Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Cien áño Ñandejára Rréino ogoverna hague

Cien áño Ñandejára Rréino ogoverna hague

“Ñandejára omeʼẽva pyʼaguapy [...] omeʼẽ peẽme opa mbaʼe porã pejapo hag̃ua hembipota.” (HEB. 13:20, 21)

PURAHÉI: 136, 14

1. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jesúspe g̃uarã iñimportanteterei hague pe Rréino?

JESÚS ningo oñeʼẽseterei vaʼekue Ñandejára Rréinore umi héntepe. Upéicha rupi oĩrõ guare ko yvy ape ári, oñeʼẽ pe Rréinore mas de 100 vése. Añetehápe, chupe g̃uarã ndaipóri vaʼekue ótro téma iñimportantevéva (elee Mateo 12:34).

2. a) ¿Mávapepa posívlemente Jesús omanda vaʼekue pe jatopáva Mateo 28:19 ha 20-pe? b) ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? (Ehecha pe nóta.)

2 Jesús orresusita riremi, ojeaparese kuri mas de 500 persónape (1 Cor. 15:6). Amalisia koʼã persónape la Jesús omanda vaʼekue opredika hag̃ua “umi hénte opa tetãyguápe”. * (Elee pe nóta.) Péro ko tembiapo ijetuʼúta kuri, pórke Jesús heʼi chupekuéra opredika vaʼerãha “og̃uahẽ meve huʼãme ko múndo ára paha”. Ñande japredika jave, ñaipytyvõ hína oñekumpli hag̃ua ko profesía (Mat. 28:19, 20).

3. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ isiervokuérape ikatu hag̃uáicha opredika?

3 Jesús omanda rire idisipulokuérape opredika hag̃ua, heʼi chupekuéra: “Aiméta penendive” (Mat. 28:20). Péicha haʼe opromete odirihi ha oipytyvõtaha chupekuéra opredika hag̃ua ko múndo tuichakuére. Jehová ñanepytyvõ avei koʼã tiémpope. Haʼe omeʼẽ isiervokuérape “opa mbaʼe porã” ikatu hag̃uáicha ojekuaa opárupi pe marandu porã (Heb. 13:20, 21). Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ isiervokuérape umi 100 áño ohasa vaʼekuépe: 1) omeʼẽvo umi eleménto ojepredika hag̃ua, 2) oipytyvõvo umi método de predikasión rupive, ha 3) ombokatupyrývo umi puvlikadórpe. Ñepyrũrã jahecháta mokõi eleménto Jehová omeʼẽ vaʼekue isiervokuérape opredika hag̃ua.

UMI ELEMÉNTO ÑANEPYTYVÕ VAʼEKUE JAPREDIKA HAG̃UA

4. ¿Mbaʼépepa ideprovécho umi diferénte eleménto oñemeʼẽ vaʼekue ñandéve?

4 Jesús okompara vaʼekue “pe marandu Rréino rehegua”, pe semílla oñeñotỹvare diferénte kláse de yvýpe (Mat. 13:18, 19). Peteĩ chokokue ningo oipuru diferénte erramiénta oprepara jave pe yvy oñemitỹ hag̃ua. Péicha avei, heta áñore ñande Rréi omeʼẽma diferénte kláse de eleménto, ikatu hag̃uáicha ñaipytyvõ umi héntepe oikuaa hag̃ua Jehovápe. Oĩ umi ojepuru vaʼekue peteĩ tiémporente, péro oĩ avei umi jaipurúva koʼág̃a peve. Entéro koʼã mbaʼe ñanepytyvõ japredika porãve hag̃ua.

5. ¿Mbaʼeichaguápa rakaʼe pe tarhéta ojepredika hag̃ua, ha mbaʼéichapa ojepuru?

5 Áño 1933-pe, umi ermáno oñepyrũ oipuru peteĩ eleménto oipytyvõva umi osẽvape opredika primera ves. Héra vaʼekue tarhéta ojepredika hag̃ua. Ko tarhéta michĩ (8 por 13 sentímetrorupi), ha oĩ pype peteĩ mensáhe vívliko mbykymi. Sapyʼapyʼa osẽ peteĩ tarhéta pyahu ha oñekambia pe téma. ¿Mbaʼéichapa ojepuru vaʼekue? Peteĩ ermáno oñepyrũ oipuru ko tarhéta orekórõ guare 10 áño. Haʼe omombeʼu: “Rog̃uahẽvo, roʼe pe ogajárape: ‘¿Ikatúpa releemi ko tarhéta?’. Pe persóna olee rire, roofrese chupe peteĩ puvlikasión ha rojedespedi chugui”.

6. ¿Mbaʼérepa ideprovécho vaʼekue umi tarhéta ojepredika hag̃ua?

6 Umi tarhéta ojepredika hag̃ua ideprovechoiterei vaʼekue. ¿Mbaʼérepa? Heta ermáno noñanimái vaʼekue opredika hag̃ua pórke hiʼotĩeterei ha ndoikuaái mbaʼépa heʼíta. Ótro katu ipyʼaguasu péro unavetépe omombeʼupaitéma oikuaamíva guive, ha sapyʼánte ndoikekuaái hikuái umi persónape. Umi tarhéta ningo ideprovécho kuri, pórke oipytyvõ umi ermánope ikatu hag̃uáicha pe mensáhe isensillove.

7. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ijetuʼu vaʼekue ojepredika hag̃ua pe tarhéta reheve?

7 Péro heta vése ijetuʼu avei ojepredika umi tarhétare. Peteĩ ermána heʼi: “Sapyʼánte oĩ heʼíva oréve: ‘¿Ha mbaʼéiko heʼi la pende tarhéta? ¿Mbaʼéreiko ndénte ndereleéi chéve?’”. Heta persóna ndaikatúi vaʼekue olee umi tarhéta. Ótro katu ojagarra oraha, omboty hokẽ ha ndogueruvéi oréve. Oĩ katu omondoróva pórke nointeresái chupekuéra pe mensáhe. Upéicharõ jepe, umi tarhéta oipytyvõ umi ermánope opredika hag̃ua, ha avei ikatu hag̃uáicha umi hénte oikuaa haʼekuéra opredikaha pe marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore.

8. ¿Mbaʼéichapa ojepuru vaʼekue pe vitróla? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

8 Áño 1934 guive 1940 rasami peve, oñepyrũ vaʼekue ojepuru pe fonógrafo térã vitróla. Péva haʼe vaʼekue peteĩ aparáto ombopúva umi dísko, ha umi ermáno oipuru ohenduka hag̃ua umi diskúrso ojegravapyréva. Oĩ ermáno ohenóiva pe vitrólape Aarón, pórke oñeʼẽ vaʼekue ivesekuéra, yma Aarón oñeʼẽ haguéicha Moisés vése (elee Éxodo 4:14-16). Pe ogajára ohenduséramo pe gravasión, pe ermáno omoĩ chupe pe diskúrso, ha upe rire oikuaveʼẽ chupe ñane puvlikasión. Sapyʼánte mas de una família oñembyaty ohendu hag̃ua umi gravasión. Áño 1934-pe umi ermáno voi oñepyrũ ofavrika umi vitróla espesiálmente ojepredika hag̃ua. Haʼekuéra ograva jepe 92 diskúrso oipuru hag̃ua predikasiónpe.

9. ¿Mbaʼépa ojehupyty ojepuru haguére pe vitróla ojepredika hag̃ua?

9 Peteĩ vuéltape peteĩ kuimbaʼépe ogustaiterei pe diskúrso ohendu vaʼekue. Upémarõ, ojerure pe ermánope oipuruka hag̃ua chupe pe vitróla una semánare, ikatu hag̃uáicha ohenduka avei ivesinokuérape. Upéicha rupi heta persóna oñepyrũ ostudia la Biblia ha ojevautisa. Pe karai ojevautisa avei, ha tiémpo rire mokõi itajýragui oiko misionéra. Umi vitróla ha pe tarhéta, oipytyvõ heta puvlikadórpe oñepyrũ hag̃ua opredika. Péro tiémpo rire, Jehová omoñepyrũ pe Eskuéla Jaiporukuaa Hag̃ua la Biblia, ikatu hag̃uáicha ombokatupyry isiervokuérape opredika hag̃ua.

UMI MÉTODO ÑANEPYTYVÕ VAʼEKUE JAPREDIKA HAG̃UA

10, 11. a) ¿Mbaʼéichapa ojepuru vaʼekue umi diário ha rrádio ojepredika hag̃ua? b) ¿Mbaʼérepa ideprovechoiterei vaʼekue koʼã método?

10 Ñande Rréi ñanepytyvõ rupi, jaipurúma heta método ikatu hag̃uáicha japredika hetave persónape. Koʼã método ideprovechoiterei kuri ñandéve, pórke upérõ oĩ vaʼekue saʼive testígo de Jehová (elee Mateo 9:37). Por ehémplo, ojepuru vaʼekue diário oñeguenohẽ hag̃ua informasión vívlika. Káda semána, ermáno Russell orahaka peteĩ diskúrso peteĩ ahénsia de notísiape, ha pe ahénsia omondo jey umi diáriope osẽva Canadá, Estados Unidos ha Európape. Áño 1913-pe g̃uarã, umi diskúrso ojapo vaʼekue ermáno Russell osẽma 2.000 diferénte diáriope, ha oĩma 15 millón de persóna oleéva.

11 Avei ojepuru vaʼekue rrádio oñemog̃uahẽ hag̃ua heta lugár rupi pe marandu porã. El 16 de abril de 1922, ermáno Joseph F. Rutherford primera ves ojapo peteĩ diskúrso rrádiope, ha ohendu chupe 50.000 persónarupi. Upe riremínte, umi ermáno omoĩma peteĩ estasión de rrádio hérava WBBR. Pe primer prográma oñepresenta el 24 de febrero de 1924. Rrevísta Ñemañaha 1 de diciembre de 1924, heʼi: “Rohechakuaa pe rrádio rupive hetave hénte ikatuha ohendu pe notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore, ha saʼive avei ojegasta”. Pe rrádio ha umi diário ideprovechoiterei vaʼekue ojepredika hag̃ua oĩhápe saʼi Testígo.

Heta ermáno opredika umi lugár oĩháme heta hénte, ha oñeʼẽ avei chupekuéra ñane páhina de Internet rehe (Ehecha párrafo 12 ha 13)

12. a) ¿Mbaʼe lugár púvlikorepa repredikaseve? b) ¿Mbaʼépa ikatu rejapo oiméramo nereñanimái repredika umi lugár púvlikope?

12 Avei japredika umi lugár oĩháme heta hénte. Ñañehaʼã japredika umi paradaháre, terminálpe, estasión de trénpe, ofisinaháre, plása ha merkádorupi. Oiméramo nereñanimái repredika koʼã lugár rupi, ¿mbaʼépa ikatu rejapo? Eñemboʼe Jehovápe, ha epensa peteĩ superintendénte de sirkuíto heʼi vaʼekuére. Haʼe heʼi: “Oréve g̃uarã umi método pyahu ojepurúva ojepredika hag̃ua haʼe peteĩ oportunida rohechauka hag̃ua Jehovápe rojeroviaha hese ha oreñeʼẽrenduha chupe. Avei upéicha rohechaukase chupe roimeha dispuésto roservívo haʼe ojerureháicha”. Jahechaháicha, ndajakyhyjéiramo ñatantea hag̃ua umi método pyahu, jaservi porãve Jehovápe ha ñakonfiave hese (elee 2 Corintios 12:9, 10).

13. a) ¿Mbaʼérepa iporã ñañeʼẽ ñane páhina de Internet rehe japredika jave? b) ¿Mbaʼéichapa nde reipuru ñane páhina de Internet repredika jave?

13 Heta ermáno omokyreʼỹ umi héntepe oipuru hag̃ua ñane páhina de Internet: jw.org. Káda día mas de 1.600.000 persóna oike ko páhinape, ha upépe ikatu olee térã omboguejy puvlikasión vívlika oĩva mas de 700 idiómape. Ymave jaipuru vaʼekue rrádio ikatu hag̃uáicha umi persóna oĩva mombyry jepe, ohendu pe notísia porã. Koʼág̃arupi, ñane páhina rupive ñamog̃uahẽ avei pe marandu porã umi persóna oikóva mombyryvehápe jepe.

ÑANEMBOKATUPYRY JAPREDIKAKUAAVE HAG̃UA

14. a) ¿Mbaʼérepa tekotevẽ kuri oñembokatupyry umi puvlikadórpe? b) ¿Mbaʼe eskuélapa ñanepytyvõ ñaporomboʼe porãve hag̃ua la Biblia?

14 Koʼa peve jahecha Jehová omeʼẽ hague ñandéve unos kuánto eleménto ha método, ikatu hag̃uáicha japredika. Péro avei tekotevẽ kuri oñembokatupyry umi puvlikadórpe. ¿Mbaʼérepa? Por ehémplo, umi ermáno oipuru tiémpope umi vitróla opredika hag̃ua, heta persónape ndogustapái la ohendúva. Péro oĩ avei oñeinteresáva ha oikuaaséva hetave mbaʼe la Bíbliagui. Upévare tekotevẽ kuri oñembokatupyryve umi ermánope oporomboʼe hag̃ua, ha oikuaa hag̃ua mbaʼépa heʼíta umi nohenduséivape chupekuéra. Pe espíritu sánto oipytyvõ ermáno Knórrpe ikatu hag̃uáicha oñemeʼẽ enkuénta umi ermáno oñembokatupyryve vaʼerãha oporomboʼe hag̃ua la Biblia. Upévare áño 1943-pe, umi kongregasiónpe oñepyrũ ojejapo pe Eskuéla Jaiporukuaa Hag̃ua la Biblia.

15. a) ¿Mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue algúno ermáno ojapóva ipárte pe Eskuéla Jaiporukuaa Hag̃ua la Bíbliape? b) ¿Mbaʼéichapa nde reñeñandu oñekumpliha nderehe Salmo 32:8?

15 Heta ermáno noñanimái vaʼekue oñeʼẽ en púvliko. Peteĩ ermáno omombeʼu mbaʼéichapa oñeñandu omeʼẽrõ guare iprimér diskúrso áño 1944-pe. Oñeʼẽ vaʼerã kuri peteĩ personáhe vívliko héravare Doeg. Ko ermáno heʼi: “Achuchupaite ningo, che retypyʼã oja oja ojuehe, che po ryryipa, ha che rañykã sosopa, péro atermina”. Heta mitã ojapo avei iñasignasión pe Eskuélape. Pe superintendénte de sirkuíto oñeñeʼẽ hague párrafo 12-pe, omombeʼu mbaʼépa oiko peteĩ mitãʼíre ojapórõ guare primera ves ipárte. Pe ermáno heʼi: “Inerviosoiterei anga ha ochuchupaite. Oñepyrũ guive ojapo ipárte oñepyrũ avei hasẽséma, péro noñentregái, oho hese otermina peve”. Oiméramo nde nereñanimái rekomenta hag̃ua rreunionhápe, pórke retĩ térã repensa ndaikatumoʼãiha rejapo, ani reñentrega. Reñemboʼe vaʼerã Jehovápe anivéma hag̃ua rekyhyje. Haʼe katuete nepytyvõta oipytyvõ haguéicha umi ermáno opartisipa ypy vaʼekuépe pe Eskuéla Jaiporukuaa hag̃ua la Bíbliape (elee Salmo 32:8).

16. ¿Maʼerãpa ojejapo pe Eskuéla de Galaad?

16 Jehová avei ombokatupyry isiervokuérape pe Eskuéla de Galaad rupive. Ko eskuéla ojejapo ikatu hag̃uáicha oñemokyreʼỹve umi ermánope opredikaseve hag̃ua. Pe primera eskuéla ojejapo áño 1943-pe. Upe guive 8.500 ermánorupima oho ko eskuélape ha oñemondo chupekuéra oservi hag̃ua 170 tetãme. Ha 2011 guive oñeinvita umi prekursór espesiálpe, superintendénte viahántepe, vetelíta ha umi misionéro ndohóiti vaʼekuépe ko eskuélape.

17. ¿Mbaʼépa ojehupyty ojejapo haguére pe Eskuéla de Galaad?

17 ¿Mbaʼépa ojehupytýma ojejapo haguére pe Eskuéla de Galaad? Epensamíntema mbaʼépa ojehupyty Japónpe. Agosto de 1949-pe oĩ vaʼekue 10 Testígonte ko paíspe. Péro upe rire oñepyrũ oñemondo upépe heta misionéro. Opakuévo upe áño, oĩma 13 misionéro Japónpe oipytyvõva umi ermánope opredika hag̃ua. Koʼág̃a oĩma amo 216.000 Testígorupi, ha alamita lénto hína prekursór.

18. ¿Mbaʼeichagua eskuélapa avei jareko?

18 Ñande jareko avei hetave eskuéla ñanepytyvõva ñandekatupyryve hag̃ua. Por ehémplo, oĩ pe Eskuéla del Ministério del Rréino, Eskuéla Prekursorkuérape g̃uarã, Eskuéla Oñembokatupyryve hag̃ua umi Opredikávape, Eskuéla Superintendénte ha Hembirekópe g̃uarã, ha Eskuéla umi oĩvape Komite de Sukursálpe ha Hembirekópe g̃uarã. Koʼã eskuéla ombokatupyrýma heta ermáno ha ermánape, ha oipytyvõ chupekuéra omombareteve hag̃ua ijerovia. Añetehápe, ikatu jaʼe koʼág̃a peve Jesús ñanembokatupyryha hína.

19. ¿Mbaʼépa opensa vaʼekue ermáno Russell pe predikasiónre, ha mbaʼépa ojehecha upe rire?

19 Ojapóma mas de 100 áño Ñandejára Rréino oñepyrũ hague ogoverna. Upe guive ñande Rréi Jesucristo odirihi pe predikasión. Áño 1916-pe ermáno Russell heʼi kuri: “Amás día ojepredikave ohóvo, ha osegíta upéicha, pórke japredika vaʼerã pe notísia porã opárupi ko yvy ape ári” (La fe en marcha, oskrivi vaʼekue Alexander Macmillan, páhina 69). Jahechaháicha, ermáno Charles Taze Russell oĩ segúro ojepredikataha ko yvy tuichakuére. ¡Ha upeichaite oiko! Koʼág̃a ojepredikáma oparupiete. Ajépa jaagradesete Jehovápe omeʼẽ haguére ñandéve opa mbaʼe ñaikotevẽva jajapo hag̃ua ko tembiapo iñimportantetéva.

^ párr. 2 Posívlemente la majoría umi 500 persónagui upe rire oiko kristiáno. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke apóstol Pablo imanduʼárõ guare umi ohechávare Jesúspe, heʼi: “Ohecha chupe quinientos ermánorupi”. Avei Pablo heʼi vaʼekue: “Ijapyteguikuéra heta oĩ gueteri ñanendive, péro oĩ avei umi omanómava”. ¿Mbaʼépa ohechauka upéva? Amalisia Pablo ha ótro kristianokuéra oikuaa kuri la majoría umi 500 ermánope, oĩ vaʼekue presénte Jesús omandárõ guare ojepredika hag̃ua.