémpope avei oguenohẽ isiervokuérape umi rrelihión japúgui, térã ‘Babilonia Guasúgui’ (Apoc. 18:1-4). Umi mbaʼe Jehová ñanemboʼéva ningo ideprovechoiterei. Haʼe ñanepytyvõ jaiko hag̃ua pyʼaguapýpe ñande rapichakuérandi ha japredika hag̃ua opavavépe (elee Isaías 48:16-18). Jehová odirihi pe predikasión, péro upéva ndeʼiséi omanehaha opa mbaʼe oikóva ko múndope ofasilitave hag̃ua ko tembiapo. Upéicharõ jepe, oĩ heta mbaʼe ñanepytyvõva ñamog̃uahẽ hag̃ua hetave persónape pe mensáhe oĩva la Bíbliape. Añetehápe ningo ko múndo añáme ñambohovái vaʼerã persekusión ha heta pruéva, péro Jehová ñanepytyvõ rupínte ñakumpli hína ñane rresponsavilida (Is. 41:13; 1 Juan 5:19).

3. ¿Mbaʼéichapa ‘pe añetegua oñemyesakãve’ umi ára pahápe?

3 Espíritu sánto rupive, proféta Daniel heʼi vaʼekue ‘pe añetegua oñemyesakãvetaha’ umi ára pahápe (elee Daniel 12:4). Umi kristiáno guaʼu heta tiémpore oñomi pe añetegua umi héntegui. Péro Jehová oipytyvõ umi Estudiánte de la Bíbliape ontende hag̃ua umi enseñánsa iñimportantevéva ha omboyke hag̃ua umi enseñánsa japu. Ha oprofetisa haguéicha Daniel, ñane tiémpope Ñandejára ojevale iñorganisasión rehe ikatu hag̃uáicha oñemog̃uahẽ pe añetegua opárupi. Haimete 8 millón persóna oasepta pe mensáhe oĩva la Bíbliape ha opredika pe marandu porã ko yvy tuichakuére. ¿Mbaʼe mbaʼépa oipytyvõ avei chupekuéra? Jahechamína.

OJETRADUSI LA BIBLIA

4. ¿Mboy idiómapepa ikatu vaʼekue oñekonsegi la Biblia áño 1900-pe g̃uarã?

4 Koʼág̃arupi hetaiterei persóna oreko la Biblia, ha upéva ou porã ñandéve japredika jave. Péro ymave ndaupéichai vaʼekue. Heta tiémpore umi líder rrelihióso oproivi umi héntegui olee la Biblia ha ojukauka voi heta otradusi vaʼekuépe. Péro ojapo 200 áñorupi, heta sosieda otradusi ha oguenohẽ la Biblia 400 idiómape, tahaʼe kompletoite térã en párte. Og̃uahẽvo áño 1900, ikatúma oñekonsegi la Biblia heta lugárpe ha heta idiómape. Péro heta hénte orekóramo jepe ivívlia, nontendeporãi umi mbaʼe oĩva pype.

5. ¿Mbaʼépa ojapo Jehová siervokuéra ikatu hag̃uáicha umi hénte ontende porãve la Biblia?

5 Jehová siervokuéra oikuaa porã opredika vaʼerãha, upévare osegi hikuái omboʼe la Biblia heʼíva. Ñepyrũrã, haʼekuéra oipuru ha odistrivui diferénte versión vívlika. Péro 1950 guive, oguenohẽ hikuái pe Traducción del Nuevo Mundo de las Santas Escrituras. Ko versión oĩma 120 idiómape, tahaʼe pe Escrituras Griegas térã pe Biblia kompletoite. Áño 2013-pe katu osẽ pe Traducción del Nuevo Mundo edisión rrevisáda ingléspe, ndahasyietéva oñentende hag̃ua, ha avei isensillove ojetradusi hag̃ua chugui hetave idiómape. Ko versión vívlika ñanepytyvõ ñamboʼe porãve hag̃ua umi héntepe.

TIÉMPO DE PAS

6, 7. a) ¿Mbaʼe mbaʼépa oiko umi 100 áño ohasa vaʼekuépe? b) ¿Mbaʼéichapa ou porã ñandéve umi tiémpo de pas?

6 Ikatu heta persóna opensa ko múndope núnka ndaiporiha voi pyʼaguapy. Por ehémplo, umi 100 áño ohasa vaʼekuépe oiko heta gérra, ha avei oiko umi mokõi gérra mundiál. Koʼã ñorairõ káusare omano hetaiterei tapicha. Pe segunda gérra mundiál aja, ermáno Nathan Knorr omotenonde kuri umi testígo de Jehová organisasión. Ha peteĩ asambléa oiko vaʼekuépe áño 1942-pe ojapo peteĩ diskúrso hérava: “Pas... ¿arakaʼe pevépa oĩne?”. Upe diskúrsope omyesakã Apocalipsis kapítulo 17, ohechauka porã pe gérra oñemohuʼã rire ndoumoʼãiha pe Armagedón, síno peteĩ tiémpo de pas (Apoc. 17:3, 11).

7 Ko profesía oñekumpli, péro upéva ndeʼiséi oĩ hague pyʼaguapy ko yvy tuichakuére. Pe segunda gérra mundiál rire jepe omano hetaiterei persóna umi ñorairõ káusare. Umi expérto heʼi áño 1946 guive 2013 peve oĩ hague 331 gérra, ha omanoha millones de persóna. Upéicharõ jepe, koʼã áñope heta tetãme oĩ pyʼaguapy, ha Jehová siervokuéra oaprovecha upe tiémpo omosarambi hag̃ua pe marandu porã oĩva la Bíbliape. ¿Mbaʼépa ohupyty hikuái? Por ehémplo, áño 1944-pe ndaipóri kuri ni 110.000 puvlikadór, péro koʼág̃a g̃uarã oĩma 8 millón rupi ko yvy tuichakuére (elee Isaías 60:22). ¡Ajépa javyʼaite ikatu haguére japredika oĩ jave pyʼaguapy!

UMI MÉDIO DE TRANSPÓRTE

8, 9. a) ¿Mbaʼeichagua médio de transpórtepa oĩ koʼág̃arupi? b) ¿Mbaʼéichapa umíva ñanepytyvõ ñakumpli hag̃ua ñane rembiapo?

8 Umi médio de transpórte osẽ pyahúva tuicha ñanepytyvõ japredika hag̃ua. Áño 1900-pe, 21 áñorupi oñeguenohẽ rire pe primera rrevísta Ñemañaha ingléspe, Estados Unídospe ojerrehistra 8.000 veíkulonte, ha saʼieterei umi tape iporãva. Koʼág̃arupi ko yvy tuichakuére oĩ más de 1.500 millones de veíkulo rrehistrádo, ha hetaiterei rrúta iporãva. Upéva ñanepytyvõ jagueraha hag̃ua pe marandu porã umi hénte oikóvape mombyry jepe. Ha oiméramo ndajarekói veíkulo, térã umi tape ivaietereíramo, nañaneprovlémai jaguata hag̃ua mombyrymbyry, ỹrõ jajapo hag̃ua tekotevẽva guive ikatu hag̃uáicha ñamboʼe pe añetegua ñande rapichakuérape (Mat. 28:19, 20).

9 Oĩ ambue médio de transpórte ñanepytyvõva japredika hag̃ua opárupi. Por ehémplo, jajevale umi kamión, várko ha tren rehe jagueraha hag̃ua ñane puvlikasionkuéra mombyryvehápe jepe. Umi superintendénte de sirkuíto, misionéro, umi oĩva Komite de Sukursálpe ha ambue ermáno, oviaha aviónpe okumpli hag̃ua hembiapo Ñandejára organisasiónpe térã oho hag̃ua umi asambléa de tres díape. Ha umi ermáno oĩva pe Kuérpo Governántepe, térã umi orrepresentáva pe Séde Mundiálpe oviaha avei aviónpe ovisita hag̃ua heta tetã ikatu hag̃uáicha omokyreʼỹ ha omeʼẽ instruksión ermanokuérape. Jahechaháicha, umi médio de transpórte tuicha oipytyvõ Jehová puévlope oĩ hag̃ua unído (Sal. 133:1-3).

PE IDIÓMA

10. ¿Mbaʼérepa iñimportánte pe idióma inglés?

10 Síglo primérope, opavave lénto umi hénte oikóva pe goviérno rrománo poguýpe oñeʼẽ idióma griégo koiné, térã griégo komún. Koʼág̃a opárupi lénto oñeñeʼẽ idióma inglés. Peteĩ lívro oñeʼẽva ko idiómare heʼi 1 de káda 4 persóna oĩva ko múndope oñeʼẽha térã ontendeha inglés. Ko idióma haʼe hína pe oñemboʼevéva opárupi, pórke ojepurueterei polítikape, teknolohíape, siénsiape, ha ojejapo hag̃ua negósio.

11. ¿Mbaʼéichapa pe idióma inglés oipytyvõ hetaiterei persónape oaprende hag̃ua pe añetegua?

11 Pe idióma inglés oipytyvõ hetaiterei persónape oaprende hag̃ua pe añetegua. Heta áñore rrevísta Ñemañaha ha ambue puvlikasionkuéra oñeʼẽva la Bíbliare, osẽ ingléspe raẽve ha upéi ae ótro idiómape. Avei pe idióma inglés ojepuru ñande Séde Mundiálpe, ha ojepuru oñemeʼẽ hag̃ua umi kúrso pe Centro Educativo de la Watchtówerpe, oĩva Patterson, Nueva Yórkpe.

12. a) ¿Mboy idiómapepa ojetradusi ñane puvlikasionkuéra? b) ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ upearã pe teknolohía?

12 Ñande jaservíva Jehovápe jareko pe rresponsavilida ñamombeʼúvo umi hénte oparupiguápe pe marandu porã oñeʼẽva Irréinore. Upévare jatradusi ñane puvlikasionkuéra 700 idiómaperupi. Umi mbaʼe osẽ pyahúva pe teknolohíape ideprovechoiterei upearã. Por ehémplo, pe prográma de komputadóra hérava MEPS (Sistema Electrónico de Edición Plurilingüe), tuicha oipytyvõ ojejapo hag̃ua umi puvlikasión heta idiómape. Koʼã mbaʼe ningo ideprovécho ikatu hag̃uáicha ñamosarambi ko yvy tuichakuére pe mensáhe oĩva la Bíbliape, ha avei ñanepytyvõ ñaime hag̃ua unído ñane ermanokuérandi. Upéicha, entéro ñande jaservíva Jehovápe jaipuru pe “ñeʼẽ ipotĩva”, térã umi enseñánsa oĩva la Bíbliape (elee Sofonías 3:9).

UMI LÉI

13, 14. ¿Mbaʼéichapa ñanevenefisia umi léi ha heta mbaʼe odesidíva umi trivunál?

13 Pe artíkulo ohasa vaʼekuépe jahecha kuri mbaʼéichapa umi léi rromána ovenefisia umi kristiáno ypykuépe. Koʼág̃a avei ñande jajevale jepi umi léi oĩvare ñane retãme. Por ehémplo, Estados Unídospe oĩ léi opermitíva umi héntepe oiporavo irrelihionrã, omombeʼu ogueroviáva ha oñerreuni. Upéva heʼise ko tetãme umi ermáno ikatuha oñembyaty lívremente oñeʼẽ hag̃ua la Bíbliare ha omboʼe hag̃ua hapichakuérape umi mbaʼe oaprendéva. Upéicharõ jepe, heta vése tekotevẽ kuri odefende hikuái iderécho umi trivunálpe (Filip. 1:7). Estados Unídospe umi hués oproivírõ guare pe predikasión, umi ermáno oapela umi trivunál iñimportantevévape, ha enterove lénto umíva osẽ ñande favórpe.

14 Heta paíspe Testigokuéra oho umi trivunálpe ha odefende pe derécho orekóva oadora hag̃ua Jehovápe ha opredika hag̃ua lívremente. Japerdéramo peteĩ káso, jaha umi trivunál internasionálpe. Por ehémplo, pyʼỹinte Testigokuéra oapela pe Tribunal Europeo de Derechos Humánospe. Junio de 2014 peve ko trivunál osẽ ñande favórpe 57 kásope, ha umi mbaʼe ojedesidíva upépe, ojepuru heta paíspe oĩva Európape. Oĩramo jepe ‘opa tetãme umi ndaijaʼéiva ñanderehe’, heta trivunál orrekonose jarekoha derécho jaadora hag̃ua Jehovápe lívremente (Mat. 24:9).

AMBUE MBAʼE ÑANEPYTYVÕVA JAPREDIKA HAG̃UA

Ñane puvlikasionkuéra og̃uahẽ oparupiete ko yvy tuichakuére

15. ¿Mbaʼeichagua invéntopa ojejapo oñeimprimi hag̃ua umi puvlikasión, ha mbaʼéichapa umíva ñanepytyvõ?

15 Heta tiémpore ojepuru vaʼekue opárupi umi mákina oñeimprimi hag̃ua oinventa vaʼekue Johannes Gutenberg amo áño 1450-pe rupi. Péro ojapo 200 áñorupi oñeinventa hague umi prénsa oimprimíva lívro ha rrevísta. Koʼág̃a g̃uarã umi makinária tuichave, ipyaʼeve ha umi puvlikasión oñeimprimíva osẽ iporãve. Avei ojejapo kuatia ha enkuadernasión ivaratovéva. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ koʼã invénto? Julio de 1879-pe, osẽ primera ves pe rrevísta Ñemañaha. Upérõ ndorekói vaʼekue mbaʼeveichagua taʼanga, osẽ ingléspente ha oñeimprimi 6.000 rrevístante. Koʼág̃a oñeimprimíma 50 millones rasa káda rrevísta, ojetradusi mas de 200 idiómape ha oreko umi taʼanga ha fóto de diferénte kolór.

16. ¿Mbaʼeichagua invéntopa ñanepytyvõ japredika hag̃ua? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

16 Oĩ avei heta mbaʼe ojefavrika pyahúva koʼã 200 áño ohasa vaʼekuépe, ha tuicha oipytyvõva Jehová siervokuérape opredika ha ojapo hag̃ua disípulo. Jaʼéma haguéicha, ideprovechoiterei umi tren, kamión ha avión, péro jaipuru avei visikléta, mákina de eskrivír, aparáto oimprimíva puvlikasión olee hag̃ua umi siégo, telégrafo, teléfono, kámara, gravadóra, filmadóra, rróllo de pelíkula, komputadóra, rrádio, téle ha Internet. Ha Ñandejára puévlo noinventáiramo jepe koʼã mbaʼe, jaʼekuaa ideprovechoitereiha ikatu hag̃uáicha oguenohẽ Biblia ha umi puvlikasión heta idiómape, ojepurúva oñemog̃uahẽ hag̃ua pe marandu pora ko yvy tuichakuére. Péicha Jehová puévlo oipuru umi ‘tetãnguérape’, oprofetisa haguéicha Isaías (elee Isaías 60:16).

17. a) ¿Mbaʼépa jahechakuaa ñamohuʼãvo ko artíkulo? b) ¿Mbaʼérepa Jehová omeʼẽ ñandéve pe priviléhio jaiko hag̃ua ‘iñajudánteramo’?

17 Jahechaháicha, ñande Ru yvagapegua ovendesi opa mbaʼe jajapóva japredika hag̃ua. Añetehápe ningo Ñandejára noikotevẽi ñanderehe ojapo hag̃ua ko tembiapo, péro omeʼẽ ñandéve pe priviléhio jaiko hag̃ua ‘iñajudánteramo’. Japredikávo, jahechauka hína jahayhuetereiha chupe ha ñande rapichakuérape (1 Cor. 3:9; Mar. 12:28-31). ¡Ajépa javyʼaite Jehová ñandedirihi haguére japredika hag̃ua ko yvy tuichakuére! Jaaprovechapaitékena umi oportunida jarekóva ñamombeʼu hag̃ua opárupi pe marandu pora oñeʼẽva pe Rréinore.

^ párr. 1 Áño 1870 rupi guive, Jehová siervokuéra héra vaʼekue Estudiánte de la Biblia, péro 1931 guive hérama testígo de Jehová (Is. 43:10).