Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

‘María ojepyʼamongetavaʼekue’

‘María ojepyʼamongetavaʼekue’

Jajeroviave hag̃ua

‘María ojepyʼamongetavaʼekue’

MARÍA heta órama oguapy hague ohóvo pe vúrro ári, ha oñehaʼã anga oguapy porã hag̃ua. Iména José katu yvy rupi oisãmbyhy ohóvo pe vúrro Belén gotyo. Peichahágui María oñandu jey imemby omyiha.

La Biblia heʼi upérõ María ‘oĩma hague imemby hag̃uáicha’ (Lucas 2:​5, BNP). Oiméne umi ombaʼapóva kokuépe ohechávo chupekuéra oñeporandujoa mbaʼérepa oviaha pe kuña hyeguasuetéva. Mbaʼérepa oho mombyryete hikuái hógagui?

Jaikuaa hag̃ua ñanemanduʼami mbaʼépa oiko upe mboyvete. Upérõ Ñandejára oiporavo Maríape oreko hag̃ua peteĩ mitã haʼétava pe Mesías, Ñandejára raʼy. Upéva ningo ndaijojahái (Lucas 1:35). María oviaha imembypotaitémaramo jepe, ha heta mbaʼe ohasa ikatúva omokangy ijerovia. Jahechamíta mbaʼépa oipytyvõraʼe chupe ani hag̃ua ikangy.

Oho hikuái Belénpe

Pe mburuvicha César Augusto heʼi enterovéva ohovaʼerãha pe táva onase haguépe oñeanotaka. Upévare heta oĩ oviaháva. Mbaʼépa ojapo José? Haʼe ‘osẽ Galiléagui, opytáva táva Nazarétpe, ha oho Judeápe, David vállepe hérava Belén, haʼégui David ñemoñare’ (Lucas 2:​1-4, BNP).

César Augusto ndeʼireíri umi héntepe oho jey hag̃ua oñeanota ivállepe. Setecientos áño upe mboyve ojeʼemavaʼekue pe Mesías onasetaha Belénpe. Ha oĩ peteĩ táva opytáva 11 kilómetro Nazarétgui hérava Belén. Péro pe profesíape heʼi porã onasetaha ‘Belén Efrátape’, peteĩ táva michĩva opytáva súr gotyove (Miqueas 5:​2, ÑÑB). Ojehóramo rrúta porã rupi, Belén opyta Nazarétgui 150 kilómetro, ha ojehovaʼerã montañaha rupi. Upe távape onasevaʼekue rréi David, ha José ha María ningo iñemoñare. Upévare ohovaʼerã hikuái upe gotyo.

Ha María, ojapótapa José heʼíva? Pe viáhe ningo ijetuʼúta chupe g̃uarã. Oiméne upérõ oñepyrũ ramo otóño ha pyʼỹi hayviveve. Belén ningo opyta altúrape, 760 metros sobre el nivel del mar. Upévare Ñandejára Ñeʼẽ heʼi José ojupi hague Galiléagui. Heta díama ningo oviaha hikuái, ha oiméne ikaneʼõite anga og̃uahẽvo upépe. Hasýpe og̃uahẽne hikuái, pórke opytapytáne ohóvo María opytuʼu hag̃ua. María ikatúkuri opensa iporãvetaha opytánte hógape ifamília oipytyvõ hag̃ua chupe imembýta vove. Upévare tekotevẽ ipyʼaguasu oviaha hag̃ua.

Upéicharamo jepe, Lucas heʼi José oho hague oñeanotaka “hembireko María ndive” (Lucas 2:​4, 5). María ningo omendáma ha upévare nopensavéima ijehénte odesidi hag̃ua. Oikuaa porã Ñandejára omoĩ hague iménape omoakã hag̃ua chupe. Upévare haʼe orrespeta iména heʼíva. a María ningo iñeʼẽrendu ha upévare oviaha ijetuʼúramo jepe.

Mbaʼépa omomýine avei Maríape oviaha hag̃ua? Oikuaánepa pe profesía heʼíva pe Mesías onasetaha Belénpe? La Biblia ndeʼíri, péro ikatu voi oikuaa. Upérõ ningo umi omoakãva hudiokuéra rrelihión oikuaa porã pe profesía ha heta hudío avei (Mateo 2:​1-7; Juan 7:​40-42). Ha María oikuaa avei Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva (Lucas 1:​46-55). Upéicharõ tahaʼe iñeʼẽrendu hag̃ua iménape, ojapo hag̃ua mburuvichakuéra heʼíva térã okumpli hag̃ua peteĩ profesía, María oho Belénpe. Jaikuaa ningo Jehová oguerohoryetereiha umi iñeʼẽrendu ha iñumíldevape, ha koʼág̃a katu ojeapoʼi umichaguápe. Upévare, María ehémplo iporãiterei Jehová siervokuérape g̃uarã.

Jesús onasérõ guare

Oiménepa ipiroʼyete María ohasávo peteĩ sérrore henyhẽva olívo mátagui ha ohechakuaa Belén namombyryveimaha upégui. Imanduʼáneraʼe heta mbaʼe oikovaʼekuére upépe. Belén ningo peteĩ táva michĩetereíva ha heʼi haguéicha proféta Miqueas, ni ndojepapái tavakuéra Judaygua apytépe. Upéicharamo jepe Boaz, Noemí ha David onasevaʼekue upépe.

Hetaiterei ningo oĩ ohóva oñeanotaka Belénpe, ha ndaiporivéima lugár María ha José opyta hag̃ua oke. b Upévare opyta oke hikuái umi mymbakuéra okehápe. Ñapensamína mbaʼéichapa oñeñandúneraʼe José ohechávo hembireko hasymaha imemby hag̃ua. Onasétama la mitã!

Cuatro mil áño Jesús onase mboyve, Jehová heʼimavaʼekue Évape kuñanguéra ohasa asyetereitaha imemby hag̃ua. Ha oparupiete heta kuña oikuaa porã upeichaha (Génesis 3:16). María katuete ohasa asýne avei rakaʼe. Lucas nomombeʼúi mbaʼéichapa ohasa asy María, haʼe heʼínte onase hague “imemby ypykue” (Lucas 2:7). Upéi María orekove seis rupi la mitã (Marcos 6:3). Péro Jesús idiferénte, haʼe ningo Ñandejára raʼy peteĩetéva, “opa mbaʼe mboyve guare” (Colosenses 1:15).

Jahechami mbaʼépa oiko Jesús rehe onase rire, la Biblia heʼi: ‘Ha oñuvã chupe mitã rupápe, ha omoñeno mymba karuhápe’, térã pesévrepe (Lucas 2:​7, BNP). Ojejapóma ningo heta taʼanga ha teátro ohechaukáva moõpa Jesús onasevaʼekue, ha ojejapo onaseramoguáicha peteĩ lugár iporãitereívape. Péro ndahaʼeiete upéicha. Peteĩ pesévre ningo peteĩ kanéka oñemoĩháme mymba rembiʼu. Avei umi mymba okeha ikyʼa ha ni yvytu ndoikéi. Ndaipóri ningo oiporavótava ndéve peichagua lugár onase hag̃ua ifamília! Tuvakuéra ningo oipota iporãvéva ifamíliape g̃uarã. Ha koʼýte José ha María oipota iporãva Jesúspe g̃uarã. Haʼe ningo Ñandejára raʼy.

Haʼekuéra ndaipyʼarói opyta haguére mymba okehápe, oñehaʼã guei ojapo ikatumívante. Pór ehémplo María oñuvã imembýpe peteĩ savanáme ha omoñeno peteĩ pesévrepe. Upéicha oke porãta ha ndairoʼymoʼãi. Avei José ha María oikuaa porã iñimportanteveha oipytyvõ Jesúspe ohayhu hag̃ua Ñandejárape (Deuteronomio 6:​6-8). Koʼág̃a rupi oĩ heta ndoikuaaséiva mbaʼeve Ñandejáragui. Upéicharõ jepe heta sy ha túva oñehaʼã ojapo José ha María ojapo haguéicha.

Peteĩ visíta omokyreʼỹva chupekuéra

Upe riremínte og̃uahẽ hendapekuéra umi oñangarekóva ovecháre. Haʼekuéra ou ohecha hag̃ua pe mitãraʼy. Ovyʼaiterei ningo hikuái ohechávo Jesúspe. Pyaʼeterei ou hikuái pe sérrogui, oñangarekohágui ijovechakuérare. c Og̃uahẽrõ omombeʼúma José ha Maríape oikovaʼekue hesekuéra. Oĩ aja pyhare ñúre ohecha hikuái peteĩ ánhel omimbipáva. Pe ánhel heʼi chupekuéra onaséma hague pe Mesías Belénpe, oĩha peteĩ mymba karuhápe, ha ojeliaha savanáme. Upe rire omombeʼu avei ohecha hague peteĩ mbaʼe ijojahaʼỹva: heta ánhel opurahéi ha omombaʼeguasu Jehovápe!

Ajeve ningo dipárope ou hikuái Belénpe. Oiméne ovyʼaite umi ovecha rerekua ohechávo pe mitãraʼy pe ánhel heʼi hagueichaite chupekuéra. Ha noguerokirirĩri upe oikovaʼekue, ‘oñemoĩ omombeʼu hikuái mbaʼépa heʼíraʼe chupekuéra Ñandejára ánhel. Ha opa ohendúva ijurujái opytávo umi ovecha rerekua heʼívare’ (Lucas 2:​17, 18). Upe tiémpope umi rrelihión omoakãva oapoʼíneraʼe umi ovecháre oñangarekóvape. Jehová katu omombaʼe chupekuéra, iñumílde ha iñeʼẽrendu haguére. Péro, mbaʼéichapa omokyreʼỹ Maríape ko visíta?

Haʼe ningo imembypa ramoite, upévare oiméne ikaneʼõitereíraʼe. Upéicharõ jepe ojapysaka porã umi mbaʼe ojeʼévare. Ha ndahaʼéi upévante ojapóva, ‘María oñongatu koʼã mbaʼe ipyʼapýpe ha ojepyʼamongeta’ (Lucas 2:19). María ohechakuaa mbaʼépa heʼise pe ánhel heʼivaʼekue. Jehová oikuaauka chupe Jesús itaʼyraha, ha upéva tuichaiterei mbaʼeha. María ndahaʼéi ohendúnteva koʼã mbaʼe, haʼe oñongatu guei ipyʼapýpe ojepyʼamongeta hag̃ua hese opa árape. Péicha jahecha María ojepyʼamongeta rupi, imbareteve hague ijerovia Jehováre.

Ha nde, rejepyʼamongetápa María ojapo haguéicha? Ñandejára Ñeʼẽme ningo oĩ hetaiterei mbaʼe ikatútava ñanepytyvõ. Péro vyroreietéta jaikuaánteramo ha ndajajapói. Koʼẽ koʼẽre jaleevaʼerã la Biblia ha ñanemanduʼavaʼerã ndahaʼeiha peteĩ lívro reínte, haʼeha guei Ñandejára Ñeʼẽ (2 Timoteo 3:16). Ha María ojapo haguéicha, jajepyʼamongetavaʼerã jahecha hag̃ua mbaʼépepa ñanepytyvõta. Ñañehaʼãramo jajapo Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva ñande jerovia imbaretevéta.

Hetave mbaʼe ojepyʼamongeta hag̃ua

Ocho día onase rire, José ha María oraha pe mitã oñesirkunsida hag̃ua Ñandejára léi heʼiháicha, ha ombohéra Jesús (Lucas 1:31). Jerusalén ningo namombyrýi Beléngui ha cuarenta día rire oho hikuái upépe ojapo hag̃ua sakrifísio de purifikasión. Ha oikuaveʼẽ mokõi guyraʼi pe léi heʼiháicha ojapovaʼerãha imboriahúva. Oiméne oñeñandu vai hikuái ndaikatúi rupi omeʼẽ peteĩ ovecha ha peteĩ guyraʼi omeʼẽháicha umi ótro tuvakuéra. Upéicharõ jepe ndohejái oguapy hesekuéra upéva. Ha oĩ aja upépe heta oñemokyreʼỹ chupekuéra (Lucas 2:​21-24).

Peteĩ karai ijedámava hérava Simeón heʼi José ha Maríape hetave mbaʼe ojepyʼamongeta hag̃ua. Ñandejára heʼivaʼekue chupe ohechataha pe Mesíaspe omano mboyve ha pe mitã haʼetaha ñande salvadór. Simeón heʼi Maríape peteĩ árape oñeñandu vaietereitaha, peteĩ kyse puku oikeramoguáicha hese (Lucas 2:​25-35). Oiméne upéva oipytyvõrakaʼe Maríape imemby omanórõ guare, treinta áño rupi upe rire. Peteĩ profetísa heráva Ana ohecha avei pe mitãme ha oñepyrũ oñeʼẽ hese enterovépe (Lucas 2:​36-38).

José ha María ojapo porã oguerahávo pe mitã Jehová rógape, Jerusalénpe. Upe rire Jesús hetaiterei vése oho jey pe témplope. Upérõ José ha María omeʼẽ ikatumívante, péro heta oñehekomboʼe ha oñemokyreʼỹ chupekuéra. Katuete upérõ María omombarete ijerovia ha ohendu hetave mbaʼe ojepyʼamongeta ha omombeʼu hag̃ua hapichápe.

Javyʼa ningo koʼág̃a rupi oĩ haguére heta sy ha túva osegíva upe ehémplo. Umi testígo de Jehová ogueraha avei ifamíliape rreunionhápe Ñandejára rógape. Haʼekuéra ningo omeʼẽ avei ikatumívante, ha omokyreʼỹ iñermanokuérape. Ha upéicha ikyreʼỹ, ovyʼave ha ohendu heta mbaʼe porã ikatúva omombeʼu hapichakuérape. Mbaʼérepa neremoirũi chupekuéra? Ejapomína ha rehecháta nde jerovia imbaretetaha María jerovia imbarete haguéicha.

[Nóta]

a Peteĩ jey María oviahavaʼekue avei, péro upérõ idiferénte. La Biblia heʼi ‘María oho hague’ ovisita Elisabétpe (Lucas 1:39). Upérõ María nomendái gueteri, upévare ohóntema oporanduʼỹre Josépe. Péro omenda rire la Bíbliape heʼi José odesidi hague ohotaha hikuái Belénpe.

b Yma ojepokuaa hikuái oprepara peteĩ lugár mbohupápe g̃uarã.

c Diciémbrepe ningo roʼyeterei ha umi ovecha oñemoingepa técho guýpe. Jesús onasérõ guare katu umi ovecha rerekua opyta okápe pyharekue hymbakuéra reheve. Upéva ohechauka Jesús onase hague octubre ñepyrũme, ndahaʼéi diciémbrepe.

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 25]

Simeón ohecha pe Mesíaspe