Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jehová oñangarekóta nderehe

Jehová oñangarekóta nderehe

“Oúramo hasyete ha opyta tupápe, Jehová oipytyvõta chupe.” (SAL. 41:3, NM)

PURAHÉI: 23, 138

1, 2. a) ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Jehová ymave? b) ¿Mbaʼépa oikuaase koʼág̃arupi heta persóna?

ENTÉRONTE ningo javyʼa ñaneresãi jave. Oimérire ñanderasyete raʼe, katuete ñañeporandúne kuri jakuera jeýtapa. Térã jarekóramo peteĩ ñane hénte o ñane amígo hasyetéva, katuete jaikuaaséne okuera jeýtapa. La Biblia omombeʼu oĩ hague persóna ojepyʼapýva isalúre, por ehémplo rréi Ocozías, haʼéva Acab ha Jezabel família. Haʼe ou kuri hoʼa ha oñelastima vai, ha oikuaase ojerrekupera jeýtapa. Avei pe rréi Siriagua hérava Ben-hadad, ou kuri hasy ha oikuaase avei ‘okuerátapa’ (2 Rey. 1:2; 8:7, 8).

2 Yma Jehová oipuru vaʼekue ipodér oporomonguera hag̃ua, ha avei oipuru umi profétape oporomoingove jey hag̃ua (1 Rey. 17:17-24; 2 Rey. 4:17-20, 32-35). Upévare heta persóna hasýva oikuaase koʼág̃apa Ñandejára oipuru jeýta avei ipodér omonguera hag̃ua chupekuéra.

3-5. a) ¿Mbaʼépa ikatu ojapo Jehová ha Jesús? b) ¿Mbaʼe porandúpa ñarrespondéta ko artíkulope?

3 Jehová oipuru vaʼekue avei ipodér ombohasy hag̃ua umi persónape. Por ehémplo, haʼe ombohasy kuri peteĩ rréi Egiptoguápe, ha avei Míriampe, Moisés ermána (Gén. 12:17; Núm. 12:9, 10; 2 Sam. 24:15). Umi isrraelíta idesovediénterõ guare, ombou chupekuéra heta plága ha “mbaʼasy” (Deut. 28:58-61). Péro Jehová oipuru avei ipodér oprotehe hag̃ua isiervokuérape ani hag̃ua hasy (Éx. 23:25; Deut. 7:15). Heta vése katu omonguera voi chupekuéra. Por ehémplo, Job hasyete vaʼekue ha omanoséntema voi, péro Jehová omonguera chupe (Job 2:7; 3:11-13; 42:10, 16).

4 Jesús ikatu avei omonguera umi persónape Jehová ojapoháicha. Oĩrõ guare ko yvy ape ári, omonguera umi lepróso, epiléptiko, siégo, paralítiko ha hetave mbaʼasy (elee Mateo 4:23, 24; Juan 9:1-7). Koʼã milágro ñanepytyvõ ñañeimahina hag̃ua mbaʼépa Jesús ojapóta pe paraísope. Og̃uahẽ vove upe tiémpo, ndaiporimoʼãvéima heʼíva: “Cherasy hína” (Is. 33:24).

5 Upéicharõ, ¿iporãpa ñapensa Jehová ha Jesús ikatuha oipuru koʼág̃a ipodér ñanemonguera hag̃ua? ¿Mbaʼe mbaʼépa jahecha raẽ vaʼerã jadesidíta jave pe tratamiénto jasegítava?

EJERURE JEHOVÁPE TANEPYTYVÕ

6. ¿Mbaʼépa heʼi la Biblia umi milágro ojapo vaʼekuére umi kristiáno ypykue?

6 Síglo primérope Jehová omeʼẽ vaʼekue espíritu sánto umi kristiánope, upévare oĩ ijapytepekuéra ojapóva milágro (Hech. 3:2-7; 9:36-42). Por ehémplo, oĩ vaʼekue ‘omongueráva’ umi hasývape, ha oĩ avei oñeʼẽva diferénte idiómape (1 Cor. 12:4-11). Péro la Biblia heʼi voi kuri umi milágro opataha, ha upeichaite oiko (1 Cor. 13:8). Upévare koʼág̃a ndaikatúi ñahaʼarõ Ñandejára ojapotaha milágro ñanemonguera hag̃ua ñandéve ha umi jahayhúvape.

7. ¿Mbaʼéichapa ñanemokyreʼỹ Salmo 41:3?

7 Ñanderasýramo, Jehová katuete ñanekonsoláta ha omeʼẽta ñandéve ñaikotevẽva. Haʼe ojapóma vaʼekue voi upéva isiervokuéra yma guare rehehápe. Rréi David heʼi vaʼekue: “Ovyʼa pe oipytyvõva umi imboriahúvape, pórke Jehová osalváta chupe ohasa asy jave. Peichagua persónape Jehová oprotehéta ha oñangarekóta hese osegi hag̃ua oikove” (Sal. 41:1, 2, NM). ¿Heʼisépa upéva peteĩ persóna oipytyvõva umi imboriahúvape nomanomoʼãiha arakaʼeve? Nahániri. Upéicharõ, ¿mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ koʼãichaguápe? David heʼi: “Oúramo hasyete ha opyta tupápe, Jehová oipytyvõta chupe. Ñandejára okonsoláta ha oñangarekóta hese” (Sal. 41:3, NM). Jehová oikuaa porã mbaʼépa jahasa hína, ha haʼe nañanderejareimoʼãi. Ñandejára ñanemombarete ha ñanemoarandu ikatu hag̃uáicha ñaaguanta ñanderasy jave, ha hiʼarive ojapo vaʼekue ñande kuérpo ikatu hag̃uáicha oñedefende heta mbaʼasýgui.

8. ¿Mbaʼépa David ojerure vaʼekue Jehovápe?

8 Salmo 41 omombeʼu David hasyete hague. Amalisia upérõ haʼe ojepyʼapyeterei pórke itaʼýra Absalón oipeʼase chugui irréino. Péro David hasyete ha ndaikatúi ojapo mbaʼeve. Avei haʼe oikuaa porã orekoha provléma ifamíliape opeka haguére Bat-seba ndive (2 Sam. 12:7-14). ¿Mbaʼépa ojapo ojechávo ko situasiónpe? Haʼe ojerure Jehovápe: “Nembaʼeporãna chendive, chepytyvõna aime porã jey hag̃ua, che ningo arrekonose apeka hague ne kóntrape” (Sal. 41:4, NM). David oikuaa porã Jehová operdonáma hague ipekádo, upévare ojerure chupe ajúda hasyetérõ guare. Péro, ¿opensápa David Jehová omonguerataha chupe milagrósamente?

9. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ rréi Ezequíaspe? b) ¿Oipotápa raʼe David Jehová omonguera chupe milagrósamente?

9 Yma ningo Jehová oipuru vaʼekue avei ipodér oporomonguera hag̃ua. Por ehémplo, rréi Ezequías “hasyete” kuri ha haimete omano. Péro Jehová omonguera chupe ha osegi oikove 15 áño mas (2 Rey. 20:1-6). Upéicharõ, ¿oipotápa raʼe David Jehová omonguera chupe peteĩ milágro rupive? Nahániri. Haʼe oikuaa Ñandejára oñangarekoha ‘umi oipytyvõvare umi imboriahúvape’, ha oipota péichante avei oñangareko hese. David ningo Jehová amigoite ha upévare ojerure chupe konsuélo ha oñangarekomi hag̃ua hese hasy aja. Ojerure avei Ñandejárape toipytyvõ chupe ojerrekupera jey hag̃ua. Ñande avei ikatu jajerure koʼã mbaʼe Jehovápe (Sal. 103:3).

10. ¿Mbaʼépa ohechauka ñandéve oiko vaʼekue Trófimo ha Epafrodítore?

10 Apóstol Pablo ha unos kuánto kristiáno oreko vaʼekue podér omonguera hag̃ua umi hasývape (elee Hechos 14:8-10). Por ehémplo, Pablo omonguera vaʼekue peteĩ kuimbaʼe iñakãnundu ha hyeruguývape. Hechos 28:8 heʼi: “Pablo oike hendápe oñemboʼe, omoĩ ipo hiʼári ha omonguera chupe”. Péro ko apóstol nomonguerái entéro umi oikuaávape. Peteĩ kristiáno hérava Trófimo, omoirũva chupe iviáhepe, ou kuri hasy pe viáhe aja (Hech. 20:3-5, 22; 21:29). Péro Pablo nomonguerái chupe, upévare Trófimo ndaikatuvéima omoirũ chupe (2 Tim. 4:20). Pablo oreko avei peteĩ iñamígo hérava Epafrodito. “Haʼe hasyete ha haimete voi omano”, péro la Biblia ndeʼíri Pablo omonguera hague Epafrodítope (Filip. 2:25-27, 30). Jahechaháicha, Pablo ha umi ótro kristiáno nomonguerái vaʼekue entéro umi ermáno hasývape.

OĨRAMO OMEʼẼVA ÑANDÉVE KONSÉHO ÑANDE SALÚRE

11, 12. a) ¿Mbaʼéichapa Lucas oipytyvõne raʼe Páblope? b) ¿Mbaʼépa jaikuaa Lúcasgui?

11 “Lucas, haʼéva doktór”, omoirũmi vaʼekue Páblope iviáhepe (Col. 4:14; Hech. 16:10-12; 20:5, 6). Oiméne haʼe oipytyvõ raʼe chupe ha umi ótro kristiánope hasy jave umi viáhe aja (Gál. 4:13). Jesús heʼi vaʼekue voi: “Hesãiva noikotevẽi doktór, péro umi hasýva oikotevẽ” (Luc. 5:31).

12 Lucas ndahaʼéi vaʼekue peteĩ persóna omeʼẽsénteva konsého de salu. La Biblia heʼi hese haʼe hague doktór. Upévare oskrivírõ guare umi lívro hérava Lucas ha Hechos, oipuru umi palávra oipurúva umi doktór ha oñeʼẽ umi kurasión Jesús ojapo vaʼekuére. ¿Arakaʼe ha moõpa ostudia rakaʼe medisína? La Biblia nomombeʼúi, péro oime vaʼerã ostudia raʼe peteĩ eskuéla de medisínape Laodicéape, peteĩ siuda namombyrýiva Colósasgui. Ikatu upévare Pablo imanduʼa Lúcasre oskrivírõ guare umi Colosasguápe, ha heʼi Lucas oguerahaukaha chupekuéra salúdo.

13. ¿Mbaʼérepa ñañatende vaʼerã oñemeʼẽ jave ñandéve konsého ñande salúre?

13 Koʼág̃arupi ndaipóri ni peteĩ ermáno ikatúva ojapo milágro ‘ñanemonguera hag̃ua’. Péro oĩ umi ñanepytyvõséva ñaneresãi hag̃ua, ha omeʼẽ ñandéve konsého ndajajeruréiramo jepe chupe. Añetehápe ningo oĩ umi konsého ou porãitereíva ñandéve. Por ehémplo, Pablo heʼi vaʼekue Timoteo hoʼu hag̃ua michĩmi víno, pórke oikuaa hasyha ipyʼágui, oiméne hoʼu haguére y oñekontamináva (elee 1 Timoteo 5:23). * (Elee pe nóta.) Péro ñañatendékena ha ani jajapo oimeraẽ mbaʼe ojeʼéva ñandéve. Sapyʼánte ningo peteĩ ermáno ikatu heʼi ñandéve jaʼu hag̃ua algún pohã votíka, pohã naturál, térã pohã ñana. Ikatu avei oĩ orrekomendáva ñandéve algúna diéta. Ikatu voi heʼi peteĩ ihénte oreko hague el mísmo provléma ñande jarekóva, ha oĩha peteĩ tratamiénto ojapo porãva hese. Péro ñañatendékena; upéva ndeʼiséi jakuerataha katuete jasegíramo el mísmo tratamiénto. Ani ñanderesarái peteĩ pohã térã tratamiénto ikatuha ou porã heta persónape, péro ótrope ikatuha ombyai (elee Proverbios 27:12).

EPENSA PORÃKENA EDESIDI MBOYVE

14, 15. a) ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñañatende porã jadesidi mboyve mbaʼe tratamiéntopa jasegíta? b) ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Proverbios 14:15?

14 Enterovénte ningo javyʼa ñaneresãiramo, pórke péicha ikatu jaservi porã Jehovápe ha jadisfruta heta mbaʼégui. Péro ñaneimperfékto rupi, heta vése ñanderasy. Péicha jave tekotevẽmante jaiporavo algún tratamiénto jasegi hag̃ua, ha káda uno jareko derécho jadesidi hag̃ua upéva. Péro ñañatende porã vaʼerã. ¿Mbaʼérepa? Heta persóna térã emprésa ikatu heʼi ñandéve orekoha peteĩ tratamiénto ñanemonguerátava. Péro oĩ heta umi ojapóva peichagua propagánda ogana hag̃uánte pláta. Ikatu voi heʼi ñandéve heta persónama osegiha pe tratamiénto haʼekuéra omeʼẽva, ha tuicháma omehoraha hikuái. ¡Ñañatendékena! Ndovaléi ñatantea oimeraẽ mbaʼe ojeʼéva ñandéve, ñaime porãségui rei térã ñapenságui jaiko arevetaha. Ñanemanduʼákena ko konséhore: “Ivýrova oguerovia opa mbaʼe ohendúva, iñakãguapýva katu oikuaa mamópa opyrũ” (Prov. 14:15).

15 Ñanearandu ha ñapensa porãramo, ndajajapomoʼãi oimeraẽ mbaʼe ojeʼéva ñandéve, koʼytevéntema heʼíramo peteĩ persóna ndahaʼéiva peteĩ profesionál. Iporã ñañeporandu: “¿Añetehápepa ko tratamiénto, vitamína térã pohã naturál oipytyvõma heta persónape omehora hag̃ua? Ha oiméramo ideprovécho ótrope, ¿mbaʼérepa apensa ojapo porãtaha cherehe avei? ¿Tekotevẽpa ainvestigave ha aporandu raẽ peteĩ doktórpe?” (Deut. 17:6).

16. ¿Mbaʼépa ñañatende porã vaʼerã jajapóta jave algún estúdio médiko térã tratamiénto?

16 Tekotevẽ avei ñanearandu ha ñapensa porã jadesidíta jave mbaʼe estúdio médikopa jajapóta, térã mbaʼe tratamiéntopa jasegíta (Tito 2:12). Upéva ningo iñimportanteterei, koʼýte haʼetéramo idudóso léntova la oñerrekomendáva ñandéve. Iporã ñañeporandu: “¿Ikatu piko ojeexplika porã ñandéve mbaʼéichapa ojejapo upe estúdio térã tratamiénto? ¿Oĩpa algúna kósa ñanembodudáva? ¿Oĩpa heta doktór orrekomendáva upéva?” (Prov. 22:29). Ikatu oĩ heʼíva ñandéve ojetopa hague mombyry peteĩ pohã iporãitereíva, péro heta doktór ni ndoikuaaiha gueteri. Péro, ¿oñekomprováma piko añetehápe upe pohã oporomongueraha? Peichahágui ikatu avei oĩ oikuaveʼẽva ñandéve peteĩ prodúkto orekóva algún ingrediénte sekréto térã podér. Koʼã mbaʼe ningo ipeligrosoiterei. Jehová ndoipotaiete jaipuru mbaʼeve orekóva “podér máhiko” (Is. 1:13, NM; Deut. 18:10-12).

“¡TOHO PORÃITE PEẼME!”

17. ¿Mbaʼéichapa hiʼãite entéro jaiko?

17 Primer síglope, umi ermáno omoakãva pe predikasión omondo peteĩ kárta iñimportánteva entéro umi kongregasiónpe. Pe kártape heʼi mbaʼe mbaʼépa haʼekuéra orrechasa vaʼerã, ha opakuévo heʼi: “¡Toho porãite peẽme!” (Hech. 15:29). Idióma griégope, ko pártepe heʼi: “Tapeneresãi”. Ko palávra oipuru vaʼekue umi hénte ojedespedi hag̃ua. Péro upéva ohechauka ymaite guive opavavénte oĩ porã ha hesãiseha.

Enterovénte ñaneresãise ikatu hag̃uáicha jaservi porã Ñandejárape (Ehecha párrafo 17)

18, 19. ¿Mbaʼépa Jehová omeʼẽta ñandéve pe múndo pyahúpe?

18 Ñaneimperfékto rupi, ndaikatúi jajehekýi umi mbaʼasýgui. Ha jahecha haguéicha, koʼág̃arupi ndaikatúi ñahaʼarõ Jehová ojapotaha milágro ñanemonguera hag̃ua. Péro jaikuaa porã koʼẽrõitéma Ñandejára omeʼẽtaha ñandéve salu perfékta. Apóstol Juan ohecha vaʼekue peteĩ visiónpe “y oporomoingovéva” ha “yvyramáta oporomoingovéva”, ha heʼi koʼã mbaʼe omonguerataha yvyporakuérape (Apoc. 22:1, 2). ¿Oñeʼẽpa raʼe algún pohã naturál ikatúvare jaʼu koʼág̃a térã pe paraísope? Nahániri. Juan oñeʼẽ kuri opa mbaʼe Jehová ha Jesús ojapótavare ikatu hag̃uáicha jaikove opa ára g̃uarã (Is. 35:5, 6).

19 Hiʼãitéma ningo ñandéve og̃uahẽ pe múndo pyahu. Péro ñahaʼarõ aja upe tiémpo, ñañekonsola jaikuaávo Jehová ñanderayhuha ha nañanderejareiriha ñanderasy jave. Ikatu ñañeñandu David oñeñandu haguéicha. Haʼe heʼi: “Che ningo cheñeʼẽrendu ndéve, upévare nde chepytyvõ. Ñandejára, nde siémpre cheguerohorýta” (Sal. 41:12, NM).

^ párr. 13 Peteĩ lívro heʼi oĩha mbaʼasy ikatúva oñemonguera vínope, pórke pe víno ipyaʼeve pe antiviótikogui ojuka hag̃ua algúna kláse de mikróvio (The Origins and Ancient History of Wine).