Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Ndépa rehechakuaa Jehová nepytyvõha?

¿Ndépa rehechakuaa Jehová nepytyvõha?

“Jehová ohechaukáta ipodér isiervokuérape.” (IS. 66:14, NM)

PURAHÉI: 65, 26

1, 2. ¿Mbaʼépa opensa Ñandejárare heta persóna?

HETA persóna opensa Ñandejárape nointeresaiha mbaʼépa jajapo ni mbaʼépa ojehu ñandéve. Por ehémplo, noviembre de 2013-pe, Filipínaspe ou peteĩ torménta ndevaíva, ha sarambi ojapo upérupi. Upe rire peteĩ intendénte heʼi: “Oiméne Ñandejára hembiapoiterei raʼe, upévare naitiémpoi ñanepytyvõ hag̃ua”.

2 Heta persóna opensa Ñandejára ndohechaiha umi mbaʼe ojapóva hikuái (Is. 26:10, 11; 3 Juan 11). Apóstol Pablo tiémpope oĩ vaʼekue peichagua tapicha. Upévare haʼe heʼi: “Haʼekuéra oimoʼã ndaideprovechoiha oikuaa porã Ñandejárape”. ¿Mbaʼérepa opensa hikuái upéicha? Pórke “ndahekojojái, hembiapo vai, itaryrýi, [ha] iñaña” (Rom. 1:28, 29).

3. ¿Mbaʼépa iporã ñañeporandu?

3 Ñande jaikuaa porã Jehová ohechaha opa mbaʼe jajapóva. Péro iporã ñañeporandu: “¿Añetehápepa apensa Ñandejára oñeinteresaha cherehe? ¿Ahechakuaápa haʼe chepytyvõha?”. La Biblia ohechauka Jehová oipuru hague ipodér oipytyvõ hag̃ua isiervokuérape (elee Deuteronomio 26:8). Avei heʼi oĩtaha persóna oñemeʼẽva enkuénta Jehová oipytyvõha chupekuéra, térã heʼi haguéicha Jesús, “ohecháta Ñandejárape” (Mat. 5:8). ¿Ndépa peichagua persóna hína? ¿Rehechakuaápa mbaʼéichapa Ñandejára nepytyvõ? La Biblia heʼi oĩ hague umi norrekonoséiva Ñandejára oipytyvõha isiervokuérape, péro heʼi avei oĩ hague heta oñemeʼẽva enkuénta. Ko artíkulope jastudiáta unos kuánto ehémplo. Ha pe ótro oúvape jahecháta pe fe iñimportanteha jahechakuaa hag̃ua Jehová ñanepytyvõha.

NORREKONOSÉI HIKUÁI ÑANDEJÁRA OIPYTYVÕHA IPUÉVLOPE

4. ¿Mbaʼérepa Israel enemigokuéra norrekonoséi Jehová oipytyvõha ipuévlope?

4 Umi isrraelíta tiémpope, heta persóna oreko vaʼekue oportunida ohecha hag̃ua mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ ipuévlope. Por ehémplo, Ñandejára ojapo heta milágro ikatu hag̃uáicha umi isrraelíta osẽ Egíptogui, ha avei ogana hag̃ua heta gérra pe Tiérra Prometídape (Jos. 9:3, 9, 10). Heta rréi oikuaa mbaʼépa Jehová ojapo ipuévlo rehehápe. Upéicharõ jepe, “oñemoĩ hikuái peteĩ ñeʼẽme oñorairõ hag̃ua Josué ha Israelguakuéra ndive” (Jos. 9:1, 2, ÑÑB). Koʼã rréi oñorairõrõ guare Israel kóntrape, ohecha mbaʼéichapa Jehová odefende ipuévlope. Por ehémplo, ohecha hikuái ‘pe kuarahy ha pe jasy opytaha peteĩ hendápe Israelguakuéra ojukapa peve’ iñenemigokuérape. Péro haʼekuéra ‘ipyʼahatã’ ha itérko, ha norrekonoseséi Jehová oipytyvõha ipuévlope (Jos. 10:13). Upévare operde pe gérra (Jos. 11:20).

5. ¿Mbaʼépa norrekonoseséi rréi Acab?

5 Tiémpo rire, peteĩ rréi iñañaitereíva hérava Acab ohecha kuri mbaʼéichapa Ñandejára oipytyvõ ipuévlope. Proféta Elías heʼi chupe: “Koʼã áñope ndokymoʼãi ha ndoʼamoʼãi ysapy, che haʼe peve” (1 Rey. 17:1). Jaikuaaháicha, Ñandejára añoite ikatu omeʼẽ podér Elíaspe oikuaa hag̃ua arakaʼépa oky jeýta. Péro Acab norrekonoseséi upéva. Ótra vuéltape katu Elías ojerure Jehovápe ombou hag̃ua tata yvágagui, ha Jehová okontesta chupe iñorasión. Elías heʼi avei Acábpe Jehová oguerutaha peteĩ ama tuichaitereíva, ha upeichaite oiko (1 Rey. 18:22-45). Péro Acab ni mbaʼevéicharõ ndoaseptaséi Jehová ojapoha koʼã milágro. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe koʼã ehémplo? Tekotevẽha ñaime aténto ikatu hag̃uáicha ñañemeʼẽ enkuénta Jehová ñanepytyvõ jave.

ORREKONOSE HIKUÁI ÑANDEJÁRA OIPYTYVÕHA IPUÉVLOPE

6, 7. ¿Mbaʼépa orrekonose vaʼekue umi gavaoníta ha Rahab?

6 Umi isrraelíta tiémpope oĩ vaʼekue peteĩ país hérava Gabaón. Umi gavaoníta idiferénte umi ótra héntegui. Haʼekuéra ohendu kuri opa mbaʼe Jehová ojapóva Israel rehehápe, ha ohechakuaa Ñandejára oipytyvõha ipuévlope. Upévare, oñorairõ rangue Israel kóntrape, ohecha hikuái mbaʼépa ikatu ojapo oiko hag̃ua pyʼaguapýpe hendivekuéra (Jos. 9:3, 9, 10). Añetehápe, umi gavaoníta ohechauka iñaranduha orrekonosévo Jehová odefendeha Israélpe.

7 Rahab ndahaʼéiramo jepe isrraelíta, orrekonose vaʼekue Jehová oipytyvõha ipuévlope. Haʼe oñentera kuri Jehová oguenohẽ hague Israélpe Egipto poguýgui. Upévare, mokõi isrraelíta og̃uahẽrõ guare hógape, heʼi chupekuéra: ‘Aikuaa Ñandejára omeʼẽtaha peẽme ko yvy’. Jahechaháicha, Rahab odemostra ojeroviaha Jehováre, oikuaárõ jepe upéva oapeligraha chupe ha ifamíliape. Péro haʼe oĩ segúra Ñandejára osalvataha chupekuéra (Jos. 2:9-13; 4:23, 24).

8. ¿Mbaʼépa orrekonose vaʼekue unos kuánto isrraelíta?

8 Ñanemanduʼami jeýna Acab rehe. Haʼe ohechárõ guare ouha tata yvágagui, norrekonoseséi upéva oikoha Ñandejára orresponde rupi Elíaspe iñemboʼe. Péro oĩ unos kuánto isrraelíta ohechakuaáva upe milágro oikoha Ñandejára podér rupive. Upévare osapukái hikuái: “¡Jehová hína pe Dios verdadéro!” (1 Rey. 18:39, NM).

9. ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu jahechakuaa Jehová oipytyvõha isiervokuérape?

9 Jahecháma haguéicha, oĩ vaʼekue persóna norrekonoseséiva Jehová oipytyvõha isiervokuérape, péro oĩ avei umi orrekonoséva. ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu jahechakuaa Jehová oipytyvõha isiervokuérape? Jaikuaavévo jahávo chupe. Jajapóramo upéva, haʼetéta ‘ojeavríva ñane korasõ jahecha hag̃ua’ mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ (Efes. 1:18). Jahechamína unas kuánta pruéva ohechaukáva Jehová oipytyvõha isiervokuérape ñane tiémpope.

PRUÉVA OHECHAUKÁVA JEHOVÁ OIPYTYVÕHA ISIERVOKUÉRAPE

10. ¿Mbaʼe pruévapa ohechauka Jehová koʼag̃aite peve oipytyvõha umi iñeʼẽrendúvape? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

10 Jareko ningo heta pruéva ohechaukáva Jehová koʼag̃aite peve oipytyvõha umi iñeʼẽrendúvape. Pyʼỹinte ñahendu mbaʼéichapa Ñandejára orresponde iñorasión umi persóna oikuaasévape chupe (Sal. 53:2). Por ehémplo, peteĩ Testígo hérava Alan, opredika oikóvo peteĩ islaʼípe Filipínaspe. Peteĩ kuñakarai ohendu porãva chupe oñemoĩ hasẽ. ¿Mbaʼépa ojehu chupe? Alan omombeʼu upe pyharevépente pe kuñakarai oñemboʼe hague Jehovápe ha ojerure chupe omboumi hag̃ua hendápe peteĩ testígo de Jehová. Haʼe ningo ostudia vaʼekue la Biblia imitãme, péro upéi oheja ijestúdio pórke ou omenda ha ova ótro lugárpe. Ko kuñakarai oagradeseterei Jehovápe orresponde pyaʼe haguére iñorasión, ha un áño mboyve, ojevautisáma.

¿Jahechakuaápa mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ hína ipuévlope? (Ehecha párrafo 11 guive 13 peve)

11, 12. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ isiervokuérape? b) Emombeʼu mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ peteĩ ermánape.

11 Ñane tiémpope, Jehová oipytyvõma heta isiérvope. Por ehémplo, heta persónagui oiko mboyve Testígo, opita, ojedroga térã ohecha vaʼekue pornografía. Ha oñehaʼãramo jepe oheja koʼã vísio, ndaipuʼakái hikuái umívare. Péro upéi ojerure Jehovápe ajúda, ha haʼe omeʼẽ chupekuéra “pe podér ijojahaʼỹva” ikatu hag̃uáicha opoi koʼã mbaʼe vaígui (2 Cor. 4:7; Sal. 37:23, 24).

12 Jehová avei oipytyvõ isiervokuérape ombohovái hag̃ua ótra kláse de provléma. Jahechamína peteĩ ermána hérava Amy ehémplo. Chupe oñeasigna vaʼekue oho hag̃ua ombaʼapo peteĩ islaʼípe oĩva pe oséano Pacíficope, oñemopuʼãhápe peteĩ Salón del Reino ha peteĩ kása misionál. Upe lugárpe ningo heta mbaʼe idiferénte. Por ehémplo, heta vése ndaipóri y ni elektrisida ha umi kálle pyʼỹinte oñeinundapa. Hiʼarive haʼe opyta peteĩ otélpe peteĩ koty michĩvape, ha ohechagaʼueterei ihentekuérape. Peteĩ díape, ombaʼapo jave peteĩ ermánandi, ipochy hendive ha oñeʼẽ hatã chupe. Upéi, og̃uahẽ rire ikotýpe oñeñandu vaieterei upe oiko vaʼekuére ha oñemboʼe Jehovápe. Upe jave ndaipóri kuri elektrisida ha iñypytũmba. Ou jey rire pe lus, oheka informasión oipytyvõtava chupe ha otopa peteĩ rrevísta Ñemañaha oñeʼẽva umi misionérore. Pe artíkulope oĩ konsého ohechaukáva mbaʼéichapa ikatu ombohovái hikuái pe techagaʼu ha umi kostúmbre idiferénteva. Amy oñeñandu voi ku Jehová oñeʼẽrõguáicha chupe. Upéva omombarete jey chupe osegi hag̃ua iñasignasiónpe (Sal. 44:25, 26; Is. 41:10, 13).

13. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Jehová oipytyvõha isiervokuérape ikatu hag̃uáicha odefende pe derécho orekóva opredika hag̃ua?

13 Jehová oipytyvõ avei isiervokuérape ikatu hag̃uáicha ‘odefende’ pe derécho orekóva opredika hag̃ua (Filip. 1:7). Por ehémplo, oĩ jave goviérno oproivíva ñandehegui pe predikasión, ñande jagueraha upe káso umi trivunálpe ñadefende hag̃ua upe derécho. Koʼág̃a peve ñaganáma 268 káso umi trivunál iñimportantevévape oĩva ko yvy tuichakuére. Áño 2000 guive, pe Tribunal Europeo de Derechos Humanos osẽ ñande favórpe 24 kásope. Jahechaháicha, Jehová oipytyvõ hína ipuévlope, ha ndaipóri ojoko vaʼerã upéva (Is. 54:17; elee Isaías 59:1).

14. Emombeʼu mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ avei isiervokuérape.

14 ¿Mbaʼépa Jehová ojapove oipytyvõ hag̃ua isiervokuérape? Por ehémplo, ñanepytyvõ japredika hag̃ua ko yvy tuichakuére (Mat. 24:14; Hech. 1:8). Avei entéro jaservíva Jehovápe ñaime unído, tahaʼe haʼéva ñande país, ñande rrása ha ñane idióma. Añetehápe ningo ko múndope ndaipóri ótra rrelihión oĩva unído ñandéicha. Heta persóna ndoservíriva Jehovápe jepe heʼi: “Añetehápe Ñandejára oĩ pende apytépe” (1 Cor. 14:25). ¡Ajépa koʼã mbaʼe ohechauka porã Jehová ñanepytyvõha! (Elee Isaías 66:14.) Ha nde, ¿reñemeʼẽpa enkuénta mbaʼéichapa Jehová nepytyvõ hína?

¿REHECHAKUAÁPA MBAʼÉICHAPA JEHOVÁ NEPYTYVÕ HÍNA?

15. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte nañañemeʼẽi enkuénta Jehová ñanepytyvõha?

15 Sapyʼánte ningo nañañemeʼẽi enkuénta mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ. ¿Mbaʼérepa? Ikatu hína jajepyʼapyeterei ñane provlemakuérare ha ñanderesarái Jehová heta vésema ñanepytyvõ hague. Upéva oiko vaʼekue Elíasre. Haʼe ningo peteĩ kuimbaʼe ipyʼaguasúva. Péro rréina Jezabel ojukasérõ guare chupe, hesarái Jehová oipytyvõma hague chupe ymave. La Biblia heʼi haʼe okyhyjeterei hague ha ojerure Jehovápe tohejamínte chupe omano (1 Rey. 19:1-4). ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã kuri Elías ikyreʼỹ jey hag̃ua? Tekotevẽ kuri ohechakuaa mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ chupe (1 Rey. 19:14-18).

16. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñañemeʼẽ hag̃ua enkuénta Jehová ñandeajudaha ñane provléma jave?

16 Job ohasa vaʼekue avei peteĩ situasión ijetuʼúva. Haʼe ojepyʼapyetereígui iprovlémare, nopensái kuri Jehová opensaháicha (Job 42:3-6, NM). Ñande avei jahasa jave algún provléma, ikatu nañañemeʼẽi enkuénta Jehová ñandeajudaha. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta péicha jave? Ikatu ñapensa mbaʼépa heʼi la Biblia umi provléma jahasávare. Upéicha Jehová haʼéta peteĩ persóna rreál ñandéve g̃uarã, ha jaʼéta Job heʼi haguéicha: “Koʼág̃a ikatúma haʼe rohechamaha”.

Jehová ikatu ojevale ñanderehe ñaipytyvõ hag̃ua ótrope (Ehecha párrafo 17 ha 18)

17, 18. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ heta ermánope? b) Emombeʼu mbaʼéichapa koʼág̃arupi Jehová oipytyvõ isiervokuérape.

17 ¿Ndépa rehechakuaa mbaʼéichapa Jehová nepytyvõ? Por ehémplo, oĩ ermáno heʼíva Jehová oipytyvõ hague chupe ojuhu hag̃ua pe rrelihión verdadéra. Ótro katu heʼi omokyreʼỹeterei hague chupe peteĩ mbaʼe ohendu vaʼekue rreunionhápe. Térã oĩ omombeʼúva Ñandejára orresponde hague chupe iñorasión. Hetápe avei Jehová oipytyvõ ohupyty hag̃ua peteĩ méta omoĩ vaʼekue iservísiope. Ha oĩ avei heʼíva Jehová omeʼẽ hague chupe oikotevẽva ohejárõ guare peteĩ traváho oipeʼapaitéva chugui itiémpo, ha nahembyvéima chupe oho hag̃ua rreunionhápe térã predikasiónpe (Heb. 13:5). Jehová haʼéramo ñane amigoite, jahechakuaáta haʼe ñanepytyvõha heta hendáicha.

18 Kéniape, peteĩ ermána hérava Sara, oreko vaʼekue peteĩ estudiánte haʼetévaicha ku ndovaloráiva umi mbaʼe oaprendéva. Upémarõ Sara oñemboʼe Jehovápe oikuaa hag̃ua ohejátapa upe estúdio. Péro oñemboʼepamírente, pe estudiánte ohenói chupe por teléfono ha oporandu chupe ikatúpa oho hendive rreunionhápe. Sara ningo nohaʼarõiete upéva. Ñande avei ñaiméramo aténto, jahechakuaáta Jehová ñanepytyvõha hína. Ásiape, peteĩ ermána hérava Rhonna heʼi ñañehaʼãmbaite vaʼerãha jahecha hag̃ua mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ. Péicha ñañemeʼẽta enkuénta haʼe oñeinteresaitereiha ñanderehe.

19. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã avei jahechakuaa hag̃ua Ñandejára ñanepytyvõha?

19 ¿Mbaʼéichapa ikatu avei jahechakuaa Ñandejára ñanepytyvõ jave? La Biblia heʼi: “Ovyʼa umi ipyʼapy potĩva, haʼekuéra ohecháta Ñandejárape” (Mat. 5:8). Upéva heʼise ñapensa meme vaʼerãha umi mbaʼe iporãvare ha ñañehaʼãmbaite ani hag̃ua jajapo ivaíva (elee 2 Corintios 4:2). Ko artíkulope jahecha kuri tekotevẽha ñaime porã Ñandejárandi, ikatu hag̃uáicha ñañemeʼẽ enkuénta haʼe ñanepytyvõ jave. Pe artíkulo oúvape katu jahecháta mbaʼéichapa pe fe ñanepytyvõ upearã.