Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Nemanduʼápa koʼã mbaʼére?

¿Nemanduʼápa koʼã mbaʼére?

¿Releépa raʼe umi rrevísta Ñemañaha osẽ ramovéva? Ehechamína ikatúpa nemanduʼa koʼã mbaʼére:

¿Mbaʼe mbaʼépa opáta ou vove pe fin?

Por ehémplo, opáta yvypóra goviérno, gérra, inhustísia, umi rrelihión fálsa ha umi hénte aña (1/5, páh. 3-5).

¿Mávapa hína Gog de Magog oñeñeʼẽha lívro de Ezequiélpe?

Yma ñapensa vaʼekue Gog de Magog haʼeha Satanás. Péro koʼág̃a ñantendéma haʼeha peteĩ grúpo tuicháva oĩháme heta tetã ohundisétava Ñandejára puévlope oñepyrũ rire pe jehasa asy guasu (15/5, páh. 29, 30).

¿Mbaʼéichapa ikatu ovyʼa umi ijedáva?

La Biblia omeʼẽ koʼã konsého ikatu hag̃uáicha umi ijedáva ovyʼa. Tekotevẽ 1) iñumílde, 2) oñemonde porã, 3) ovyʼakuaa, 4) imbaʼeporã, 5) ikalida, ha 6) ijagradesído (1/6, páh. 8-10).

¿Mbaʼéichapa umi milágro Jesús ojapóva ohechauka ipojeraha?

Peteĩ kasamientohápe Jesús okonverti 380 lítro y, víno iporãvape. Ótra okasiónpe, peteĩ milágro rupive omongaru 5.000 persónape (Mat. 14:14-21; Juan 2:6-11). Koʼã mokõi milágro Jesús ojapo vaʼekue ohechauka haʼe ipojeraha Itúvaicha (15/6, páh. 4, 5).

¿Ikatúpa ñambovyʼa Ñandejárape?

Yma ningo Job, David ha hetave Ñandejára siérvo ofallánte vaʼekue avei. Péro upéi okambia hikuái ha Ñandejára operdona ha oguerohory chupekuéra. Ñande avei jajúramo jafalla, Ñandejára ikatu avei ñaneperdona (1/7, páh. 12, 13).

Umi rrelihión fálsa oñehundi vove, ¿omanombátapa entéro umi hénte oĩva koʼã rrelihiónpe?

Nahániri. Zacarías 13:4-6 oprofetisa vaʼekue ojeataka vove umi rrelihión fálsape, oĩtaha líder rrelihióso ohejáva irrelihión ha hiʼarive onegáva opertenese hague pe rrelihión fálsape (15/7, páh. 15, 16).

¿Mbaʼérepa Barac heʼi ohotaha oñorairõ Débora ohórõ hendive añoite?

Barac ningo ojeroviaiterei vaʼekue Jehováre. Haʼe ndojeruréi Ñandejárape omeʼẽ hag̃ua chupekuéra hetave árma, síno ojerurénte oho hag̃ua hendivekuéra irrepresentánte, omombarete hag̃ua chupe ha ijehérsitope (Jue. 4:6-8; 5:7) (1/8, páh. 13).

¿Mbaʼérehepa kristianokuéra iporã jajepyʼamongeta?

Por ehémplo ikatu jajepyʼamongeta Jehová kreasiónre, la Bíbliare, ikatu haguére ñañemboʼe chupe, ha avei pe sakrifísio Jesús ojapo vaʼekuére (15/8, páh. 10-13).

¿Mbaʼérepa naiporãmoʼãi peteĩ kristiáno oñemoĩrõ de nóvio peteĩ ndahaʼéivandi Testígo?

La Biblia heʼi ndovaleiha ñanejúnta vai. Péro upéva ndeʼiséi jadespresiaha umi hénte ndoservírivape Jehovápe. Iñimportanteve ñaneñeʼẽrendu Ñandejárape, jaiko rangue ñañemoĩ de nóvio peteĩ ndohayhúivandi chupe (1 Cor. 15:33) (15/8, páh. 25).

¿Mbaʼérepa Pedro operdeʼimi ife, péro mbaʼépa oipytyvõ jey chupe ojerovia jey hag̃ua?

Pedro oreko rupi fe oguejy pe kanóagui, oguata pe y ári ha oho Jesús oĩha gotyo (Mat. 14:24-32). Péro upéi nomañavéi Jesúsre, síno pe torméntare ha oñepyrũ okyhyje. Upéi Pedro ojerure Jesúspe ajúda ha orrekupera jey ife (15/9, páh. 16, 17).

Hechos 28:4-pe heʼi umi Maltagua opensa hague apóstol Pablo haʼe hague peteĩ asesíno, ¿mbaʼérepa opensa hikuái upéicha?

Peteĩ mbói oisuʼúrõ guare Páblope, umi hénte opensa pe diósa Dike okastiga hague chupe ojapo hag̃ua hustísia (1/10, páh. 9).

¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Jesús heʼi vaʼekuégui Mártape?

Marta ojepyʼapyeterei ha oñemoĩ oñekosina. Jesús heʼi chupe iñermána oiporavo hague pe iporãvéva oñemoĩ rupi ojapysaka porã hese. Ñande avei ñañatende vaʼerã ani hag̃ua ñandedistrae umi mbaʼe naiñimportanteguasúiva (15/10, páh. 18-20).