Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Peteĩ traduksión opokóva ñane korasõre

Peteĩ traduksión opokóva ñane korasõre

“Ñandejára Ñeʼẽ oikove.” (HEB. 4:12)

PURAHÉI: 37, 116

1. a) ¿Mbaʼe traváhopa Jehová omeʼẽ vaʼekue Adánpe? b) ¿Maʼerãpa Jehová siervokuéra oipuru pe kapasida orekóva oñekomunika hag̃ua?

JEHOVÁ ñandeapo vaʼekue ikatu hag̃uáicha ñañekomunika ótrondi. Hardín de Edénpe, haʼe omanda kuri Adánpe ombohéra hag̃ua entéro animalkuérape. Ha Adán oipuru iñakã ikatu hag̃uáicha omoĩ umi téra opyta porãvétava káda únore (Gén. 2:19, 20). Upe tiémpo guive, Ñandejára siervokuéra oipuru pe kapasida orekóva oñekomunika hag̃ua, ikatu hag̃uáicha omombaʼeguasu Jehovápe ha oñeʼẽ hese ótrope. Ñane tiémpope katu, jaipuru pe kapasida ikatu hag̃uáicha jatradusi la Biblia, ha ñaipytyvõ ñande rapichakuérape oikuaa hag̃ua Jehovápe.

2. a) ¿Mbaʼépa odesidi umi ermáno ojapóta vaʼekue pe Traducción del Nuevo Mundo? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

2 La Biblia ningo ojetradusíma heta idiómape. Péro heta traduksión ndaijexáktoi. Upévare, umi ermáno ojapo vaʼekue pe Traducción del Nuevo Mundo, oñepresentáva áño 1950 guive, oñehaʼãmbaite otradusi pe eskritúra orihinálpe oĩhaichaite. Haʼekuéra odesidi orekotaha enkuénta mbohapy mbaʼe otradusi aja. Primero, ombotuicháta Ñandejára réra ha omoĩmbaitéta upe téra umi lugár oaparese haguépe umi téxto orihinálpe (elee Mateo 6:9). Segundo, ijáma guive ha oñentendétaramo, otradusíta hikuái palávra por palávra, péro noñentendemoʼãirõ, otradusíta hikuái umi idéa. Ha tercero, oipurúta umi palávra ndahasýiva ojelee, ha oñentende porã hag̃ua (elee Nehemías 8:8, 12). * Koʼág̃a peve Jehová organisasión oñehaʼãmbaite osegi koʼã mbohapy mbaʼe ojapo hag̃ua pe Traducción del Nuevo Mundo, oĩmava más de 130 idiómape. Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa ojejapo vaʼekue upéva ojepreparárõ guare pe edición revisada ingléspe, osẽ vaʼekue 2013-pe. Avei jahecháta mbaʼéichapa umi traduktór ótro idiomagua oreko avei enkuénta koʼã mbohapy mbaʼe.

PETEĨ BIBLIA OMBOTUICHÁVA ÑANDEJÁRA RÉRA

3, 4. a) ¿Mbaʼeichagua kópia antíguapepa ojetopa Ñandejára réra? b) ¿Mbaʼépa ojapo heta traduktór Ñandejára réragui?

3 Idióma evréope Ñandejára réra oreko 4 létra. Ha upe téra oĩ heta kópia de la Biblia yma guarépe oĩva idióma evréope, por ehémplo pe Rollo del mar Muértope. Avei Ñandejára réra ojetopa unas kuánta kópiape ojejapo vaʼekue pe Septuagíntagui. Koʼã kópia ojejapo kuri áño 200 a.C guive, áño 100 d.C. peve. Heta persóna oñesorprende ohechávo Ñandejára réra oĩha hetaiterei vése umi kópia antíguape.

4 Jahechaháicha, Ñandejára réra oñemoĩ vaʼerã la Bíbliape. Péro heta Bíbliape ndojepurúi upe téra. Por ehémplo, áño 1901-pe osẽ vaʼekue peteĩ Biblia hérava American Standard Version. Pype oĩ vaʼekue Ñandejára réra. Péro 1952-pe ojerrevisa ko Biblia, ha umi traduktór nomoĩvéima Ñandejára réra, pórke opensa hikuái ndovaleiha ojepuru. Heta Biblia oĩva ingléspe ha ótro idiómape, ndoipurúi avei Ñandejára réra. Péro áño 1950-pe, osẽ pe Traducción del Nuevo Mundo de las Escrituras Griegas Cristianas ingléspe, ha pype oñemoĩmbaite jey Ñandejára réra.

5. ¿Mbaʼérepa iñimportanteterei oñemoĩ Ñandejára réra la Bíbliape?

5 Ñapensamína ko ehémplore: Peteĩ persóna otradusítava peteĩ lívro, ontende porã vaʼerã mbaʼépa oikuaaukase pe persóna oskrivi vaʼekue upe lívro, ha oreko vaʼerã enkuénta umíva otradusíta jave. La Biblia ningo Jehová voi oskrivika vaʼekue. Ha ipype jatopa heta téxto ohechaukáva chupe g̃uarã iñimportantetereiha héra, ha oipotaha umi hénte oikuaa ha ombotuicha upe téra (Éx. 3:15; Sal. 83:18; 148:13; Is. 42:8; 43:10; Juan 17:6, 26; Hech. 15:14). Upévare, oñemoĩ vaʼerã katuete Ñandejára réra entéro Bíbliape. Jehová voi ijespíritu sánto rupive ogia umi kuimbaʼe oskrivi vaʼekuépe la Biblia, ikatu hag̃uáicha omoĩ héra heta lugárpe umi eskritúra orihinálpe (elee Ezequiel 38:23). Upéicharõ, umi traduktór nomoĩri jave Ñandejára réra la Bíbliape, ohechauka hína ndorrespetaiha chupe.

6. ¿Mbaʼérepa Ñandejára réra oñemoĩve 6 vése pe edición revisada 2013-pe?

6 Koʼág̃a oĩve pruéva ohechaukáva Ñandejára réra katuete oñemoĩ vaʼerãha la Bíbliape. Pe Traducción del Nuevo Mundo 2013-pe oĩva ingléspe, oñemoĩ Jehová réra 7.216 vése. Ko edición pyahúpe oñemoĩve 6 vése Jehová réra. Umi 5 primero jatopa 1 Samuel 2:25; 6:3; 10:26 ha 23:14, 16-pe. ¿Mbaʼérepa ojejapo koʼã kámbio? Pórke ramoiténte oñemoĩ kuri al púvliko umi Rollo del mar Muerto, ha pype oĩmbaite Ñandejára réra koʼã versíkulo jasitávape. * (Elee pe nóta.) Avei ojedesidi oñemoĩ pe téra Jehová Jueces 19:18-pe, pórke oñehesaʼỹijo porãve umi kópia yma guare ha ojehecha oñemoĩ vaʼerãha avei ko versíkulope.

7, 8. ¿Mbaʼépa heʼise Jehová réra?

7 Entéro kristiáno tekotevẽ ontende porã mbaʼépa heʼise Ñandejára réra. Ko téra heʼise hína “Chehegui Oikóta Che Aipotáva”. * (Elee pe primera nóta.) Yma ñane puvlikasionkuéra oipurúmi vaʼekue pe nóta oĩva Éxodo 3:14-pe oexplika hag̃ua mbaʼépa heʼise ko téra. Upépe heʼi: “Chehegui Oikóta pe Che Adesidíva Oiko”. * Pe Traducción del Nuevo Mundo osẽ vaʼekue 1984-pe ingléspe, oexplika ko téra heʼiseha Jehovágui oikotaha oñekotevẽva guive okumpli hag̃ua ipromésa. Péro pe edición revisada osẽva 2013-pe heʼi Ñandejára rérare: “Jehovágui [oikóta] oñekotevẽva guive káda situasiónpe okumpli hag̃ua hembipota. Péro ndahaʼéi upévante la heʼiséva Ñandejára réra. Síno Jehová réra heʼise avei haʼe ikatuha oiporu ikreasión térã ointerveni umi mbaʼe oikóvape okumpli hag̃ua hembipota”.

8 ¿Mbaʼéichapa Jehová oipuru ikreasión okumpli hag̃ua hembipota? Por ehémplo, Ñandejára ombokatupyry vaʼekue Noépe ojapo hag̃ua pe árka, ha Bezalélpe oiko hag̃ua chugui peteĩ artesáno vale. Avei oipytyvõ Gedeónpe oiko hag̃ua chugui peteĩ gerréro ipyʼaguasúva, ha Páblope katu opredika hag̃ua umi hénte ótro tetãguápe. Ñandejára réra ningo iñimportanteterei Jehová siervokuérape g̃uarã, upévare umi ermáno ojapo vaʼekue pe Traducción del Nuevo Mundo omoĩmbaite upe téra umi lúgar oĩ haguépe voi pe eskritúra orihinálpe.

9. ¿Mbaʼérepa pe Kuérpo Governánte oipota ojetradusi la Biblia heta idiómape?

9 Ñane tiémpope, hetave Bíbliagui ojepeʼa pe téra Jehová ha oñemoĩ ivése “Señor”, “Ñandejára”, “Tupã” térã ótro dios réra ikonosídova peteĩ kultúrape. Prinsipálmente upévare pe Kuérpo Governánte oipota umi hénte oñeʼẽva ótro idióma oreko avei peteĩ Biblia ombotuicháva Ñandejára réra (elee Malaquías 3:16). Koʼág̃a peve, pe Traducción del Nuevo Mundo ombotuicháma pe téra Jehová mas de 130 idiómape.

PETEĨ TRADUKSIÓN IJEXÁKTOVA HA NDAHASÝIVA OÑENTENDE HAG̃UA

10, 11. ¿Mbaʼérepa ijetuʼu vaʼekue ojetradusi hag̃ua ótro idiómape pe Traducción del Nuevo Mundo oĩva ingléspe?

10 Pe Traducción del Nuevo Mundo oĩva ingléspe, oreko kuri heta palávra noñentendeporãiva, upévare ijetuʼu vaʼekue ojetradusi hag̃ua ótro idiómape. Por ehémplo, pe edición osẽ vaʼekue 1984-pe, oipuru pe palávra evréa “Seol” Eclesiastés 9:10-pe ha hetave téxtope. Heta Biblia oĩva ingléspe oipuru avei pe palávra Seol, péro heta idiómape ndojekuaái mbaʼépa heʼise ko palávra ni ndaipóri voi diksionáriope. Oĩ voi opensáva Seol haʼeha peteĩ lugár opytáva algúna párte. Upévare oñemeʼẽ permíso umi traduktórpe omoĩ hag̃ua Sepultúra pe palávra evréa “Seol”, ha pe palávra griéga “Hades” rangue. Ko traduksión ningo oĩ porã ha ndahasýi oñentende hag̃ua.

11 Ótro provléma oĩ vaʼekue haʼe hína pe palávra evréope ojeʼéva néfesch ha griégope psykjé. Ko palávra ojetradusi castellánope “alma”, ha guaraníme “ánga”. Péro ojehechakuaa heta idiómape umi hénte opensaha ótra kósare ohendúvo ko palávra. Por ehémplo, heta oĩ opensáva ñamano rire oĩha peteĩ párte osẽva ñandehegui ha osegíva oikove, térã omopensa chupekuéra umi pórare. Upévare, ani hag̃ua oñentende vai ko palávra, oñemeʼẽ permíso ojetradusi hag̃ua pe signifikádo exákto. Ñandejára Ñeʼẽ oĩva guaraníme, pe párte hérava Informasión Oĩvéva 7A páhina 531-pe, ohechauka mbaʼéichapa ojepuru de diferénte fórma pe palávra “alma”. Ha ikatu hag̃uáicha oñentende porã umi versíkulo oĩháme ko palávra, oñemoĩ peteĩ nóta pe téxto guýpe.

12. ¿Mbaʼeichagua kámbiopa ojejapo avei pe edición revisada 2013-pe? (Ehecha pe artíkulo Traducción del Nuevo Mundo edición revisada inglés 2013, oĩva ko rrevístape páhina 14-pe.)

12 Umi pregúnta ojapóva umi ekípo de traduksión de la Biblia ótro idiomagua, tuicha oipytyvõ ikatu hag̃uáicha ojepilla pe Biblia oĩva ingléspe orekoha unas kuánta párte ikatúva oñentende vai. Upévare septiembre de 2007-pe, Kuérpo Governánte odesidi ojerrevisataha pe Traducción del Nuevo Mundo oĩva ingléspe. Umi ermáno orrevisa vaʼekue ko traduksión, oanalisa porã heta pregúnta ojapóva umi ermáno otradusíva la Biblia ótro idiómape, oĩva ko yvy tuichakuére. Upévare umi ojapóva pe Traducción del Nuevo Mundo edición revisada 2013, okambia umi palávra ha fráse ndojepuruvéimava koʼã tiémpope, ha omoĩ hendaguépe umi ikonosidovéva. Haʼekuéra oñehaʼãmbaite ikatu hag̃uáicha pe Biblia osegi ijexákto ha ifasilve oñentende hag̃ua. Jahechaháicha, umi ermáno otradusíva la Biblia ótro idiómape, oipytyvõiterei oñemehora hag̃ua pe Traducción del Nuevo Mundo 2013 ingléspe (Prov. 27:17).

UMI ERMÁNO OVYʼAITEREI

13. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu heta ermáno ivívlia pyahúre?

13 ¿Mbaʼéichapa oñeñandu umi ermáno orresivírõ guare pe Biblia revisada 2013 ingléspe? Hetaiterei oĩ omboúva kárta pe séde mundiálpe (Brooklyn, Nueva York) oagradese hag̃ua. Peteĩ ermána heʼi: “La Biblia ningo haʼete peteĩ jóya ryru, ha pype henyhẽte diferénte kláse de tesóro. Aleévo káda párte pe edición revisádape, antende porãvéma pórke isensillove. Haʼete voi amaña porãva káda jóya, ha ahecha mbaʼeichaitépa overa, ikolór porã ha ojajaipa. Ko Biblia pyahu chepytyvõ aikuaa porãve hag̃ua Jehovápe. Ha káda ves ke alee ahecha chupe che túvaramo, ha haʼete cheañuáva ha oñeʼẽva chéve”.

14, 15. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu umi ermáno oreko haguére pe Traducción del Nuevo Mundo iñidiomakuérape?

14 Umi ermáno oñeʼẽva ótro idióma ovyʼaiterei avei ojetradusi haguére iñeʼẽtépe pe Biblia pyahu osẽ vaʼekue 2013-pe. Peteĩ karai ijedáva Bulgariagua heʼi: “Heta áñorema ningo alee la Biblia, péro núnka ndaleéiva peichagua isensíllova ha opokóva che korasõre”. Peteĩ ermána Albaniagua heʼi: “Igustoiterei jalee la Biblia idióma albanéspe. Añetehápe ningo tuichaiterei mbaʼe Jehová oñeʼẽ haguére ñandéve ñane idiomaitépe”.

15 Heta paíspe umi Biblia hepyeterei oñevende ha hasy oñekonsegi hag̃ua. Upévare saʼieterei oĩ orekóva peteĩ Biblia. Por ehémplo, Ruándape heta persóna ostudiáva umi Testígondi, ndaikatúi oprogresa pórke ndorekói Biblia. Pe rrelihión upepegua hepyeterei ovende ha hasy oñentende porã hag̃ua. Osẽ rire pe Traducción del Nuevo Mundo iñidiomakuérape, peteĩ família heʼi: “Roagradeseterei Jehovápe ha pe tembiguái jeroviahápe omeʼẽ haguére oréve ko Biblia. Ore ningo ndaikatúi vaʼekue rojogua peteĩ Biblia káda únope g̃uarã, pórke ndoroguerekói la hepyrã. Péro koʼág̃a katu enterovetéva rorekóma la Biblia. Ha káda día rolee en família, rohechauka hag̃ua Jehovápe roagradeseha chupe”.

16, 17. a) ¿Mbaʼépa Jehová oipota entéro isiervokuérape g̃uarã? b) ¿Mbaʼépa jajedesidi vaʼerã jajapo?

16 Pe Traducción del Nuevo Mundo ojetradusivéta ohóvo hetave idiómape. Ha Satanás katu oñehaʼãta ojoko ko tembiapo. Péro Jehová oipota entéro isiervokuéra oaprende chugui iñidiomaitépe, oipurúvo peteĩ Biblia ifásilva oñentende hag̃ua ha hesakã porãva (elee Isaías 30:21.) Koʼẽrõitéma “ko yvy henyhẽta Jehová arandúgui y omyenyhẽháicha pe mar” (Is. 11:9, NM).

17 Jaipuru porãkena entéro umi rregálo porãite Jehová omeʼẽva ñandéve, por ehémplo pe Traducción del Nuevo Mundo edición revisada, ombotuicháva héra. Ñahendúkena chupe káda día la Biblia rupive. Upéicha haʼe ñanerendúta avei ñañemboʼe jave chupe. Ñañekomunika porãramo hendive, ikatúta jaikuaa porãve ha jahayhuve chupe káda koʼẽ (Juan 17:3).

“Tuichaiterei mbaʼe Jehová oñeʼẽ haguére ñandéve ñane idiomaitépe”

^ párr. 2 Ehecha pe artíkulo hérava “Cómo escoger una buena traducción de la Biblia”, osẽ vaʼekue rrevísta La Atalaya 1 de mayo de 2008-pe, páhina 18 guive 22 peve.

^ párr. 6 Umi Rollo del mar Muerto itujavéma mas de 1.000 áño pe téxto masorético evréogui, ojepuru vaʼekuégui ojetradusi hag̃ua primera ves pe Traducción del Nuevo Mundo.

^ párr. 7 Oĩ expérto oexplikáva avei péicha Ñandejára réra, péro naentéroi opensa peteĩchapa.

^ párr. 7 Ehecha pe párte “Ñandejára Réra umi Eskritúra Evréape”, oĩva folléto Restudia porãve hag̃ua la Biblia, páhina 1 guive 5 peve.