Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ehayhúkena “nde rapichápe nde rejehayhuháicha”

Ehayhúkena “nde rapichápe nde rejehayhuháicha”

“Rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde rejehayhuháicha.” (MAT. 22:39)

PURAHÉI: 73, 36

1, 2. ¿Mbaʼéichapa la Biblia ohechauka iñimportanteha jahayhu ñande rapichápe?

JEHOVÁ ningo ñanderayhueterei (1 Juan 4:16). Ha Jesucristo ojogua avei Itúvape. Jehová ojapo vaʼekue Itaʼýrape raẽvete, ha haʼe oiko Itúvandi hetaiterei tiémpore yvágape. Upéicha rupi, Jesús oaprende heta mbaʼe Jehovágui (Col. 1:15). Por ehémplo, haʼe siémpre oporohayhu avei, tahaʼe oĩrõ guare yvágape térã ko yvy ape ári. Upévare, jaikuaa porã Jehová ha Jesús siémpre ñanegovernataha mborayhúpe.

2 Peteĩ okasiónpe, peteĩ kuimbaʼe oporandu Jesúspe mbaʼe mandamiéntopa la iñimportantevéva. Haʼe heʼi chupe: “‘Rehayhu vaʼerã Jehová nde Járape nde pyʼaite guive, ne álma rugua guive, ha opa ne arandukue reheve’. Kóva hína pe mandamiénto tuichavéva ha tenondegua. Pe segundo ojoguáva avei chupe heʼi kóicha: ‘Rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde rejehayhuháicha’” (Mat. 22:37-39).

3. ¿Mávapa hína ‘ñande rapicha’?

3 Iñimportanteterei ningo jahechauka jahayhuha entéro ñande rapichápe. Jesús heʼi vaʼekue voi jahayhu vaʼerãha Jehovápe ha ñande rapichápe. Péro, ¿mávapa hína ‘ñande rapicha’ térã ñane próhimo? Por ehémplo, oiméramo ñamenda, ñande próhimo iñimportantevéva hína ñane ména térã ñane rembireko. Avei haʼe hína umi ermáno kongregasiongua ha umi persóna japredikávape. Ko artíkulope ñaaprendéta mbaʼéichapa ikatu jahechauka jahayhuha chupekuéra.

EHECHAUKA EHAYHUHA NE MÉNA TÉRÃ NE REMBIREKÓPE

4. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi matrimónio ikatuha osẽ porã?

4 Jehová okrea vaʼekue Adán ha Évape ha haʼe voi omomenda chupekuéra. Péva haʼe vaʼekue pe primer matrimónio. Ñandejára oipota kuri Adán ha Eva ovyʼa ha ifamília heta ikatu hag̃uáicha henyhẽ ko yvy (Gén. 1:27, 28). Péro upéi haʼekuéra naiñeʼẽrendúi, ha upe guive imatrimónio oho vaíma. Hiʼarive ikausarekuéra jaju japeka ha ñamano (Rom. 5:12). Péro, ¿heʼisépa upéva ni peteĩ matrimónio ndaikatuiha osẽ porã ha ovyʼa? Nahániri. Umi omendáva ikatu hína ovyʼa, pórke Jehová omeʼẽ chupekuéra heta konsého iporãva la Biblia rupive (elee 2 Timoteo 3:16, 17).

5. ¿Mbaʼérepa umi omendáva ojoayhu vaʼerã?

5 La Biblia heʼi umi omendáva ojoayhu ha ojotrata porã vaʼerãha, péicha katuete ovyʼáta hikuái. Apóstol Pablo oñeʼẽ vaʼekue pe amór verdadérore heʼírõ guare: “Pe mborayhu ipasiénsia ha imbaʼeporã, naiñenvidiósoi, ndaijejapói ha noñembotuichái. Pe mborayhu ningo ndojapói mbaʼeve hekopeʼỹ, nopensái ijehénte, ndaipochyreíri ha ndaipyʼarói. Ndovyʼái umi mbaʼe vai ojejapóvare, ovyʼa guei añeteguáre. Pe mborayhu ogueropuʼaka opa mbaʼe, oguerovia opa mbaʼe, ohaʼarõ opa mbaʼe ha oaguanta opa mbaʼe. Pe mborayhu ndopamoʼãi arakaʼeve” (1 Cor. 13:4-8). Ñapensa memékena Pablo heʼi vaʼekuére ha jasegi upe konsého, péicha ñane matrimónio katuete osẽ porãta.

La Bíbliape jatopa heta konsého oipytyvõva umi omendávape ovyʼa hag̃ua (Ehecha párrafo 6 ha 7)

6, 7. a) Heʼiháicha 1 Corintios 11:3, ¿mávapa omoakã vaʼerã peteĩ família? b) ¿Mbaʼéichapa umi ména oservíva Jehovápe otrata vaʼerã hembirekópe?

6 Jehová odesidi vaʼekue mávapa omoakã vaʼerã peteĩ família. Pablo heʼi: “Péro aipota peikuaa Cristo omoakãha entéro kuimbaʼekuérape; pe kuimbaʼe katu omoakã kuñáme, ha Ñandejára omoakã hína Crístope” (1 Cor. 11:3). Jahechaháicha, pe ména omoakã vaʼerã hogapy. Péro upéva ndeʼiséi haʼe ikatuha otrata vai hogayguakuérape, Jehová oipota otrata mborayhúpe chupekuéra. Ñandejára omoĩ ehémplo menakuérape g̃uarã, pórke siémpre otrata porã Jesúspe ha núnka nopensái ijehénte. Upéicha rupi, Jesúspe ndaijetuʼúi orrespeta hag̃ua Itúvape. Haʼe heʼi vaʼekue: ‘Che ahayhu pe Túvape’ (Juan 14:31). Jehová otrata vaírire Jesúspe, haʼe ndeʼimoʼãi kuri ohayhuha Itúvape.

7 Jahechaháicha, la Biblia voi heʼi ména omoakã vaʼerãha hembirekópe. Péro heʼi avei ‘omombaʼe vaʼerãha chupe’ (1 Ped. 3:7). ¿Mbaʼéichapa menakuéra ikatu ohechauka omombaʼeha hembirekópe? Oñangareko porãvo hese, ha ikatúma guive omotenondévo chupe. La Biblia heʼi: “Menakuéra, pesegíkena pehayhu pene rembirekópe, Cristo ohayhu haguéicha pe kongregasión ha omeʼẽ hekove hesehápe” (Efes. 5:25). Jesús ningo ohayhueterei vaʼekue idisipulokuérape, upévare hekove jepe omeʼẽ hesehapekuéra. Menakuéra osegíramo Jesús ehémplo ha mborayhúpe otrata hembirekópe, katuete pe tembirekópe ifasilvéta avei ohayhu, orrespeta ha oapoja hag̃ua iménape umi mbaʼe odesidívape (elee Tito 2:3-5).

EHECHAUKA EHAYHUHA ERMANOKUÉRAPE

8. ¿Mbaʼéichapa jatrata vaʼerã ñane ermanokuérape?

8 Koʼág̃arupi oĩ hetaiterei persóna oservíva Jehovápe. ¿Mbaʼéichapa jatrata vaʼerã chupekuéra? La Biblia heʼi: “Jajapo memékena iporãva opavave rehehápe, péro koʼýte ñane ermanokuéra rehehápe” (Gál. 6:10; elee Romanos 12:10). Apóstol Pedro heʼi vaʼekue ñaneñeʼẽrendúramo Ñandejárape, jahayhutaha ñane ermanokuérape ‘ñande pyʼaite guive’. Avei ohechauka iñimportantetereiha upéva, heʼívo: “Koʼýte pejoayhueterei vaʼerã” (1 Ped. 1:22; 4:8).

9, 10. ¿Mbaʼérepa entéro jaservíva Jehovápe ñaime unído?

9 Ñande ñaiméva Jehová puévlope ningo ñanediferénte. ¿Mbaʼérepa? Pórke jajoayhueterei. Avei jahayhu Jehovápe ha ñaneñeʼẽrendu chupe. Upévare haʼe omeʼẽ ñandéve ijespíritu sánto. Ko fuérsa ipoderosovéva oĩva ko univérsope, ñanepytyvõ ñaime hag̃ua unído ñane ermanokuéra opa tetãygua ndive (elee 1 Juan 4:20, 21).

10 Pablo oexplika vaʼekue iñimportantetereiha jahechauka ojupe jajoayhuha. Haʼe heʼi: “Pehechaukákena peiporiahuverekoha pende rapichápe pende pyʼaite guive, penembaʼeporã, peñemomirĩ, ani pendepochy rei ha penepasiénsiakena. Pesegíkena peñoaguanta ha peñoperdona pende pyʼaite guive, pejapo upéva oĩramo jepe penembopochýva. Jehová peneperdona haguéicha ipyʼaite guive, upéicha avei peẽ pejapo vaʼerã. Péro pejapóramo jepe koʼã mbaʼe, pehechauka vaʼerã avei peporohayhuha; pe mborayhu ningo oipytyvõ enterovépe ojogueraha porã hag̃ua” (Col. 3:12-14). ¡Ajépa jaagradesete Jehovápe ñaime haguére iñorganisasiónpe! Upéicha rupi entéro jajoayhu, tahaʼe haʼéva ñane retã.

11. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe testígo de Jehová haʼeha pe rrelihión verdadéra?

11 Ñande testígo de Jehová jajoayhu ha ñaime unído, upévare ikatu jaʼe ñaimeha pe rrelihión verdadérape. Jesús heʼi vaʼekue: “Péicha pejoayhúramo, enterove ohechakuaáta peẽ haʼeha che disípulo” (Juan 13:34, 35). Ha apóstol Juan oskrivi: “Japilla hag̃ua mávapa Ñandejára raʼy ha mávapa Satanás raʼy jahecha vaʼerã ko mbaʼe: entéro ndojapomeméiva iporãva ha pe ndohayhúiva iñermánope, ndahaʼéi Ñandejára raʼy. Kóva hína pe marandu peẽ pehendu vaʼekue iñepyrũ guive, jajoayhu vaʼerãha” (1 Juan 3:10, 11). Pe mborayhu ha unida oĩva Jehová puévlope ohechauka porã ñande haʼeha Cristo disípulo. Avei ohechauka Ñandejára ñandepuruha ikatu hag̃uáicha pe marandu porã ojekuaa opárupi (Mat. 24:14).

OÑEMBYATY ‘PETEĨ ATY GUASÚPE’

12, 13. a) ¿Mbaʼépa ojapo hína koʼág̃a “pe aty guasu”? b) ¿Mbaʼépa ohaʼãrõ pe aty guasúpe?

12 La Biblia heʼi “peteĩ aty guasu” ‘oúva opa tetãgui’ osẽtaha “pe jehasa asy guasúgui”. Umi persóna oĩva ko aty guasúpe haʼe hína umi oapojáva Ñandejára Rréino, ha la majoría umi testígo de Jehová oĩ ko aty guasúpe. Haʼekuéra “ojohéi ijao puku ha omomorotĩ pe Ovecharaʼy ruguýpe”. Upéva heʼise ohayhuha Jesúspe ha ojeroviaha isakrifísiore. Avei ohayhu hikuái Jehovápe ha “oservi chupe ára ha pyhare” (Apoc. 7:9, 14, 15).

13 Koʼẽrõitéma oúta pe “jehasa asy guasu”, ha Ñandejára ohundíta ko múndo aña (Mat. 24:21; elee Jeremías 25:32, 33). Péro Jehová ohayhu rupi isiervokuérape, oprotehéta chupekuéra ha ohejáta oiko pe paraísope. Ojapóma haimete 2.000 áño la Biblia opromete hague: “Haʼe omokãmbaitéta hesaykuéra, ndaiporimoʼãvéima omanóva, oñembyasýva, hasẽva ni hasýva”. Koʼẽrõite ningo Jehová okumplíta ko promésa. Ha upérõ avave nomanomoʼãvéima, ndaiporimoʼãvéima hénte aña ni mbaʼeve ñanembosufríva. ¡Ajépa javyʼaitéta og̃uahẽ vove upe tiémpo! (Apoc. 21:4.)

14. ¿Mboy persónapa koʼág̃a oĩ ‘pe aty guasúpe’?

14 Oñepyrũrõ guare umi ára paha áño 1914-pe, oĩ vaʼekue amo 5.000 kristiánorupi orekóva esperánsa oho hag̃ua yvágape. Ohasáramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva osegi opredika hikuái, pórke ohayhu hapichakuérape ha pe espíritu sánto oipytyvõ chupekuéra. ¿Mbaʼépa ojehupyty upe haguére? Koʼág̃a peve oñembyaty hína “peteĩ aty guasu” orekóva esperánsa oiko hag̃ua ko yvy ápe ári opa árare. Ko atýpe oĩma más de ocho millón testígo de Jehová, oñembyatýva mas de 115.400 kongregasiónpe oĩva ko múndo tuichakuére. Ha káda día heta hetave persóna oike pe aty guasúpe. Por ehémplo, septiembre de 2013 guive agosto de 2014 peve, ojevautisa más de 275.500 persóna. Upéva heʼise káda semána ojevautisa hague 5.300 persónarupi.

15. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõ japredika hag̃ua pe marandu porã opárupi?

15 Hetaiterei persóna ningo ohendu pe marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore. Koʼág̃arupi ñane puvlikasionkuéra oĩma mas de 700 idiómape. Por ehémplo, Ñemañaha haʼe pe rrevísta oñemosarambivéva opárupi ko múndope. Káda mes oñeimprimi mas de 52 millón de rrevísta Ñemañaha, 247 idiómape. Ótro ehémplo haʼe avei pe lívro Mbaʼépa añetehápe omboʼe la Biblia? Koʼág̃a peve oñeimprimíma 200 millón ári, mas de 250 idiómape.

16. ¿Mbaʼépa ñanemomýi ikatu hag̃uáicha ñaipytyvõ umi héntepe oñemoag̃ui hag̃ua Ñandejárare?

16 Ñande ningo jajerovia Jehováre ha ñaĩ segúro haʼe voi oskrivika hague la Biblia. Koʼã mbaʼe ñanemomýi ikatu hag̃uáicha ñaipytyvõ umi héntepe oñemoag̃ui hag̃ua Ñandejárare (1 Tes. 2:13). Satanás ndaijaʼéi ñanderehe ha ñandeataka heta hendáicha, upéicharõ jepe ñande jasegi jaiko Jehová amígoramo (2 Cor. 4:4).

EHECHAUKA EHAYHUHA NDE RAPICHÁPE

17, 18. ¿Mbaʼépa Jehová oipota jajapo oĩramo nañanerenduséiva?

17 Japredika jave oĩ persóna ñanerendúva ha oĩ avei nañanerenduséiva. Péro tahaʼe haʼeháicha, Jehová oipota siémpre jasegi la Biblia heʼíva. Por ehémplo, Colosenses 4:6 heʼi: “Pene ñeʼẽ akóinte iporã ha ijuky vaʼerã, peikuaa hag̃ua mbaʼéichapa pembohováita entéro ombaʼeporandúvape peẽme”. Avei ñadefende jave umi mbaʼe jagueroviáva, ñañeʼẽ vaʼerã ‘pyʼaporãme ha jahechauka jarrespetaha ñande pyʼaite guive ñande rapichápe’. Péicha jahechauka avei jahayhuha chupekuéra (1 Ped. 3:15).

18 Umi hénte nañanerenduséiva ipochýramo jepe, lomímonte jasegi vaʼerã Jesús ehémplo ha jahechauka jahayhuha chupekuéra. La Biblia heʼi Jesúsre: “Umi hénte ojaʼo vaipárõ guare chupe, haʼe ndojeréi ojaʼo vaipa chupekuéra; ohasa asýrõ guare, haʼe noamenasái umi ombohasa asývape chupe; upéva rangue ohejánte opa mbaʼe upe oporohusgáva tekojojápe kárgope” (1 Ped. 2:23). Upéicharõ, umi hénte ñandetrata vaírõ jepe, ñande ñaneumílde ha jasegi ko konsého: “Ani pemyengovia ivaíva, ivaívape; ni pejaʼo umi pendejaʼóvape. Upéva rangue, peñeʼẽ vaʼerã chupekuéra pyʼaporãme” (1 Ped. 3:8, 9).

19. ¿Mbaʼéichapa jatrata vaʼerã umi ndaijaʼéivape ñanderehe?

19 Ñaneumílderamo, jasegíta ko konsého Jesús omeʼẽ vaʼekue: “Peẽ peikuaa ojeʼe hague: ‘Rehayhu vaʼerã nde rapichápe, ha nderechaʼéi vaʼerã ne enemígore’. Che katu haʼe peẽme: Akóintekena pehayhu pene enemigokuérape ha peñemboʼe umi pendepersegívare. Péicha pehechaukáta peẽ haʼeha pende Ru yvagapegua raʼy, haʼe ningo oheja osẽ kuarahy iñaña ha hekoporãvape g̃uarã; ha omongy hekojoja ha hekojojaʼỹvape g̃uarã” (Mat. 5:43-45). Upéicharõ, ‘jahayhu vaʼerã ñane enemigokuérape’, ñandetrata vaíramo jepe hikuái.

20. ¿Arakaʼépa entéro oikóva ko yvy ape ári ohayhúta Jehovápe ha hapichápe?

20 Siémpre jahechauka vaʼerã jahayhuha Jehovápe ha ñande rapichápe. Ha oĩramo ndaijaʼéiva ñanderehe térã nohenduséiva pe marandu porã, lomímonte iporã ñaipytyvõ chupekuéra oikotevẽ jave. Apóstol Pablo oskrivi vaʼekue: “Ani pedeve mbaʼeve avavépe, síno ko mbaʼe: pejoayhu vaʼerã. Pe ohayhúva hapichápe okumplíma pe Léi. Pe Léi heʼíva: ‘Ndovaléi reporomoakãratĩ, ndovaléi reporojuka, ndovaléi remonda, ndovaléi ndetaryrýi’, ha entéro umi ótro mandamiénto añetehápe haʼe peteĩ léinte, upéva hína: ‘Rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde rejehayhuháicha’. Pe oporohayhúva ndojapói ivaíva hapicháre; upéicharõ pe oporohayhúva okumpli hína pe Léi” (Rom. 13:8-10). Satanás kúlpare umi hénte ndaijaʼéi ojuehe, péro ñande jaservíva Jehovápe katu jahayhu ñande rapichápe (1 Juan 5:19). Ág̃a Jehová ohundi vove Satanáspe, umi demóniope ha ko múndo aña, hasypeve entéro oikóva ko yvy ape ári ohayhúta Jehovápe ha hapichápe. ¡Ajépa igustoitéta og̃uahẽ vove pe tiémpo!