Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Haʼépa hína Jehová ne Amígo?

¿Haʼépa hína Jehová ne Amígo?

“Peñemoag̃uíkena Ñandejárare, ha haʼe oñemoag̃uíta penderehe.” (SANT. 4:8)

1. ¿Mbaʼérepa iñimportanteterei ñamombarete ñane amista Jehovándi?

ÑANDE jaservíva Jehovápe jahupytýma peteĩ mbaʼe ijojahaʼỹva: jaikóma Ñandejára amígoramo. Ha iñimportanteterei ningo ñamombarete ñane amista hendive. ¿Mbaʼérepa? Pórke ñane imperfeksión ha pe múndo oĩva Satanás poguýpe ikatu hína ombyai ñane amista Jehovándi.

2. a) ¿Mbaʼéichapa oiko umi oñoamígova? (Ehecha pe nóta.) b) ¿Mbaʼépa rejapo vaʼerã resegi hag̃ua reiko Jehová amígoramo?

2 ¿Haʼépa hína Jehová ne Amígo? ¿Reñemoag̃uisevépa hese koʼẽ koʼẽre? Santiago 4:8 heʼi mbaʼéichapa ikatu jahupyty upéva: “Peñemoag̃uíkena Ñandejárare, ha haʼe oñemoag̃uíta penderehe”. Jahechaháicha, nde ha Jehová pesegi hag̃ua peiko oñoamígoramo, mokõivéva pejapo vaʼerã peteĩ mbaʼe: nde reñemoag̃ui vaʼerã Ñandejárare, ha haʼe katuete oñemoag̃uíta nderehe. * Amáske reñemoag̃ui hese, reñandúta haʼe oĩha nde ykére ha haʼeha ne Amígo tee. Péicha oñeñandu vaʼekue Jesús, ha upévare heʼi: ‘Pe chembou vaʼekue añetehápe oikove [...]. Ha che aikuaa chupe’ (Juan 7:28, 29). Jahechamína mbaʼépa jajapo vaʼerã ñañemoag̃uive hag̃ua Jehováre.

¿Mbaʼéichapa ñañekomunika hína Jehovándi? (Ehecha párrafo 3)

3. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñañekomunika Jehovándi?

3 Ñañemoag̃uiséramo Jehováre, ñañemongeta vaʼerã hendive. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Ñamoĩmína peteĩ ehémplo. ¿Mbaʼépa ojapo jepi oñekomunika hag̃ua mokõi amígo oikóva mombyry ojuehegui? Pyʼỹinte oskrivi ojupe, térã oñeʼẽ hikuái por teléfono. Ñande avei tekotevẽ pyʼỹinte ñañekomunika Ñandejárandi. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Pe orasión rupive (elee Salmo 142:2). Ha ¿mbaʼéichapa haʼe oñeʼẽ ñandéve? La Biblia rupive. Upéicharõ, ñahendu hag̃ua haʼe heʼíva, pyʼỹinte jalee vaʼerã Iñeʼẽ ha jajepyʼamongeta hese (elee Isaías 30:20, 21). Ko artíkulope jahecháta iñimportantetereiha ñañekomunika meme Jehovándi jaiko hag̃ua iñamígoramo.

JEHOVÁ OÑEʼẼ ÑANDÉVE LA BIBLIA RUPIVE

4, 5. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehová oñeʼẽha ñandéve la Biblia rupive? Emoĩ peteĩ ehémplo.

4 Jaikuaa ningo la Biblia heʼíva ikatuha oipytyvõ opaichagua tapichápe. Péro ikatu avei ñanepytyvõ káda únope ñanemoag̃ui hag̃ua Ñandejárare. Upévare tekotevẽ jahechakuaa mbaʼéichapa ñañeñandu hína jalee ha jastudia jave la Biblia. Iñimportánte avei ñapensa mbaʼéichapa ikatu ñakumpli umi mbaʼe ñaaprendéva. Jajapóramo péicha, jahechakuaáta Jehová oñeʼẽha ñandéve. Ha jahechávo haʼe ñanepytyvõha, koʼýte ñañemoag̃uive hese (Heb. 4:12; Sant. 1:23-25).

5 Jahechamína peteĩ ehémplo. Mateo 6:19, 20-pe Jesús heʼi: “Anive pembyaty mbaʼerepy ko yvy ape ári”. ¿Mbaʼéichapa ñañeñandu jalee rire ko téxto? Oiméramo ñamotenonde hína Ñandejárape ñande rekovépe, katuete ñañandúta haʼe ñandeguerohoryha. Péro oiméramo jahechakuaa tekotevẽha jaiko sensillomie ha ñambaʼapove Jehová servísiope, ñañandúta haʼe ohechaukaha hína ñandéve mbaʼépa tekotevẽ ñande jajapo ñañemoag̃uive hag̃ua hese.

6, 7. a) ¿Mbaʼépa jahupyty jaleévo la Biblia? b) ¿Maʼerãpa jastudia vaʼerã la Biblia?

6 Añetehápe ningo jastudia jave la Biblia, jatopa jepi mbaʼépepa ñamehora vaʼerã jaservi porãve hag̃ua Ñandejárape. Péro jatopa avei hetaiterei mbaʼe ohechaukáva mbaʼeichagua persónapa Jehová, ha mbaʼe mbaʼépa haʼe ojapo ñanderayhúgui. Ñaaprendévo koʼã mbaʼe, jahayhuve chupe, haʼe avei ñanderayhuve, ha upéicha ñamombareteve ñane amista (elee 1 Corintios 8:3).

7 Ñañemoag̃ui hag̃ua Jehováre, jastudia vaʼerã la Biblia jaikuaa porãve hag̃ua chupe. Jesús heʼi vaʼekue voi: “Umi hénte ohupyty hag̃ua jeikove opaveʼỹva, tekotevẽ ndekuaa porãve ohóvo, nde Ñandejára teete ha peteĩetévape ha Jesucrístope, upe nde rembou vaʼekue” (Juan 17:3). Ñaaprendéramo jepe heta mbaʼe ideprovéchova jalee jave la Biblia, iñimportanteve hína jastudia ‘jaikuaa porãve’ hag̃ua Jehovápe (elee Éxodo 33:13; Sal. 25:4).

8. a) ¿Mbaʼépa ikatu opensa algúno olee rire Jehová ojapo vaʼekue rréi Azarías rehe? b) ¿Mbaʼépa ñapensa ñande jaikuaa porãva Jehovápe?

8 Oiméramo Ñandejára ñane Amígo, ndajadudamoʼãi la Biblia nomombeʼupáiramo jepe mbaʼérepa haʼe ojapo raʼe peteĩ mbaʼe. Ñapensamíntena oiko vaʼekuére pe rréi Judaguáre, hérava Azarías. Haʼe ogoverna tiémpope, “pe puévlo osegi oadora umi taʼangápe”, péro Azarías ndojapói upéva. La Biblia omombeʼu haʼe “osegi [hague] ojapo iporãva Jehová renondépe” (2 Rey. 15:1-5, NM). Upéicharõ jepe, Ñandejára okastiga ko rréipe. La Biblia heʼi “ombohasy [hague] chupe lépragui omano meve”. ¿Mbaʼérepa ojapo péicha? Ko rrelátope noñemombeʼúi mbaʼérepa. Upévare ikatu oĩ opensáva Jehová iñinhustoha, ha okastiga reiete hague Azaríaspe. Péro ñande jaikuaa porãma Ñandejárape ha ñaime segúro haʼe ndojapomoʼãiha mbaʼeve hekopeʼỹ (Jer. 30:11). Upéicharõ, ndajaikuaáiramo jepe mbaʼérepa Jehová okastiga raʼe ko rréipe, ñaime segúro haʼe ndojaporeíri hague upéva.

9. ¿Mbaʼérepa Jehová okastiga rréi Azaríaspe?

9 La Bíbliape oĩ ambue téxto oñeʼẽva rréi Azarías rehe, ha omeʼẽ hetave detálle. Ko rréipe oñehenói vaʼekue avei Uzías (2 Rey. 15:7, 32). Pe rreláto oĩva 2 Crónicas kapítulo 26-pe, heʼi Uzías ojapo hague “iporãva Jehová renondépe”. Péro upéi ko rréi “oñepyrũ oñemombaʼeguasu”. Peteĩ díape haʼe ojapose peteĩ mbaʼe ojapo vaʼerã saserdotekuéra añoite. Upépe oĩ kuri 81 saserdóte ha oavisa porã chupe hikuái ndovaleiha ojapo upéva. ¿Mbaʼépa ojapo pe rréi? Haʼe oñembotuicha voi ha “ipochyeterei” umi saserdóte ojokose haguére chupe, ha nopenái hesekuéra (2 Crón. 26:3-5, 16-21, NM). Koʼã detálle ñanepytyvõ ñantende hag̃ua mbaʼérepa Ñandejára okastiga kuri Azaríaspe.

10. a) ¿Mbaʼérepa natekotevẽi jaikuaapaite mbaʼérepa Jehová ojapo peteĩ mbaʼe? b) ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã akóinte ñakonfia hag̃ua Jehová ojapóva siémpre oĩ porãha?

10 Ko ehémplo ñanemboʼe peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva. Pe rreláto oñeʼẽva rréi Azarías rehe oreko heta detálle ñanepytyvõva ñantende hag̃ua mbaʼérepa Ñandejára okastiga chupe. Péro ¿mbaʼépa jajapóta la Bíbliape ndaipóriramo umi detálle omyesakãva peteĩ rreláto? ¿Ñañepyrũtapa ñapensa Jehová iñinhustoha, térãpa ñaiméta segúro ojapoha opaite mbaʼe hekopete? (Deut. 32:4.) La Bíbliape oĩ hetaiterei informasión ñanepytyvõva jaikuaa porã hag̃ua Ñandejárape ha jajerovia hag̃ua hese. Jaikuaa porãramo Jehovápe ha jahayhúramo chupe, natekotevẽmoʼãi oexplikapaite ñandéve mbaʼérepa haʼe odesidi ojapo peteĩ mbaʼe. Péro, ¿mbaʼépa jajapo vaʼerã jasegi hag̃ua ñakonfia Ñandejára ojapóva siémpre oĩ porãha? Tekotevẽ jastudia la Biblia. Péicharõmante oikóta ñandehegui Jehová amígo (Sal. 77:12, 13).

ÑAÑEMBOʼE JAVE ÑAÑEʼẼ HÍNA JEHOVÁPE

11-13. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehová ñanerenduha ñañemboʼe jave chupe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

11 Ñane ñemboʼe rupive ñambotuicha Ñandejárape. Avei jaagradese ha jajerure jepi chupe tañanepytyvõ. Koʼã mbaʼe ñanemoag̃uive hína Jehováre (Sal. 32:8). Péro jaikoséramo iñamígo teéramo, ndajadudái vaʼerã haʼe ñanerenduha ñañemboʼe jave chupe.

12 Oĩ opensáva Ñandejára nohenduiha ñane ñemboʼe. Heʼi avei hikuái pe orasión ñanepytyvõha ñañeñandu porãve hag̃uánte, ñapensa porã hag̃ua ñane provlémare, ha jahecha hag̃ua mbaʼéichapa ñasolusionáta. Añetehápe ningo pe orasión ikatu hína ñanepytyvõ upearã. Péro ñande jaikuaa porã Jehová ohenduha ñane ñemboʼe. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva?

13 Ñapensamíntena Jesús rehe. Haʼe oĩrõ guare yvágape ningo ohecha kuri mbaʼéichapa Ñandejára okontesta yvyporakuéra ñemboʼe. Upéi oúrõ guare ko yvy ape ári, haʼe voi oñemboʼe ha omombeʼu Jehovápe mbaʼépa opensa ha mbaʼéichapa oñeñandu. Una ves, oñemboʼe chupe peteĩ pyhare pukukue (Luc. 6:12; 22:40-46). Jesús avei omboʼe vaʼekue idisipulokuérape oñemboʼe hag̃ua. ¿Ojapónepa raʼe koʼã mbaʼe opensáramo Ñandejára nohenduiha umi orasión? Nahániri. Haʼe oikuaa porã Jehová ohenduha umi ñemboʼe, ha upévare heʼi chupe: “Che Ru, aagradese ndéve cherendu haguére. Añetehápe, che aikuaa voi akóinte nde cherenduha” (Juan 11:41, 42). Ñande avei jaguerovia ñande pyʼaite guive Ñandejára ñanerenduha ñañemboʼe jave chupe (Sal. 65:2).

14, 15. a) ¿Mbaʼérepa iñimportánte jajerure Jehovápe espesífikamente pe ñaikotevẽva? b) ¿Mbaʼéichapa pe orasión oipytyvõ peteĩ ermánape?

14 Ikatu ningo sapyʼánte ndajahechakuaái mbaʼéichapa Ñandejára okontesta ñane ñemboʼe. Péro jajeruréramo chupe espesífikamente pe ñaikotevẽva, ifasilvéta jahecha hag̃ua mbaʼéichapa ombohovái ñandéve. Upépe ñañandúta Jehová añetehápe haʼeha ñane Amígo. Ñamombeʼúramo chupe sinséramente mbaʼépa ñandepyʼapy, haʼe oñemoag̃uíta ñanderehe.

15 Jahechamína peteĩ ermána hérava Carmen ehémplo. * Haʼe omombeʼu siémpre osẽmi hague opredika, péro ndogustaguasúi chupe. Upéi ou ojehuvila, ha peteĩ ansiáno omokyreʼỹ chupe ojagarra hag̃ua iprekursorádo rregulár. Haʼe osegi pe konsého, ha káda día ojerure Jehovápe toipytyvõmi chupe ovyʼave hag̃ua predikasiónpe. ¿Ohendúpa raʼe chupe Ñandejára? Ojapóma tres áño Carmen oservi hague de prekursóra ha ikatupyryvéma koʼág̃a, pórke ohasa heta tiémpo predikasiónpe ha umi ermána oipytyvõiterei chupe. Koʼág̃arupi igustoitereíma chupe predikasiónpe ha oñandu oñemoag̃uiveha Ñandejárare. Jahechaháicha, pe ñemboʼe oipytyvõ ko ermánape oiko hag̃ua chugui Jehová amíga tee.

JAJAPÓKENA PE OKORRESPONDÉVA ÑANDÉVE

16, 17. a) ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã koʼẽ koʼẽre ikatu hag̃uáicha ñamombareteve ñane amista Jehová ndive? b) ¿Mbaʼépa ñahesaʼỹijóta pe artíkulo oúvape?

16 Ñande ningo ikatúta ñañemoag̃ui Jehováre opa árare. Upévare, jasegíkena ñahendu chupe jastudiávo la Biblia káda día, ha ñañeʼẽ meme hendive pe orasión rupive. Jajapóramo péicha, koʼẽ koʼẽre ñamombaretevéta ñane amista Ñandejárandi ha haʼe ñanepytyvõta jagueropuʼaka hag̃ua umi provléma.

Ñañehaʼã vaʼerã opa árape ñañemoag̃ui Jehováre (Ehecha párrafo 16 ha 17)

17 Añetehápe, ñañemboʼe meméramo jepe Jehovápe, ñambohovái vaʼerã gueteri umi mbaʼe ijetuʼúva. Upéva ikatu sapyʼánte ñanemokangy ha jaju ndajajeroviavéi Ñandejárare. Ikatu ñapensa haʼe nohenduiha ñane ñemboʼe térã ndahaʼeveimaha ñane Amígo. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ñañeñandúramo péicha? Upéva jahecháta pe artíkulo oúvape.

^ párr. 2 Ikatu jaʼe mokõi persóna haʼeha oñoamígo jahecháramo ojoayhu ha okonfiaha ojuehe. Ha ani hag̃ua opa rei pe amista, mokõivéva oñehaʼã vaʼerã ojokuaave ha siémpre ojogueraha porã vaʼerã.

^ párr. 15 Oñekambia héra.