Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Mbaʼéichapa jahechauka jahayhuha Jehovápe?

¿Mbaʼéichapa jahechauka jahayhuha Jehovápe?

“Ñande katu japorohayhu, haʼe raẽve ñanderayhu rupi.” (1 JUAN 4:19)

PURAHÉI: 56, 138

1, 2. ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanemboʼe japorohayhu hag̃ua?

UMI túva ohayhúva ifamíliape, ohekomboʼe chupekuéra iñehémplo rupive. Upévare, odemostra jave ohayhuha ifamíliape, omboʼe avei chupekuéra oporohayhu hag̃ua. Jehová upeichaite avei. Ndaipóri ótro ñanderayhuvéva chugui. La Biblia heʼi “haʼe raẽve ñanderayhu” hague (1 Juan 4:19). Jehová ohechaukávo ñanderayhuha, ñanemboʼe avei japorohayhu hag̃ua.

2 ¿Mbaʼérepa la Biblia heʼi Jehová “raẽve ñanderayhu” hague? Pórke haʼe ombou Itaʼýrape omano hag̃ua ñanderehehápe. Apóstol Pablo heʼi: “Ñandejára [...] ohechauka ñanderayhuha, Cristo omanóvo ñanderehehápe ñande pekadór aja gueteri” (Rom. 5:8). Jehová ojapo ko sakrifísio ikatu hag̃uáicha ñandelivra pekádo ha ñemanógui. Péicha ñanemboʼe japorohayhu ha ñanembaʼeporã hag̃ua (1 Juan 4:10). Upe sakrifísio rupive, ikatu jaiko iñamígoramo ha jahechauka jahayhuha chupe.

3, 4. ¿Mbaʼéichapa jahechauka jahayhuha Jehovápe?

3 Pe mborayhu haʼe hína pe kualida iñimportantevéva Jehová orekóva. Upévare Jesús heʼi vaʼekue pe mandamiénto iñimportantevéva haʼeha kóva: “Rehayhu vaʼerã Jehová nde Járape nde pyʼaite guive, ne álma rugua guive ha opa ne arandu ha ne mbaretekue reheve” (Mar. 12:30). Jehová oipota jahayhu chupe ‘ñande pyʼaite guive’. Chupe ningo oofendetereíta jahayhuvéramo ótra persónape térã ótra kósa. Upévare tekotevẽ jahechauka jahayhuha chupe umi mbaʼe ñapensávare ha jajapóvare. Upéva heʼise jahayhuha Jehovápe ‘ñane arandu ha ñanembaretekue reheve’ (elee Miqueas 6:8).

4 Jahayhu vaʼerã Jehovápe ñane korasõ mbytete guive. Péicha añoite ndaiporimoʼãi avave ni mbaʼeve iñimportantevéva ñandéve g̃uarã. Pe ótro artíkulope jahecha kuri cuatro kósa Jehová ojapóva ohechauka hag̃ua ñanderayhuha. Ko artíkulo katu ñanepytyvõta jahayhuve hag̃ua Jehovápe ha jahechauka hag̃ua upéva.

JAHECHAUKÁKENA ÑANDEAGRADESIDOHA

5. ¿Mbaʼépa jajapose ñapensávo opa mbaʼe Jehová omeʼẽvare ñandéve?

5 Jarresivi jave peteĩ rregálo, katuete jaagradese upe persónape, ha jaipurúvo upe rregálo ñademostra chupe ñandeagradesidoha. Santiago heʼi: “Opa mbaʼe porã ha rregálo hekopeguáva ou yvatégui, omeʼẽgui ñandéve Ñandejára” (Sant. 1:17). Jehová omeʼẽmbaite ñandéve opa mbaʼe ñaikotevẽva jaikove ha javyʼa hag̃ua. Ha ñande jaagradeseterei chupe koʼã mbaʼére. ¡Ajépa ojekuaa porãiterei Jehová ñanderayhuha! Upévare ñande jahechaukase avei jahayhuha chupe.

6. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã umi isrraelíta ikatu hag̃uáicha Jehová ovendesi chupekuéra?

6 Jehová omeʼẽ vaʼekue heta mbaʼe porã umi isrraelítape. Heta tiémpore omoĩmbaite chupekuéra opa mbaʼe oikotevẽva oikove hag̃ua. Avei omeʼẽ chupekuéra Léi, oikuaa hag̃ua hikuái mbaʼépa ojapo vaʼerã (Deut. 4:7, 8). Por ehémplo pe Léi heʼi: “Regueru vaʼerã nde Jára Jehová rógape iporãnguete umi primeroite remonoʼõ vaʼekuégui” (Éxo. 23:19, NM). Umi isrraelíta oipotáramo Jehová ovendesi chupekuéra tekotevẽ iñeʼẽrendu ha omeʼẽ chupe pe iporãvéva. Péicha ohechaukáta hikuái oagradeseha Jehovápe (elee Deuteronomio 8:7-11).

7. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaipuru ‘umi mbaʼe jarekóva’ jahechauka hag̃ua jahayhuha Jehovápe?

7 Ñande ikatu ñademostra Jehovápe jahayhuha chupe ñameʼẽvo ‘umi mbaʼe jarekóvagui’ (Prov. 3:9). ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Por ehémplo, ñameʼẽkuaa ñane kontrivusión ñane kongregasiónpe térã jaapoja hag̃ua pe obra mundiál. Ikatu ningo ñanemboriahu ñakontrivui hag̃ua, upéicharõ jepe jaipurukuaa pe jarekomíva jahechauka hag̃ua jahayhuha Jehovápe (2 Cor. 8:12). Péro ikatu avei ñademostra upéva de ótra fórma. Jahechamína.

8, 9. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka Jehovápe jahayhuha chupe? b) ¿Mbaʼépa ojapo raʼe Mike ha ifamília?

8 Ñande ikatu avei jahechauka jahayhuha Jehovápe ñakonfiávo hese. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Jesús ningo heʼi vaʼekue ndovaleiha jajepyʼapyeterei ñane remikotevẽre. Jehová opromete omeʼẽmbataha ñandéve koʼã mbaʼe jaservíramo chupe ñande pyʼaite guive (Mat. 6:31-33). Ñande jajerovia haʼe katuete okumplitaha ipromésa. Jaikuaaháicha, jahayhúramo peteĩ persónape ñakonfia avei hese. Upévare, amáske ñakonfia Jehováre, koʼýte ñademostráta jahayhuha chupe (Sal. 143:8). Iporã ñañeporandumi: “¿Ahechaukápa aiko lájare ahayhuha Jehovápe? ¿Ajeroviápa haʼe omeʼẽtaha chéve káda día pe aikotevẽva?”.

9 Jahechamína peteĩ ermáno hérava Mike ha ifamília ehémplo. Mike imitã guive ovaseterei vaʼekue ótro paíspe opredika hag̃ua. Upéi omenda ha ou mokõi ifamília. Upéicharõ jepe osegi oreko upe deséo. Mike ha ifamília olee heta artíkulo omombeʼúva mbaʼépa ojapo heta ermáno oservi hag̃ua oĩvehápe nesesida. Upe rire odesidi hikuái oiko sensillomínte, ovende hóga ha ova peteĩ óga michĩvévape. Mike omomichĩve inegósio ha oaprende omaneha hag̃ua upe negósio por Internet ótro país guive. Koʼág̃a haʼe ha ifamília oservíma hína vyʼápe ótro tetãme. Mike heʼi ohechakuaaha hikuái mbaʼéichapa oñekumpli hesekuéra Mateo 6:33.

EPENSA MEME UMI MBAʼE JEHOVÁ NEMBOʼÉVARE

10. ¿Mbaʼérepa iporã jasegi David ehémplo ha ñapensa umi mbaʼe Jehová ñanemboʼévare?

10 Rréi David oñemotiémpo vaʼekue ojepyʼamongeta hag̃ua pe kreasiónre ha umi Léi Jehová omeʼẽvare. Upévare heʼi: “Pe yvága ohechauka Ñandejára ipoderosoitereiha; pe yvágare ojekuaa hembiapokue porãita”. Avei heʼi vaʼekue: “Jehová léi ndojavýi ni michĩmi, ha ñanemombarete. Umi mbaʼe Jehová heʼívare ikatu jajerovia, umíva ningo omoarandu umi ndoikuaáivape mbaʼeve”. David opensávo koʼã mbaʼére ikyreʼỹ odemostra hag̃ua Jehovápe ohayhuha chupe. Upévare heʼi: “Ñandejára, hiʼãite ningo reguerohory umi mbaʼe che haʼéva ha umi mbaʼe apensáva. Jehová, nde ningo che Salvadór ha siémpre reñangareko cherehe” (Sal. 19:1, 7, 14, NM). Ojapo haguéicha David, ñande ñapensa meme vaʼerã pe kreasiónre ha umi mbaʼe Jehová ñanemboʼévare la Bíbliape. Péicha oikóta ñandehegui Ñandejára amígo ha jahechaukáta jahayhuha chupe.

11. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaipuru umi mbaʼe Jehová ñanemboʼéva jahechauka hag̃ua jahayhuha chupe?

11 Koʼág̃arupi Jehová ñanemboʼe heta mbaʼe ikreasióngui, ipromesakuéragui, la Bíbliagui ha avei omombeʼu ñandéve mbaʼeichagua persónapa haʼe. Péro ko múndo omboliga umi héntepe oike hag̃ua umi universidápe ijestúdio porã hag̃ua. Upéva ningo omomombyry umi héntepe Ñandejáragui. Jehová katu ñanemboʼe heta mbaʼe iporãitereíva ikatu hag̃uáicha jadesidi porã. Haʼe oipota ñañevenefisia umi mbaʼe ñaaprendévagui ha jaipuru avei ñaipytyvõ hag̃ua ñande rapichakuérape (Prov. 4:5-7). Jehová “oipota opaichagua tapicha ojesalva ha oikuaa porã pe añetegua” (1 Tim. 2:4). Jajapókena ikatúva guive ñamboʼe hag̃ua umi héntepe mbaʼépa ojapóta Ñandejára Rréino ñanderehehápe. Upéicha jahechaukáta jahayhuha Jehovápe ha ñande rapichakuérape (elee Salmo 66:16, 17).

12. ¿Mbaʼépa heʼi peteĩ ermána imitãva umi rregálo Jehová omeʼẽvare ñandéve?

12 Iporã avei umi imitãva opensa meme opa mbaʼe Jehová omeʼẽvare ha omboʼévare chupekuéra. Por ehémplo, peteĩ ermána hérava Shannon imanduʼa mbaʼéichapa oñeñandu pe asambléa de distríto héravape “Devoción piadosa”. Upérõ haʼe oreko kuri 11 áño ha iñermána 10. Pe asambléape ojejapo peteĩ anúnsio ojejerure hag̃ua umi imitãvape oguapypa hag̃ua peteĩ lugárpe. Shannon ha iñermána oguapy avei upépe. Ñepyrũrã inerviósa lénto kuri, péro upéi ovyʼaiterei ojerregalárõ guare chupekuéra pe lívro Mitãrusukuéra oñeporandúva jepi. Haʼe heʼi pe rregálo oipytyvõ hague chupe ohechakuaa hag̃ua Jehová haʼeha peteĩ persóna rreál ha ohayhuetereiha chupe. Shannon oagradese Ñandejárape omeʼẽ haguére ñandéve heta mbaʼe iporãitereíva.

JAASEPTÁKENA JEHOVÁ ÑANDEKORREHI JAVE

13, 14. ¿Mbaʼéichapa jajagarra vaʼerã pe disiplína oúva Jehovágui?

13 La Biblia heʼi Jehová okorrehiha umi ohayhúvape, “ojapoháicha peteĩ túva itaʼýrare” (Prov. 3:12, NM). ¿Mbaʼéichapa jajagarra vaʼerã pe disiplína oúva Jehovágui? Ikatu ningo ñepyrũrã ñañembyasy ha ñañeñandu vai. La Biblia heʼi: “Ndaipóri ovyʼáva ojekorrehi jave, síno hasyeterei enterovépe, péro péicha ñañehekomboʼe rire ñandepyʼaguapy ha ñanderekojoja” (Heb. 12:11). Aníkena núnka ñapensa vyroreiha pe disiplína, ha ani ñandepochy nañandegustáiramo la ojeʼéva ñandéve. Upéva rangue, ñahendu Jehová konsého ha ñakambia tekotevẽhápe. Péicha jahechaukáta jahayhuha Ñandejárape.

14 Proféta Malaquías tiémpope, umi hudío oikuaveʼẽ vaʼekue Jehovápe ofrénda naiporãiva. Upémarõ Jehová okorrehímante chupekuéra (elee Malaquías 1:12, 13). Péro Jehová ndojapói upéva una vénte, síno heta vése. Upéicharõ jepe, umi hudío nopenái hese. Amo ipahápe, Jehová okastigámante chupekuéra (Mal. 2:1, 2). ¿Mbaʼépa ñaaprende ko rrelátogui? Nañapenáiramo Jehováre ñandekorrehi jave, térã ndajajagarráiramo en sério la heʼíva ñandéve, katuete ñasẽ vaíta.

Jehová opensáva iñimportanteve hína umi hénte opensávagui (Ehecha párrafo 15)

15. ¿Mbaʼe mbaʼépa ñamboyke vaʼerã?

15 La majoría umi hénte ningo oñembotuicha ha opensa ijehénte. Ndoipotái avave okorrehi chupekuéra, ni nohenduséi ojeʼétaramo chupekuéra mbaʼépa ojapo vaʼerã. Ha peichahágui oĩramo oaseptáva umi konsého katu, tova pukúpe ojapo. Péro la Biblia heʼi ñande ñanediferénte vaʼerãha. Jaikuaa vaʼerã mbaʼépa ogusta Jehovápe ha ñaneñeʼẽrendu chupe (Rom. 12:2). Haʼe ningo oipuru iñorganisasión omeʼẽ hag̃ua umi konsého ñaikotevẽva. Por ehémplo, heʼi ñandéve kuña ha kuimbaʼe, tahaʼe soltéro térã omendáva ndovaleiha onovilleaparei. Avei heʼi mbaʼéichapa jaiporavo vaʼerã ñane amigorã ha mbaʼeichagua diversiónpa naiporãi. Ñahendúramo Jehovápe ñandekorrehi jave ha ñakambia tekotevẽhápe, jahechauka jaagradeseha umi konsého ha jahayhuha chupe (Juan 14:31; Rom. 6:17).

JAJERURE JEHOVÁPE TAÑANEPYTYVÕ HA TAÑANDEPROTEHE

16, 17. a) ¿Mbaʼérepa iporã jaikuaa raẽ mbaʼépa opensa Jehová jadesidi mboyve peteĩ mbaʼe? b) ¿Mbaʼépa odesidi ojapo umi isrraelíta?

16 Umi mitã ningo siémpre ojerure ajúda itúvape ha oipota oñangareko hesekuéra. Péro ndahaʼéi umi mitã añónte ojapóva upéva, umi kakuaa jepe ojerure avei ajúda ituvakuérape. ¿Mbaʼérepa? Pórke haʼekuéra ikatúramo jepe odesidi ijeheguínte, oikuaa ituvakuéra omeʼẽtaha chupekuéra konsého iporãva. Péicha avei Jehová oheja ñandete jadesidi. Péro ñande jahayhúgui chupe ha jajerovia rupi hese, siémpre jajerure chupe ajúda. Upévare, jadesidíta jave peteĩ mbaʼe, katuete jajeasegura raẽ mbaʼépa opensa Jehová. Jajerure jave chupe ajúda, haʼe omeʼẽ ñandéve ijespíritu sánto ikatu hag̃uáicha jajapo iporãva (Filip. 2:13).

17 Proféta Samuel tiémpope, umi isrraelíta oñorairõ kuri umi filistéondi, ha operde ohóvo hikuái. Péro okonfia rangue Jehováre ha oporandu rangue chupe mbaʼépa ojapo vaʼerã, haʼekuéra odesidi ogueraha pe árka del pákto pe lugár oñeñorairõháme. Opensa hikuái péicha Jehová oipytyvõtaha chupekuéra ogana hag̃ua. Haʼekuéra ni noporandúi Jehovápe mbaʼépa opensa, síno ijeheguíntema odesidi mbaʼépa okonvenive. ¿Mbaʼépa oiko upe rire? Omano 30.000 soldádo isrraelíta (elee Proverbios 14:12). Upéi umi filistéo ogueraha chuguikuéra pe árka (1 Sam. 4:2-4, 10, 11).

18. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã según Salmo 42:5, 6 ha Proverbios 3:5, 6?

18 Pe kuimbaʼe ohai vaʼekue Salmo 42 okonfia vaʼekue Jehováre ohasa jave umi situasión ijetuʼúvare. Haʼe heʼi: “Chéngo ahaʼarõnte vaʼerã Ñandejára chepytyvõ. Haʼe ningo upe chesalváva, upévare asegíta amombaʼeguasu che Járape. Ñandejára, ndaikuaavéima mbaʼépa ajapóta. Chemanduʼa nderehe” (Sal. 42:5, 6). ¿Ndépa rekonfia avei Jehováre? Katuete ningo rekonfiáma voi hese, upéicharõ jepe enterovéva ikatu ñakonfiave Ñandejárare. La Biblia heʼi: “Ejerovia [Jehováre] nde pyʼaite guive, ha ani ndejehe añónte. Eikuaáke haʼe oĩha opárupi, ha haʼe omyesakãta ndéve nde rape” (Prov. 3:5, 6).

19. ¿Mbaʼéichapa nde redemostráta rehayhuha Jehovápe?

19 Jahecha haguéicha, Jehová raẽve ñanderayhu vaʼekue, ha péicha omoĩ ñandéve la ehémplo. Siémpre ñapensa vaʼerã umi mbaʼe ojapóvare ñanderehehápe, ha ñanemanduʼa mbaʼeichaitépa ñanderayhu. Jahechaukákena jahayhuha chupe ‘ñande pyʼaite guive, ñane álma rugua guive ha opa ñane arandu ha ñane mbaretekue reheve’ (Mar. 12:30).