Skip to content

Skip to table of contents

Aɔka Nɛ ĀCɛ O Jé Ɔkpá Ku Alɔ Gē Da

Aɔka Nɛ ĀCɛ O Jé Ɔkpá Ku Alɔ Gē Da

Eko nyá nɛ Ujisɔsi je piya Otrɛyi Ku Acogwɛɛya a, ɛyɛɛyɛyi klla yɔ gwu ɛpleeko nɛ ɛka aflɛyi a tiile ŋma mla eko nōó gā kwaajɛ a?

Ó lɛ ɔdā nōo mafu ku Ujisɔsi kwu piya Otrɛyi Ku Acogwɛɛya eko nɛ ó ya ubatisim ihayi ku 29 Eko Ku Ukraist a. Ɛgɛnyá nɛ alɔ jé ɛnyā a? Eko nɛ Ujisɔsi ya ubatisim a, ó mafu ka anuɔ le tutu ō je oyeeyi ku nu gwɛɛya ɛyi ɛde nōo kwɛyi ō ya ɔdā nɛ Ɔwɔico “tíne ā.” (Ugal. 1:4; Uhíb. 10:5-10) Abɔɔ ede wɛ aya ō cɛgbá nɛhi ku agbliihɔ a, á jé ŋ, agbliihɔ a kē gbɔɔ ō yuklɔ eko nɛ Ujisɔsi ya ubatisim a. Agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa kwɛyi ɛjɛɛji ɔdā doodu nɛ ó gē ya tɔɔtɛ lɛ alɔ ō gba ɔ ɛ̄gbā ɔwɛ okpaakpa, oŋma lɛ ɛya nɛ Ujisɔsi lɛ oyeeyi ku nu gwo a—Umát. 3:16, 17; Uhíb. 5:4-6.

Agbliihɔ nɛhi a gā cɛgbá ɔcogwɛɛya kóō ya abɔɔ. Ohigbu ɛnyā, Ujehofa lɛ Ujisɔsi fu kóō wɛ otrɛyi ku acogwɛɛya a ŋma lɛ ō je “Alelékwū Ihɔ mɛ́mla ɔfú” lɛ ɔ. (Ācot. 10:37, 38; Umák. 1:9-11) Naana a, ɛgɛnyá nɛ alɔ jé kpɔcii ka é lɛ Ujisɔsi fu kóō wɛ otrɛyi ku acogwɛɛya gbɔbu lɛ eko nɛ ó kwu néē klla je ɔ heyi ŋma ɔlekwu a? Ocabɔ ku Arɔni mla ɔcɛ nōo je piya otrɛyi ku ɔcogwɛɛya igbihi nu a, géē ta alɔ abɔ cila ɔka nyā.

Íne nɛ Ujehofa je lɛ Umosisi a, ka ku otrɛyi ku acogwɛɛya foofunu gáā gā ipu Ɛga Ō Tiihɔ Fiyɛ Duu ku aklɔkpiihɔ a, cɛɛ igbihaajɛ, ó géē gā Ɛga Ō Tiihɔ Fiyɛ Duu ku agbliihɔ a. Ukɔtim éyi lɛ Ɛga Ō Tiihɔ Fiyɛ Duu a kɔ ɛyɛɛyi gwu Ɛga Ō Tiihɔ a ta. Eko nɛ ɔcogwɛɛya a gē yɛ gla ukɔtim a foofunu a, wɛ Ɛ̄cī Ku Ɛya Ō Gwo Ku Íne Ō Biya a. (Uhíb. 9:1-3, 6, 7) É le Arɔni mla ācɛ nōo gáā gboce ɔ a fu kéē wɛ otrɛyi ku acogwɛɛya, gbɔbu ɛɛ néē gla ukɔtim a nyɔ gā ipu Ɛga Nōo Tiihɔ Fiyɛ Duu a a. Ó lɛ a, ayika é lɛ Ujisɔsi fu kóō wɛ Otrɛyi Ku Acogwɛɛya duu, gbɔbu ɛɛ nɛ ó kwū klla “[gla] ukɔ́tim ā” ɛɛ nɛ ó nyɔ gā ɔkpanco a, “ɔ́ɔmā [kē] wɛ oŋmá lɛ ɔkpíyē kú nū.” (Uhíb. 10:20) Ohigbu ɛnyā, Upɔlu nōo wɛ ococɛhɔ a ka Ujisɔsi ɔɔ yɔ i wa “bɛ̄ɛka otrɛ̄yí kú ācogwɛ́ɛya,” klla le yɛ bu ipu aklɔkpiihɔ nōo “nwuné fíyɛ́” nōo “klla le jōōjīla fíyɛ́ . . . Nēé bī abɔ̄ kú ɔ̄cɛ gwó ŋ́” ma. Anɔɔ ó gáā le yɛ gā ipu “ɔkpáncō abɔ̄yī nū” a.—Uhíb. 9:11, 24.

Ɛyɛɛyɛyi i yɔ gwu eko nɛ ɛka ɛyipɛ a tiile ŋma, mla eko nōó gáā kwaajɛ a ŋ. Ɔdiya a? Eko nɛ Ujisɔsi nyɛɛ gā ɔkpanco gā lɛ itene ku oyeeyi ku nu nɛ ó le gwɛɛya kwɛyi alɔ a mafu a, ó lɛ ɔdā aflɛyi a ya ŋma ipu aɔdā ɛta nōo géē cɛ lɛ ɛka ɛyipɛ a tiile amāŋ cɛ lɛ ɔ gā kwaajɛ a. Aɔdā ɛta ɔɔma piii a cɛ lɛ ɛka ɛyipɛ a gbɔɔ ō tiile amāŋ cɛ lɛ ɔ gbɔɔ ō yuklɔ a. Ɔdi wɛ aɔdā ɛta nyā a?

Aflɛyi, Ujisɔsi lɛ iyi nu mafu lɛ Ujehofa; ɔmpa, Ujisɔsi lɛ itene ku ɛya nɛ ó je oyeeyi ku nu gwo a mafu lɛ Ujehofa; amoomɛ, Ujehofa miyɛ itene ku oyi ku Ujisɔsi nɛ ó je gwɛɛya a. Jaa gbeeko nɛ aɔda ɛta nyā lɛ ya, ɛka ɛyipɛ a i yuklɔ ɛ ŋ.

Ubáyíbu i da alɔ eko piii nɛ Ujehofa miyɛ itene ku ɛya nɛ Ujisɔsi je oyeeyi ku nu gwo a ŋ. Ohigbu ɛnyā, alɔ i gáā lɔfu ka eko piii nɛ ɛka ɛyipɛ a tille ŋma mla eko nōó gā kwaajɛ a ŋ. Ó lɛ aafu ŋ, ɔdā nɛ alɔ jé a wɛ ku Ujisɔsi le yɛ gā ɔkpanco ɛ̄cī igwo gbɔbu lɛ ɛ̄cī ku Upɛntikɔsi. (Ācot. 1:3) Ɛpleeko kpii ɔɔma, Ujisɔsi kwu itene ku ɛya nɛ ó bi oyeeyi ku nu gwo a u lɛ Ujehofa, anu nɛ Ujehofa kē miyɛ a. (Uhíb. 9:12) Alɔ jé ɛnyā ohigbu ɔdā nōo ya ɛ̄cī ku Upɛntikɔsi 33 eko ku Ukraist a. (Ācot. 2:1-4, 32, 33) Ó teyi peee ku ɛka ɛyipɛ a gáā kwaajɛ néē klla gbɔɔ ō bi ɔ le yuklɔ.

Ō lɛ ɛlā a ŋmɛyi, ɛka ɛyipɛ a gā kwaajɛ, é klla gbɔɔ ō bi ɔ le yuklɔ ŋma eko nɛ Ujehofa miyɛ itene ku oyeeyi nɛ Ujisɔsi le gwɛɛya a. Abɔ Ujisɔsi nōo wɛ otrɛyi ku ācogwɛɛya a, yɔ ɔtahɛ ku alɔ mla Ɔwɔico yɔ i gbɔɔkɔ kwɛyi alɔ a, ó cɛ lɛ ɛka ɛyipɛ a gbɔɔ ō yuklɔ.—Uhíb. 7:25; 8:1-3, 6; 9:13-15.