Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Peteĩ Biblia oĩva ñane ñeʼẽtépe

Peteĩ Biblia oĩva ñane ñeʼẽtépe

HETA hénte ohechakuaa tekotevẽha la Biblia oĩ iñeʼẽtépe. Por ehémplo peteĩ profesór hérava Alan Duthie ohai ilívrope: “Jahechakuaáramo la Biblia orekoha Ñandejára mensáhe yvyporakuérape g̃uarã, [...] ha jagueroviáramo pe rrelihión ikatuha ñanepytyvõ ñande rekovépe, upéicharõ jahechakuaáta tekotevẽha la Biblia oiporu peteĩ idióma isensíllova ha opavave ikatúva ontende” (Bible Translations: And How to Choose Between Them).

Umi ohayhúva la Biblia opensa avei upéicha. Haʼekuéra oguerovia ko téxtope heʼíva: “Opa mbaʼe oĩva Ñandejára Ñeʼẽme ojehai ijespíritu rupive. Ha ideprovécho ñaporomboʼe, ñañemoñeʼẽ, japorokorrehi, ha ñaporohekomboʼe hag̃ua hekoitépe” (2 Timoteo 3:16). La Biblia ndahaʼéi ni mbaʼevéicharõ peteĩ lívro tuja oñeʼẽva rrelihiónrente. Upéva rangue “oikove ha ipoderosoiterei”, omeʼẽ konsého ñanepytyvõva ñasolusiona hag̃ua umi provléma jahasáva ára ha ára (Hebreos 4:12). Péro ikatu hag̃uáicha ideprovécho umi konsého oĩva pype, la Biblia oĩ vaʼerã peteĩ idióma ontendévape umi hénte. Upévare pe párte oñehenóiva “Nuevo Testamento” ndojehaíri vaʼekue griégo klásikope, pe idióma oñeʼẽ vaʼekue umi filósofo, por ehémplo Platón. Upéva rangue la Biblia ojeskrivi griégo koinéme, upéva haʼe vaʼekue pe idióma oñeʼẽva umi hénte komún. Jahechakuaa  upéicharõ la Biblia ojeskrivi hague ikatu hag̃uáicha entéro tapicha olee ha ontende.

Upévare heta hénte oñemoĩ otradusi la Biblia diferénte idiómape, ha añetehápe umi traduksión ideprovechoiterei. Upéicha rupi haimete opavave lénto ko múndo tuichakuére ikatu oreko la Biblia iñeʼẽtépe. Péro ñambyasýramo jepe oĩ heta Biblia ndojetradusiporãiva, por ehémplo oĩ heta mbaʼe noñemoĩriva griégope heʼi haguéicha. Avei umi palávra ojeporúva koʼãichagua traduksiónpe ojoavypa ha oĩ otradusíva okonveniháichante chupekuéra. Upéicha rupi umi oleéva koʼãichagua Biblia oñekonfundipa ha nontendéi mbaʼépa añetehápe omboʼe la Biblia umi omano vaʼekuére, ñane álma rehe ha Ñandejára rérare.

Upévare umi ohayhúva la Biblia ovyʼaiterei orresivi haguére ko rregálo ijojahaʼỹva: Ñandejára Ñeʼẽ Mateo - Apocalipsis guaraníme. Umi testígo de Jehová opresenta ko Biblia el 20 de septiembre de 2013. Ko Bíbliape ndaipóri ni peteĩ enseñánsa japu ha ojetradusi umi idióma orihinálpe oĩ hagueichaite. Upéicha rupi ñanepytyvõ ñantende hag̃ua hekoitépe pe mensáhe oúva Ñandejáragui. Ymave umi oleeséva la Biblia ontendémante vaʼerã umi idióma griégo, evréo térã araméo. Péro, ¿mávapa ojapo ko tembiapo iporãitéva?

Umi traduktór ombotuicháva Ñandejárape

Jepe Traducción del Nuevo Mundo oñepresenta ramoite guaraníme, oĩma vaʼekue ingléspe áño 1950 guive. Upe áñope Watch Tower Bible and Tract Society opresenta vaʼekue ko Biblia ingléspe (ko sosieda hetaiterei tiémporema ojapo umi puvlikasión omyesakãva la Biblia). Peteĩ mbaʼe opavave ohecharamóva upe Bíbliagui haʼe vaʼekue itítulo, ko Bíbliape noñemoĩri “Nuevo Testamento”, síno oñehenói Escrituras Griegas Cristianas. La Atalaya 1 de febrero de 1951 heʼi: “Umi kuimbaʼe oĩva pe komite de traduksiónpe heʼi ndoipotaiha ojekuaa herakuéra, ni oikove aja ni omano rire. Ko traduksión ojejapo oñembotuicha hag̃ua Ñandejára añetegua réra”.

Upéi áño 1961-pe oñepresenta ingléspe la Biblia kompletoite: Traducción del Nuevo Mundo de las Santas Escrituras. Jepe noñemombeʼúi máva mávapa la otradusi vaʼekue ko Biblia, avave ndaikatúi heʼi haʼekuéra nomombaʼeiha Ñandejárape ni ndohayhuiha chupe. Pe edisión osẽ vaʼekue áño 1984-pe heʼi peteĩ párte héravape Ñepyrũmby: “Jatradusi Ñandejára Ñeʼẽ heʼise ñambohasaha ótro idiómape umi mbaʼe opensáva ha heʼíva Ñandejára Jehová. [...] Umi otradusi  vaʼekue ko Biblia ohayhu Ijapoharépe ha okyhyje chugui. Haʼekuéra ohechakuaa orekoha peteĩ rresponsavilida tuichaitereíva Ñandejára renondépe: oñehaʼãmbaite vaʼerã otradusi hekoitépe Ñandejára pensamiénto ha pe mensáhe oúva chugui”.

Upe heʼi vaʼekuére hikuái jahechakuaa umi otradusi vaʼekue pe Biblia ingléspe ojapose hague hekoitépe hembiapo, péro, ¿ikatupyrýpa hikuái ojapo hag̃ua upéva? Upe traduksiónpe ningo noñemoĩri umi traduktór réra ni umi estúdio orekóva hikuái. Upévare oĩ vaʼekue profesór okopíva upe Bíbliare ha heʼíva ndovaléi ha oñemboyke vaʼerãha, pórke umi otradusíva ndaikatupyrýi ojapo hag̃ua upe tembiapo. Péro naentéroi opensa upéicha, por ehémplo peteĩ profesór hérava Alan S. Duthie ohai vaʼekue ko mbaʼe: “¿Mbaʼépa ñanepytyvõta japilla hag̃ua oĩ porãpa peteĩ traduksión de la Biblia? ¿Jaikuaáramo mávapa otradusi? Nahániri. Japilla hag̃ua oĩ porãpa jaleémante vaʼerã pe traduksión”. *

Oĩ hetaiterei hénte olee ha ohesaʼỹijómava pe Traducción del Nuevo Mundo. Koʼág̃a g̃uarã ojetradusíma kompletoite térã peteĩ párte 116 idiómape, ha oñeimprimíma 180.640.970 rupi. Koʼág̃a jahechamíta mbaʼe iporãvapa otopa pype umi oleéva ko Biblia.

Peteĩ traduksión omomarangatúva Ñandejára réra

Mateo 6:9-pe jajuhu Jesús omboʼe hague idisipulokuérape oñemboʼe hag̃ua kóicha: “Ore Ru reiméva yvágape, toñemomarangatu nde réra”. Péro ¿mbaʼe térapa oñemomarangatu vaʼerã? Heta Bíbliape noñemoĩri ñande Apohare Ipuʼakapáva réra ha ivése oñemoĩ umi título: “Ñandejára”, térã “Señór” ỹrõ “Tupã”. Péro Ñandejára réra Jehová, oĩ vaʼerã katuete la Bíbliape. ¿Mbaʼérepa? Ojehaírõ guare umi Evréo Kuatiañeʼẽ, Ñandejára réra oĩ vaʼekue pype haimete siete mil vése (Éxodo 3:15; Salmo 83:18). Upéi ohasávo pe tiémpo ndojeporuvéi Ñandejára réra umi hudío heʼígui ndovaleiha ojeporu. Omano rire umi apóstol, pe kongregasión kristiánape oñepyrũ ojeguerovia avei ko japu (embojoja Hechos 20:29, 30 ha 1 Timoteo 4:1 rehe). Upéicha rupi umi okopia vaʼekue Griégo Kuatiañeʼẽ ndoiporuvéi Ñandejára réra ha omoĩntema ivése Kýrios térã Theós, heʼiséva “Señór” ha “Ñandejára”.

Pe Traducción del Nuevo Múndope katu ojejapo peteĩ mbaʼe iporãitereíva: oñemoĩ jey Ñandejára  réra, Jehová, Griégo Kuatiañeʼẽme 237 lugárpe. Umi traduktór ndojapói upéva oñantohágui rei chupekuéra, síno upe mboyve heta ostudia ha ojeporeka informasiónre. Por ehémplo, Lucas 4:18-pe Jesús olee kuri Isaías 61:1 heʼíva, ha upépe Isaías * oiporu pe téra Jehová. Upévare Ñandejára Ñeʼẽ Mateo - Apocalipsis, otradusi Lucas 4:18 kóicha: “Jehová espíritu oĩ che ári, haʼe cheporavo amombeʼu hag̃ua marandu porã imboriahúvape”.

Umi oleéva ko Biblia ohechávo Ñandejára réra koʼã versíkulope, ohechakuaáta idiferenteha ojuehegui Ñandejára Jehová ha Itaʼýra peteĩete Jesucristo. Heta Bíbliape avei oñemoĩ Mateo 22:44-pe: “Che Ruvicha heʼi che Ruvichápe”. Péro péicha ndajapillái mávarepa oñeñeʼẽ. Ko versíkulope Jesús imanduʼa Salmo 110:1 heʼívare, ha pe sálmope oĩ Ñandejára réra Jehová. Upévare Ñandejára Ñeʼẽ Mateo - Apocalipsis heʼi kóicha Mateo 22:44-pe: “Jehová heʼi che Ruvichápe: ‘Eguapy che deréchape amoĩmba peve nde py guýpe ne enemigokuéra’”. Añetehápe iñimportanteterei jahechakuaa Ñandejára Jehová ha Itaʼýra Jesús, idiferenteha ojuehegui. Ha upéva tekotevẽterei ñantende porã, ndahaʼéi ñañembovale hag̃ua, síno jajesalva hag̃ua. Hechos 2:21-pe heʼi voi: “Opavave ohenóiva Jehová réra ojesalváta” (Marcos 13:32; Juan 8:17, 18; 14:28).

Oĩ hekoitépe ha hesakã porã

Traducción del Nuevo Mundo ojetradusi umi idióma orihinálpe oĩ hagueichaite ha upévare ikatu jajerovia hese. Ojetradusírõ guare ingléspe ojeporu pe Biblia oĩva griégope Westcott ha Hort ojapo vaʼekue. Heta oñembaʼapo ojetradusi hag̃ua pe griégo heʼihaichaite, avei ojeporu umi palávra ndahasýiva oñentende hag̃ua ha igústova jalee. Upéicha rupi ikatu oñentende mbaʼéichapa oñeʼẽ ha opensa vaʼekue umi ohai ypy vaʼekue la Biblia, ha hesakã porãve ñandéve hetaiterei mbaʼe iñimportánteva oĩva Ñandejára Ñeʼẽme.

Por ehémplo, Romanos 13:1-pe heʼi: “Opavave oñemoĩ vaʼerã mburuvichakuéra poguýpe”, térã umi governánte poguýpe. Oñeʼẽvo koʼã autoridáre oĩ Biblia heʼíva: “Ndaipóri mburuvicha ouʼỹva Tupãgui”, térã “Ndaipóri ningo tetã ruvicha ni mburuvichakuéra ouʼỹva ñande Ruetégui” (Jesucristo Marandu Porã; Ñande Ruete Ñeʼẽ Biblia). Upévare oĩ heta mburuvicha mbaretépe omanda ha otrata vaíva hetãyguakuérape, ha oiporu koʼã Biblia heʼíva, heʼi hag̃ua Ñandejára oipytyvõha chupekuéra. Péro Traducción del Nuevo Mundo oñehaʼã rupi akóinte otradusi hekoitépe, ko pártepe heʼi kóicha: “Opavave oñemoĩ vaʼerã mburuvichakuéra poguýpe, umi mburuvicha oĩgui  Ñandejára opermiti rupínte”. * Péicha oñentende porã Ñandejára ndoiporavoiha umi governantekuérape, síno opermitínte chupekuéra omanda (tahaʼe haʼéva pe puésto orekóva hikuái). Péro ni mbaʼevéicharõ ndaikatúi omandave Ñandejáragui.

Traducción del Nuevo Mundo oñehaʼãmbaite otradusi hekoitépe umi verbo oĩva griégope. Heta idiómape umi verbo ohechauka peteĩ mbaʼe ojejapoha tiempo pasado, presente o futúrope. Péro griégope oĩ verbo ohechaukáva peteĩ mbaʼe ojejapóramo kontinuadoite. Por ehémplo, ñapensami Jesús heʼi vaʼekuére Mateo 6:33-pe, upépe haʼe heʼi ñamotenonde vaʼerãha Ñandejára Rréino, ha griégope pe verbo “pemotenonde” heʼise akóinte jasegi vaʼerãha jajapo upéva. Upéicha rupi oñentende porã hag̃ua mbaʼépa Jesús oipota jajapo, Ñandejára Ñeʼẽ Mateo - Apocalípsispe ojetradusi ko téxto kóicha: “Pemotenonde meméke Ñandejára Rréino ha ihustísia, ha opa koʼã mbaʼe oñemeʼẽta avei peẽme”. Avei Mateo 7:7-pe oñemoĩ “Pesegi pejerure, ha oñemeʼẽta peẽme; peheka meme, ha petopáta; pesegi pembota pe okẽ, ha ojavríta peẽme” (ehecha avei Romanos 1:32; 6:2; Gálatas 5:15).

Ñandejára Ñeʼẽ Mateo - Apocalípsispe oñeñehaʼãmbaite ojetradusi peteĩchante entéro lugárpe umi palávra iñimportantevéva. Por ehémplo pe palávra griéga “hades” ojetradusi “sepultúra” opa hendápe, péro oĩ Biblia omoĩva koʼã pártepe: “añaretã” térã “infiérno”. Upéicharõ, umi oleéva Ñandejára Ñeʼẽ Mateo - Apocalipsis ohechakuaáta mbaʼépa añetehápe omboʼe la Biblia umi omanóvare (Mateo 11:23; Hechos 2:27; Apocalipsis 20:13).

Entéro persóna ikatu oreko Ñandejára ñeʼẽ

Ajépa javyʼaite oñepresenta haguére ko Biblia guaraníme. Péro koʼýte javyʼa ndopamoʼãi haguére upépente, síno ojehecháma hína oñekotevẽva ikatu hag̃uáicha koʼẽrõite jarekóma la Biblia kompletoite guaraníme. Péro, ¿ikatúpa jaguerovia upe Biblia guaraníme ojetradusitaha hekoitépe ingléspe ojejapo hagueichaite?

Katuete ikatu. Upearã pe Sociedad Watch Tower ohechapaite oñekotevẽva ojetradusi hag̃ua la Biblia. Upévare odesidi hikuái iporãha upe tembiapo ojejapo por grúpo. Upéicha rupi ko múndo tuichakuére oĩ heta ekípo otradusíva la Biblia. Ha Brooklyn, Nueva Yórkpe oĩ peteĩ departaménto hérava Servicios de Traducción, kóva oipytyvõ umi ekípo otradusívape la Biblia ha ombohovái umi mbaʼe oikuaaséva hikuái. Avei haʼekuéra oñatende ani hag̃ua ojoavy entéro umi Biblia otradusíva pe Sociedad Watch Tower. Ojejapo avei umi prográma de komputadóra tuichaiterei oipytyvõva umi traduktorkuérape. Koʼã prográma ohechauka mbaʼéichapa ojetradusi ingléspe káda palávra oĩva evréo ha griégope. Upéva rupive umi traduktór ikatu ohecha mbaʼéichapa otradusikuaa koʼã palávra guaraníme, térã ótro idiómape. Péva ndeʼiséi umi komputadóra ojapopaha la oñekotevẽva, umi traduktór heta ombaʼapo vaʼerã avei. Péro koʼã prográma rupive ojehupyty peteĩ mbaʼe oñehaʼãva ojapo entéro ekípo otradusíva la Biblia: ojetradusi hekoitépe Ñandejára Ñeʼẽ, ingléspe ojejapo hagueichaite.

Opa koʼã mbaʼe ojejapo vaʼekue tuichaiterei oipytyvõ osẽ porã hag̃ua ko Biblia. Nde avei rehechakuaáta upéva releévo Ñandejára Ñeʼẽ Mateo - Apocalipsis. Romokyreʼỹ rejerure hag̃ua umi testígo de Jehovápe peteĩ nembaʼerã. Katuete remombaʼetereíta umi mbaʼe neporãmba jepéva orekóva ko Biblia. Por ehémplo: oiporu umi létra ndahasyietéva ojelee hag̃ua. Káda páhinape oreko titulíllo nepytyvõtava retopa pyaʼeve hag̃ua umi téxto ojeporuvéva, oreko avei mápa ideprovechoitereítava ndéve, ha peteĩ párte hérava Informasión Oĩvéva, oñemyesakãhápe hetave informasión ideprovéchotava. Péro pe iñimportantevéva hína, ikatu rejerovia ko Bíbliape oĩha hekoitépe Ñandejára mensáhe, hesakã porãva ha opokóva ñane korasõre; pórke oĩ ñane ñeʼẽtépe.

^ párr. 9 Pe New American Standard Bible, osẽ vaʼekue 1971-pe heʼi avei itápare: “Ore roguerovia Ñandejára Ñeʼẽ oñemombaʼe vaʼerãha umi mbaʼe heʼívare pype, ha ndahaʼéi upe otradusi vaʼekuére. Upévare noromoĩri ni peteĩ profesór ni estudióso réra ojekuaa hag̃ua mávapa otradusi ko Biblia”.

^ párr. 13 Añetehápe ojeporu vaʼekue pe Septuaginta Griega oñemoĩ hag̃ua Nuevo Testaméntope versíkulo oñenohẽva Evréo Kuatiañeʼẽgui. Oĩ heta kópia pe Septuagíntagui ndorekóiva Ñandejára réra, upévare oĩ heta heʼíva noñemoĩri vaʼerãha upe téra Griégo Kuatiañeʼẽme. Upéicharõ jepe, umi kópia itujavéva pe Septuagíntagui oreko pe téra Jehová evréope ojehai haguéicha. Upéva ohechauka porã oñemoĩ vaʼerãha Ñandejára réra Griégo Kuatiañeʼẽme.

^ párr. 17 Ehecha A Manual Greek Lexicon of the New Testament, ojapóva G. Abbott-Smith, ha A Greek-English Lexicon ojapóva Liddell ha Scott. Koʼãva ha ambue lívro iñimportánteva heʼi pe palávra griéga heʼiseha “oñemoĩ hendápe, oñemoĩ pe lugárpe”.