Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Peteĩ kuimbaʼe okambiavaʼekue ko múndo

Peteĩ kuimbaʼe okambiavaʼekue ko múndo

Peteĩ kuimbaʼe okambiavaʼekue ko múndo

Jaikóramo jepe hetaiterei tapicha ko yvy ape ári heta oĩ omanóva ha opytámava tesaráipe. Upéicharamo jepe oĩ mimi ojapóva umi mbaʼe okambiaitéva ñande rekove ha ñanepytyvõva jaiko porãve hag̃ua.

ÑAMOĨ chupe repuʼãha peteĩ pyharevépe, remyendy pe lús ha rejeprepara reho hag̃ua rembaʼapo. Reiporu porãségui ne tiémpo regueraha peteĩ lívro térã rrevísta relee hag̃ua rehokuévo kolektívope. Ha resẽ mboyve reʼu peteĩ antiviótiko pe doktór omeʼẽvaʼekue ndéve ahyʼo rasýpe g̃uarã. Rehechakuaápa, neʼĩra gueteri ni reñepyrũ porã upe ára ha reiporúma heta mbaʼe ojapo térã opillavaʼekue ambue tapicha, ha nepytyvõva reiko porãve hag̃ua.

Michael Faraday Peteĩ físiko Gran Bretañaygua, onase 1791-pe. Haʼe ojapo pe motor ha generador eléctrico. Upéicha rupi koʼág̃a ñande jaiporu pe elektrisida.

Tsʼai Lun Ombaʼapovaʼekue kórte imperiál Chínape, haʼe opillavaʼekue mbaʼéichapa ikatu ojejapo porãve pe kuatia áño 105-pe. Ha upe guive koʼãva ojejapo pyaʼeve.

Johannes Gutenberg Haʼe Alemaniaygua, ha áño 1450 rupi ojapo pe prensa móvil, upéicha rupi koʼã tiémpope iñasãi opárupi umi lívro ha rrevísta ha jaikuaa hetaiterei mbaʼe.

Alexander Fleming Ko investigadór Escociaygua áño 1928-pe opilla peteĩ antiviótiko ombohérava penicilina. Upe guive ko múndo tuichakuére ojeporu antiviótiko oñepohano hag̃ua umi infeksión.

Añetehápe ikatu jaiko porãve ha jahupyty hetaiterei mbaʼe porã umi kuimbaʼe ha kuña ikatupyrýva ñanepytyvõ rupi.

Péro oĩ peteĩ kuimbaʼe mombyry ohasáva koʼãvape, jepeve ndojapói peteĩ mbaʼe guasu umi sientífikope g̃uarã, ni ndahaʼéi ku ipláta hetáva ni iñimportantetereíva upérõ guare. Upéicharamo jepe oheja opavave yvypórape peteĩ marandu ñanembopyʼaguapy ha ñanemombaretéva. Ha jepeve ojapóma 2.000 áño potaite omano hague, umi mbaʼe omboʼevaʼekue opoko gueteri umi hénte korasõre oikóvare ko múndo tuichakuére. Upévare jaʼekuaa pe kuimbaʼe okambia hague ko múndo.

Mávarepa ñañeʼẽhína? Ko kuimbaʼe ningo Jesucristo, ha umi artíkulo oúvape ñahesaʼỹijóta mbaʼépa haʼe omboʼevaʼekue ha mbaʼéichapa umíva ñanepytyvõkuaa.