Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Koʼẽrõitéma ñandesalváta Ñandejára Rréino

Koʼẽrõitéma ñandesalváta Ñandejára Rréino

Koʼẽrõitéma ñandesalváta Ñandejára Rréino

“Tou ne rréino, tojejapo ne rembipota Yvy ári yvagapeguáicha.” (MAT. 6:​10, BNP.)

1. Mbaʼépa heʼivaʼekue Jesús iñimportanteveha?

 PE Sermón del Móntepe, Jesús heʼivaʼekue hemimboʼekuérape mbaʼéichapa oñemboʼevaʼerã. Ko ñemboʼe rupive ohechaukavaʼekue mbaʼépa iñimportanteve. Heʼi chupekuéra kóicha: “Tou ne rréino, tojejapo ne rembipota Yvy ári yvagapeguáicha” (Mat. 6:​9-13, BNP). Jesús ohovaʼekue “heta siuda ha puevloha rupi oñemoñeʼẽvo ha omoherakuãvo pe [...] Ñandejára rréino rehegua ñeʼẽ; ha umi doce hemimboʼekuéra omoirũ ichupe” (Luc. 8:​1, BNP). Heʼi hemimboʼekuérape ‘oheka raẽ hag̃ua Ñandejára rréino ha pe teko marangatu Haʼe oipotáva’ (Mat. 6:​33, BNP). Ñahesaʼỹijokuévo ko artíkulo, jahechamivaʼerã mbaʼéichapa jaiporúta ág̃a predikasiónpe koʼã informasión. Pór ehémplo mbaʼéichapa ñambohováita koʼã porandu: Iñimportántepa ñañeʼẽ Ñandejára Rréino rehe? Mbaʼérepa yvyporakuéra oikotevẽ ojesalva? Ha mbaʼéichapa Ñandejára Rréino ñandesalváta?

2. Mbaʼérepa iñimportánte Ñandejára Rréino rehegua marandu?

2 Jesús heʼivaʼekue: “Pe marandu porã [Ñandejára] sãmbyhy rehegua oñemoherakuãta opárupi ko Yvy jerekuévo, opa tetãygua ohendu hag̃ua. Upe rire ae, og̃uahẽta pe ára paha” (Mat. 24:14). Ñandejára Rréino rehegua marandu ningo iñimportanteterei, iñimportanteve voi opa mbaʼégui. Upévare, siete millones rupi testigos de Jehová oĩva cien mil kongregasiónpe ojapo peteĩ tembiapo ijojahaʼỹva opredikávo oparupiete ko múndope. Omombeʼu hikuái Ñandejára ogovernamaha yvágape. Kóva ningo peteĩ notísia iporãitereíva. Ko goviérno rupive Ñandejára omoĩtahína ipoguýpe ko Yvy. Upépe ojejapóta Ñandejára rembipota ko Yvy ape ári yvagapeguáicha.

3, 4. Mbaʼépa oikóta Ñandejára rembipota ojejapo vove ko Yvy ape ári?

3 Mbaʼépa ojapóta Jehová yvyporakuéra rehehápe, ojapo vove hembipota ko Yvy ape ári? “Omokãta hesaykuéra, ndaiporimoʼãvéima ñemano, tasẽ, jaheʼo ha temimbyasy; opa oĩvaʼekue yma niko ndaiporivéima” (Apoc. [Rev.] 21:4). Avavéma ndahasymoʼãvéi ha nomanomoʼãvéi iñimperfékto rupi ha oĩgui pekádo poguýpe. Ñandejára imanduʼa heta omanovaʼekuére ha umíva oikove jeýta opa ára g̃uarã. La Biblia heʼi: ‘Umi omanovaʼekue oikove jey vaʼerã, tahaʼe imarangatúva, tahaʼe heko añáva’ (Hech. 24:15). Ko Yvýgui ningo oikóta peteĩ hardín neporãva, ha ndaiporimoʼãvéima oñorairõva, hasykatúva ha iñembyahýiva. Umi mymba koʼág̃a rupi iñarõ ha ipochýva imánsota ha oiko porãta oñondive ha yvyporakuéra ndive avei (Sal. 46:9; 72:16; Isa. 11:​6-9; 33:24; Luc. 23:43).

4 Ojeiko porãitereíta ningo Ñandejára ogoverna vove. Peteĩ profesía heʼi voi: “Imboriahúvape opytapáne ko Yvy, ha pyʼaguapýpe oikóne hikuái”. Péro mbaʼépa oikóta umi mbaʼe vai apohágui? Upe profesía heʼi: “Koʼẽrõite opámane iñañáva, ndojejuhuichéne ojehekavéramo jepe”. Umi ‘Ñandejárare ojeroviávape oñemeʼẽne ko Yvy’ (Sal. 37:​9-11).

5. Mbaʼépa ojepeʼa raẽ vaʼerã ko múndogui?

5 Péro koʼã mbaʼe oiko hag̃ua, ko múndogui ojepeʼa raẽ vaʼerã umi opuʼãmbáva ojuehe polítika, rrelihión térã pláta rehehápe. Ha upevaite voi ojapotahína Ñandejára Rréino. Pe proféta Daniel ohaivaʼekue: ‘Oisãmbyhy aja koʼag̃agua mburuvichakuéra Ñandejára yvagapegua omopuʼãta peteĩ rréino [peteĩ goviérno yvágape] noñehundimoʼãiva arakaʼeve. Ko rréino ndoʼamoʼãi avaveichagua tetã poguýpe. Ohundietéta uvei ambue tetãnguéra ha ndopamoʼãi arakaʼeve’ (Dan. 2:44). Upéicharõ oĩta ‘yvága pyahu’ térã Ñandejára goviérno pyahu yvagapegua, oisãmbyhýtava ‘peteĩ Yvy pyahu’ térã yvyporakuéra oikótava ipoguýpe. Ha ‘upépe opaite mbaʼe oikóta Ñandejára oipotaháicha’ (2 Ped. 3:13).

Koʼág̃a ñaikotevẽvéntema Ñandejára ñandesalva

6. Mbaʼépa heʼi la Biblia umi mbaʼe vai oikovaʼekuére ko múndope?

6 Satanás, Adán ha Eva opuʼãvaʼekue Ñandejárare ha odesidi hikuái ijeheguínte iporãva ha ivaíva. Upéicha haʼekuéra entéro yvypórape omoĩ mbaʼe vai poguýpe. Mil seiscientos áño oiko rire ko mbaʼe, Noé tiémpope “opa yvypóra iñaña ha oheka ivaívante voi” (Gén. 6:5). Upe rire mil trescientos áño haguépe, ivaivéntema opa mbaʼe. Upévare Salomón ohai: “Aguerohoryve umi omanomavaʼekuépe umi oikovévagui”. Ha upéi heʼi: ‘Aguerohoryve katu umi onaseʼỹvape, ndohecháigui tembiapo vaieta ojejapóva ko Yvy apére’ (Ecl. 4:​2, 3, ÑÑB). Upéva heʼihague ohasáma tres mil áño, ha oikontehína heta mbaʼe vai.

7. Mbaʼérepa koʼág̃a rupi ñaikotevẽvéntema Ñandejára ñandesalva?

7 Ha oikóramo jepe mbaʼe vai ymaite guive, koʼág̃a rupi ñaikotevẽvéntema Ñandejára Rréino ñandesalva. Yma ndoikoivaʼekue peichaite peve hetaite mbaʼe vai. Koʼág̃a katu ojapóma cien áño rupi ivai vaive hague opa mbaʼe. Pór ehémplo, peteĩ infórme ojapovaʼekue pe Instituto Worldwatch omombeʼu: “Umi omanovaʼekue ñorairõhápe [síglo XX-pe] tres vése hetave umi omanovaʼekuégui gerrahápe pe síglo I [...] guive 1899 peve”. Ha 1914 guive oñemanóma cien  millones rupi ñorairõhápe. Peteĩ enciclopedia omombeʼu segunda Guerra Mundial-pe oñemanohague sesenta millones rupi. Koʼág̃a heta tetã oreko bomba nuclear, ha ojejukakuaa hetaitereípe. Umi sientífiko ha doktorkuéra ikatupyryvéramo jepe, cinco millones omanohína mitãnguéra ñembyahýi ha mbaʼasýgui káda áño (jahechakuaa lívro Mbaʼépa añetehápe omboʼe la Biblia? kapítulo 9).

8. Mbaʼépa ohechauka ymaite guive yvyporakuéra goviérno?

8 Yvyporakuéra ningo ndaikatúi ojoko umi mbaʼe vai oikóva. Oĩramo jepe umi ombaʼapóva polítika, rrelihión ha pláta rehehápe ndaikatúi gueteri ojeiko porã pyʼaguapy ha tesãime. Ha osolusionarangue umi provléma ñandejopýva, ombotuichaverei hikuái. Ymaite guive yvyporakuéra goviérno ohechauka añeteha koʼápe heʼíva: “Aikuaa yvypóra ndahaʼeiha hekove jára, ndoikuaaiha mbaʼépa oikóta chugui” (Jer. 10:23). Upéicha ningo, yvypóra oguereko ipoguýpe hapichápe ‘ojapo hag̃ua ivaíva hese’ (Ecl. 8:9). Upévare, opa Ñandejára rembiapokue “ipyahẽhína oñondivepa ha ohasa asy peteĩ kuña imembypotávaicha” (Rom. 8:​22, ÑÑB).

9. Mbaʼépa heʼimavaʼekue la Biblia “umi ára paháre”?

9 La Biblia ningo heʼimavaʼekue mbaʼéichatapa ñane tiémpope: “Umi ára pahápe ningo og̃uahẽvaʼerã ára ipohyietéva”. Ha omombeʼu rire mbaʼéichapa ojeikovaʼerã yvyporakuéra poguýpe, heʼi: ‘Umi tekove ñaña ha oporombotavýva hembiapo vaive ohóvo’ (jaleemína 2 Timoteo 3:​1-5, 13, ÑÑB). Ñande kristianokuéra ningo ndajahecharamói koʼã mbaʼe jaikuaágui “ko múndo oĩmbaha aña poguýpe” (1 Juan 5:​19, BNP). Péro iporãiterei ningo pe notísia Ñandejára oipeʼataha isiervokuérape ko múndo aña poguýgui, oñembyaipaitémava ohóvo.

Máva añoitépa ikatu ñandesalva

10. Mbaʼérepa jaʼe Jehová añoite ikatuha ñandesalva?

10 Ñañeʼẽ jave pe marandu porãre, ñamombeʼuvaʼerã Jehová añoite ikatuha ñandesalva. Haʼe añoite ojapokuaa upéva ha ñandepeʼaitese voi opaichagua provlémagui (Hech. 4:​24, 31; Rev. 4:11). Jajeroviáningo Ñandejára osalvataha isiervokuérape ha ojapotaha umi mbaʼe oprometevaʼekue. Haʼe heʼimavaʼekue voi: “Upe haʼevaʼekue oikóta katuete”. Iñeʼẽ ‘ndojevymoʼãi hendápe ojapoʼỹre hembipota’ (jaleemína Isaías 14:​24, 25; 55:​10, 11).

11, 12. Mbaʼépa heʼi Jehová isiervokuérape ojapotaha?

11 Jehová ohusgáta vove umi iñañávape, heʼi isiervokuérape osalvataha chupekuéra. Omondórõ guare proféta Jeremíaspe heʼi hag̃ua umi mbaʼe vai apohápe ojehusgataha, heʼi chupe: “Ani rekyhyje”, ha heʼi porã voi: ‘Che aiméta nendive rosalva hag̃ua’ (Jer. 1:8). Ha ohundi mboyve umi siuda vaiete Sodoma ha Gomorra, omondo mokõi ánhel oguenohẽ hag̃ua Lot ha ifamíliape upégui. “Upeichaháguinte Ñandejára omongy sapyʼa yvágagui asúfre rendy Sodoma ha Gomorra ári.” (Gén. 19:​15, 24, 25.)

12 Jehová ohusgátaramo jepe oikóvape guive ko Yvy ape ári, haʼe ikatu osalva umi iñeʼẽrendúvape chupe. Yma ohundírõ guare umi hénte añáme peteĩ ama guasu rupive, ‘osalva Noépe ha siete hogayguakuérape, omyasãihaguére hustísia’ (2 Ped. 2:​5, ÑÑB). Jehová ohundíta vove umi koʼág̃a iñañaitévape, osalva jeýta umi heko porãvape. Upévare heʼi ñandéve la Bíbliape: ‘Pehekáke Ñandejárape peẽ ko Yvy ári pende reko porãva. Peikóke hekópe pejejapoʼỹre. Upéicharõ ikatúne pejuhu ñemoʼã Ñandejára ipochytaha árape’ (Sof. 2:3). Jehová ‘ohundipáta umi iñañávape’, ha upévare ndopytamoʼãi ni peteĩ iñañáva ko Yvy ape ári. Péro, umi ‘hekojojáva oikóne ko Yvy ape ári’ (Pro. 2:​21, 22).

13. Mbaʼéichapa Jehová omosãsóta umi isiervokuéra omanomavaʼekuépe?

13 Heta Ñandejára siervokuéra ningo omanóma hasykatu, ojepersegi térã ambue mbaʼére (Mat. 24:9). Mbaʼépa oikóta chuguikuéra? Oñemopuʼã jeýta chupekuéra. Ha mbaʼéicha piko ojejapóta upéva? Jaʼemahaguéicha ‘oñemoingove jeýta umi heko potĩvape’ (Hech. 24:​15, ÑÑB). Tuichaite piko ñanembopyʼaguapy jaikuaávo mbaʼeve ndojokomoʼãiha Jehovápe omosãso hag̃ua isiervokuérape!

Peteĩ goviérno ojapo porãva opa mbaʼe

14. Mbaʼérepa jaʼe Ñandejára Rréino haʼeha peteĩ goviérno iporãitereíva?

14 Japredika jave, ñamombeʼuvaʼerã Ñandejára Rréino yvagapegua haʼeha peteĩ goviérno iporãitereíva. Upéva rupive Ñandejára ohechauka hekojoja ha ñanderayhuha (Deu. 32:4; 1 Juan 4:8). Haʼe omoĩ Jesucrístope ogoverna hag̃ua ko Yvy. Heʼi avei 144.000 kristiáno ohovaʼerãha yvágape ogoverna hag̃ua Jesucristo ndive (Rev. 14:​1-5).

15. Mbaʼérepa Ñandejára Rréino ndojoguaiete yvyporakuéra goviérnope?

15 Jesucristo ha umi 144.000 ogoverna vove ndahaʼemoʼãiete yvypóra koʼág̃a rupi ogovernaháicha. Heta mburuvichakuéra ipyʼahatã ha omoñorairõ ihentekuérape. Upévare hetaitereíma oñemano. Ndareíriningo la Biblia heʼi ñandéve ani hag̃ua jajerovia yvypórare, ‘ndaikatúiva ñanerenohẽ jejopy vaígui’ (Sal. 146:3). Jesucristo katu ogovernáta mborayhu ha pyʼaporãme. Haʼe heʼivaʼekue: “Pejupa cherendápe peẽ penekaneʼõ ha pembaʼapo pohýiva, ha che pomombytuʼúta. Peñemoĩ pe júgo che ameʼẽva peẽme guýpe ha peikuaa chehegui, che chepyʼaporãha ha ndajejapoiha, ha pene ánga pytuʼúta” (Mat. 11:​28-30, BNP).

Koʼẽrõitéma og̃uahẽta huʼãme “umi ára paha”

16. Mbaʼépa oikopotaitéma ‘ko ára pahápe’?

16 Ko múndo oĩmahína hiʼára pahápe 1914 guive (Mat. 24:3). Pe ‘jehasa asy guasu’ Jesús heʼivaʼekue oikopotaitéma (jaleemína Mateo 24:21). Neʼĩramoʼãi peichaite peve ojehasa asy, ha ndojekuaamoʼãi Satanás múndo rapykuere. Péro mbaʼéicha piko oikóta upéva? Ha mbaʼéichaiko opáta?

17. Mbaʼépa heʼi la Biblia oikotaha pe jehasa asy guasu oñepyrũta vove?

17 Peichaháguintema oñepyrũta pe jehasa asy guasu. Upeichaite, ‘Jehová ára guasu’ oñepyrũta oñehaʼarõʼỹve jave. ‘Yvyporakuéra heʼi jave: “Jaiko porã ha pyʼaguapýpe ñaime”’ (jaleemína 1 Tesalonicenses 5:​2, 3, ÑÑB). Upe jehasa asy guasu oñepyrũta umi mburuvichakuéra oimoʼã jave osolusionatamaha umi provléma ijetuʼuvéva. “Babilonia guasu”, umi rrelihión japu oĩva guive, oñehundíta oñehaʼarõʼỹve jave. Umi mburuvicha ha ambue tapichakuéra ijurujáita ohechávo mbaʼéichapa oñehundi umi rrelihión japu (Rev. 17:​1-6, 18; 18:​9, 10, 15, 16, 19).

18. Mbaʼépa Jehová ojapóta Satanás ohundise vove hembiguaikuérape?

18 Upe rire “oĩvaʼerã techapyrã kuarahy rehe, jasy rehe ha estrellakuéra rehe”. Ha ‘yvága rehe ojehechavaʼerã pe kuimbaʼéicha ouvaʼekue Yvy ári señál’. Upépe ikatúta ‘ñañakãrapuʼã hiʼag̃uíma rupi ñande salvasión’ (Luc. 21:​25-28, BNP; Mat. 24:​29, 30, BNP). Gog térã Satanás ha umi omoirũva chupe ohundiséta Ñandejára rembiguaikuérape. Ha mbaʼépa ojapóta Jehová upéicha oiko vove? Haʼe heʼi: ‘Umi opokóva che rembiguaikuérare, opoko cheresaʼỹi rehe’ (Zac. 2:​8, ÑÑB). Ñandejára Jehová opuʼãta upepete voi osalva hag̃ua isiervokuérape. Upéicharõ Satanás nohundimoʼãiasy chupekuéra (Eze. 38:​9, 18).

19. Mbaʼérepa ikatu jaʼe Ñandejára ohunditaha ko múndo añáme?

19 Ñandejára ohusga vove umi tetãnguérape, oikuaavaʼerã hikuái mávapa Jehová (Eze. 36:23). Ñandejára ipuʼakapáva omboúta Jesúspe hetaiterei ánhel reheve, ohundipa hag̃ua ko múndo oĩva Satanás poguýpe (Rev. 19:​11-19). Ñanemanduʼavaʼerã peteĩ ánhel haʼeñónte peteĩ pyharépe ‘ojukahague ciento ochenta y cinco mil kuimbaʼépe’ opuʼãhaguére Ñandejárare. Upéicharõ Jesús ha umi anhelkuéra ohundipaitéta Satanás múndo ág̃a opávo pe jehasa asy guasu Armagedónpe (2 Rey. 19:35; Rev. 16:​14, 16). Satanás ha idemoniokuérape ojepoíta yvykua pypukúpe mil áño rehe, ha upe rire katu oñehundietétama chupekuéra (Rev. 20:​1-3).

20. Mbaʼépa ojapóta Jehová igoviérno rupive?

20 Upéicharõ, ko Yvy ape ári ndaiporivéitama mbaʼeveichagua mbaʼe vai. Ha umi heko porãva oikóta opa ára g̃uarã. Ojekuaa porãta avei Jehová añoite ikatuha oporosalva (Sal. 145:20). Ñandejára ningo igoviérno rupive ohechaukáta Haʼe oisãmbyhy porãha. Upéicha omopotĩta avei héra ha ojapóta oprometevaʼekue ko Yvýpe g̃uarã. Enterove ikatu vyʼápe ñamombeʼu ñande rapichakuérape pe marandu porã. Ha ñaipytyvõ umi ‘ohupytysévape pe jeikove opaveʼỹva’ ohechakuaa hag̃ua Ñandejára Rréino koʼẽrõitéma ñandesalvataha (Hech. 13:48).

Ñanemanduʼápa koʼã mbaʼére?

• Mbaʼéichapa Jesús ohechaukavaʼekue iñimportanteha Ñandejára Rréino?

• Mbaʼérepa koʼág̃a rupi ñaikotevẽvéntema Ñandejára ñandesalva?

• Mbaʼépa ikatu oiko pe jehasa asy guasu jave?

• Mbaʼéichapa Jehová ohechaukáta Haʼe añoite ikatuha oporosalva?

[Porandu ñahesaʼỹijóva]

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 18]

Jehová “omokãta hesaykuéra, ndaiporimoʼãvéima ñemano” (Apoc. [Rev.] 21:4)