Yì hosọ lẹ ji

Yì todowhinnu hosọ lẹ tọn ji

Kiklo Jehovah Tọn Yin Dinmamọdona

Kiklo Jehovah Tọn Yin Dinmamọdona

Kiklo Jehovah Tọn Yin Dinmamọdona

“Kiklo wẹ OKLUNỌ, bọ yè [dona] nọ pà susu tlala; podọ kiklo etọn yin dinmamọdona.”—PSALM 145:3.

1, 2. Gbẹtọ nankọ wẹ Davidi yin, podọ pọndohlan tẹwẹ e tindo gando ede go to kọndopọmẹ hẹ Jiwheyẹwhe?

 MẸHE pà ohàn Psalm 145 tọn yin dopo to sunnu he diyin taun to whenuho mẹ lẹ mẹ. Taidi jọja de, e hoavùn hẹ awhànfuntọ gángánsu de bo hù i. Podọ to whenuena e lẹzun ahọlu awhànfuntọ de, psalm-kantọ ehe gbawhàn kẹntọ susugege tọn. Davidi wẹ e nọ yin, podọ ewọ wẹ yin ahọlu awetọ Islaeli hohowhenu tọn. Yindidi Davidi tọn gbọṣi aimẹ to okú etọn godo, enẹ zọ́n bọ mẹsusu tlẹ do yọ́n nude gando ewọ go to egbehe.

2 Mahopọnna nuhe Davidi wadotana lẹpo, e tindo gbigbọ whiwhẹ tọn. E jihàn dogbọn Jehovah dali dọmọ: “Whenuena yẹn lẹn olọn towe lẹ pọ́n, azọ́n alọviyẹyẹ towe tọn lẹ, osun po sunwhlẹvu lẹ po he hiẹ ko zẹ̀ali dai na; etẹwẹ gbẹtọ, bọ hiẹ do to nuflin jẹ e go? Podọ ovi gbẹtọ tọn, bọ hiẹ do to didla ẹ pọ́n?” (Psalm 8:3, 4) Kakati nado lẹn ede di huhlọnnọ de, Jehovah wẹ Davidi na pipà whlẹngán tọn sọn alọ kẹntọ etọn lẹpo tọn mẹ hlan bosọ dọ gando Jiwheyẹwhe go dọmọ: “Hiẹ ko na awọ̀yinu whlẹngán towe tọn mi ga: jijọ dẹẹdẹ towe ko hẹn mi zun daho.” (2 Samuẹli 22:1, 2, 36) Jehovah nọ do jijọ dẹẹdẹ kavi whiwhẹ tọn hia to lẹblanu didohia ylandonọ lẹ mẹ, podọ Davidi do pinpẹn-nutọn hia na nukundagbe majẹhẹ Jiwheyẹwhe tọn.

‘Yẹn Na Jlayinna Jiwheyẹwhe Ahọlu’

3. (a) Pọndohlan tẹwẹ Davidi tindo gando ahọlududu do Islaeli ji go? (b) Obá tẹ mẹ wẹ Davidi jlo nado pà Jehovah jẹ?

3 Dile Davidi tlẹ yin ahọlu dide Jiwheyẹwhe tọn de, e pọ́n Jehovah hlan di Ahọlu daho hugan Islaeli tọn. Davidi dọmọ: “Towe wẹ ahọludu, OKLUNỌ E, hiẹ wẹ yè sọ zedaga di ota to popo ji.” (1 Otannugbo lẹ 29:11) Lehe Davidi na sisi Jiwheyẹwhe di Gandutọ do sọ! E jihàn dọmọ: “Ahọlu E, Jiwheyẹwhe ṣie, yẹn na jlayinna we; yẹn nasọ nọ dona oyín towe kakadoidoi. Egbesọ wẹ yẹn na nọ dona we; yẹn nasọ to oyín towe pà kakadoidoi.” (Psalm 145:1, 2) Ojlo Davidi tọn wẹ nado nọ pà Jehovah Jiwheyẹwhe to azán lẹpo gbè podọ kakadoidoi.

4. Alọsọakọ́n lalo tọn tẹlẹ wẹ Psalm 145 hùngona?

4 Psalm 145 yin gblọndo he họnwun de na alọsọakọ́n Satani tọn dọ Jiwheyẹwhe yin gandutọ ṣejannabinọ de he ma nọ na mẹdekannujẹ nudida etọn lẹ. (Gẹnẹsisi 3:1-5) Psalm ehe sọ hùngona lalo Satani tọn dọ mẹhe setonuna Jiwheyẹwhe lẹ nọ wàmọ na ale ṣejannabi tọn wutu, e mayin na yé yiwanna Jiwheyẹwhe gba. (Job 1:9-11; 2:4, 5) Taidi Davidi, Klistiani nugbo egbehe tọn lẹ to awuwlena gblọndo de hlan whẹsadokọnamẹ lalo Lẹgba tọn lẹ. Yé yọ́n pinpẹn todido ogbẹ̀ madopodo to gandudu Ahọluduta lọ tọn glọ tọn na yé jlo nado pà Jehovah kakadoidoi wutu. Todin, livi susu gbẹtọ lẹ tọn ko jẹ ehe wà ji gbọn yise yiyizan to avọ́sinsan ofligọ Jesu tọn mẹ dali podọ gbọn tonusise yíyí do sẹ̀n Jehovah sọn owanyi mẹ di sinsẹ̀ntọ klandowiwe etọn he ko yí baptẹm lẹ dali.—Lomunu lẹ 5:8; 1 Johanu 5:3.

5, 6. Dotẹnmẹ tẹlẹ wẹ hundote nado dona Jehovah bosọ pà ẹ?

5 Lẹnnupọndo dotẹnmẹ susu he hundote na mí taidi devizọnwatọ Jehovah tọn lẹ nado dona ẹn bo pà ẹ lẹ ji. Mí sọgan wàmọ to odẹ̀ mẹ to whenuena mí hia nude to Ohó etọn, Biblu mẹ bọ e whàn mí sisosiso. Mí sọgan sọ pà ẹ bo dopẹna ẹn to whenuena mí yin whinwhàn gbọn aliho he mẹ Jiwheyẹwhe nọ yinuwa hẹ omẹ etọn lẹ te dali kavi to whenuena mí yin whinwhàn gbọn nudida jiawu etọn tangan de dali. Mí sọ nọ dona Jehovah Jiwheyẹwhe to whenuena mí dọhodo lẹndai etọn lẹ ji hẹ yisenọ hatọ lẹ to opli agun tọn lẹ ji kavi to hodọdopọ hẹ ode awetọ mítọn lẹ mẹ whenu. Na nugbo tọn, “azọ́n dagbe” he yin wiwà do ota Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn mẹ lẹpo wẹ nọ hẹn pipà wá na Jehovah.—Matiu 5:16.

6 Apajlẹ azọ́n dagbe mọnkọtọn lẹ tọn to agọe bẹ nọtẹn sinsẹ̀n-bibasi tọn lẹ gbigbá gbọn omẹ Jehovah tọn lẹ he tin to otò he jẹhẹ́n lẹ mẹ dali hẹn. Suhugan ehe tọn yin bibasi po alọgọ akuẹ tọn po sọn yisenọ hatọ mítọn he tin to otò devo mẹ lẹ dè. Klistiani delẹ ko gọalọ gbọn yedelẹ zizejo dali nado yì otò mọnkọtọn lẹ mẹ nado tindo mahẹ to Plitẹnhọ Ahọluduta tọn lẹ gbigbá mẹ. Podọ dehe yin titengbe hugan to azọ́n dagbe lọ lẹpo mẹ wẹ nado pà Jehovah gbọn yẹwheho wẹndagbe Ahọluduta lọ tọn didọ dali. (Matiu 24:14) Dile wefọ delẹ dohia to Psalm 145 mẹ do, Davidi do pinpẹn-nutọn hia na gandudu Jiwheyẹwhe tọn bo ze gandudu Etọn daga. (Psalm 145:11, 12) Be hiẹ nọ do pinpẹn-nutọn mọnkọtọn hia na aliho owanyinọ he mẹ Jiwheyẹwhe to gandu te ya? Podọ be hiẹ nọ dọhona mẹdevo lẹ dogbọn Ahọluduta etọn dali to gbesisọmẹ ya?

Apajlẹ Kiklo-Yinyin Jiwheyẹwhe Tọn Lẹ

7. Na whẹwhinwhẹ́n titengbe he wutu Jehovah dona nọ yin pipà.

7 Psalm 145:3 na whẹwhinwhẹ́n titengbe de he wutu Jehovah dona nọ yin pipà. Davidi jihàn dọmọ: “Kiklo wẹ OKLUNỌ, bọ yè [dona] nọ pà susu tlala; podọ kiklo etọn yin dinmamọdona.” Kiklo-yinyin Jehovah tọn ma tindo dogbó. E ma sọgan yin dodinna, yin nukunnumọjẹemẹ, kavi yin jijlẹ gbọn gbẹtọvi lẹ dali to gigọ́mẹ gba. Ṣigba na jide tọn, mí sọgan mọaleyi bẹsọn din gbọn dogbigbapọnna apajlẹ kiklo-yinyin dinmamọdona Jehovah tọn lẹ dali.

8. Etẹwẹ wẹkẹ lọ dehia gando kiklo-yinyin po huhlọn Jehovah tọn po go?

8 Tẹnpọn nado flin ojlẹ de whenuena hiẹ dẹn do hinhọ́n tòhomẹ tọn bo pọ́n agahomẹ to zánmẹ whenuena aslọ depope matin to aga. Be sunwhlẹvu wọ̀bliba he a mọ to agahomẹ to zinvlu mẹ lẹ ma hẹn awuji we ya? Be hiẹ ma yin whinwhàn nado pà Jehovah na kiklo-yinyin etọn to nugonu olọn tọn enẹ lẹpo didá mẹ ya? Ṣigba, nuhe hiẹ mọ enẹ yin pẹvi tiuntiun de poun to sunwhlẹvu madosọha he tin to bẹplidopọ sunwhlẹvu lẹ tọn he aigba yin apadewhe etọn mẹ. To yidogọmẹ, e yin sọha-yina dọ nuhe hugan livi donu kanweko bẹplidopọ sunwhlẹvu lẹ tọn wẹ tin, bọ atọ̀n poun to yé mẹ wẹ sọgan yin mimọ matin alọgọ zomọ numọdohlan olá tọn. Na nugbo tọn, sunwhlẹvu madosọha lẹ po bẹplidopọ sunwhlẹvu lẹ tọn po he wleawuna wẹkẹ gblagada ehe yin kunnudenu de na huhlọn Jehovah tọn po kiklo-yinyin dinmamọdona etọn tọn po.—Isaia 40:26.

9, 10. (a) Adà kiklo-yinyin Jehovah tọn tẹlẹ wẹ ko yin didohia to kọndopọmẹ hẹ Jesu Klisti? (b) Nawẹ fọnsọnku Jesu tọn dona yinuwado yise mítọn ji gbọn?

9 Mì gbọ mí ni gbadopọnna adà kiklo-yinyin Jehovah tọn devo lẹ—yèdọ dehe gando Jesu Klisti go. Kiklo-yinyin Jiwheyẹwhe tọn yin didohia to Visunnu etọn didá mẹ podọ to yíyí ì zan na owhe madosọha lẹ taidi “azọ́nwatọgan” Etọn mẹ. (Howhinwhẹn lẹ 8:22-31) Kiklo-yinyin owanyi Jehovah tọn tọn yin didohia to whenuena e ze Visunnu dopo akàn etọn jo taidi avọ́sinsan ofligọ tọn de na gbẹtọvi lẹ. (Matiu 20:28; Johanu 3:16; 1 Johanu 2:1, 2) Podọ agbasa gbigbọnọ gigonọ po jọmaku tọn po he Jehovah wleawu etọn na Jesu to fọnsọnku etọn whenu tlẹ hugan nuhe mí sọgan mọnukunnujẹemẹ.—1 Pita 3:18.

10 Fọnsọnku Jesu tọn bẹ adà jiawu kiklo-yinyin dinmamọdona Jehovah tọn susu hẹn. Matin ayihaawe, Jiwheyẹwhe hẹn Jesu nado flin azọ́n nudida lẹ tọn, yèdọ nudida mayinukundomọ po yinukundomọ lẹ po tọn. (Kọlọsinu lẹ 1:15, 16) Ehelẹ bẹ nudida gbigbọnọ devo lẹ, wẹkẹ lọ, aigba mítọn, po nudida gbẹ̀te he tin to aigba ji lẹpo po hẹn. Gbọnvona dọ e hẹn oyọnẹn Visunnu etọn tọn gọwá gando whenuho ogbẹ̀ olọn mẹ tọn po aigba ji tọn etọn po go, Jehovah sọ hẹn ẹn nado flin numimọ he e tindo to aigba ji di gbẹtọvi pipé de ga. Mọwẹ, fọnsọnku Jesu tọn do kiklo-yinyin dinmamọdona Jehovah tọn hia. Humọ, nuyiwa huhlọnnọ enẹ hẹn mí deji dọ fọnsọnku mẹdevo lẹ tọn yọnbasi. E dona hẹn yise mítọn lodo dọ Jiwheyẹwhe sọgan hẹn livi susu oṣiọ he tin to oflin pipé etọn mẹ lẹ tọn gọwá ogbẹ̀.—Johanu 5:28, 29; Owalọ lẹ 17:31.

Azọ́n Jiawu lẹ po Nuyiwa Huhlọnnọ lẹ Po

11. Azọ́n huhlọnnọ Jehovah tọn tẹwẹ bẹjẹeji to Pẹntikọsti 33 W.M. tọn mẹ?

11 Sọn fọnsọnku Jesu tọn whenu gbọ́n, Jehovah ko sọ wà azọ́n huhlọnnọ he jiawu susu devo lẹ ga. (Psalm 40:5) To Pẹntikọsti 33 W.M., Jehovah hẹn akọta yọyọ de wá aimẹ, yèdọ “Islaeli Jiwheyẹwhe tọn,” he bẹ devi Klisti tọn he yin amisisadode gbọn gbigbọ wiwe dali lẹ hẹn. (Galatianu lẹ 6:16) To niyaniya mẹ, akọta gbigbọmẹ tọn yọyọ ehe gbloada gbọn aihọn whenẹnu tọn lẹpo mẹ. Mahopọnna atẹṣiṣi he hẹn Mẹylọhodotọklisti wá aimẹ to okú apọsteli Jesu tọn lẹ tọn godo, Jehovah zindonukọn nado to azọ́n jiawu lẹ wà nado hẹn lẹndai etọn di.

12. Kunnudenu tẹwẹ lẹdogbedevomẹ Biblu tọn do ogbè tangan aigba ji tọn lẹpo mẹ dohia?

12 Di apajlẹ, Biblu lọ blebu yin hihọ́-basina bo wá yin lilẹdogbedevomẹ do ogbè tangan aigba ji tọn lẹpo mẹ to egbehe. Lẹdogbedevomẹ Biblu tọn yin bibasi to ninọmẹ sinsinyẹn lẹ glọ podọ to owù okú tọn glọ sọn devi Satani tọn lẹ dè. Matin ayihaawe, lẹdogbedevomẹ Biblu tọn do nuhe hú ogbè voovo 2 000 mẹ ma sọgan ko yọnbasi gba eyin ehe ma yin ojlo Jehovah Jiwheyẹwhe, mẹhe kiklo-yinyin etọn yin dinmamọdona tọn!

13. Sọn 1914, nawẹ kiklo-yinyin Jehovah tọn ko yin didohia to kọndopọmẹ hẹ lẹndai Ahọluduta etọn tọn lẹ gbọn?

13 Kiklo-yinyin Jehovah tọn ko sọ yin didohia to kọndopọmẹ hẹ lẹndai Ahọluduta etọn tọn lẹ. Di dohia, to 1914, e ze Visunnu etọn, Jesu Klisti do ofìn ji di Ahọlu olọn tọn. To madẹnmẹ to enẹgodo, Jesu diọnukunsọ Satani po aovi etọn lẹ po. Yé yin yinyan sọn olọn mẹ bo yin ginglọn do lẹdo aigba ji tọn mẹ, fie yé na yin zizedlan odò mapote mẹ te to madẹnmẹ. (Osọhia 12:9-12; 20:1-3) Sọn whenẹnu gbọ́n, homẹkẹndido hodotọ yiamisisadode Jesu tọn lẹ ko jideji. Ṣigba, Jehovah ko gọalọna yé to ojlẹ tintin-tofi mayinukundomọ Klisti tọn ehe mẹ.—Matiu 24:3; Osọhia 12:17.

14. Azọ́n jiawu tẹwẹ Jehovah wà to 1919, podọ etẹwẹ ehe wadotana?

14 To 1919, Jehovah sọ wà azọ́n jiawu devo he do kiklo-yinyin etọn hia. Hodotọ yiamisisadode Jesu tọn, he ko yin hinhẹn biọ ninọmẹ nudemayiwà gbigbọmẹ tọn mẹ lẹ yin tuntundote. (Osọhia 11:3-11) Sọn whenẹnu gbọ́n, mẹyiamisisadode lẹ ko to yẹwheho wẹndagbe Ahọluduta zedai olọn mẹ tọn dọ po zohunhun po. Mẹyiamisisadode devo lẹ ko yin bibẹpli nado hẹn sọha 144 000 lọ sọgbe. (Osọhia 14:1-3) Podọ gbọn hodotọ yiamisisadode Klisti tọn lẹ gblamẹ, Jehovah ze dodonu “aigba yọyọ de,” yèdọ ogbẹ́ gbẹtọvi dodonọ lẹ tọn de dai. (Osọhia 21:1) Ṣigba, etẹwẹ na jọ do “aigba yọyọ” lọ go to whenuena mẹyiamisisadode he yin nugbonọ lẹpo na ko yì olọn mẹ godo?

15. Azọ́n tẹ mẹ wẹ Klistiani yiamisisadode lẹ to tọ́ntlọ́ngbọ́n yin te, podọ po kọdetọn tẹlẹ po?

15 To 1935, zinjẹgbonu Glẹnsigbe 1er août po 15 août linlinnamẹwe ehe tọn po bẹ hosọ titengbe delẹ hẹn he dọhodo “gbẹtọ susugege,” he yin nùdego to Osọhia weta 7 mẹ lẹ ji. Klistiani yiamisisadode lẹ jẹ sinsẹ̀n-basitọ hatọ lẹ dín ji po zohunhun po sọn akọta lẹpo, hẹnnu lẹpo, gbẹtọ lẹpo, po ogbè lẹpo po mẹ nado wá kọnawudopọ hẹ yé. “Gbẹtọ susugege” ehe na lùn “nukunbibia daho” he ja lọ tọ́n po todido ogbẹ̀ mavọmavọ to Paladisi mẹ tọn po taidi hagbẹ tẹgbẹ “aigba yọyọ” lọ tọn lẹ. (Osọhia 7:9-14) Na azọ́n yẹwheho Ahọluduta lọ tọn didọ po mẹhẹnzun devi tọn po he Klistiani yiamisisadode lẹ yin tọ́ntlọ́ngbọ́n na lọ wutu, nuhe hú livi donu ṣidopo gbẹtọ lẹ tọn wẹ tindo todido lọ todin nado nọgbẹ̀ kakadoi to paladisi aigba ji tọn de mẹ. Mẹnu wẹ dona yin pipà na jideji mọnkọtọn mahopọnna agọjẹdomẹ Satani po aihọn gblezọn etọn po tọn? (1 Johanu 5:19) Jehovah dopo kẹdẹ wẹ sọgan wà ehe, gbọn gbigbọ wiwe etọn gblamẹ.—Isaia 60:22; Zekalia 4:6.

Kiklo Gigonọ Jehovah Tọn po Yẹyi Etọn Po

16. Naegbọn gbẹtọvi lẹ ma sọgan yí nukun tata do mọ ‘yẹyi gigonọ kiklo Jehovah tọn’?

16 Depope he yé sọgan yin, “azọ́n jiawu” po ‘nuyiwa huhlọnnọ’ Jehovah tọn lẹ po ma na yin winwọn gbede. Davidi wlan dọmọ: “Whẹndo de na pà azọ́n towe lẹ jẹ awetọ, bosọ lá walọ huhlọnnọ towe lẹ. Sọn kiklo gigonọ yẹyi tọn mẹ, podọ sọn azọ́n jiawu towe lẹ mẹ wẹ yẹn na nọ lẹnayihamẹpọn te. Gbẹtọ lẹ nasọ nọ dọho huhlọn walọ he dobu towe lọ tọn; yẹn nasọ nọ lá kiklo towe.” (Psalm 145:4-6) Ṣigba, to whenuena e yindọ “gbigbọ wẹ Jiwheyẹwhe” bọ gbẹtọvi lẹ ma sọgan mọ ẹn po nukun po, obá tẹ mẹ wẹ Davidi sọgan yọ́n kiklo gigonọ Jehovah tọn jẹ?—Johanu 1:18; 4:24.

17, 18. Etẹwẹ na ko hẹn pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn Davidi tọn jideji gando ‘yẹyi gigonọ kiklo Jehovah tọn’ go?

17 Dile etlẹ yindọ Davidi ma sọgan mọ Jiwheyẹwhe, aliho susu wẹ hundote na ẹn nado hẹn pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn etọn na yẹyi Jehovah tọn jideji. Di dohia, e sọgan hia kandai Owe-wiwe tọn gando nuyiwa huhlọnnọ Jiwheyẹwhe tọn lẹ go, taidi vasudo aihọn kanylantọ de tọn gbọn yizan singigọ lẹdo aihọn pé tọn de dali. Vlavo, Davidi ko plọn lehe Jiwheyẹwhe tún Islaelivi lẹ dote sọn kanlinmọgbenu Egipti tọn mẹ bo dowinyan yẹwhe lalo Egipti tọn lẹ do. Nujijọ ehelẹ dekunnu na yẹyi po kiklo-yinyin Jehovah tọn po.

18 Matin ayihaawe, e mayin Owe-wiwe lẹ hihia kẹdẹ wẹ hẹn pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn Davidi tọn na yẹyi Jiwheyẹwhe tọn jideji gba ṣigba ayihamẹlinlẹnpọn do yé ji gọalọ ga. Di dohia, e sọgan ko lẹnayihamẹpọn do nuhe jọ to whenuena Jehovah na Osẹ́n lọ Islaelivi lẹ ji. Hẹviosò lẹ dọnú, abì lẹ zẹ̀, aslọ dózin, bọ opẹ̀n he zingbè tlala de sọ dọnú. Osó Sinai tọn whàn gìgì bosọ tì azọ̀. Islaelivi he pli do osó lọ kọ̀n lẹ tlẹ sè “Gbedide Ao lẹ” sọn miyọ́n po aslọ po ṣẹnṣẹn dile Jehovah dọho hlan yé gbọn angẹli afọzedaitọ etọn de gblamẹ. (Deutelonomi 4:32-36; 5:22-24; 10:4; Eksọdusi 19:16-20; Owalọ lẹ 7:38, 53) Dohia kiklo-yinyin Jehovah tọn nankọ die! Wanyina Ohó Jiwheyẹwhe tọn tọ́ he lẹnayihamẹpọn do kandai ehe ji lẹ dona yin whinwhàn gbọn ‘yẹyi gigonọ kiklo Jehovah tọn’ dali. Na nugbo tọn, mí tindo Biblu lọ blebu to egbehe, ehe bẹ numimọ gigonọ voovo he nọ hẹn kiklo-yinyin Jehovah tọn jiawu na mí lẹ hẹn.—Ezekiẹli 1:26-28; Daniẹli 7:9, 10; Osọhia, weta 4.

19. Etẹwẹ na hẹn pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn mítọn na yẹyi Jehovah tọn jideji?

19 Onú devo he sọgan ko sọ hẹn yẹyi Jiwheyẹwhe tọn jiawu na Davidi wẹ osẹ́n he Jiwheyẹwhe na Islaelivi lẹ pinplọn. (Deutelonomi 17:18-20; Psalm 19:7-11) Tonusisena osẹ́n Jehovah tọn lẹ hẹn akọta Islaeli tọn tindo yẹyi bo klan ẹn dovo na akọta devo lẹpo. (Deutelonomi 4:6-8) Dile e basi na Davidi do, Owe-wiwe lẹ hihia to gbesisọmẹ, ayihamẹlinlẹnpọn do yé ji sisosiso, podọ pinplọn yé po sọwhiwhe po na hẹn pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn mítọn na yẹyi Jehovah tọn jideji.

Lehe Jẹhẹnu Jiwheyẹwhe Tọn lẹ Klo Sọ!

20, 21. (a) Psalm 145:7-9 do kiklo-yinyin Jehovah tọn hia to kọndopọmẹ hẹ jẹhẹnu tẹlẹ? (b) Nugandomẹgo tẹwẹ jẹhẹnu Jiwheyẹwhe tọn he yin nùdego tofi lẹ tindo do mẹhe yiwanna ẹn lẹpo ji?

20 Dile mí ko mọ do, wefọ ṣidopo he jẹnukọn to Psalm 145 mẹ lẹ na mí whẹwhinwhẹ́n dagbe lẹ nado pà Jehovah na nuhe gando kiklo-yinyin dinmamọdona etọn lẹ go. Wefọ 7 jẹ 9 do kiklo-yinyin Jehovah tọn hia gbọn alọdindlẹndo jẹhẹnu etọn lẹ dali. Davidi jihàn dọmọ: “Yé na nọ túntún oflin dagbewà towe daho tọn jẹgbonu, bosọ nọ jihàn dodo towe tọn lélé. Dagbenọ podọ lẹblanunọ wẹ OKLUNỌ; e nọ whleawu nado sadi, dagbewanyi etọn sọ klo. OKLUNỌ yin yinyọ́n hlan mẹpopo; lẹblanu bibọ etọn lẹ sọ tin to azọ́n etọn lẹpo ji.”

21 Tofi, Davidi zinnudo dagbewà po dodowiwa Jehovah tọn po ji jẹnukọn—yèdọ jẹhẹnu he Satani Lẹgba diọavunnukunsọ lẹ. Nugandomẹgo tẹwẹ jẹhẹnu ehelẹ tindo do mẹhe yiwanna Jiwheyẹwhe bo litaina gandudu etọn lẹpo ji? Na nugbo tọn, dagbewà Jehovah tọn po aliho dodo tọn he mẹ e nọ dugán te po hẹn ayajẹ wá na sinsẹ̀n-basitọ etọn lẹ sọmọ bọ yé ma sọgan gọ̀n ma túntún pipà etọn jẹgbonu. Humọ, dagbewà Jehovah tọn nọ dlẹnkan jẹ “mẹpopo” dè. Todido mítọn wẹ yindọ, ehe na gọalọna mẹsusu dogọ nado lẹnvọjọ bo lẹzun sinsẹ̀n-basitọ Jiwheyẹwhe nugbo lọ tọn whẹpo whenu nido fẹ́.—Owalọ lẹ 14:15-17.

22. Nawẹ Jehovah nọ yinuwahẹ devizọnwatọ etọn lẹ gbọn?

22 Davidi lọsu yọ́n pinpẹn jẹhẹnu he ji Jiwheyẹwhe lọsu zinnudo to whenuena E “jugbọn nukọn [Mose tọn], bo to lilá dọ, OKLUNỌ lọ, OKLUNỌ lọ, Jiwheyẹwhe he gọ́ na akọ́ndonanu podọ dagbewanyinọ, awuwhletọ nado sadi, podọ susunọ to lẹblanu po nugbo po mẹ.” (Eksọdusi 34:6) Enẹwẹ zọ́n bọ Davidi sọgan lá dọmọ: “Dagbenọ podọ lẹblanunọ wẹ OKLUNỌ; e nọ whleawu nado sadi, dagbewanyi etọn sọ klo.” Dile etlẹ yindọ kiklo Jehovah tọn yin dinmamọdona, e nọ doyẹyigona gbẹtọvi heyin devizọnwatọ etọn lẹ gbọn nuyiwahẹ yé po homẹdagbe po dali. E gọ́ na lẹblanu, bo nọ jlo nado jona ylandonọ he lẹnvọjọ to dodonu avọ́sinsan ofligọ Jesu tọn ji lẹ. Jehovah sọ nọ whleawu nado sadi, na e nọ hùn dotẹnmẹ dote na devizọnwatọ etọn lẹ nado duto madogán he sọgan glọnalina yé ma nado biọ aihọn yọyọ dodowiwa tọn mẹ lẹ ji.—2 Pita 3:9, 13, 14.

23. Jẹhẹnu titengbe tẹwẹ mí na gbadopọnna to hosọ he bọdego mẹ?

23 Davidi lá dagbewanyi, kavi owanyi nugbo Jiwheyẹwhe tọn ga. Na nugbo tọn, pipòtọ Psalm 145 tọn basi zẹẹmẹ lehe Jehovah nọ do jẹhẹnu ehe hia gbọn podọ lehe devizọnwatọ nugbonọ etọn lẹ yinuwa hlan dagbewanyi etọn do. Ehelẹ na yin hodọdeji to hosọ he bọdego mẹ.

Nawẹ Hiẹ Na Na Gblọndo Gbọn?

• Dotẹnmẹ tẹlẹ wẹ hundote nado nọ pà Jehovah “egbesọ”?

• Apajlẹ tẹlẹ wẹ dohia dọ kiklo-yinyin Jehovah tọn yin dinmamọdona?

• Nawẹ mí sọgan hẹn pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn mítọn na yẹyi gigonọ Jehovah tọn jideji gbọn?

[Kanbiọ Oplọn Tọn Lẹ]

[Yẹdide to weda 10]

Bẹplidopọ sunwhlẹvu wẹkẹ lọ tọn lẹ dekunnu na kiklo-yinyin Jehovah tọn

[Asisa Yẹdide tọn]

Courtesy of Anglo-Australian Observatory, yẹdide gbọn David Malin dali

[Yẹdide to weda 12]

Nawẹ kiklo-yinyin Jehovah tọn ko yin didohia to kọndopọmẹ hẹ Jesu Klisti gbọn?

[Yẹdide to weda 13]

To whenuena Islaelivi lẹ yí Osẹ́n lọ to Osó Sinai kọ̀n, yé mọ kunnudenu yẹyi gigonọ Jehovah tọn tọn