Skip to content

Skip to table of contents

Ikpɛyi Ɛlā Ō Klɔcɛ ɔmɛ 17

Ujehofa Yihɔtu Uwɔ Nɛhi!

Ujehofa Yihɔtu Uwɔ Nɛhi!

“Ācɛ kú Óndú ā he ɔ́ ɔtū.”—AÍJĒ 149:4.

IJÉ ƆMƐ 108 God’s Loyal Love

ƆDĀ NƐ ALƆ GÁĀ NWU A *

Eyeeye ku alɔ “he” Adā alɔ nōo yɔ ɔkpanco a “ɔtū” nɛhi (Má ogwotu ɔmɛ 1)

1. Ɔdi nɛ Ujehofa gē má ipu ācɛ ɔlɛ nu a?

ĀCƐ ɔlɛ Ujehofa “he ɔ́ ɔtū” nɛhi. (Aíjē 149:4) Ɛnyā kē i cɛ lɛ alɔ gweeye nɛɛnɛhi! Ujehofa gē má uce olɔhi nɛ alɔ gē ya a, ó gē má ku alɔ lɔfu je piya ācɛ olɔhi gla, ó klla gē ta alɔ abɔ ku alɔ je piya ɔya ku nu. Ɔdaŋ ku alɔ hayi kpaakpa lɛ ɔ, ó géē yɔ kwu alɔ jaa gā ogboogboo ɛcɛ!—Ujɔ́n. 6:44.

2. Ɔdiya nōó gē lɔnɔ ta ācɛ ōhī ō kpɔtuce ku Ujehofa yihɔtu uwa a?

2 Ācɛ ōhī lɔfu ka kahinii: ‘N jé ku Ujehofa yihɔtu ɔwa ku ācɛ ɔlɛ nu, amáŋ ɛgɛnyá nɛ um lɔfu jé kpɔcii ka ó yihɔtu ami abɔyi um a?’ Ɔdi lɔfu ya ku ɔcɛ kóō da iyi nu ɛdɔ ɔka ɛgɔɔma a? Oksana * wɛ ɔyinɔnya éyi nōo má owe nɛɛnɛhi eko nɛ ó wɛ ɔyipɛ a. Ó kahinii: “N gweeye nɛɛnɛhi eko nɛ um ya ubatisim klla gbɔɔ ō gbɔbu ɔna ō ta a. Amáŋ abɔ ihayi igwo ɛhɔ (15) gáā le yɛ a, n gbɔɔ ō blakwu aɔdobɔbi nōo ya um eko nɛ um wɛ ɔyipɛ a. N gáā gbɔɔ ō gbɛla ku Ujehofa i gē gweeye mɛmla um gɛ ŋ, ń klla cika jɛ nɛ ó géē mafu ihɔtu ku nu gā um.” Ɔyinɛ alɔ Yua nōo wɛ ɔcɛ ō gbɔbu ɔna ō ta, nōo klla má owe eko nɛ ó wɛ ɔyipɛ a kahinii: “N lɛ oyeeyi ku um gwɛɛya lɛ Ujehofa ohigbu ku um dɔka ō ya kóō gweeye. Amáŋ n jé kpɔcii ka ó gáā yihɔtu um gboogboo gla ŋ.”

3. Ɔdi nɛ alɔ gáā nwu ipu ikpɛyi ɛlā nyā a?

3 A lɔfu yihɔtu ku Ujehofa nɛɛnɛhi ɛgɛ nɛ ayinɛ alɔ nɔnya nɛ alɔ kɛla lɛyikwu uwa gáā yɛ a yihɔtu nu lɛ a, amáŋ bɛɛka uwa a, a lɔfu yɔ i lɛ ɔtu obɛɛpa ka Ujehofa i yihɔtu uwɔ ŋ. Ɔdiya nɛ a cika ō kpɔtuce lɔfu lɔfu ka ó lɛ ɛlá wu uwɔ ɔkwɔɔkwɛyi a? Ɔdi kē gáā ta uwɔ abɔ eko duuma nɛ a gbɔɔ ō gbɛla ku Ujehofa i yihɔtu uwɔ ŋ ma? Alɔ leyi yɛ ohi ku aɔka nyā mɛɛnɛ.

Ō LƐ ƆTU OBƐƐPA LƐYIKWU IHƆTU KU UJEHOFA I LƆHI Ŋ

4. Ɔdiya nōó wɛ ɔdobɔbi nɛhi ō lɛ ɔtu obɛɛpa lɛyikwu ihɔtu ku Ujehofa lɛ alɔ a?

4 Ihɔtu wɛ ɔdā ō lɔfu nōo gē lɛ abɔ kwu ɔcɛ ɔtu. Ɔdaŋ ku alɔ kpɔtuce lɔfu lɔfu ku Ujehofa yihɔtu alɔ, alɔ géē dɔka ō gba ɔ ɛ̄gbā mla ɛjɛɛji ɔtu ku alɔ, ɔdaŋ nɛ āhɔ̄ ku oyeeyi kóō le lɔnɔ tu alɔ naana. Amáŋ, ɔdaŋ ku alɔ yɔ i lɛ ɔtu obɛɛpa ku Ɔwɔico i lɛ ɛlá wu alɔ ŋ, alɔ géē “kwáhi [amáŋ abɔ géē hɛ alɔ iyē] ɔkwɔ̄ɔ̄kwɛ̄yi.” (Aíit. 24:10) Eko duuma nɛ abɔ kē le hɛ alɔ iyē, nɛ alɔ gbɔɔ ō gbɛla ka Ɔwɔico i yihɔtu alɔ ŋ, ɛnyā géē ya, alɔ i gáā lɔfu yale ipu unu nɛ Ebilii gē nu ta alɔ a gla ŋ.—Āfi. 6:16.

5. Ɔdi ya da ayinɛ alɔ ōhī nōo gē gbɛla ku Ujehofa i yihɔtu uwa ŋ ma?

5 Ayinɛ alɔ nɔnyilɔ mla ayinɛ alɔ nɔnya ōhī gbɔɔ ō gbɛla ku Ujehofa i yihɔtu klla lɛ ɛlá wu uwa ŋ, ɛnyā kē ya ku ɔtu okpoce ku uwa kóō hii lɔfu gɛ ŋ. James ɔnyakwɔcɛ ku ujɔ éyi kahinii: “Naana nɛ um kóō yɔ i yuklɔ ipu Ubɛtɛlu klla yɔ i jɔɔnyɛ uklɔ ku ɔna ō ta ku um ipu ujɔ nɛ um yɔ ipu éwo ɔhá a, ń jé kpɔcii ɔdaŋ ku Ujehofa yɔ i gweeye mla aɔdā nɛ um yɔ i ya lɛ ɔ a ŋ. Ó kóō faajɛ eko nɛ um gbɔɔ ō gbɛla ɔdaŋ ka Ujehofa kóō gē po ɔkɔ ō gba ku um.” Eva nōo yɔ ipu uklɔ ō ya lɛ Ujehofa eko doodu a kahinii: “N nwu ka ó bɔbi nɛhi ō gbɛla ku Ujehofa i yihɔtu alɔ ŋ, ohigbu ka ɛlá ō gbo ɔɔma géē lɛ abɔ kwu ɛjɛɛji ɔdā nɛ a gē ya ipu ɛ̄gbā ō gba ku uwɔ lɛ Ujehofa a. Ó géē ya ku alɔ lɛ abɔ ci ō ya odee lɛ Ujehofa, alɔ i klla gáā lɛ eeye ipu ɛ̄gbā nɛ alɔ gē gba ɔ a gɛ ŋ.” Michael ɔnyakwɔcɛ ku ujɔ éyi nōo klla wɛ ɔcɛ ō gbɔbu ɔna ō ta a kahinii: “Ɔdaŋ ku á kpɔtuce ku Ɔwɔico lɛ ɛlá wu uwɔ ŋ, a géē gbɔɔ ō ma ɔ ta ɛmɛɛma.”

6. Ɔdi nɛ alɔ cika ō ya, eko duuma nɛ alɔ gbɔɔ ō gbɛla ku Ɔwɔico i yihɔtu alɔ ŋ ma?

6 Aocabɔ ku ayinɛ alɔ a mafu ɛgɛ nōo gbɛla ka Ɔwɔico i yihɔtu alɔ ŋ ma, lɔfu lɛ abɔ kwu ɔtu okpoce ku alɔ bɔbi bɔbi lɛ a. Amáŋ ɔdi nɛ alɔ cika ō ya eko duuma nɛ alɔ gbɔɔ ō gbɛla ka Ujehofa i yihɔtu alɔ ŋ ma? Alɔ kóō ta ɛlá ō gbo ɔɔma boobu! Gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō ta uwɔ abɔ ku a lɛ ɔ kwɛyi mla ‘ɛbɔ́ kú nū nɛ̄ ɔdā dúú ī gáā lɛ abɔ̄ kwu ɔtū mɛ́mla odo kú uwɔ glá ŋ́.’ (Ufíl. 4:6, 7) A kē hii mlanyi ka ó wɛ awɔ foofu uwɔ gē gbɛla lɛ a ŋ. Ayinɛ alɔ ɔhá yɔ i nya mla ɛlá ō gbo obɔbi ɛgɛnyā duu. Ācɛ nōo gba Ujehofa ɛ̄gbā eko igble a kóō nya mla ɛdɔ ɛlá ō gbo ɛgɔɔma. Alɔ leyi yɛ ɔdā nɛ alɔ lɔfu nwu ŋma ocabɔ mafu ku Upɔlu a.

AƐLĀ Ō NWU ŊMA ƆDĀ NƐ UPƆLU MÁ A

7. Ɛdɔ unwalu nyá nɛ Upɔlu lɛ a?

7 Ó gē ya uwɔ ekoohi bɛɛka uklɔ nɛ a lɛ ō ya a le lɛwa gaaga, ka ó kē tɔɔtɛ gā uwɔ ō ya ɛjɛɛji aɔdā nɛ a cika ō ya gla ŋ? Ó lɛ a, a géē jɛyi ku ɛdɔ āhɔ̄ nɛ Upɔlu yɔ anu a. Iyo ku ɔtu nɛ ó gē bi eko doodu a, i wɛ aku ayinɛ nōo yɔ ipu ujɔ éyi foofunu ŋ, amáŋ aku ‘ɛjɛɛji ujɔ a.’ (2 Ukɔ́r. 11:23-28) A lɛ unwalu ku ōcē duuma nōo gē ya ku ɔtu kóō hii he uwɔ ŋ? Upɔlu lɛ unwalu éyi nōo cɛ lɛ ɔ má owe nɛɛnɛhi. Ó lɔfu wɛ unwalu ku ōcē, ó kē dɔka ku unwalu nyā kóō ma ɔ ta. (2 Ukɔ́r. 12:7-10) Abɔ gē hɛ uwɔ iyē ohigbu á jila iyē ŋ ku uwɔ? Ó ya Upɔlu lɛ a ekoohi duu. Ó kóō ka ka anuɔ “gebí ɛɛ́,” ohigbu ka ó géē nya eko doodu o ya ɛɛ kóō lɔfu ya ɔdā olɔhi.—Uróm 7:21-24.

8. Ɔdi ta Upɔlu abɔ kóō lɔtu naana nɛ ó yɔ i má unwalu a?

8 Naana nɛ Upɔlu cɛgbá ō lɔtu unwalu nōo yɔ nyā a, ó gɔbu yɔ i gba Ujehofa ɛ̄gbā kpɔ. Ɔdi je ɔfu iyē lɛ ɔ kóō yɔ i ya ɛnyā a? Naana nɛ ó jé ɛga nɛ ó gē ya lɔhi ŋ ma a, ó kpɔtuce ikwū ku Ujisɔsi lɔfu lɔfu. Ó klla jé okonu ō ce ku Ujisɔsi nōo kahinii: “Ɔ̄cɛ dúúmā nōo lɔtūce [Ujisɔsi] . . . géē lɛ oyēeyī opiyóó.” (Ujɔ́n. 3:16; Uróm 6:23) Ó teyi peee ka Upɔlu lɛ ɔtu kpoce ikwū ku Ujisɔsi a. Ó jé kpɔcii ka ɔdaŋ ka ācɛ nōo biya íne bɔbi bɔbi le piyabɔ, ka Ujehofa le tutu ō je ya uwa ɛhi.—Aíjē 86:5.

9. Ɔdi nɛ alɔ nwu ŋma aɛlā ku Upɔlu nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ācɛ Ugalésīya 2:20 a?

9 Upɔlu klla kpɔtuce ku Ɔwɔico yihɔtu nu nɛɛnɛhi, ohigbu ka ó jé ka Ɔwɔico ta Ɔyi nu ɛhɔ kóō gáā kwū ohigbu nu. (Jé Ācɛ Ugalésīya 2:20.) Má ɛlā ō ta ɔtu kwu ɔtu nɛ ó ka oŋmɛyi ku ɔgba ɔɔma ɛ. Upɔlu kahinii: “Ɔyí Ɔwɔicō . . . Yíihɔtū tá um klla cɛ gekwú o yá ɛ́ɛ́ kóō lɛ um nyatá.” Ɔtu i ya Upɔlu ka ó wɛ ɔcɛ obɔbi nɛɛnɛhi nɛ Ɔwɔico i gáā ma ihɔtu fu lɛ ɔ gla ŋ. Ó kē gbɛla kahinii: ‘N má ɔdā nōo ya ɛɛ nɛ Ujehofa géē lɔfu yihɔtu ayinɛ um, amáŋ ó gáā lɔfu yihɔtu um gla ŋ.’ Upɔlu ta ācɛ Urom a ɛlá kwu ɔ kahinii: “Ohɔ́nyɛtá wā ipú ɛcɛ nyā kóō gekwú ohígbū alɔ eko nɛ̄ alɔ wɛ ācobīyíne kpɔ́ ɛ́ɛ́ mā ā.” (Uróm 5:8) Ó lɛ ɔdā duuma nōo géē ya ku ihɔtu nɛ Ɔwɔico lɛ lɛ alɔ a kóō lɛ ɛji ŋ!

10. Ɔdi nɛ alɔ nwu ŋma ipu ɔkpá ku Ācɛ Uróm 8:38, 39 a?

10 Ācɛ Uróm 8:38, 39. Upɔlu jé ɛgɛ nɛ ihɔtu ku Ɔwɔico lɔfu nɛhi lɛ a. Ó ta ɔkpá ka ó lɛ ɔdā duuma nōo “í lɔfu hɛ́ alɔ ŋmá ihɔtū kú Ɔwɔicō nōó mafú lɛ alɔ” a ŋ. Upɔlu jé ɛgɛ nɛ Ujehofa humayi gbeyi cii mla ācɛ Isrɛlu lɛ a. Ó klla jé ɛgɛ nɛ Ujehofa mafu eyinyinyi lɛ ɔ a. Abɔ ɔhá ku nu, Upɔlu yɔ i ka kahinii: ‘Ohigbu ku Ujehofa lɛ Ɔyinɔnilɔ ku nu tɛhɔ kóō gáā gekwu gā um, n cika ō lɛ ɔtu obɛɛpa ka ó yihɔtu ku um ŋ.’—Uróm 8:32.

Ɔdā nɛ alɔ ya babanya mla ɛcɔbu a cɛgbá lɛ Ɔwɔico a, ó wɛ inyileyi nɛ alɔ ya gbɔbu a ŋ (Má ogwotu ɔmɛ 11) *

11. Naanɛ nɛ Upɔlu ya inyileyi ōhī bɛɛka ɛ̄nɛ̄ é kɛla lɛyikwu ɔ ipu ɔkpá ku 1 Utímōti 1:12-15 a, ɔdiya nɛ ó jé kpɔcii ka Ɔwɔico yihɔtu ku nu a?

11 1 Utímōti 1:12-15. A jé ŋ, ɔtu lɔfu biya lɛ Upɔlu nɛɛnɛhi eko duuma nɛ ó gbɛla lɛyikwu aɔdā ōhī nɛ ó ya gbɔbu ɛɛ kóō je piya Ɔcɛ O Yɛce Ukraist a. Ó cika ō ya alɔ eyijii abɔ ó hi iyi nu ka “otrɛyi” ku íne ō biya a ŋ! Gbɔbu ɛɛ ku Upɔlu kóō wa i jé ɔkwɛyi a, ó ya Ācɛ O Yɛce Ukraist ŋmo ipu igeli éyi gā ɔhá, yɔ i kpo ōhī ku uwa ta inu agba, klla cɛtɔha mla acohɛpɔ kéē ŋmo Ācɛ O Yɛce Ukraist ɔhá. (Ācot. 26:10, 11) Ó lɛ afuu ŋ, ɔtu géē biya lɛ Upɔlu nɛɛnɛhi eko duuma nɛ ó má Ɔcɛ O Yɛce Ukraist nōo wɛ ɛdrɔ, néē je ɛ́nɛ́ nu amāŋ adā nu ŋmo ohigbu nu. Inyileyi nɛ Upɔlu ya a wɛ ɔdā nōo kwu ɔ iyē nɛɛnɛhi, amáŋ ó jé ka ó lɛ ɔdā duuma nɛ ó gáā ya ō piya uwa abɔ gla ŋ. Ó kpɔtuce ku Ujisɔsi kwū ohigbu nu, ó kē jé ɛnyā kpɔcii ŋma lɛ ō kahinii: “Oŋmá ɛhi kú eyīnyinyi kú Ɔwɔicō a, n wɛ ɔdā nɛ̄ n wɛ ícɛ nyā ā.” (1 Ukɔ́r. 15:3, 10) Ɔdi nɛ alɔ nwu a? A cika ō jé kpɔcii ku Ujisɔsi kwū ohigbu uwɔ, klla ya ɔ tɔɔtɛ ku a lɔfu lɛ ɛnɛɛnɛ ɛma mla Ujehofa. (Ācot. 3:19) Ɔdā nōo cɛgbá lɛ Ɔwɔico a wɛ ɔdā nɛ alɔ gē ya babanya mla ɛcɔbu a, ó wɛ inyileyi nɛ alɔ ya ŋma igbihi a ŋ. Ɔdaŋ nɛ alɔ kóō wɛ éyi ku Ācɛ Ocijali Ku Ujehofa eko ɔɔma amāŋ alɔ i kóō wɛ ŋ, ó wɛ ɔɔma cɛgbá lɛ Ujehofa a ŋ.—Ayis. 1:18.

12. Ɛgɛnyá nɛ aɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku 1 Ujɔ́ni 3:19, 20 a gáā ta alɔ abɔ, eko duuma nɛ ɔtu gē ya alɔ bɛɛka alɔ i cɛgbá amāŋ cika jɛ kéē yihɔtu alɔ ŋ ma?

12 Eko duuma nɛ a gbɛla lɛyikwu ikwū nɛ Ujisɔsi kwū ohigbu oyabiya ku uwɔ a, a lɔfu gbɛla, ‘Ɔtu i ya um bɛɛka n lɔhi jɛ ō miyɛ ɛnɛɛnɛ ɛhi nyā ŋ.’ Ɔdiya nɛ ɔtu lɔfu ya uwɔ lɛ a? Abɔ alɔ i jila iyē ŋ ma, ɔtu ku alɔ lɔfu pla alɔ, cɛɛ alɔ gbɔɔ ō gbɛla ku alɔ i tiile amāŋ cika jɛ kéē yihɔtu alɔ ŋ. (Jé 1 Ujɔ́ni 3:19, 20.) Eko duuma nɛ alɔ gbɔɔ ō gbo ɛdɔ ɛlá ɔɔma, alɔ cika ō bla ka “Ɔwɔicō nwuné fiyɛ́ ɔtū kú alɔ.” Ɔdaŋ nɛ ɔtu gē ya alɔ bɛɛka Ujehofa i yihɔtu alɔ, amāŋ gáā je aɔdobɔbi nɛ alɔ ya a ya alɔ ɛhi ŋ, alɔ jé kpɔcii ku Adā alɔ nōo yɔ ɔkpanco a yihɔtu alɔ kpɔ klla géē je ya alɔ ɛhi. Alɔ cika ō nwu ō kpɔtuce ku Ujehofa yihɔtu alɔ. O ya ɛɛ ku alɔ ya ɔɔma, alɔ cika ya oklɔcɛ ku Ɛlā ku nu ɛ̄cī doodu, gbɔɔkɔ eko doodu, mla ō lɛ eko taajɛ ku alɔ yɔ mla ācɛ nōo yihɔtu ku nu a. Ɔdiya nōo ya aɔdā nōo ba nyā cɛgbá nɛhi a?

ƐGƐ NƐ OKLƆCƐ KU UBÁYÍBU, ƆKƆ O GBA, MLA Ō LƐ AƐNƐƐNƐ ƆYA GÁĀ TA ALƆ ABƆ A

13. Ɛgɛnyá nōo ya oklɔcɛ ku Ɛlā Ɔwɔico lɔfu ta alɔ abɔ a? (Má ikpati nōo kahinii: “ Ɛgɛ Nɛ Ɛlā Ku Ɔwɔico Tu Uwa Abɔ A.”)

13 Ya oklɔcɛ ku Ɛlā Ɔwɔico ɛ̄cī doodu, ɛnyā kéē i cɛ gā uwɔ jé ɔdā alɛwa lɛyikwu auce oheyifuu ku Ujehofa lɔɔlɔhi fiyɛ. A géē jé ɛgɛ nɛ ó yihɔtu ku uwɔ nɛɛnɛhi lɛ a. Ɔdaŋ ku a gē gbɛla lipu lipu lɛyikwu Ubáyíbu ɛ̄cī doodu, ó géē ta uwɔ abɔ ō gbɛla lɔɔlɔhi. Ó klla géē ta uwɔ abɔ ō “jé ɔdā nɛ ó lɔhi ŋ́” ipu odo mla ɔtu ku uwɔ. (2 Utím. 3:16) Kevin ɔnyakwɔcɛ ku ujɔ éyi nɛ ɔtu gē ya ɔ bɛɛka ó cɛgbá ŋ ma kahinii: “Ō jé ɔkpá ku Aíjē ɛyi 103, mla ō gbɛla tu ɔ ta um abɔ ku um gbɛla ɔwɛ okpaakpa, mla ō jé ɔdā nɛ Ujehofa gbɛla lɛyikwu um ɔkwɔɔkwɛyi a.” Eva nɛ alɔ kɛla lɛyikwu ɔ gbɔbu a kahinii: “Oŋmɛyi ku ɛ̄cī doodu, n gē lɛ eko taajɛ gē gbɛla lɛyikwu ɔdā nōo cɛgbá lɛ Ujehofa a. Ó gē je ɛbɔ ku ɔtu gā um, klla gē ya ku ɔtu okpoce ku um kóō lɔfu.”

14. Ɛgɛnyá nɛ ɔkɔ o gba lɔfu ta alɔ abɔ a?

14 Gbɔɔkɔ eko doodu. (1 Utes. 5:17) Ɔdaŋ ku a dɔka ō wɛ ɔya ku ɔcɛ ɔhá, a cika ō kɛla lɛ ɔ eko doodu, mla ō da ɔ ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya uwɔ lɛ a. Ɛgɔɔma nōó lɛ mla ō wɛ ɔya ku Ujehofa duu a. Eko duuma nɛ alɔ ka ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya alɔ, ɛlá ō gbo ku alɔ, mla ɔdā nōo wɛ unwalu ku alɔ a lɛ ɔ ipu ɔkɔ o gba, alɔ gē mafu ku alɔ lɛ ɔtu ce ɔ, klla jé ka ó yihɔtu alɔ. (Aíjē 94:17-19; 1 Ujɔ́n. 5:14, 15) Yua nɛ alɔ kɛla lɛyikwu ɔ gbɔbu a kahinii: “Eko duuma nɛ um gē gbɔɔkɔ, ń gē da Ujehofa ɔdā nōo ya da um ɛ̄cī ɔɔma foofunu ŋ. N gē da ɔ ɔdā nɛ um yɔ i gbɛla mla ɛgɛ nɛ ɔtu yɔ i ya um ɔkwɔɔkwɛyi a. Ɛmɛɛma, n gáā gbɔɔ ō má Ujehofa ka ó lɛbɛɛka ɔkpani ipu ukɔmpani nōo wɛ ɛnɛhi ŋ, amáŋ bɛɛka Adā nōo yihɔtu ayipɛ ɔlɛ nu.”—Má ikpati nōo kahinii: “ A Tɛtɛ Lɛ Ɔ Jé Ɛ?

15. Ɛgɛnyá nɛ Ujehofa gē mafu ka ó lɛ ɛlá wu alɔ a?

15 Piyatɔha mla aɛnɛɛnɛ ɔya; é wɛ ɛhi ŋma ɛgiyi Ujehofa. (Ujɛ́m. 1:17) Adā alɔ nōo yɔ ɔkpanco a mafu ka ó lɛ ɛlá wu alɔ ŋma lɛ ō je ayinɛ alɔ nōo yɔ ipu ujɔ a lɛ alɔ, é kē wɛ ācɛ nōo gē ma “ihɔtū fú lɛ iyī uwā.” (Aíit. 17:17) Ipu uleta nɛ ó ta gē lɛ Ācɛ Ugalesiya a, Upɔlu kɛla lɛyikwu Ācɛ O Yɛce Ukraist ōhī nōo je otabɔ lɛ ɔ, ó kē hi uwa ku ācɛ nōo ta ɔ “abɔ̄ nɛ̄hi.” (Ukól. 4:10, 11) Otabɔ nɛ Ujisɔsi miyɛ ŋma ɛgiyi aɔya ku nu a wɛ ɔdā nɛ ó cɛgbá nu, ó klla wɛ ɔdā nōo jɛ ɔ eyī nɛhi. Ó miyɛ otabɔ nyā ŋma ɛgiyi aalelekwu otɛhɔ mla alɛɛcɛ.—Ulúk. 22:28, 43.

16. Ɛgɛnyá nɛ aɛnɛɛnɛ ɔya nōo jikoko ipu ɛlā ku Ujehofa a, lɔfu ta alɔ abɔ ku alɔ tubla Ujehofa ajaajɛ a?

16 A yɔ i leyice ō miyɛ otabɔ, amāŋ gē miyɛ otabɔ ŋma ɛgiyi aɔya ku uwɔ nōo yɔ ipu ujɔ a? Ɔdaŋ ku alɔ gē da aɔya ku alɔ lɛyikwu unwalu ku alɔ, ɛnyā i wɛ ku ɔtu okpoce ku alɔ i lɔfu ŋ nɛɛ ŋ. Ikɔkɔ ɔɔma, ó géē lɔfu gbo alɔ. Leyi yɛ ɔdā nɛ James nɛ alɔ kɛla lɛyikwu ɔ gbɔbu a ka a, ó kahinii: “Ō lɛ aɔya olɔhi nōo jikoko a ta um abɔ nɛɛnɛhi ɛ. Eko duuma nɛ ɛlá ō gbo obɔbi le mu ipu ɔtu ku um, aɛnɛɛnɛ ɔya ku um nyā gē tu ɔtu waajɛ gē jahɔ gā um lɔɔlɔhi, klla gē tu um ɛlá kwu ɔ ka é yihɔtu um. Eko duuma néē ya lɛ a, ó gē tu um ɛlá kwu ɔ ka Ujehofa yihɔtu um klla lɛ ɛlá wu um nɛhi.” Ɛnyā mafu ka ó cɛgbá nɛɛnɛhi ō wɛ ɛnɛɛnɛ oklobiya mla ɔncɛnya ku ayinɛ alɔ nōo yɔ ipu ujɔ a!

Ō YƆ IPU IHƆTU KU UJEHOFA

17-18. Ɔnyɛ nɛ alɔ cika ō jahɔ tu ɔ a, ɔdi kē ya a?

17 Ebilii dɔka ku ɛ̄jɛ̄ ō yɔ i nya ō ya ɔdā okpaakpa a kóō jɛ alɔ. Ó dɔka ku alɔ gbɛla ku Ujehofa i yihɔtu alɔ ŋ, ku alɔ i kē cika jɛ ku Ujehofa kóō nya alɔ ta ŋ. Amáŋ ɛgɛ nɛ alɔ má ɛ ma a, ɛlā ɔɔma i wɛ ɔkwɛyi fluuflu ŋ.

18 Ujehofa yihɔtu uwɔ. A cɛgbá ipeyi ku nu nɛɛnɛhi. Ɔdaŋ ku a lɛyi taajɛ lɛ ɔ, ó géē ‘yɔ̄ ī yíihɔtū tū uwɔ’ piyoo, ɛgɛ nɛ ó ya mla Ujisɔsi a. (Ujɔ́n. 15:10) Ó lɛ a, a hii jahɔ tu Ebilii amāŋ ɔtu ku uwɔ, eko duuma nōó gbɔɔ ō da uwɔ ka Ujehofa i yihɔtu uwɔ ŋ. Ikɔkɔ ɔɔma a, jahɔ tu Ujehofa nōo gē má ɔdā olɔhi ipu eyeeye ku alɔ a. Lɛ ɔtuce lɔfu lɔfu ka “ācɛ kú Óndú ā he ɔ́ ɔtū” nɛhi, kwu awɔ abɔyi uwɔ duu!

IJÉ ƆMƐ 141 Oyeeyi Ku Alɔ Wɛ Ɛhi

^ par. 5 Ó gē lɔnɔ ta ayinɛ alɔ ōhī ō kpɔtuce ku Ujehofa yihɔtu uwa. Ipu ikpɛyi ɛlā nyā, alɔ géē kɛla lɛyikwu ɔdā nōo ya ɛɛ nɛ alɔ lɔfu kpɔtuce ku Ujehofa yihɔtu eyeeye ku alɔ a. Alɔ klla géē nwu ɔdā nɛ alɔ cika ō ya, eko duuma nɛ alɔ gbɔɔ ō lɛ aafu ka ó yihɔtu alɔ ŋ ma.

^ par. 2 Iye ōhī néē hi ipu ikpɛyi ɛlā nyā i wɛ iye ɔkwɔɔkwɛyi nɛ ācɛ ɔɔma gē lé a ŋ.

^ par. 67 ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO A: Gbɔbu ɛɛ ku Upɔlu kóō gáā nwu ɛlā ɔkwɛyi a, ó ya Ācɛ O Yɛce Ukraist ŋmo klla lɛ alɛwa ku uwa kpo ta inu agba. Eko nɛ ó gáā gbɔɔ ō kpɔtuce ɔdā nɛ Ujisɔsi ya lɛ ɔ a, ó kwu piyabɔ klla gbɔɔ ō ta Ācɛ O Yɛce Ukraist a ɔtu kwu ɔtu, ōhī ku uwa kē lɔfu wɛ aɔmaapu ku ācɛ nɛ ó ya uwa ŋmo a.