Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jaikuaave hag̃ua

Jaikuaave hag̃ua

Jaikuaave hag̃ua

Mbaʼérepa Jesús heʼivaʼekue: ‘Ndaipóri omoĩva víno ojejapo ramóva mbaʼyru tujápe’?

▪ Ymave ningo umi víno oñeñongatuvaʼekue peteĩ mbaʼyrúpe, ojejapóva kavara térã ovecha pirégui (Josué 9:13). Mbaʼéichapa ojejapovaʼekue koʼã mbaʼyru? Ojejuka rire peteĩ mymba, oñeñakãʼo ha ojekupyʼo. Upe rire ojepireʼopaite ha oñeñatende ani hag̃ua oñembokua. Ojekurti rire pe mymba pire oñembovyvypaite, péro ojeheja peteĩva umi kuára ijururã, tahaʼe ijajurakuégui térã ikupykuégui. Upe kuárarupi ojekarga víno, y térã ambue mbaʼe; ha oñemboty hag̃ua katu ojeporu peteĩ tapón térã oñeñapytĩ hatã porã.

Tiémpo rire ko mbaʼyru ituja ohóvo ha hatã, upévare ndoikovéima oñemoĩ hag̃ua ipype víno pyahu. Mbaʼérepa? Pe víno pyahu ningo ofermenta ohóvo ha ikatu ombokapu pe mbaʼyru tuja. Péro umi mbaʼyru pyahu ojepysove ha upévare ikatu oñeñongatu ipype pe víno pyahu, ha ohasávo pe tiémpo pe mbaʼyru ndokapúi. Upéicha rupi Jesús heʼivaʼekue: ‘Ndaipóri omoĩva víno ojejapo ramóva mbaʼyru tujápe. Omoĩramo katu, pe mbaʼyru okapúta ha oñehundíta, ha pe víno oñehẽmbaitéta. Pe víno ojejapo ramóva oñemoĩvaʼerã mbaʼyru pyahúpe’ (Lucas 5:37, 38).

Mávapa umi ‘kuimbaʼe oporojukáva’ oĩva lívro de Héchospe?

Peteĩ jey oikókuri guyryry Jerusalén témplope, pe komandánte militár ojagarra apóstol Páblope oimoʼãgui haʼe omoakãha umi ‘cuatro mil kuimbaʼe oporojukávape’ (Hechos 21:30-38). Mbaʼépa ojeʼe koʼã kuimbaʼe oporojukávare?

Pe ñeʼẽ ‘kuimbaʼe oporojukáva’ latínpe ojeʼe sicarii ha heʼise “oiporúva puñál mbyky” (sica, latínpe). Peteĩ istoriadór síglo primeropegua hérava Flavio Josefo heʼi koʼã sicario haʼeha una partída hudío ndaijaʼéiva pe goviérno Romayguáre, ha polítika rehehápe oporojukáva.

Josefo heʼi koʼã kuimbaʼe “pyʼỹinte ojuka hague hapichápe pe távape arakue jave. Ha umi aretépe katu oaprovecha hikuái oike hag̃ua umi hénte aty paʼũme, ha ijaokuápe oñongatu peteĩ puñál michĩva oikutu hag̃ua iñenemigokuérape”. Upe rire haʼekuérama katu la ombyasy guaʼúva avei ponóike ojepilla. Josefo heʼi avei umi kuimbaʼe oporojukáva omotenonde hague umi hudíope opuʼãrõ guare Roma goviérno kóntrape, áño 66 ha 70 rupi. Oiméne upévare pe komandánte militár ohundise katuete koʼã kuimbaʼépe ha ojagarrase upe omoakãvape chupekuéra.

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 30]

Mbaʼyru tuja

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 30]

Peteĩ sicario raʼanga