Yì hosọ lẹ ji

Yì todowhinnu hosọ lẹ tọn ji

WETA 59

Mẹnu Wẹ Visunnu Gbẹtọ Tọn Yin?

Mẹnu Wẹ Visunnu Gbẹtọ Tọn Yin?

MATIU 16:13-27 MALKU 8:22-38 LUKU 9:18-26

  • JESU HẸNAZỌ̀NGBỌNA DAWE NUKUNTỌ́NNỌ DE

  • PITA NA MỌ HỌNHUNGAN AHỌLUDUTA LỌ TỌN LẸ YÍ

  • JESU DỌ DỌDAI OKÚ PO FỌNSỌNKU ETỌN PO TỌN

Jesu po devi etọn lẹ po wá Bẹtsaida. To whenẹnu, gbẹtọ lẹ plan dawe nukuntọ́nnọ de wá Jesu dè bo vẹ̀ ẹ nado doalọ e go na e nido jẹgangan.

Jesu hẹn alọ go na dawe lọ bo plan ẹn jẹ gbonu gbétatò lọ tọn. To whenue Jesu ko túntán do nukun dawe lọ tọn lẹ ji godo, e kanse e dọmọ: “Be hiẹ mọ nudepope ya?” Dawe lọ gblọn dọmọ: “Yẹn mọ gbẹtọ lẹ, na yẹn mọ onú delẹ he taidi atin lẹ, ṣigba yé to zọnlinzin pé.” (Malku 8:23, 24) Jesu doalọ nukun dawe lọ tọn lẹ go bọ e jẹ numọ ji. Enẹgodo, e do dawe he to numọ hezeheze todin lọ hlan whé, bo degbena ẹn ma nado gọ̀ biọ gbétatò lọ mẹ.

To enẹgodo, Jesu po devi etọn lẹ po zingbejizọnlin pànta agewaji yì lẹdo Sesalea Filippi tọn mẹ. Gbejizọnlin-zinzin gbọn aigba pópló tọn enẹ ji dẹn na nudi kilomẹtlu 40. Aigba gbétatò lọ tọn yiaga hugan ohù na mẹtlu 350, podọ Osó Helmoni he ji osin-agó nọ ṣinyọ́n to aga pete tin to agewaji-whèzẹtẹn dali. Gbejizọnlin lọ sọgan yí azán awe kavi humọ.

To gbejizọnlin lọ whenu, Jesu nọte to fide nado hodẹ̀ edeṣo. Nudi osun ṣinẹnẹ kavi ao nkọ wẹ pò bọ Jesu na kú, podọ onú devi etọn lẹ tọn to ahunmẹduna ẹn. To ojlẹ kleun de wayi, susu yetọn wẹ lẹkọ sọn godo etọn, podọ e taidi dọ delẹ to yé mẹ ko biọ bẹwlu mẹ kavi jẹflumẹ. Yé sọgan ko to kinkanse yede nuhewutu e do jẹagọdo vivẹnudido gbẹtọ lẹ tọn nado yí i do doahọlu, kavi nuhewutu e ma do basi ohia lẹ nado do mẹhe ewọ yin hia yé hezeheze.

To whenue devi lẹ wá fihe e to dẹ̀ho te, Jesu kanse yé dọmọ: “Mẹnu wẹ gbẹtọ lẹ to didọ dọ Visunnu gbẹtọ tọn yin?” Yé gblọn dọ: “Mẹdelẹ nọ dọ Johanu Baptizitọ, mẹdevo lẹ nọ dọ Elija, podọ mẹdevo lẹ sọ nọ dọ dọ Jelemia kavi dopo to yẹwhegán lẹ mẹ.” Mọwẹ, gbẹtọ lẹ lẹndọ Jesu sọgan ko yin dopo to omẹ enẹlẹ mẹ, bo fọnsọnku. Nado yọ́n nuhe devi etọn lẹ lẹn, Jesu kanse yé dọmọ “Ṣigba mìwlẹ, mẹnu wẹ mì nọ dọ dọ yẹn yin?” To afọdopolọji, Pita gblọn dọmọ: “Hiẹ wẹ Klisti lọ, Visunnu Jiwheyẹwhe ogbẹ̀nọ lọ tọn.”—Matiu 16:13-16.

Jesu dọna Pita nado jaya dọ Jiwheyẹwhe de ehe hia ẹ, bo yidogọ dọmọ: “Hiẹ wẹ Pita, podọ osé ehe ji wẹ yẹn na do agun ṣie do, bọ họngbo Yọdò tọn lẹ ma na dohuhlọn do e ji.” Nuhe dọ Jesu te wẹ yindọ, emi lọsu wẹ na do agun enẹ ai podọ eyin hagbẹ agun lọ tọn lẹ yin nugbonọ to aigba ji kakajẹ okú, yé ma na gbọṣi Yọdò mẹ. E dopà na Pita dọmọ: “Yẹn na na we họnhungan Ahọluduta olọn tọn lẹ.”—Matiu 16:18, 19.

Jesu ma to Pita zedo otẹn tintan mẹ to apọsteli lẹ ṣẹnṣẹn gba, mọjanwẹ e ma yí i do basi dodonu agun lọ tọn do niyẹn. Jesu lọsu wẹ Osé he ji agun lọ na yin didoai do. (1 Kọlintinu lẹ 3:11; Efesunu lẹ 2:20) Etomọṣo, Pita na mọ họnhungan atọ̀n yí. To aliho de mẹ, e na tindo lẹblanulọkẹyi lọ nado hùn dotẹnmẹ dote na pipli gbẹtọ tọn voovo lẹ nado biọ Ahọluduta olọn tọn mẹ.

Pita na yí họnhungan tintan zan to Pẹntikọsti 33 W.M., bo dohia Ju po mẹdiọzun Ju he lẹnvọjọ lẹ po nuhe yé dona wà nado yin whinwhlẹngán. E na yí họnhungan awetọ zan nado hùn dotẹnmẹ dote na Samalianu he yise lẹ nado biọ Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn mẹ. Enẹgodo, to owhe 36 W.M., Pita na yí atọ̀ntọ zan nado hẹn dotẹnmẹ hundote enẹ gbloada jẹ Kosi he ma gboadà lẹ dè, bọ Kọneliọsi, hẹnnumẹ etọn po họntọn etọn lẹ po yin tintan to yé mẹ.—Owalọ lẹ 2:37, 38; 8:14-17; 10:44-48.

To hodọdopọ ehe whenu, apọsteli Jesu tọn lẹ jẹflumẹ to whenue e dọ dọdai yasanamẹ po okú he e na jiya etọn to Jelusalẹm po tọn. Na Pita ma mọnukunnujẹemẹ dọ Jesu na yin finfọnsọnku do olọn mẹ wutu, e plan ẹn jẹ olá bo gbẹnuna ẹn dọmọ: “Wàlẹblanuna dewe, Oklunọ; ehe ma na jọ do gowe gbede.” Ṣigba, Jesu lẹgodo bo gblọn dọmọ: “Tọ́n sọn godo ṣie, Satani! Zannu ahlida tọn de wẹ hiẹ yin na mi, na nulẹnpọn towe ma sọgbe hẹ linlẹn Jiwheyẹwhe tọn lẹ gba, ṣigba dehe yin gbẹtọ tọn lẹ.”—Matiu 16:22, 23.

Todin, Jesu ylọ mẹdevo lẹ gọna apọsteli lẹ bo basi zẹẹmẹ na yé dọ e ma na bọawu nado yin hodotọ emitọn. E dọmọ: “Eyin mẹdepope jlo nado hodo mi, mì gbọ e ni mọ́n ede bo ze yatin etọn bosọ to hihodo mi zọnmii. Na mẹdepope he jlo na whlẹn alindọn etọn na hẹn ẹn bu, ṣigba mẹdepope he hẹn alindọn etọn bu na yẹn tọn podọ na wẹndagbe lọ tọn wutu, na whlẹn ẹn.”—Malku 8:34, 35.

Mọwẹ, nado dohia dọ emi jẹna nukundagbe Jesu tọn, hodotọ etọn lẹ dona yin adọgbotọ bosọ tindo gbigbọ mẹde-yido-sanvọ́ tọn. Jesu dọmọ: “Mẹdepope he kuwinyan ṣie podọ na ohó ṣie lẹ to whẹndo ayọdetọ po ylandonọ ehe po mẹ, Visunnu gbẹtọ tọn nasọ kuwinyan etọn ga to whenue e na wá to gigo Otọ́ etọn tọn mẹ po angẹli wiwe lẹ po.” (Malku 8:38) Mọwẹ, to whenue Jesu na wá, “e na suahọ mẹdopodopo sọgbe hẹ walọ etọn.”—Matiu 16:27.