Yì hosọ lẹ ji

Yì todowhinnu hosọ lẹ tọn ji

WETA 4

Naegbọn Mí Dona Nọ Na Sisi Aṣẹpipa?

Naegbọn Mí Dona Nọ Na Sisi Aṣẹpipa?

“Mì gbògbéna gbẹtọ wunmẹ lẹpo, mì tindo owanyi na pipli mẹmẹsunnu lẹ tọn pete, mì dibusi Jiwheyẹwhe, mì gbògbéna ahọlu.”​—1 PITA 2:17.

1, 2. (a) Anademẹ mẹnu tọn wẹ mí dona hodo? (b) Kanbiọ tẹlẹ wẹ mí na gbadopọnna to weta ehe mẹ?

TO WHENUE a pò to pẹvi, e yọnbasi dọ mẹjitọ towe lẹ nọ zọnnú we to whedelẹnu bọ a ma nọ jlo nado wà. A yiwanna mẹjitọ towe lẹ bosọ yọnẹn dọ emi dona setonuna yé. Etomọṣo, vlavo e ma yin whelẹponu wẹ a nọ jlo nado setonuna yé.

2 Mí yọnẹn dọ Otọ́ mítọn Jehovah, yiwanna mí. E nọ penukundo mí go bo nọ hẹn ẹn diun dọ mí mọ nuhe mí tindo hudo etọn nado duvivi ogbẹ̀ tọn lẹpo. E nọ na mí anademẹ he na hẹn mí tindo kọdetọn dagbe. To whedelẹnu, e nọ yí mẹdevo lẹ zan nado na mí anademẹ. Mí dona nọ na sisi aṣẹpipa Jehovah tọn. (Howhinwhẹn lẹ 24:21) Amọ́, naegbọn e do nọ vẹawuna mí to whedelẹnu nado kẹalọyi anademẹ? Etẹwutu wẹ Jehovah do biọ to mí si nado nọ hodo anadenamẹ? Podọ nawẹ mí sọgan dohia dọ mí nọ na sisi aṣẹpipa etọn gbọn?​—Pọ́n Nudọnamẹ Dogọ 9.

NAEGBỌN E DO NỌ VẸAWU?

3, 4. Nawẹ gbẹtọvi lẹ lẹzun mapenọ gbọn? Naegbọn e sọgan nọ vẹawuna mí nado kẹalọyi anademẹ mẹdevo lẹ tọn?

3 Taidi gbẹtọvi lẹ, mí tindo ayilinlẹn lọ nado nọ ṣiatẹ. Mọ wẹ e te do sọn whenue gbọ́n sunnu tintan lọ Adam po yọnnu tintan lọ Evi po ko waylando. Dile etlẹ yindọ yé yin didá to pipé mẹ, yé ṣiatẹ sọta aṣẹpipa Jiwheyẹwhe tọn. Sọn whenẹnu gbọ́n, gbẹtọvi lẹpo wẹ nọ yin jiji taidi mapenọ. Mapenọ-yinyin mítọn yin dopo to nuhewutu e gán nọ vẹawuna mí nado kẹalọyi anademẹ Jehovah po gbẹtọvi hatọ lẹ po tọn mẹ. Whẹwhinwhẹ́n devo wẹ sọ yindọ mẹhe Jehovah nọ yizan nado na mí anademẹ lẹ lọsu yin mapenọ.​—Jenẹsisi 2:15-17; 3:1-7; Salmu lẹ 51:5; Lomunu lẹ 5:12.

4 Na mí yin mapenọ wutu, mí nọ jlo na yigo. Goyiyi nọ zọ́n bọ e nọ vẹawuna mí nado kẹalọyi anademẹ. Di apajlẹ, to Islaeli hohowhenu tọn mẹ, Jehovah de Mose nado deanana omẹ Etọn lẹ. Dawe de he nọ yin Kola, he ko sẹ̀n Jehovah na owhe susu wá lẹzun goyitọ bo yinuwa hẹ Mose to aliho mẹmasi tọn mẹ. Dile etlẹ yindọ Mose wẹ to anadena omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ, ewọ ma nọ yigo. Na nugbo tọn, Biblu dọ dọ ewọ wẹ yin whiwhẹnọ hugan to ojlẹ he mẹ e nọgbẹ̀ te. Ṣigba, e vẹawuna Kola nado kẹalọyi anademẹ Mose tọn. E tlẹ diọlinlẹnna gbẹtọgun daho de nado kọnawudopọ hẹ ẹ bo ṣiatẹ sọta Mose. Etẹwẹ jọ do Kola po atẹṣitọ lọ lẹ po go? Yemẹpo wẹ yin hùhù. (Sọha lẹ 12:3; 16:1-3, 31-35) Apajlẹ susu wẹ to Biblu mẹ he dohia dọ nuylankan wẹ goyiyi yin.​—2 Otànnugbo lẹ 26:16-21; pọ́n Nudọnamẹ Dogọ 10.

5. Nawẹ mẹdelẹ ko ṣì aṣẹpipa yetọn zan gbọn?

5 Vlavo a na ko sè pọ́n dọ, “Kùn wẹ huhlọn nọ kùnmẹ.” To whenuho gblamẹ, mẹsusu wẹ ko ṣì huhlọn kavi aṣẹpipa yetọn zan. (Hia Yẹwhehodọtọ 8:9.) Di apajlẹ, gbẹtọ homẹdagbenọ podọ whiwhẹnọ de wẹ Sauli yin to whenue Jehovah de e nado duahọlu do Islaeli ji. Amọ́, e natẹn goyiyi po awuwhàn po to ahun etọn mẹ bọ enẹ wá hẹn ẹn nado dohomẹkẹn Davidi, yèdọ dawe homẹvọnọ de. (1 Samuẹli 9:20, 21; 10:20-22; 18:7-11) To nukọn mẹ, Davidi lẹzun ahọlu bosọ do ede hia taidi dopo to ahọlu dagbe hugan Islaeli tọn lẹ mẹ. Etomọṣo, Davidi lọsu wá ṣì aṣẹpipa etọn zan. E tindo kọndopọ zanhẹmẹ tọn hẹ Bati-ṣeba, yèdọ asi dawe de he nọ yin Ulia tọn, enẹgodo e tẹnpọn nado whlá ylando etọn gbọn Ulia didohlan awhàn nukọn nado yin hùhù dali.​—2 Samuẹli 11:1-17.

NUHEWUTU MÍ DONA NỌ NA SISI AṢẸPIPA JEHOVAH TỌN

6, 7. (a) Etẹwẹ owanyi mítọn na Jehovah nọ whàn mí nado wà? (b) Nawẹ apajlẹ Jesu tọn sọgan gọalọna mí nado setonu eyin e ma tlẹ bọawuna mí nado wàmọ gbọn?

6 Mí nọ kẹalọyi anademẹ Jehovah tọn, na mí yiwanna ẹn wutu. Mí nọ jlo na hẹn homẹ Jehovah tọn hùn, na mí yiwanna ẹn hugan nudevo kavi mẹdevo depope wutu. (Hia Howhinwhẹn lẹ 27:11; Malku 12:29, 30.) Sọn whenue asu po asi po tintan lọ ko nọgbẹ̀ to jipa Edẹni tọn mẹ gbọ́n wẹ Satani ko nọ jlo dọ gbẹtọvi lẹ ni diọnukunsọ aṣẹpipa Jehovah tọn. Ojlo Lẹgba tọn wẹ nado hẹn mí lẹndọ Jehovah ma tindo jlọjẹ nado dọ nuhe mí dona wà na mí. Amọ́, mí yọnẹn dọ lalo pete wẹ ehe. Mí kọngbedopọ hẹ hogbe ehelẹ dọmọ: “Jehovah Jiwheyẹwhe mítọn, hiẹ wẹ jẹ nado mọ gigo, gbégbò po huhlọn po yí, na hiẹ wẹ dá nulẹpo, podọ to ojlo towe mẹ wẹ yé do wá aimẹ bosọ do yin didá.”​—Osọhia 4:11.

7 Whenue a pò to pẹvi, e yọnbasi dọ mẹjitọ towe lẹ plọn we nado nọ setonuna yé eyin e ma tlẹ jlo we nado wàmọ. Mọdopolọ, taidi devizọnwatọ Jehovah tọn lẹ, e gán nọma bọawuna mí to whedelẹnu nado setonu. Amọ́, mí yiwanna Jehovah bosọ nọ na ẹn sisi, enẹwutu mí nọ wà nuhe go mí pé lẹpo nado setonuna ẹn. Jesu ze apajlẹ enẹ tọn dai na mí. E setonuna Jehovah etlẹ yin to whenue e ma bọawuna ẹn nado wàmọ. Nuhe zọ́n niyẹn bọ e sọgan dọna Otọ́ etọn dọmọ: “A dike e yin ojlo ṣie blo, ṣigba towe ni yin wiwà.”​—Luku 22:42; pọ́n Nudọnamẹ Dogọ 11.

8. Slẹ aliho he mẹ Jehovah nọ na mí anademẹ te delẹ. (Pọ́n apotin lọ “ Nọ Dotoaina Ayinamẹ.”)

8 To egbehe, aliho voovo mẹ wẹ Jehovah nọ na mí anademẹ te. Di apajlẹ, e ko na mí Biblu. E sọ na mí mẹho agun tọn lẹ. Mí nọ dohia dọ mí tindo sisi na aṣẹpipa Jehovah tọn to whenue mí na sisi mẹhe e to yiyizan nado deanana mí lẹ. Eyin mí gbẹ́ alọgọ yetọn, be Jehovah gbẹdai wẹ mí te to aliho de mẹ niyẹn. Whenue Islaelivi lẹ gbẹ́ Mose dai, nuyiwa yetọn vẹna Jehovah taun. E mọdọ ewọ lọsu titi gbẹdai wẹ yé te.​—Sọha lẹ 14:26, 27; pọ́n Nudọnamẹ Dogọ 12.

9. Nawẹ owanyi na whàn mí nado hodo anademẹ he yin nina mí lẹ gbọn?

9 Sisi nina aṣẹpipa sọ nọ dohia dọ mí yiwanna mẹmẹsunnu po mẹmẹyọnnu mítọn lẹ po. Lẹnnupọndo apajlẹ ehe ji. Eyin nugbajẹmẹji jọwamọ tọn de jọ, mẹdelẹ nọ saba wazọ́n to pọmẹ nado whlẹn mẹsusu gán dile e sọgan yọnbasi do. Na azọ́n yetọn nido yì ganji, mẹde dona deanana nulẹ podọ hagbẹ pipli lọ tọn dopodopo dona hodo anademẹ he yin nina lẹ. Amọ́, etẹwẹ na jọ eyin dopo to yé mẹ dovọ́na anademẹ lẹ bo to nuhe jlo e wà poun? Eyin e tlẹ tindo mẹwhinwhàn dagbe, e sọgan hẹn nuhahun wá na azọ́nwatọgbẹ́ etọn lẹ bo tlẹ gbleawuna yé sinsinyẹn, na e gbẹkọ anademẹ lẹ go wutu. Mọdopolọ, eyin mí ma nọ hodo anademẹ Jehovah po mẹhe e ko na aṣẹpipa jẹ obá de mẹ lẹ po tọn, mẹdevo lẹ sọgan jiya etọn. Ṣigba, eyin mí setonuna Jehovah, mí nọ dohia dọ mí yiwanna mẹmẹsunnu mítọn lẹ bo nọ na sisi tito he Jehovah ko zedai.​—1 Kọlintinu lẹ 12:14, 25, 26.

10, 11. Etẹ ji wẹ mí na dọhodo todin?

10 Nuhe Jehovah nọ biọ to mí si nado wà lẹpo wẹ yin na dagbe mítọn. Eyin mí nọ na sisi aṣẹpipa to whẹndo mẹ, to agun mẹ podọ to nuyiwa mítọn hẹ ahọluzọnwatọ lẹ mẹ, mẹlẹpo wẹ na mọaleyi sọn e mẹ.​—Deutelonomi 5:16; Lomunu lẹ 13:4; Efesunu lẹ 6:2, 3; Heblu lẹ 13:17.

11 Nukunnumimọjẹ nuhewutu Jehovah jlo dọ mí ni nọ na sisi mẹdevo lẹ mẹ sọgan gọalọna mí nado wàmọ. Gbọ mí ni dọhodo lehe mí sọgan nọ do sisi hia to adà gbẹzan mítọn tọn atọ̀n delẹ mẹ do ji to gigọ́ mẹ.

SISI DIDOHIA TO WHẸNDO MẸ

12. Nawẹ asu de sọgan dohia dọ emi nọ na sisi aṣẹpipa gbọn?

12 Jehovah wẹ ze tito whẹndo tọn dai bo de azọngban na hagbẹ whẹndo tọn dopodopo. Eyin hagbẹ whẹndo tọn dopodopo mọnukunnujẹ nuhe Jehovah biọ to e si mẹ, nulẹ na yì ganji bọ whẹndo lọ blebu na mọaleyi. (1 Kọlintinu lẹ 14:33) Jehovah ko deazọ́nna asu taidi tatọ́ whẹndo tọn. Enẹwutu, Jehovah nọ donukun sọn e si dọ ni penukundo whẹndo etọn go bo nọ yí owanyi do deanana asi etọn po ovi etọn lẹ po. Ehe dohia dọ asu de na wá dogbè na Jehovah na aliho he mẹ e penukundo whẹndo etọn go te. Asu Klistiani de nọ do homẹdagbe po owanyi po hia bo nọ yinuwa hẹ hagbẹ whẹndo etọn tọn lẹ dile Jesu nọ yinuwa hẹ agun lọ do. Whenue asu de to mọwà, e to didohia dọ emi nọ na sisi Jehovah.​—Efesunu lẹ 5:23; pọ́n Nudọnamẹ Dogọ 13.

Otọ́ Klistiani de nọ hodo apajlẹ Klisti tọn dile e to nukunpedo whẹndo etọn go

13. Nawẹ asi de sọgan dohia dọ emi nọ na sisi aṣẹpipa gbọn?

13 Asi Klistiani lẹ lọsu tindo azọngban titengbe de he gọ́ na yẹyi. Asi de dona nọ nọgodona asu etọn dile e to vivẹnudo nado yin tatọ́ whẹndo tọn dagbe de. To pọmẹ hẹ asu etọn, ewọ lọsu tindo azọngban lọ nado plọn ovi lẹ. Aliho dopo he mẹ e nọ plọn ovi etọn lẹ nado nọ do sisi hia te wẹ gbọn apajlẹ etọn titi gblamẹ. (Howhinwhẹn lẹ 1:8) E nọ na sisi asu etọn bo nọ nọgodona ẹn to nudide lẹ bibasi mẹ. Eyin e ma tlẹ kọngbedopọ hẹ asu etọn do whẹho de ji, e nọ yí walọmimiọn po sisi po do dọ numọtolanmẹ etọn lẹ. Yọnnu Klistiani he tindo asu mayisenọ de sọ nọ pehẹ avùnnukundiọsọmẹnu vonọtaun delẹ. Ṣigba, eyin e zindonukọn nado to owanyi po sisi po dohia asu etọn, ewọ lọsu sọgan wá jlo nado yọ́n Jehovah bo jẹ sinsẹ̀n ẹn ji.​—Hia 1 Pita 3:1.

14. Nawẹ ovi lẹ sọgan nọ na sisi aṣẹpipa gbọn?

14 Ovi lẹ họakuẹ to nukun Jehovah tọn mẹ, bosọ tindo nuhudo hihọ́-basinamẹ po anademẹ po tọn taun. Ovi he nọ setonuna mẹjitọ yetọn lẹ nọ hẹn homẹ yetọn hùn. Podọ hú popolẹpo, gbọn tonusise yetọn dali, yé nọ do sisi hia Jehovah bo nọ hẹn homẹ etọn hùn. (Howhinwhẹn lẹ 10:1) To whẹndo susu mẹ, mẹjitọ dopo gee wẹ nọ pò to ovi lẹ kọ̀n nado plọn yé whẹ́n. Ninọmẹ ehe sọgan vẹawu taun na mẹjitọ lọ po ovi lọ lẹ po. Ṣigba, eyin ovi lẹ nọ setonu bo nọ nọgodona onọ̀ kavi otọ́ yetọn, gbẹzan whẹndo yetọn tọn na pọnte taun. Depope he ninọmẹ lọ yin, whẹndo pipé de ma tin. Amọ́, whẹndo lẹpo wẹ sọgan tindo ayajẹ dogọ eyin hagbẹ whẹndo lọ tọn dopodopo nọ hodo anademẹ Jehovah tọn. Ehe nọ pagigona Jehovah, mẹhe yin dowatọ whẹndo lẹpo tọn.​—Efesunu lẹ 3:14, 15.

SISI DIDOHIA TO AGUN MẸ

15. Nawẹ mí sọgan dohia dọ mí nọ na sisi aṣẹpipa to agun mẹ gbọn?

15 Jehovah nọ deanana mí gbọn agun Klistiani tọn gblamẹ, podọ e ko ze aṣẹpipa lẹpo do alọmẹ na Jesu do agun lọ ji. (Kolosinu lẹ 1:18) Jesu lọsu ko deazọ́nna “afanumẹ nugbonọ podọ nuyọnẹntọ lọ” nado nọ penukundo omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ go to aigba ji. (Matiu 24:45-47) To egbehe, Hagbẹ Anademẹtọ lọ wẹ yin “afanumẹ nugbonọ podọ nuyọnẹntọ lọ.” Hagbẹ Anademẹtọ lọ nọ wleawuna nuhe mí tindo nuhudo etọn lẹ to ojlẹ sisọ mẹ nado hẹn yise mítọn lodo. Mẹho lẹ, devizọnwatọ lizọnyizọnwiwa tọn lẹ po nugopọntọ lẹdo tọn lẹ po nọ mọ anademẹ yí sọn Hagbẹ Anademẹtọ lọ dè nado penukundo agun lẹ go lẹdo aihọn pé. Azọngban mẹmẹsunnu ehe lẹpo tọn wẹ nado nọ penukundo mí go. Yé na dogbè na Jehovah na aliho he mẹ yé hẹn azọngban ehe di te. Enẹwutu, eyin mí na sisi sunnu enẹlẹ, Jehovah wẹ mí to sisi na.​—Hia 1 Tẹsalonikanu lẹ 5:12; Heblu lẹ 13:17; pọ́n Nudọnamẹ Dogọ 14.

16. Naegbọn mí sọgan dọ dọ mẹho lẹ po devizọnwatọ lizọnyizọnwiwa tọn lẹ po nọ yin dide gbọn gbigbọ wiwe dali?

16 Mẹho lẹ po devizọnwatọ lizọnyizọnwiwa tọn lẹ po nọ gọalọna hagbẹ agun lọ tọn lẹ nado yin nugbonọ bo gbọṣi kọndopọ mẹ. Nugbo wẹ dọ mapenọ wẹ yé yin di mílọsu. Eyin mọ wẹ, nawẹ yé nọ yin dide gbọn? Mẹmẹsunnu ehelẹ dona jẹ nubiọtomẹsi he yin sislẹ to Biblu mẹ delẹ kọ̀n. (1 Timoti 3:1-7, 12; Titu 1:5-9) Gbigbọ wiwe wẹ Jehovah yí do gọalọna Biblu-kantọ lẹ nado basi kandai nubiọtomẹsi ehelẹ tọn. Mẹho agun tọn lẹ nọ biọ alọgọ gbigbọ wiwe Jehovah tọn to odẹ̀ mẹ to whenue yé to nulẹnpọn do mẹhe na yin dide taidi mẹho kavi devizọnwatọ lizọnyizọnwiwa tọn lẹ ji. Po enẹ po, e họnwun dọ Jehovah po Jesu po wẹ to anadena agun lẹ. (Owalọ lẹ 20:28) Sunnu he yin dide nado gọalọna mí bo penukundo mí go lẹ yin nunina de sọn Jiwheyẹwhe dè.​—Efesunu lẹ 4:8.

17. Etẹwẹ e sọgan biọ dọ mẹmẹyọnnu de ni wà to whedelẹnu nado do sisi hia?

17 To whedelẹnu, mẹho kavi devizọnwatọ lizọnyizọnwiwa tọn depope sọgan nọma tin nado penukundo azọ́ndenamẹ delẹ go to agun mẹ. To whenẹnu, mẹmẹsunnu devo he ko yí baptẹm lẹ wẹ nọ saba gọalọ, amọ́ eyin omẹ mọnkọtọn depope ma tin, e sọgan biọ dọ mẹmẹyọnnu de ni wà azọ́n he mẹmẹsunnu he ko yí baptẹm de wẹ dona ko wà. Eyin e wá jọ domọ, mẹmẹyọnnu lọ na ṣinyọnnudo ota, vlavo e gán blá ota kavi ṣinyọ́n gbakun. (1 Kọlintinu lẹ 11:3-10) Gbọnmọ dali, e na dohia dọ emi tindo sisi na tito tatọ́-yinyin tọn he Jehovah ko zedai to whẹndo mẹ podọ to agun mẹ.​—Pọ́n Nudọnamẹ Dogọ 15.

SISI DIDOHIA AHỌLUZỌNWATỌ LẸ

18, 19. (a) Etẹwẹ mí plọn sọn Lomunu lẹ 13:1-7 mẹ? (b) Nawẹ mí nọ do sisi hia gandutọ lẹ gbọn?

18 To egbehe, Jehovah na dotẹnmẹ gandudu lẹ nado tindo aṣẹpipa jẹ obá de mẹ, podọ mí dona nọ na sisi yé. Yé nọ basi tito lẹ na nulẹpo nido nọ yì linsinlinsin to lẹdo kavi otò dopodopo mẹ bosọ nọ wleawu dandannu delẹ tọn na tòvi yetọn lẹ. Klistiani lẹ nọ setonuna anademẹ he tin to Lomunu lẹ 13:1-7 mẹ. (Hia.) Mí nọ na sisi “aṣẹpipa daho lẹ” bo nọ yìn osẹ́n lẹdo kavi otò he mẹ mí te tọn. Osẹ́n ehelẹ sọgan gando whẹndo, agbasazọ́n kavi nutindo mítọn lẹ go. Di apajlẹ, mí nọ sú takuẹ bo nọ na aṣẹpatọ lẹ nudọnamẹ he yé biọ to mí si lẹ. Ṣigba, etẹwẹ mí na wà eyin gandudu de wá biọ to mí si nado wà nude he jẹagọdo osẹ́n Jiwheyẹwhe tọn lẹ? Apọsteli Pita dọmọ: “Míwlẹ dona setonuna Jiwheyẹwhe taidi ogán kakati nido yin gbẹtọ lẹ.”​—Owalọ lẹ 5:28, 29.

19 Eyin nude wá hẹn mí yì ahọluzọnwatọ de nukọn, vlavo whẹdatọ kavi ponọ de, mí dona nọ yinuwa po sisi po to whelẹponu. Jọja Klistiani lẹ nọ na sisi mẹplọntọ yetọn lẹ po azọ́nwatọ wehọmẹ tọn devo lẹ po. To azọ́nwatẹn mítọn, mí nọ na sisi azọ́ngán mítọn eyin azọ́nwatọgbẹ́ mítọn lẹ ma tlẹ nọ wàmọ. Dile mí to ehe wà, mí to apajlẹ apọsteli Paulu tọn hodo, mẹhe nọ na sisi ahọluzọnwatọ lẹ etlẹ yin to whenue mọwiwà ma bọawu. (Owalọ lẹ 26:2, 25) Eyin mẹdevo lẹ ma tlẹ nọ jọmẹ hẹ mí, mí gbẹ́ nọ do sisi hia.​—Hia Lomunu lẹ 12:17, 18; 1 Pita 3:15.

20, 21. Ale tẹlẹ wẹ e sọgan hẹnwa eyin mí nọ na sisi mẹdevo lẹ?

20 Lẹdo aihọn pé, sisi nina mẹdevo lẹ fọ́n bo to didepo. Amọ́, omẹ Jehovah tọn lẹ gbọnvo. Yanwle mítọn wẹ nado nọ na sisi mẹlẹpo. Mí nọ hodo anademẹ apọsteli Pita tọn he dọmọ: “Mì gbògbéna gbẹtọ wunmẹ lẹpo.” (1 Pita 2:17) Eyin mí do sisi hia mẹdevo lẹ, yé nọ doayi e go. Jesu dọna mí dọmọ: “Mì dike hinhọ́n mìtọn ni họnwun to gbẹtọ lẹ nukọn, na yé nido sọgan mọ azọ́n dagbe mìtọn lẹ bo na gigo Otọ́ mìtọn he tin to olọn mẹ.”​—Matiu 5:16.

21 Eyin mí nọ do sisi hia to whẹndo mẹ, to agun mẹ podọ to adà gbẹzan mítọn tọn devo lẹ mẹ, apajlẹ dagbe mítọn sọgan hẹn mẹdevo lẹ tindo ojlo nado plọnnu dogọ gando Jehovah go. Podọ gbọn sisi nina mẹdevo lẹ dali, mí nọ na sisi Jehovah. Ehe nọ hẹn homẹ Jehovah tọn hùn bo nọ dohia ẹ dọ mí yiwanna ẹn.