Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jaikuaave hag̃ua

Jaikuaave hag̃ua

Jaikuaave hag̃ua

Mbaʼe tape rupípa ohorakaʼe apóstol Pablo oho ypýrõ guare Rómape?

Hechos 28:​13-16 omombeʼu apóstol Pablo oho hague várkope Itáliape ha og̃uahẽ peteĩ táva héravape Puteoli (koʼág̃a hérava Pozzuoli), opytáva golfo de Nápoles rembeʼýpe. Upégui osẽ oho Rómape Vía Apia rupi.

Pe tape vía Apia ningo oñembohéra upéicha Apio Claudio el Ciego rérape. Haʼe ojapoukavaʼekue upe tape áño 312-pe Jesús ou mboyve. Ipe 5 térã 6 métro ha ojejapo itágui. Tiémpo haguépe upe tape rupi ikatu ojeho Rómagui Brundisium peve (koʼág̃a hérava Brindisi). Upéva ningo peteĩ puérto opytáva Oriéntepe 583 kilometrohápe Rómagui sureste gotyo. Káda 24 kilómetro oĩ umi oviaháva opyta hag̃ua oke ha oprepara ijaviorã, okambia hag̃ua imbaʼyruguata térã ikavaju.

Amalisia ningo apóstol Pablo yvýrupi ohovaʼekue upe tapére. Ha ohokuévo oguata 212 kilómetro ha ohasa umi lagúna Pontinas rupi. Peteĩ eskritór Romaygua heʼi umi lugár estéro memeha, ine ha hetaitereiha ñatiʼũ. Osegívo upe tape nórte gotyo oĩ pe Mercado térã Foro de Apio, 70 kilometrohápe Rómagui. Ha upéi oĩ Tres Tabernas opytáva 50 kilometrohápe puévlogui. Upéva hína peteĩ lugár ojepytuʼuha. La Bíbliape heʼi oĩ hague kristiáno Romaygua ohaʼarõvaʼekue apóstol Páblope umi mokõi lugárpe. Ha ‘Pablo ohechávo chupekuéra oagradese Ñandejárape ha ikyreʼỹ jey’ (Hechos 28:​15, BNP).

Mbaʼeichagua tavlaʼi rehépa oñeʼẽ Lucas 1:63?

Pe lívro de Lucas omombeʼu Zacaríaspe oporandúrõ guare iñamigokuéra mbaʼéichapa ombohérata itaʼýra, haʼe ‘ojerure hague peteĩ tavlaʼi ha ohai: “Hérata Juan”’ (Lucas 1:​63, NM). Peteĩ kuatiañeʼẽ omyesakã pe ñeʼẽ ojeporúva griégope ojeʼe hag̃ua ‘tavlaʼi’ heʼiseha peteĩ “tavlaʼi pererĩ oñenserapyréva”. Umi tavlaʼi oñembojoapy ha upéi oñenserapa ikatu hag̃uáicha ojeskrivi hese. Ha ojeporu peteĩ mbaʼe akua ojeskrivi hag̃ua hese, ha ojeporu jeýta vove oñensera jeýnte.

Pe lívro Reading and Writing in the Time of Jesus (La lectura y la escritura en tiempos de Jesús) heʼi: “Yma ningo heta hendárupi ojeporuvaʼekue pe tavlaʼi. Upéva ohechauka umi pintúra Pompeya murálla rehe ojejapovaʼekue ha umi eskultúra oĩva umi lugár Roma oisãmbyhy haguépe. Avei umi mbaʼe ojejuhuvaʼekue Egipto guive pe murálla de Adriano peve” (nórte de Gran Bretaña). Yma ningo pe ‘tavlaʼi’ oiporuvaʼekue umi ombaʼevendéva, mburuvichakuéra ha heta kristiáno síglo primérope guare jepe.

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 11]

Vía apia

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 11]

Peteĩ eskueléro tavlaʼi (SIGLO II)

[Roagradese]

Omeʼẽ Biblioteca Británica