Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Aníkena mbaʼeve ñandejoko jaservi porã hag̃ua Jehovápe

Aníkena mbaʼeve ñandejoko jaservi porã hag̃ua Jehovápe

“María [...] oguapy Jesús ypýpe ha ojapysaka hese. Marta katu hembiapoiterei.” (LUC. 10:39, 40)

PURAHÉI: 94, 134

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa Jesús oapresiaiterei Mártape? b) ¿Mbaʼépepa ojavy Marta?

¿MBAʼEICHAGUA persónapa rakaʼe Marta, Lázaro ermána? La Biblia heʼi Jesús oapresiaiterei hague Mártape, ha haʼe hague iñamigaite. Péro ndahaʼéi chupénte la Jesús oguerohory ha orrespeta vaʼekue. Por ehémplo, haʼe ohayhu vaʼekue avei isy Maríape, ha oapresiaiterei Marta ermánape hérava María, haʼéva avei iñamíga (Juan 11:5; 19:25-27). Péro, ¿mbaʼérepa Jesús oguerohoryeterei vaʼekue Mártape?

2 Jesús oguerohory vaʼekue Mártape pórke imbaʼeporã ha iguapaiterei. Avei oapresia chupe, pórke ohechauka ojeroviaitereiha Ñandejárare ha Jesúsre. Marta orovia opa mbaʼe Jesús omboʼéva, ha oĩ segúra haʼeha pe Mesías oñepromete vaʼekue (Juan 11:21-27). Upéicharõ jepe, iñimperfékta ha heta vése ojavy. Por ehémplo, peteĩ okasiónpe Jesús ohórõ guare ovisita chupekuéra, Marta ipochy iñermána Maríare, ha heʼi Jesúspe oñemoñeʼẽ hag̃ua chupe. Marta heʼi: “Che Ruvicha, ¿nderehechái piko che ermána ohejapaiteha che ári la tembiapo? Eréna chupe tachepytyvõmi” (elee Lucas 10:38-42). ¿Mbaʼépa añetehápe la ombopochýva Mártape? ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Jesús heʼi vaʼekuégui chupe?

MARTA HEMBIAPOITEREI

3, 4. a) ¿Mbaʼérepa Jesús ofelisita Maríape? b) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Marta oaprende hague Jesús omboʼeséva chupe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

3 Jesús oagradeseterei Marta ha María oinvita haguére chupe hógape, ha oaprovecha upe oportunidad omboʼe hag̃ua chupekuéra heta mbaʼe iñimportánteva. María oaprendese ikatúva guive Jesúsgui, upémarõ “ou oguapy Jesús ypýpe ha ojapysaka hese”. Péro, ¿mbaʼépa ojapo Marta? Haʼe ikatu kuri ohejánte umi hembiapo ha ou avei ohendu Jesúspe, ha katuete haʼe ofelisitáta chupe upévare.

4 Péro Marta ndojapói upéva, síno oñemoĩ oñekosina ha oprepara heta mbaʼe ikatu hag̃uáicha oservi porã Jesúspe. Ohechávo iñermána noipytyvõiha chupe, ipochy ha ojeplagea Jesúspe. Péro Jesús oikuaa haʼe opreparaha hetaiterei kósama, upévare heʼi: “Marta, Marta, rejepyʼapyeterei hína heta mbaʼére”. Avei heʼi chupe ikatúnte hague oprepara peteĩ tembiʼu sensillomi. Upéi ofelisita Maríape ojapysaka porã haguére hese, ha heʼi: “María katu oiporavo pe iporãvéva ha ndojepeʼamoʼãi chugui”. Oiméne tiémpo rire María ni naimanduʼavéima mbaʼépa hoʼu raʼe upe díape, péro katuete imanduʼapaiténe umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekuére. Ohasa rire mas de 60 áño, apóstol Juan heʼi: “Jesús ohayhu Marta, María ha Lázarope” (Juan 11:5). Upéva ohechauka Marta oaprende hague Jesús omboʼeséva chupe, ha upe rire osegi hague oservi porã Jehovápe oikove aja pukukue.

5. a) ¿Mbaʼérepa koʼág̃arupi ijetuʼuete jaservi porã hag̃ua Jehovápe? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

5 Jahechaháicha, yma guivéma oĩnte voi umi mbaʼe ikatúva odistrae Jehová siervokuérape. Péro koʼág̃arupi oĩ hetaiteve mbaʼe ikatúva ñandestorva jaservi porã hag̃ua Jehovápe. La Atalaya del 1 de abril de 1959 heʼi vaʼekue umi kristiáno oñatende vaʼerãha ani hag̃ua hoʼupa chuguikuéra itiémpo umi mbaʼe osẽ pyahúva. Upérõma voi haʼete ku káda día osẽva umi mbaʼe ipyahu pyahuvéva, por ehémplo umi rrevísta, rrádio, síne ha téle. Pe Atalaya heʼi avei hiʼag̃uivévo ohóvo pe fin, ikatuha osẽ hetaiteve mbaʼe ñandedistrae vaʼerã. Ha añetehápe jahechakuaa upeichaite oikoha. Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa ikatu jasegi María ehémplo ha ñañekonsentra Jehová servísiope.

‘ANI JAIPURUPAITE KO MÚNDO’

6. ¿Mbaʼéichapa Jehová siervokuéra oaprovechapaite umi invénto pyahu ikatu hag̃uáicha opredika opárupi?

6 Jehová siervokuéra oaprovechapaite umi mbaʼe osẽ pyahúva opredika hag̃ua. Por ehémplo, pe primera gérra mundiál mboyve ha upe aja avei, ojepuru kuri pe “Foto-Drama de la Creación”, haʼetéva peteĩ pelíkula pórke oreko fóto a kolór, sonído ha vidéo. Ko Foto-Drama oipytyvõ hetaiterei persónape oikuaa hag̃ua koʼẽrõitéma Jesús oguerutaha pyʼaguapy ko yvy ape ári. Avei ojepuru rrádio ikatu hag̃uáicha oñemog̃uahẽ pe mensáhe oñeʼẽva Ñandejára Rréinore oparupiete. Koʼág̃arupi katu jaipuru Internet ñamog̃uahẽ hag̃ua pe marandu porã mombyryvehápe jepe.

Aníkena jaheja umi mbaʼe naiñimportanteguasúiva ñanedeskonsentra ñande servísiope (Ehecha párrafo 7)

7. a) ¿Mbaʼérepa naiporãi ‘jaipurupaite ko múndo’? b) ¿Mbaʼépepa ikatu ohopa ñandehegui ñane tiémpo? (Ehecha pe nóta.)

7 Apóstol Pablo heʼi vaʼekue ‘ani hag̃ua jaipurupaite ko múndo’ (elee 1 Corintios 7:29-31). Upéva heʼise ndajahejái vaʼerãha umi mbaʼe oĩva ko múndope hoʼupa ñane tiémpo. Jaikuaaháicha, naentéroi umi mbaʼe oĩva pype ivai, péro nañapenáiramo pe konsého Pablo omeʼẽ vaʼekuére, ikatu hína nahembyvéi ñandéve tiémpo jaservi porã hag̃ua Jehovápe (elee Efesios 5:15-17). ¿Mbaʼépepa ikatu ohopa ñandehegui ñane tiémpo? Por ehémplo, umi diversiónpe, paséope, ñasẽterei de kómpra, jahecha téle, jahechaiterei notisiéro térã depórte, jaheka umi aparáto elektróniko osẽ ramovéva, ñamondo mensáhe ha umícha. * Hetápe ningo koʼã mbaʼe oenvisiaitéma (Ecl. 3:1, 6).

8. ¿Mbaʼérepa naiporãi jahayhu umi mbaʼe oĩva ko múndope?

8 Satanás oipuru ko múndo ikatu hag̃uáicha ñandedistrae ha jaheja rei Jehovápe. Haʼe ojapóma vaʼekue upéva umi kristiáno ypykuére, ha koʼag̃aite peve osegi oipuru ko múndo ñanemoñuhã hag̃ua (2 Tim. 4:10). La Biblia heʼi: “Ani pehayhu ko múndo ha umi mbaʼe oĩva pype”. ¿Mbaʼérepa jasegi vaʼerã ko konsého? Pórke upéicha añoite ñaneñeʼẽrendúta Jehovápe ha jaikóta iñamígoramo (1 Juan 2:15-17). Upévare iporã siémpre jajepyʼamongeta jaikuaa hag̃ua noiméipa hína ñandestira umi mbaʼe ko múndo oikuaveʼẽva. Ha oiméramo jahechakuaa ñandestiraha, ñakambia vaʼerã.

JAJESAREKÓKENA UMI MBAʼE IÑIMPORTANTEVÉVARE

9. a) ¿Mbaʼépa omotenonde vaʼerã Jesús disipulokuéra? b) ¿Mbaʼe ehémplopa Jesús omoĩ chupekuéra?

9 Jahecha haguéicha, Jesús omboʼe kuri Mártape ndohejái vaʼerãha odistrae chupe umi mbaʼe naiñimportanteguasúiva. Avei omboʼe idisipulokuérape peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva ojoguáva upévape: Omotenonde vaʼerãha Ñandejára Rréino ha oservi vaʼerãha Jehovápe (elee Mateo 6:22, 33). Jesús haʼe vaʼekue ehémplo idisipulokuérape g̃uarã, pórke núnka nomotenondéi umi mbaʼerepy. Haʼe ningo naiterrénoi ni ndahógai vaʼekue (Luc. 9:58; 19:33-35).

10. ¿Mbaʼe ehémplopa Jesús omoĩ ñandéve?

10 Jesús oñekonsentra vaʼekue pe predikasiónre, ha ndohejái mbaʼeve odistrae chupe. Por ehémplo, peteĩ jey opredikapa rire Capernáumpe, heta hénte ojerure chupe opytave hag̃ua upépe. Péro Jesús heʼi porã chupekuéra: “Aha vaʼerã ótro siudápe amombeʼu hag̃ua umi marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore. Upearã ningo añembou vaʼekue” (Luc. 4:42-44). Jaikuaaháicha, Jesús oho vaʼekue mombyrymbyry opredika hag̃ua. Haʼe ombaʼapoiterei, ha iperféktoramo jepe, sapyʼánte ikaneʼõ ha opytuʼuse (Luc. 8:23; Juan 4:6).

11. a) ¿Mbaʼépa Jesús heʼi peteĩ kuimbaʼe iprovlémavape iñermánondi? b) ¿Mbaʼépa omboʼe Jesús idisipulokuérape?

11 Peteĩ díape, Jesús omboʼe hína kuri idisipulokuérape peteĩ mbaʼe iñimportánteva. Ha peichaháguinte peteĩ kuimbaʼe ojerure chupe ajúda ikatu hag̃uáicha osolusiona peteĩ provléma orekóva iñermánondi. Pe kuimbaʼe heʼi: “Mboʼehára, eremína che ermánope tombojaʼo chéve umi mbaʼe oheja vaʼekue oréve ore ru”. Péro Jesús heʼi chupe: “¿Máva piko chemoĩ huésramo pende apytépe?”. ¿Mbaʼérepa Jesús noipytyvõi pe kuimbaʼépe? Pórke haʼe omboʼe hína kuri idisipulokuérape, ha ndoipotái mbaʼeve odeskonsentra chupe. Jesús oaprovecha upe okasión ohechauka hag̃ua chupekuéra naiporãiha ojepyʼapyeterei umi mbaʼerepýre, pórke upéicha ikatu oñemomombyry hikuái Ñandejáragui (Luc. 12:13-15).

12, 13. a) ¿Mbaʼépa Jesús ojapo Jerusalén témplope? b) ¿Mbaʼépa Jesús ojapo Felipe heʼírõ guare chupe oĩha unas kuánta persóna oikuaaséva chupe?

12 Jesús ohasa kuri heta mbaʼe ijetuʼuetereíva omano mboyve (Mat. 26:38; Juan 12:27). Oikuaa porã heta osufritaha ha upéi omanotaha. Péro oikuaa avei ojapo vaʼerãha heta mbaʼe upe mboyve. Por ehémplo, cinco día omano mboyve, oike Jerusalénpe peteĩ vurroraʼy ári. Heta persóna orresivi porã chupe pórke oikuaa haʼeha “pe Rréi oúva Jehová rérape” (Luc. 19:38). Al ótro día katu omosẽmba témplogui umi vendedórpe, oikóva oipuru Ñandejára róga ojaprovecha hag̃ua hapichakuérare ikatu hag̃uáicha oganave pláta (Luc. 19:45, 46).

13 Unos kuánto griégo oho kuri Jerusalénpe ofesteha hag̃ua pe Páskua umi hudíondi. Haʼekuéra ohecha umi mbaʼe Jesús ojapóva pe témplope ha oñesorprende. Upémarõ oporandu apóstol Felípepe ikatúpa oñemongeta hikuái Jesúsndi, péro Jesús ndoaseptái. ¿Mbaʼérepa? Pórke oikuaa ohóramo oñemongeta hendivekuéra, ikatuha oĩ hetave oapojáva ha odefendéva chupe. Ha upéva oikóramo ikatu hína ostorva oñekumpli hag̃ua Jehová volunta. Ha jaikuaaháicha, Jesús omano vaʼerã ñanderehehápe okumpli hag̃ua Ñandejára rembipota. Upéi omombeʼu idisipulokuérape saʼíma ofaltaha haʼe omano hag̃ua, ha heʼi: “Pe ohayhúva hekove, ohundíta; péro pe ndaijaʼéiva hekovére ko múndope, ohupytýta jeikove opaveʼỹva”. Ha opromete avei chupekuéra: “Oĩramo oikoséva che rembijokuáiramo pe Túva omombaʼéta chupe” (Juan 12:20-26). Katuete ningo Felipe omombeʼúne raʼe koʼã mbaʼe umi griégope.

14. Jesús opredika memérõ jepe, ¿mbaʼépa ojapo vaʼekue avei?

14 Jesús oñemeʼẽmbaite vaʼekue predikasiónpe, péro ndahaʼéi upévante la ojapóva. Por ehémplo, jaikuaa oho hague peteĩ kasamientohápe, ha upépe okonverti y víno iporãvape (Juan 2:2, 6-10). Avei oho vaʼekue okaru ha osena iñamigokuérandi, ha umi persóna ohendu porãvandi chupe (Luc. 5:29; Juan 12:2). Péro siémpre omboyke tiémpo ikatu hag̃uáicha opytuʼu, ojepyʼamongeta ha oñemboʼe (Mat. 14:23; Mar. 1:35; 6:31, 32).

“JAIPEʼÁKENA ÑANDEJEHEGUI OPA MBAʼE POHÝI”

15. a) ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Pablo jajapo vaʼerãha entéro kristiáno? b) ¿Mbaʼe ehémplopa Pablo omoĩ ñandéve?

15 Apóstol Pablo heʼi vaʼekue entéro kristiáno ñaimeha peteĩ karréra ipukúvape. Ñaganaséramo ‘jaipeʼa vaʼerã ñandejehegui opa mbaʼe pohýi’, ani hag̃ua mbaʼeve ñandestorva térã ñandejoko (elee Hebreos 12:1). Pablo voi omoĩ ñandéve la ehémplo. Haʼe ikatu kuri ifamóso térã oiko chugui peteĩ líder rrelihióso ipláta hetáva. Péro odesidi omboyke koʼã oportunida ha omotenonde “umi mbaʼe iñimportantevéva”. Oñemeʼẽmbaite Jehová servísiope ha oviaha opredika hag̃ua heta lugár rupi, por ehémplo Síriape, Asia Menor, Macedonia ha Judéape. Pablo ohupytyseterei irrekompénsa yvágape, ikatutahápe oiko opa árare. Upévare heʼi: “Cheresarái umi mbaʼe tapykuépe opyta vaʼekuégui, ha añehaʼãmbaite ahupyty umi mbaʼe oĩva che renonderãme. Aha meme tenonde gotyo ahupyty hag̃ua pe prémio” (Filip. 1:10; 3:8, 13, 14). Pablo ningo soltéro vaʼekue, upéicha rupi orekove oportunida oñemeʼẽmbaite hag̃ua Jehová servísiope (1 Cor. 7:32-35).

16, 17. a) Oiméramo ñamenda térã nahániri, ¿mbaʼéichapa ikatu jasegi Pablo ehémplo? b) ¿Mbaʼéichapa peteĩ matrimónio osegi Pablo ehémplo?

16 Koʼág̃arupi oĩ heta ermáno ha ermána odesidíva nomendái ikatu hag̃uáicha oservi porãve Jehovápe (Mat. 19:11, 12). Jepive ningo umi soltéro saʼive irresponsavilida umi omendávagui. Péro tahaʼe haʼeháicha, enterovéva ñañatende vaʼerã ani hag̃ua mbaʼeve ñandedistrae ñande servísiope. Iporã ñañeporandu: “¿Mbaʼéichapa aipuru hína che tiémpo? ¿Tekotevẽpa akambiaʼimi algúna kósa ajepokuaáva ajapo, ikatu hag̃uáicha chetiempove Jehovápe g̃uarã?”.

17 Jahechamína Mark ha Claire ehémplo, peteĩ matrimónio oikóva Gálespe (Reino Unido). Haʼekuéra isoltéro tiémpope, ojagarráma iprekursorádo otermina rire ikoléhio. Ha omenda rire, osegi hikuái upe servísiope. Péro Mark ha Claire ojapose hetave mbaʼe Jehovápe g̃uarã. Mark heʼi: “Ikatu hag̃uáicha roiko sensillomínte, roheja ore róga porã ha ore traváho de médio día. Upéicha rupi, ikatu rojeofrese rombaʼapo hag̃ua pe konstruksión internasionálpe”. Koʼã 20 áño ohasa vaʼekuépe, Mark ha Claire oipytyvõma oñemopuʼã hag̃ua heta Salón del Reino Áfricape. Heta vése ndaiplátai hikuái, péro Jehová siémpre oñangareko hesekuéra. Claire heʼi: “Rovyʼaiterei ikatu haguére roservi Jehovápe káda día. Rokonsegíma heta ore amigorã, ha núnka ndofaltái oréve mbaʼeve. Ni michĩmi norombyasýi umi mbaʼe roheja vaʼekue ikatu hag̃uáicha roservi Jehovápe de tiémpo kompléto”. Heta ermáno ha ermána oservíva de tiémpo kompléto oñeñandu avei haʼekuéraicha. * (Elee pe nóta.)

18. ¿Mbaʼépa ñañeporandu vaʼerã?

18 Iporã entéro ñañeporandu: “¿Tekotevẽpa amehorave che servísio Jehovápe? ¿Oĩpa algúna kósa hoʼupáva che tiémpo, ha upéva káusare ambotapykue umi mbaʼe iñimportantevéva? Oiméramo upéicha, ¿mbaʼépepa tekotevẽ akambia?”. Ikatu hína ñamehora ñande lektúra ha jastudia lája la Biblia. Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼéichapa jajapokuaa upéva.

^ párr. 7 Ehecha pe artíkulo: Pe “ivýrova oguerovia opa mbaʼe ohendúva”, oĩva páhina 30-pe ko rrevístape.

^ párr. 17 Por ehémplo, Hadyn ha Melody Sanderson oreko vaʼekue peteĩ negósio porã Austráliape, péro odesidi oheja upe negósio ikatu hag̃uáicha oservi de tiémpo kompléto. Oservi aja hikuái de misionéro Índiape, opyta plataʼỹre. ¿Reikuaasépa mbaʼépa ojapo hikuái? Elee La Atalaya del 1 de marzo de 2006.