Mun ˈe dhɩ nɩan ˈe ɛ ˈdhi bho

Mun ˈe dhɩ nɩan ˈe ɛ ˈdhi bho

ˈCƖANDHƐ 1

ˈˈƝɩnsʋn anˈ klɛɛ -nɩɛn- tɔˈdɩ-?

ˈˈƝɩnsʋn anˈ klɛɛ -nɩɛn- tɔˈdɩ-?

1. Ka ˈˈɲɩnsʋn nʋn kpɛ -deesʋn ˈnɔn ɲʋn -jhre -bhlʋaˈ -a?

 -KA Ɲɔnsoa aˈ ˈˈɲɩan ˈdha dhɛ ɛ, ɲʋn anˈ klɛɛ jhibhiˈ ˈnɔn ɲʋn -jhre -bhlʋaˈ. ˈKlaa -ka ɲʋn ˈyeɔ ˈˈɲɩnsʋn nʋn ɛn, ɛmɛn- -ɛn zela ʋbʋ i. Ɲʋn -ˈnʋʋn an poɛ ˈˈdhru glu, -ˈnʋʋn an nʋɛn ʋaˈ ˈˈbhlidhɛ-. -ˈNʋʋn an muɛn ˈe leglizɩ. ˈKlaa -bho ɲʋn ˈnaan ˈˈɲɩnsʋn -nɩɛn- kpɛ taan gbai ˈnɔn ɲʋn -jhre -bhlʋaˈ aˈ, ɛ so ˈo -jeˈˈ nɩn-. Ɲʋn -an poa ˈˈdhru glu -deeɛ- kpɛ. -Kenɛnˈ ɛn, -ka ɲʋn nʋan kpɛ -deesʋn ɛn, ˈkamɔn- ʋʋ ˈbhle ʋaˈ ˈˈbhlidhɛ. Ɲʋn -an muan ˈe leglizɩ ɛ, ʋʋ zela- i, ʋaˈ ˈŋwɔɔn- ghluˈ i. Leglizɩgbi- klaeˈˈ nɩan ˈnɔn ɲʋn -jhre -bhlʋaˈ a, ɩn ˈbhleɛ ɩanˈ -mɩɩnˈˈ -ˈnɩɩn, -ɩn -ˈghlʋ -ɩn -nɩn ɩanˈ ˈfɔ bho -ke.

-Aaˈ ˈˈɲɩnsʋn ˈye tɔˈdɩ nɩn-

2. (a) Ɲɔnsoagbu- ɲʋn -ˈnʋʋn nɩan ˈe ˈdhi ɛ, kʋʋ nʋn ˈe -pa sʋn -ɛn? (b) -Bho -aaˈ ɲɔnsoagbu ˈye ɲɔnsoagbu- ˈjɛʋn nɩn- ɛnˈ, dhɛwɛ- -a -ˈse jha -ŋmʋn in -ɛn?

2 Dhɛɛdɩ- ɲʋn anˈ klɛɛ se ˈˈɲɩnsʋn- dhueˈ ˈbhle -ɛ? Ɲʋn -ˈnʋʋn ˈghlʋa a, ɲɔnsoagbu- ʋaˈ ˈˈbho -e ˈdhou a muan ˈdhi ɛ, ʋmʋn- ʋʋ bhla ˈo ˈdhe. Dhɩ -jhiia ˈcɛ -ˈnʋʋn in ˈdhe tɛnˈˈ kmʋn ˈdhi ɛ, ɩmɩn- nʋɛn -wɛeˈ ʋʋ ˈbhle ˈˈɲɩnsʋn- ʋʋ ˈbhlea ˈzɩan. ˈDhe ˈsɛɛ- dhueˈ ˈdhi ɛ, ɲʋn ˈnaan: “ˈDhe -bɛɛnˈˈ ɲɔn ɔn ˈdhaa Saala ˈˈkpe ɛ, ɲʋn anˈ klɛɛ nɩan ˈe ˈˈdhru bho ˈyea ˈˈdhru glu -poʋn- nɩn- ˈzɩan an, ˈbhlʋɩ- ɲʋn an poa ˈˈdhru glu ˈe ˈdhi see ɛ, ɩmɩn- jhi -wɛeˈ ɩn kpʋn ʋbʋ. -Ka nɩan dhueˈ -ˈnɔn, ˈkamɔn- kletiɛndhɛ nʋn i-gbaa sʋn ˈdhe Saala aˈ ˈzɔin. Ɲʋn -ˈsea ˈˈdhru glu -po dɩ ˈŋwɔɔn- ɔn, ʋʋ ˈdhbhaa- ʋbʋ -blajrɩnˈ ˈˈɩn. Ɲʋn -ˈsea leglizɩ mun- dɩ ˈŋwɔɔn- -ke ɛ, ʋʋ ˈdhbhaa- ʋbʋ bi ˈˈɩ.” (Africains : un héritage triple, angl.) ˈBho -aaˈ -da -duuˈˈ -gwlɩˈˈ ˈzɩan -ke ɛ, -aaˈ ɲɔnsoagbu a nʋɛn Ɲɔnsoa ˈtʋn. -Bho ɛ nɩn ˈˈɩ-kman -bhlʋɩ- jhi -wɛeˈ -ɩn kpʋn -aaˈ ˈˈnan -e bhaˈ ˈˈdhe ʋʋ ˈkpa ˈe ɩanˈ ˈˈɲɩnsʋn ˈdhi, -wɛeˈ ɛ ˈye -aaˈ ˈˈɲɩnsʋn nɩn- ˈzɩan anˈ, ɛ se ɛmɛn- ɲʋn ˈye jha -ŋmʋn -wɛeˈ ɲʋn ˈye ka nʋn ɛ ˈˈɲɩnsʋn- ˈjɛʋn-.

3-5. ˈˈƖpoodɩ- -wɛ -ɛ toɛ -ka ɛ sea ɲɔnsoagbi aˈ klɛɛ -ɛɛ -ˈtmʋan tɔˈdɩ nɩn- -ɛn?

3 Ɲɔnsoagbi aˈ klɛɛ ˈnaan -ka ɲʋn ˈyea Ɲɔnsoa ˈˈɲɩnsʋn nʋn ɛn, ɛmɛn- ɩan tɔɔn ɲʋn. ˈˈDhe ɩanˈ ˈtmʋʋndɩ se goɔ-. Dhɩ ˈˈdhɔu ɩan tɔɔan ɲʋn ˈdhe Ɲɔnsoa -e ɔɔˈ -glʋˈdɩ aˈ dɩ ˈdhi ɛ, ɩn se dhɛ dhueˈ nɩn-. -Naan dɩ nɩn tɔˈ i: -ˈJheɛ dhbho klaaˈˈ. -Zɔn -deea ˈdhe muanˈ an, ɲʋn ˈtmʋʋn- mʋn ˈmɛn -ka dhbho -jhei- muan ˈdhebha a. ˈSʋ deeɛ- dhbho -nʋʋn- taan dhi -wɛeˈ dhbho -ˈyea nʋn ɛn, ʋʋ ˈyeɔ -ʋn -tɔɔn. -Ɔ kɔan ɲan ˈnaan -ˈye ighwoo-. ˈSɔɔn nɔn ˈnaan -ˈye ˈˈgbu pɛntu -gwliˈ i -po. Taan nɔn ˈnaan -mɔn tibhoghlui ˈye ˈe ˈkwa -jhii.

4 -Kenɛnˈ ɛn, deeɛ- dhbho -jhei- ɔˈ ˈˈjɛ ɛˈ dɩ i ˈdhe dhbho -nʋʋn- bho. -Ɔ kɔan ɲan ˈnaan, ɔ tɛn- jha, ɛ -goaˈˈi- ˈˈzaan-, -ɔ -ɲnin kplɩnˈ. ˈSɔɔn nɔn ˈnaan ɔ ˈˈkwan in, ɛ geaˈˈ, -ɔ -kman ɲiɔn ɔnˈ dɩ. Taan nɔn ˈnaan ˈˈɩɩn-, dhbho -jhei- se ɲmau nɩn-, ɛ ˈɲnɔnkpao. Ɛ nɩan kaˈ, se ˈbhɛɛ- -ˈye ka nʋn dhbho -nʋʋn- nɩan taan -ˈnʋn anˈ klɛɛ ɛ ˈtmʋɛn tɔˈdɩ-. Bho -ˈse ˈbɔn ɲʋn ˈye -ʋn -jeˈˈ po ɛ, -ˈmɛn ɲɔn nɩan dhbho -jhei- -e dhɛ ɔɔ ˈbɔan -ˈyea nʋn ɛn, -man muɛn iˈbɔn-.

5 ˈKɛ nɩn- -ke ˈdhe ɲɔnsoadhɛ ˈdhi. Dhɩ ɲʋn an ˈtmʋan ˈdhe Ɲɔnsoa -e ɔɔˈ -glʋˈdɩ aˈ dɩ ˈdhi ɛ, ɩn -di ˈˈɩ -wɛ bhla. -ˈMɛn -a -ˈye -aaˈ ˈˈjɛ idee- -bho ˈˈɲɩnsʋn- -a nɩan ˈe ˈdhi nɩn- tɔˈdɩ ɛˈ. ˈKlaa, ka -a -ˈye tɔˈdɩ jhibho- sʋn nʋn ˈdhe Ɲɔnsoa aˈ dɩ ˈdhi ɛ?