Hla mus rau

Mus rau cov ntsiab lus

KUV LUB NEEJ

“Kuv Xav Ua Hauj Lwm Rau Yehauvas”

“Kuv Xav Ua Hauj Lwm Rau Yehauvas”

KUV poj niam wb co co tes rau cov tib neeg uas wb yuav ncaim ntawm lub zos Nkanpauli (Granbori) uas nyob rau hauv ib koog hav zoov ntawm lub teb chaws Xawlina (Suriname). Lub nkoj wb caij yog ib lub nkoj ntoo uas luag muab txaug. Peb txawm mus raws tus Dej Tapanahaunis (Tapanahoni). Tom qab ntawd me ntsis, lub nkoj txawm mus tsoo ib lub pob zeb ua rau tus duav nkoj dam daws. Ces tam sim ntawd lub taub hau nkoj txawm tog kiag rau hauv tus dej, ua rau peb poob deg tag. Kuv lub plawv dhia nrov tig toog. Tau ntau lub xyoos, kuv yog ib tug saib xyuas thaj tsam ces kuv yeej ib txwm caij nkoj rau ub rau no tab txawm kuv twb tsis txawj ua luam dej.

Ua ntej kuv yuav piav txog seb ua li cas ntxiv rau peb, cia kuv mus piav txog seb kuv tau pib ua hauj lwm puv ntoob li cas.

Kuv yug nyob rau xyoo 1942 ntawm lub pov txwv uas zoo zoo nkauj hu ua Kaulaxaus (Curaçao) nyob thaj tsam Kalinpi-ees (Caribbean). Kuv txiv nyob rau teb chaws Xawlina tiam sis nws tsiv mus ua hauj lwm rau ntawm lub pov txwv ntawd. Ob peb xyoos ua ntej kuv yug, kuv txiv kuj yog ib tug ntawm thawj pab ua kev cai raus dej nyob rau hauv Kaulaxaus. a Nws qhia Vajlugkub rau peb cov me nyuam txhua lub lim tiam tab txawm peb tsis tshua xav kawm. Thaum kuv muaj 14 xyoos, peb tsev neeg txawm rov tsiv mus nyob rau teb chaws Xawlina kom thiaj tau pab kuv pog.

NTAUS PHOOJ YWG ZOO PAB TAU KUV

Nyob rau hauv teb chaws Xawlina, kuv ntaus phooj ywg nrog ib co hluas uas mob mob siab teev tiam Yehauvas hauv lub koom txoos. Lawv ib nyuag hlob kuv me ntsis thiab lawv puav leej yog cov tho kev. Kuv pom tias lawv zoo siab kawg li thaum lawv piav txog tej yam lawv tau ntsib thaum mus qhia Vajlugkub. Tom qab txhua txoj kev sib txoos, kuv cov phooj ywg peb tham txog Vajlugkub ua ke. Hos tej thaum peb kuj zaum nraum zoov tham txog Vajlugkub thiab ntsia tej hnub qub saum nruab ntug. Cov phooj ywg zoo li no pab tau kom kuv xav ua hauj lwm rau Yehauvas. Thaum kuv muaj 16 xyoo, kuv ua kev cai raus dej. Tom qab no thaum kuv muaj 18 xyoo, kuv txawm ua ib tug tho kev.

KUV KAWM TAU NTAU YAM

Thaum ua ib tug tho kev nyob rau hauv lub nroog Palamalinpaum (Paramaribo)

Thaum kuv ua ib tug tho kev, kuv kawm tau ntau ntau yam thiab tej uas kuv kawm ntawd pab tau kuv ua kuv tes hauj lwm puv ntoob. Xws li kuv kawm tias yog ib yam tseem ceeb uas peb pab cob lwm tus. Thaum kuv pib tho kev, muaj ib tug tub txib tshaj tawm txawv teb chaws npe hu ua Vilees Vees Xintsaus (Willem van Seijl) pab cob qhia kom kuv txawj tuav hauj lwm nyob rau hauv lub koom txoos. Thaum lub sij hawm ntawd, kuv tsis paub tias tej hauj lwm nws cob qhia kuv no pab tau kuv npaum li cas. Xyoo tom qab xwb, kuv kuj rais los ua ib tug tho kev tshwj xeeb thiab mus pab tej pawg me me uas nyob rau hauv tej hav zoov nuj txeeg hauv teb chaws Xawlina uas nyob ntuj ncua kev deb ntawm tej koom txoos. Kuv ris txiaj ntsig kawg li uas muaj cov kwv tij zoo li Vilees uas lauj sij hawm los cob qhia kuv. Kuv yuav nco ntsoov muab coj mus cob qhia lwm tus ib yam nkaus.

Ib yam kuv kawm tau ntxiv yog tsis txhob lob ub lob no los tab kaum yus lub neej thiab ua yam twg los yuav tau txuag zias. Thaum lub hli xiab, ib tug uas nrog kuv tho kev tshwj xeeb, wb ua zoo tshuaj seb yuav tau yuav zaub mov npaum li cas rau li cas thiab yam twg muaj tsis txhij. Ces wb ib tug mam li mus rau hauv nroog loj thiab mus yuav tej khoom wb muaj tsis txhij los khaws tseg cia. Wb yeej txuag zias tej nyiaj txiag thiab zaub mov kom kav wb ib hlis. Yog tias tshuav qhov twg wb ho muaj tsis txhij los lwm tus kuj muab pab wb thiab. Kuv ib txwm kawm thaum hluas tuaj tias yuav tau txuag zias tej yus muaj ces thaum kuv laus no pab tau kuv ua Yehauvas tes hauj lwm.

Yam peb uas kuv khaws tau yog mus qhia tib neeg ua lawv yam lus. Kuv paub hais lus Datshaws (Dutch), lus Askiv, lus Papimetaus (Papiamento), thiab lus Xalanas (Sranan). Thaum kuv mus qhia tej zos nyob rau hauv hav zoov nuj txeeg, kuv pom tias tib neeg nyiam dua thaum peb qhia Vajtswv Txoj Lus ua lawv yam lus. Yam lus uas ib nyuag nyuaj zog yog Xalamakees (Saramaccan) vim lawv cov suab lus hloov hais siab hais qis. Txawm li ntawd los kuv yeej pom tau tias yeej tsim nyog kawg li vim kuv qhia tau Vajlugkub rau coob leej ntau tus ua lawv yam lus.

Muaj tej zaug thaum kuv mus qhia Vajlugkub, kuv hais tau qho lo lus Xalamakees txaj muag kawg. Xws li muaj ib zaug kuv nug ib tug uas nyiam kawm Vajlugkub hais tias nws nyob li cas vim nws pheej mob mob plab. Tiam sis kuv cia hais rau nws tias puas yog nws muaj me nyuam. Nws tsis tshua zoo siab thaum kuv nug nws li ntawd. Txawm kuv hais tau yuam kev li no los kuv yeej xyaum hais lawv yam lus xwv kuv thiaj ua tau kuv tes hauj lwm.

TXAIS HAUJ LWM NTXIV

Xyoo 1970, kuv tau rais los mus ua ib tug saib xyuas thaj tsam. Xyoo ntawd kuv tso duab rau cov ntseeg nyob rau hauv hav zoov nuj txeeg tau saib seb lub hauv paus koom haum loj zoo li cas rau li cas. Yuav kom mus xyuas tau cov kwv tij nkauj muam no, muaj ib co kwv tij nrog kuv caij ib lub nkoj uas xuas tes txaug raws tus ntug dej mus thiaj mus txog lawv. Peb nqa ib lub cav ntsawj hluav taws xob, ib lub taub ntim roj a, teeb, thiab tej twj tso duab. Thaum peb mus txog qhov chaw ntawd, peb yuav tau nqa tej khoom no mus rau puag tom hav zoov. Thaum kuv rov qab xav txog mas cov tib neeg uas nyob tom hav zoov yeej nyiam saib kawg li. Kuv txaus siab hlo pab kom txhua leej txhua tus thiaj paub txog Yehauvas thiab nws lub koom haum feem hauv ntiaj teb. Thaum pom tib neeg xav los paub Yehauvas mas ua rau kuv txaus siab ua kuv tes hauj lwm no kawg li.

MUAB PEB TXOG HLUA SIB NTSWG

Kuv poj niam wb sib yuav thaum lub 9 Hlis xyoo 1971

Qhov uas tsis muaj poj niam yeej yooj yim ua kuv tes hauj lwm dua tiam sis kuv muaj ib lub siab kuj xav muaj cuab muaj yig. Kuv thiaj li thov Yehauvas kom pub ib tug poj niam uas yuav nrog tau kuv ua hauj lwm puv ntoob. Ib xyoos tom qab ntawd, kuv txawm ntsib ib ntxhais hu ua Etaum (Ethel). Nws yog ib tug tho kev tshwj xeeb thiab nws yeej sib zog ua Yehauvas tes hauj lwm heev. Thaum Etaum tseem hluas, nws nyiam tus tub txib Paulus tus yam ntxwv heev thiab xav mus qhia Vajlugkub ib yam li Paulus. Wb sib yuav lub 9 Hlis xyoo 1971 thiab wb yog ib txij nkawm uas mus saib xyuas thaj tsam.

Etaum lawv tsev tib neeg kuj tsis lob ntau tsav ntau yam rau hauv lub neej. Yog li ntawd, txawm wb mus ua hauj lwm nyob hav zoov hav tsuag los kuj tsis nyuaj luaj twg rau nws. Xws li thaum mus xyuas cov koom txoos nyob rau hauv hav zoov nuj txeeg, los wb tsis ntim yam ub yam no ntau ntau. Wb da dej thiab ntxhua khaub ncaws ntawm hav dej. Yog cov kwv tij nkauj muam muab li cas los wb noj li ntawd. Xws li nab qa dej, ntses, thiab tej tsiaj qus uas lawv tua tau nyob rau hauv hav zoov hav tsuag los sis hauv hav dej. Yog tsis muaj tais noj mov ces wb siv nplooj tsawb thiab yog tsis muaj diav noj mov ces xuas ntiv tes noj. Kuv poj niam wb xav tias tej wb ua rau Yehauvas pab tau wb khov khwb kho yam li txoj hlua uas muaj peb ntswg. (Tej Lus Qhia 4:12) Yeej tsis muaj ib yam dab tsi pauv tau tej wb tau ua no.

Muaj ib hnub thaum peb mus xyuas cov kwv tij nyob tom hav zoov nuj txeeg rov los, peb thiaj li raug raws li thaum xub thawj kuv piav txog ntawd rau peb mloog. Thaum lub nkoj tog zog mus rau hauv dej ces nws txawm tshoom hlo rov los rau saum nplaim dej. Peb hnav cov tsho kom ua rau yus ntab saum nplaim dej ces peb thiaj li tsis poob deg. Tiam sis peb lub nkoj yeej ntim dej tag rau hauv. Peb muab cov zaub mov hauv cov lauj kaub nchuav rau hauv dej ces peb siv cov lauj kaub ntawd yawm cov dej hauv nkoj pov tseg.

Peb tsis muaj zaub mov noj li lawm, peb thiaj li cuab ntses taug ntug dej. Tiam sis peb cuab tsis tau ib tug ntses li. Peb thiaj li thov Yehauvas kom pub mov rau peb noj hnub ntawd. Tom qab peb thov Yehauvas tag, ib tug kwv tij thiaj muab tus pas nuv ntses pov rau hauv dej thiab cuab tau ib tug ntses loj heev uas txaus peb tsib leeg noj tsau npo hmo ntawd.

UA IB LEEG TXI THIAB SAIB XYUAS THAJ TSAM

Wb ob niam txiv saib xyuas thaj tsam tau tsib xyoos. Tom qab ntawd kuv poj niam txawm xeeb tub. Kuv zoo siab kawg li tiam sis kuv tsis paub xyov wb lub neej yuav zoo li cas. Kuv poj niam wb yeej xav ua hauj lwm puv ntoob rau Yehauvas. Xyoo 1976, kuv poj niam txawm yug tau ib me tub npe hu ua Enaus (Ethniël). Tau ob xyoos ntau tom qab xwb, wb txawm yug dua tau ib tug me tub ntxiv. Nws npe hu ua Ntsiavanim (Giovanni).

Xyoo 1983, muaj ib tug ua kev cai raus dej ntawm tus Dej Tapanahaunis uas ze lub zos Nkaudaus Haulaus (Godo Holo)

Vim yuav tau muaj ib tug saib xyuas thaj tsam nyob rau hauv teb chaws Xawlina, ceg Npe-ee thiaj li cia kuv ua tus saib xyuas thaj tsam nrog rau wb cov me nyuam. Thaum wb ob tug me tub tseem yau, lawv txib kom kuv mus xyuas ob peb lub koom txoos xwb. Ib lub hlis twg, kuv tsuas mus li ob peb lub lim tiam ces dua li ntawd kuv tsuas ua ib tug tho kev hauv peb lub koom txoos lawm xwb. Thaum kuv mus xyuas cov koom txoos nyob ze peb tsev ces kuv poj niam thiab ob tug tub kuj nrog kuv mus. Yog mus xyuas cov koom txoos thiab rooj sib txoos nyob rau hauv hav zoov nuj txeeg ces kuv mus kuv ib leeg xwb.

Thaum kuv ua ib tug saib xyuas thaj tsam, feem ntau kuv caij nkoj mus saib xyuas cov koom txoos uas nyob nrug deb deb zos

Kuv yuav tau ua tib zoo npaj zoo zoo kuv thiaj saib xyuas tau txhua yam. Kuv yeej npaj kom peb tsev neeg pe hawm Vajtswv ua ke. Thaum kuv mus xyuas cov koom txoos rau hauv hav zoov hav tsuag lawm ces kuv poj niam ua tus coj rau hnub peb tsev neeg pe hawm Vajtswv ua ke. Peb tsev neeg yeej ua npaum li peb ua tau kom thiaj ua tau ub tau no ua ke. Wb kuj coj wb ob tug tub mus ncig xyuas tej chaw zoo nkauj uas nyob ze peb tsev thiab ua si ua ke. Muaj ntau zaus kuv kuj nyob tsheej tag hmo npaj rau tej kev sib txoos. Kuv poj niam coj tau zoo nkaus li tus poj niam uas hais nyob rau hauv Pajlug 31:15. Nws sawv ntxov tsees los npaj tshais thiab npaj kom peb tsev neeg tau nyeem phau niaj hnub tshawb nrhiav ua ke ua ntej wb ob tug tub mus kawm ntawv. Kuv ris txiaj ntsig kawg li uas tau ib tug poj niam tab cuab li no los pab kuv, kuv thiaj ua tau tes hauj lwm Yehauvas muab rau kuv.

Wb ob niam txiv yeej sib zog ntsos pab wb ob tug me tub kom nrog Yehauvas sib raug zoo thiab nyiam mus qhia Vajlugkub. Wb yeej xav kom wb ob tug me tub ua hauj lwm puv ntoob rau Yehauvas tiam sis yuav tsum yog nkawd xaiv, tsis yog wb xaiv. Wb ib txwm piav rau nkawd tias ua hauj lwm puv ntoob rau Yehauvas mas ua rau yus muaj kev zoo siab heev. Muaj qee zaug yeej nyuaj kawg li rau peb tsev neeg tiam sis wb piav tias Yehauvas yeej ib txwm pab thiab foom koob hmoov rau peb. Wb yeej saib ntsoov kom wb ob tug tub nrog cov ntseeg uas kub siab teev tiam Yehauvas ua ke.

Yehauvas yeej saib xyuas peb tsev tib neeg kom muaj txaus noj txaus haus. Kuv yeej ua npaum li kuv ua tau los pab kuv tsev tib neeg tib yam nkaus. Thaum kuv tseem hluas thiab ua ib tug tho kev tshwj xeeb nyob rau hauv tej hav zoov hav tsuag, kuv yeej txuag zias kuv tej nyiaj txiag kom thiaj muaj nyiaj yuav tau yam ub yam no. Txawm peb ua npaum li peb rab peev xwm lawm los, muaj qee zaug peb kuj muaj tsis txhij tsis txhua. Tej ntwb ntu zoo li no Yehauvas kuj cev tes los pab peb thiab. Xws li xyoo 1986 txog xyoo 1992, nyob rau hauv lub teb chaws Xawlina muaj tej nthwv me nyuam tsov rog. Lub caij ntawd, yeej xawb tsis tshua tau tej khoom noj khoom siv pes tsawg. Txawm li ntawd los Yehauvas yeej saib ntshis kom peb muaj txawm peem.​—Mathais 6:32.

XAV TXOG KUV LUB NEEJ

Saib sab laug mus rau sab xis: Kuv poj niam thiab kuv

Wb tus tub hlob thiab nws poj niam

Wb tus tub yau thiab nws tus poj niam

Tag nrho peb lub neej, Yehauvas yeej saib xyuas peb, pab kom peb muaj kev zoo siab thiab txaus siab rau peb lub neej. Wb ob tug me nyuam yog ib qho koob hmoov rau wb thiab wb zoo siab kawg nkaus li tias wb cob qhia tau nkawd teev tiam Yehauvas. Wb zoo siab kawg li uas nkawd kuj xaiv ua hauj lwm puv ntoob rau Yehauvas. Enaus thiab Ntsiavanim nkawd kawm tiav lub tsev kawm ntawv uas niaj hnub niam no hu ua Kev Kawm Rau Cov Qhia Lub Nceeg Vaj. Tam sim no kuv ob tug tub thiab ob tug nyab kuj ua hauj lwm nyob rau hauv ceg Npe-ee hauv teb chaws Xawlina.

Tam sim no kuv poj niam wb kuj laus lawm tiam sis wb yeej haj tseem kub siab lug ua ob tug tho kev tshwj xeeb. Wb khwv kawg nkaus, txawm tam sim no los kuv yeej tsis muaj sij hawm xyaum kom txawj ua luam dej li. Kuv yeej tsis khuv xim kuv lub neej. Xav txog kuv lub neej thaum tseem hluas, qhov uas kuv txiav txim siab ua hauj lwm puv ntoob rau Yehauvas yog ib yam zoo kawg nkaus li.