Skip to content

Skip to table of contents

IKPƐYI ƐLĀ Ō KLƆCƐ ƆMƐ 31

A Yɔ I Gbeyi “Igelī Nɛ̄ Ikpóōtáajɛ Kú Nū Le Kpɔ́cíí” A?

A Yɔ I Gbeyi “Igelī Nɛ̄ Ikpóōtáajɛ Kú Nū Le Kpɔ́cíí” A?

“Ébrahām yɔ̄ ī gbēyi igelī nɛ̄ Ɔwɔicō miya klla le gwó, igelī nɛ̄ ikpóōtáajɛ kú nū le kpɔ́cíí.”—UHÍB. 11:10.

IJÉ ƆMƐ 22 Ajɔɔcɛ A Gáā Kwaajɛ Ɛ—Kóō Wa!

ƆDĀ NƐ ALƆ GÁĀ NWU A *

1. Ɔdi nɛ ācɛ alɛwa leyi gwu uwa bonu ɛ ma, ɔdiya néē kē ya lɛ a?

ICƐ, umiliyɔn ku ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico leyi gwu aɔdā alɛwa bonu ɛ. Ayinɛ alɛwa le miya ku uwa i gáā lɛ ɔba amāŋ ɔnyā ŋ. Ɔba mla ɔnyā ōhī kē le miya ku uwa i gáā ma ayi babanya ɛ ŋ. Apɔlɛ alɛwa kē leyi gwu ije ō nu fiyɛ ɔfu mla aɔdā agbenu ō lɛ bonu ɛ. Ɛjɛɛji uwa ya ōmiya nyā ohigbu ɔdā o cɛgbá nɛhi éyi. É dɔka ō ya ɔda duuma néē ya gla, o ya ɛɛ kéē gba Ujehofa ɛ̄gbā lɔɔlɔhi. É kē i gweeye klla kpɔtuce ku Ujehofa géē je ɛjɛɛji ɔdā néē cɛgbá nu a lɛ uwa. Ujehofa géē je uwa abɔ gaajɛ nɛ? Ehee! Ɛgɛnyá nɛ alɔ bi le jé ɛnyā a? Ohigbu ku eko igble a, Ujehofa je ɛjɛɛji ɔdā nōo wɛ ɛgbá ku ācɛ ō gba ɔ ɛ̄gbā a lɛ uwa. Ocabɔ mafu, Ujehofa lɛ ɔ̄hā hɛ ce Ebraham nɛ ó wɛ “ádáádā kú odúúdú ācɛ nēe cɛ̄ɛ̄lā Ɔwɔicō” a.—Uróm 4:11.

2. (a) Oŋma ɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ācɛ Uhíbru 11:8-10, 16 a, ɔdiya nɛ Ebraham cɛ ō calɛ ŋma Ɔɔru a? (b) Ɔdi nɛ alɔ gáā kɛla lɛyikwu ɔ ipu ikpɛyi ɛlā nyā a?

2 Ebraham habɔ ɛjɛɛji aɔdā nōo cɛ lɛ oyeeyi tɔɔtɛ lɛ ɔ a ta ipu igeli ku Ɔɔru. Ohigbu ɔdi? Ohigbu ka ó yɔ i gbeyi “igelī nɛ̄ ikpóōtáajɛ kú nū le kpɔ́cíí” a. (Jé Ācɛ Uhíbru 11:8-10, 16.) Ɔdi wɛ “igelī” ɔɔma a? Unwalu nyá nɛ Ebraham má, abɔ ó yɔ i gbeyi kē gwo igeli ɔɔma a? Ɛgɛnyá nɛ alɔ lɔfu lɛbɛɛka Ebraham mla ɛjɛɛji ācɛ eko ku alɔ nyā nɛ ó yɛce ocabɔ ku nu a? Alɔ géē cila ohi ku aɔka ɔɔma ipu ikpɛyi ɛlā nyā.

ƆDI WƐ “IGELĪ NƐ̄ IKPÓŌTÁAJƐ KÚ NŪ LE KPƆ́CÍÍ” A?

3. Ɔdi wɛ “igelī” ɔɔma nɛ Ebraham gbeyi nu a?

3 Igeli nɛ Ebraham gbeyi nu a, wɛ Ajɔɔcɛ Ku Ɔwɔico. Ajɔɔcɛ ɔɔma kē lɛ ō ya mla Ujisɔsi Ukraist mla ācɛ ula ofigwaahata (144,000) néē lɛ anɔ tu uwa ɛyī a. Upɔlu hi Ajɔɔcɛ a ku “igelī nɛ̄hi kú Ɔwɔicō oyēeyī, nōo wɛ Ujerúsālɛm kú ɔkpáncō” a. (Uhíb. 12:22; Mafú 5:8-10; 14:1) Ujisɔsi nwu ayikpo ku nu kéē gbɔɔkɔ ku Ajɔɔcɛ a kóō gā, ó ya ɛɛ ku ococɛ ku Ɔwɔico kóō le ya ipu ɛcɛ nyā ɛgɛ nōó i ya ɔkpanco a.—Umát. 6:10.

4. Oŋma ɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ohútu 17:1, 2, 6 a, ɔdi mla ɔdi nɛ Ebraham jé lɛyikwu igeli, amāŋ Ajɔɔcɛ nɛ Ɔwɔico ce okonu ku nu a?

4 Ebraham jé ɔdā duuma lɛyikwu ɛgɛ nɛ Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico géē wa i kwaajɛ lɛ a? Ehee. Ɛlā a humayi wɛ “ɔdōtayínū” ŋmiifi ihayi alɛwa. (Āfi. 1:8-10; Ukól. 1:26, 27) Amáŋ Ebraham jé ku ayipɛ ɔlɛ nu ōhī géē wɛ ɔcɛ́, ohigbu ku Ujehofa cokonu ɔɔma lɛ ɔ. (Jé Ohútu 17:1, 2, 6.) Ebraham kpɔtuce aokonu ō ce ku Ɔwɔico lɔfu lɔfu. Ó ya ɔ bɛɛka ó yɔ i má ɔcɛ néē lɛ anɔ tu ɔ ɛyī, amāŋ Umɛsayiya, nōo géē wɛ ɔcɛ́ ku Ajɔɔcɛ Ku Ɔwɔico a. Ɛnyā ya nɛ Ujisɔsi da ācɛ Ujiyu eko ku nu a kahinii: “Ádā aá Ébrahām gwéeyē kóō géē má eko nɛ̄ n yɔ̄ ī wā ā. Anɔ́ɔ ó kē lɛ ɔ́ má, ɔtū kē he ɔ́.” (Ujɔ́n. 8:56) Ó teyi peee, ku Ebraham jé ku ayaayi ku nu ōhī géē wɛ ipu ācɛ nōo géē yɔ ipu Ajɔɔcɛ nɛ Ujehofa gáā le kwaajɛ a, ó kē le tutu ō gbeyi ku Ujehofa kóō lɛ okonu ō ce ɔɔma ya jila.

Ɛgɛnyá nɛ Ebraham mafu ɔtu kpɔtuce ku nu lɛ aokonu ō ce ku Ujehofa a? (Má ogwotu ɔmɛ 5)

5. Ɛgɛnyá nɛ alɔ jé ku Ebraham yɔ i gbeyi “igelī” nɛ Ɔwɔico gwo a?

5 Ɛgɛnyá nɛ Ebraham mafu ku anuɔ yɔ i gbeyi “igelī,” amāŋ Ajɔɔcɛ, nɛ Ɔwɔico gwo a? Aflɛyi, Ebraham i je iyi nu piya ɔyi ajɛ ku Ajɔɔcɛ duuma ipu ɛcɛ nyā ŋ. Ó klla yɔ i calɛ ŋma ɛga éyi gā ɛga ɔhá, ó jé ɛga duuma piya ɛga nōo géē lā piyoo ŋ, ó kē cɛtra ɔcɛ́ ku ɔlɛɛcɛ duuma ŋ. Ebraham i klla ceyitikwu kóō lɛ Ajɔɔcɛ ku abɔyi nu kwaajɛ ŋ. Ikɔkɔ ɔɔma a, ó yɔ i lɛyi taajɛ lɛ Ujehofa klla gbeyi kóō lɛ okonu ō ce ku nu ya jila. Oŋma lɛ ō ya ɔɔma a, Ebraham mafu ka ó kpɔtuce Ujehofa ɔwɛ nōó lɛ ɛdɔ ŋ. Alɔ leyi yɛ unwalu ōhī nɛ Ebraham má a, ku alɔ má ɔdā nɛ alɔ lɔfu nwu ŋma ocabɔ mafu ku nu a.

ƐDƆ UNWALU NYÁ NƐ EBRAHAM MÁ A?

6. Ɛdɔ igeli nyá nɛ Ɔɔru wɛ a?

6 Ebraham nyɛɛ ŋma igeli ku Ɔɔru. Ɔɔru nyā wɛ igeli nōo lɛ ɛnɛɛnɛ ogbotu, ɔdā duuma nɛ ɔcɛ cɛgbá a yɔ abɔɔ, ācɛ abɔɔ kē wɛ ācɛ ō jé ɔkpá klla gbagbenu nɛɛnɛhi. Ɔdā nōo gē gbo igeli a, wɛ ɔdɔ nɛhi mla eŋkpɔ ō lipu nɛɛnɛhi nōo yɔ aklɔ ɛta ku nu a nɛ. Ɔkpá ō ta mla aluka wɛ ɔdā nōo he ācɛ nōo lā Ɔɔru ɔtu ō ya nɛɛnɛhi. Ó kē lɛbɛɛka ācɛ alɛwa gē tɔhi ipu igeli a, ohigbu ku ācɛ ō bɔkwu ɛlā nōo bu ɔgɔ ɛga nɛ éwo ɔɔma yɔ gbɔbu a, má aɔdā ō tɔhi alɛwa abɔɔ. Ācɛ a gē bi ubrik le gwo ɔlɛ uwa, lɛ ɔdɔ a ya mlɔmlɔ klla bi u paint ɛnɛhɛ le painti nu. Aɔlɛ a gē lɛ ipu inu igwɛta amāŋ igwɛnɛ ipu nu, cɛɛ é lɛ iga ce tu ɔ klla lɛ ɛcɔ piya ba ajɛ ipu odudɔlɛ a.

7. Ɔdiya nɛ Ebraham cika ō kpɔtuce ku Ujehofa géē gbo anu mla apɔlɛ ku nu a?

7 Ebraham cika ō kpɔtuce ku Ujehofa géē gbo anu mɛmla apɔlɛ ku nu. Ɔdiya? Bla ku Ebraham mla Usara nyɛɛ ŋma ɔlɛ nu nōo yɔ u Ɔɔru, nōo lɛ ogbotu klla lɛ aɔdā nɛ ó cɛgbá a, o ya ɛɛ kóō gáā lā ipu aklɔkpɛ eyiyɛɛcɛ ku Ukenan. Babanya ɔdɔ olɔfu mla eŋkpɔ ō lipu nɛɛnɛhi i yɔ abɔɔ nōo géē gbo anu mla apɔlɛ ku nu gɛ ŋ. Ɔdā duuma i yɔ nōo géē gbo uwa ŋ, ó kē i tɔɔtɛ lɛ aolɛla kéē wa i kpo ɛfú tu uwa gla.

8. Ɔdi ya da Ebraham eko éyi a?

8 Ebraham ya ɔdā nōo tu Ɔwɔico ɔtu a. Amáŋ ó lɛ eko éyi nɛ ó lɛ ɔdole nōo géē jɛ apɔlɛ ku nu ŋ. Ɔkpɛta nɛɛnɛhi yɔ i ŋmo ipu ajɛ nɛ Ujehofa da ɔ kóō nyɔ i lā a anu a. Ɔkpɛta ɔɔma bɔbi nɛɛnɛhi, jaa gbeeko nɛ Ebraham gáā le miya ō je apɔlɛ ku nu calɛ gā ajɛ Ijipiti, kéē gáā lā abɔɔ eko kpii. Amáŋ, abɔ ó yɔ ajɛ Ijipiti a, Ufero nōo wɛ ɔcɛ́ ku abɔɔ a kwu ɔnyā nu i miyɛ ŋma abɔ ku nu. Gbɛla kwu ɛgɛ nɛ ɛlā ɔɔma junwalu lɛ Ebraham ɔtu lɛ, jaa gbeeko nɛ Ujehofa gáā le da Ufero kóō kwu Usara u cigbihi gē le Ebraham a.—Ohút. 12:10-19.

9. Ɛdɔ unwalu nyá nɛ Ebraham lɛ ipu apɔlɛ ku nu a?

9 Unwalu nɛhi éyi klla yɔ ipu apɔlɛ ku Ebraham. Ɔnyā nu Usara nɛ ó yihɔtu nu nɛɛnɛhi a i mɔyi gla ŋ. Ohigbu ɛnyā a, ɔtu le biya lɛ uwa nɛhi ihayi alɛwa. Igbihaajɛ, Usara kwu Uhaga ɔfiyɛ nɔnya ku nu u le Ebraham, o ya ɛɛ kóō lɛ ɔyi ma le anu mɛmla Ebraham. Amáŋ eko nɛ Uhaga lɛ ipu ku Issmɛlu yɔ a, ó gbɔɔ ō leyi gwu Usara bonu. Ɛlā ku Uhaga a kwu bɔbi nɛɛnɛhi jaa gbeeko nɛ Usara kwu ɔ u nu ŋma ɔlɛ.—Ohút. 16:1-6.

10. Ɔdiya ɔtahɛ ku Issmɛlu mla Ayisiki nōo géē yɛ i ya kóō lɔnɔ tu Ebraham ō kpɔtuce Ujehofa a?

10 Igbihaajɛ, Usara gáā lɛ ipu yɔ lɛ ɔyi nɔnyilɔ éyi ma le Ebraham. Ó lɛ iye ce ɔyi a ku Ayisiki. Ebraham yihɔtu Issmɛlu mla Ayisiki nōo wɛ ayi nɔnyilɔ ku nu a. Amáŋ, ohigbu uce obɔbi nɛ Issmɛlu gē ya tu Ayisiki a, Ujehofa le da Ebraham kóō lɛ Issmɛlu mla Uhaga nu. (Ohút. 21:9-14) Igbihaajɛ ku ihayi alɛwa a, Ujehofa da Ebraham kóō kwu Ayisiki u gwɛɛya. (Ohút. 22:1, 2; Uhíb. 11:17-19) Ipu āhɔ̄ ɛpa nyā a, Ebraham cɛgbá ɔtu ō kpoce Ujehofa, ku igbihaajɛ Ujehofa géē ya ku okonu nɛ ó ce lɛyikwu aya nu a kóō le ya jila.

11. Ɔdiya nɛ Ebraham cɛgbá ō gbeyicii lɛ Ujehofa a?

11 Ipu ɛjɛɛji eko nyā, Ebraham cɛgbá ō nwu ɛgɛ nɛ ó géē gbeyicii lɛ Ujehofa. Ó lɛbɛɛka Ebraham fiyɛ ihayi ofu ɛta ce igwo (70) eko nɛ anu mla apɔlɛ ku nu nyɛɛ ŋma Ɔɔru a. (Ohút. 11:31–12:4) Ó kē lā ipu aklɔkpɛ bɛɛka ihayi ofu ɛhɔ, klla yɔ i calɛ ŋma ɛga éyi gā ɛga ɔhá ipu ajɛ ku Ukenan. Ebraham gáā gekwu eko nɛ ó wɛ ihayi ofu ahata ce igwo ɛhɔ (175) a. (Ohút. 25:7) Ó yeeyi kóō má ō ya jila ku okonu ō ce ku Ujehofa, lɛyikwu ō je ajɛ ku Ukenan lɛ ayaayi ku nu ŋ. Ó klla gekwu gbɔbu ɛɛ ku Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico ɔɔma kóō gáā kwaajɛ. Naana a, Ubáyíbu mafu ku Ebraham gekwu eko nɛ ó le “hīlókplícī nɛ̄ɛ̄nɛ̄hi” a. (Ohút. 25:8) Naana nɛ Ebraham cɛgbá ō lɔtu unwalu ɛyɛɛyɛyi a, ɔtu okpoce ku nu kē lɔfu nɛɛnɛhi kpɔ, ó klla le tutu ō gbeyicii lɛ Ujehofa. Ɔdiya nōó tɔɔtɛ lɛ ɔ ō lɔtu a? Ohigbu ku ipu ɛjɛɛji oyeeyi ku Ebraham, Ujehofa gbo klla ya uce mla anu bɛɛka ɔya ku nu a.—Ohút. 15:1; Ayis. 41:8; Ujɛ́m. 2:22, 23.

Bɛɛka Ebraham mla Usara a, ɛgɛnyá nɛ ācɛ ō gba Ɔwɔico ɛ̄gbā mafu ɔtu okpoce mla ō gbeyicii a? (Má ogwotu ɔmɛ 12) *

12. Ɔdi nɛ alɔ yɔ i gbeyi nu a, ɔdi nɛ alɔ kē gáā leyi yɔ a?

12 Bɛɛka Ebraham a, alɔ a yɔ i gbeyi igeli nɛ ikpootaajɛ ku nu le kpɔcii a. Amáŋ, alɔ a i yɔ i gbeyi kéē gwo igeli ɔɔma ŋ. Ohigbu ka Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico gáā kwaajɛ ipu ihayi ku 1914 ɛ, ó klla gbɔɔ ō lé ɔcɛ́ ipu ɔkpanco ɛ. (Mafú 12:7-10) Amáŋ alɔ yɔ i gbeyi eko nōó géē wa i lé ɔcɛ́ ipu oduudu ɛcɛ a. Abɔ alɔ yɔ i gbeyi eko ɔɔma a, ó lɛ unwalu ɛyɛɛyɛyi nɛ alɔ géē má, nōo géē gbla ɛdɔ unwalu nɛ Ebraham mla Usara má a. Alɔ kē géē cɛgbá ɔtoole, o ya ɛɛ ku alɔ lɔfu yale ipu unwalu a. Ó tɔɔtɛ lɛ ācɛ ō gba Ujehofa ɛ̄gbā icɛ ku é gbla ocabɔ mafu ku Ebraham ya gla a? Ɔ̄kā ku ɔdā nōo ya ipu oyeeyi ku ācɛ nōo gē yɔ ipu Ɔda ō gbaajɛ ku alɔ a, mafu ku ācɛ alɛwa icɛ lɛ ɔtu okpoce mla ogbeyicii bɛɛka Ebraham mla Usara a. Alɔ leyi yɛ ōhī ku aɔ̄kā a, ku alɔ má ɔdā nɛ alɔ lɔfu nwu ŋma anu a.

ĀCƐ ŌHĪ NŌO GBLA EBRAHAM YA A

Ubill mla Eva Walden le tutu ō leyi gwu aɔdā alɛwa bonu, é kē miyɛ ɔhā alɛwa ŋma ɛgiyi Ujehofa

13. Ɔdi nɛ a nwu ŋma ɔ̄kā ku ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ Walden a?

13 Le tutu ō leyi gwu aɔdā ōhī bonu. Ɔdaŋ ku alɔ dɔka ku Ajɔɔcɛ a kóō wɛ ɔdā nōo cɛgbá fiyɛ duu ipu oyeeyi ku alɔ, alɔ cika ō gbla Ebraham ya. Alɔ kē i ya ɛnyā, ŋma lɛ ō tutu ō leyi gwu aɔdā ōhī bonu, o ya ɛɛ ku alɔ lɔfu ya ɔdā nōo géē he Ɔwɔico ɔtu a. (Umát. 6:33; Umák. 10:28-30) Má ocabɔ ku ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ nɛ iye nu le ku Ubill Walden * a. Ipu ihayi ku 1942, eko nɛ Ubill gbɔɔ ō klɔcɛ mla Ācɛ Ocijali Ku Ujehofa a, ó le ba ō ya mɛ ŋma inɔkpa nɛhi ku America mla Udigree ipu ɔlɛ ō gwo ɛ. Itica ku Ubill éyi kóō lɛ otutu ya taajɛ ku Ubill kóō lɛ uklɔ lɛ boobu nɛ ó le ya mɛ ŋma inɔkpa a, amáŋ Ubill ta. Ó lɛ ɔ teeyi peee ku anuɔ le miya ō gba Ɔwɔico ɛ̄gbā mla ɛjɛɛji ɔfu ku anuɔ, ikɔkɔ ō miyɛ uklɔ néē géē gba ije nwune lɛ ɔ a. Igbihi ɔɔma a, igɔmɛnti lɛ ɔ́da je lɛ Ubill ku ó gáā wɛ ipu icɔɔja. Ó bi ɔwɛ ojilima ta ku anuɔ i gáā wɛ ŋ, é gáā le da ɔ ka ó géē gba ije nɛɛnɛhi ohigbu ɔɔma, klla géē yɔ inu agba ihayi ɛhɔ. É gáā habɔ ɔ ta eko nɛ ó lɛ ihayi ɛta ya. Igbihaajɛ, é lɛ ɔ higwu gā inɔkpa ku Ugilɛdi, é kē gbɔɔ ō yuklɔ ku ācɛ ō tɔɔna ipu éwo ɔhá ipu éwo ku Africa. Ubill gáā kwu Eva u lɛ, uwa ɛpa yuklɔ tɔha ipu éwo ku Africa, oyeeyi ipu Africa i kē tɔɔtɛ lɛ uwa ŋ. Abɔ ihayi alɛwa le gla a, é kwu cigbihi gā America kéē gáā teyi tu ɛ́nɛ́ Ubill. Ubill lɛ ɔ̄kā ku oyeeyi ku nu ŋmɛyi mla ɛlā nōo kahinii: “N gē gweeye klla ta Ujehofa ahinya, eko duuma nɛ um gē gbɛla lɛyikwu ɛnɛɛnɛ ɛga nɛ um lɛ, ō yuklɔ lɛ Ujehofa fiyɛ ihayi ofu ɛta ce igwo a. Eko doodu n gē ta ɔ ahinya, ku ɛgɛ nɛ ó ta um abɔ ku um bi oyeeyi ku um le gba ɔ ɛ̄gbā a.” Ó géē tɔɔtɛ gā uwɔ ō lɛ uklɔ ō ya lɛ Ujehofa eko doodu pi uklɔ nɛ a géē yɔ i ya eko doodu?

Eleni mla Aristotelis Apostolidis má ku Ujehofa lɛ ɔfu tu uwa iyē

14-15. Ɔdi nɛ a nwu ŋma ɔdā nɛ ɔyinɛ alɔ Apostolidis mla ɔnyā nu má a?

14 A hii leyice ku á gáā lɛ unwalu duuma ipu oyeeyi ku uwɔ ŋ. Ɔ̄kā ku Ebraham nwu alɔ ku ācɛ nōo kóō bi ɛjɛɛji oyeeyi ku uwa le gba Ujehofa ɛ̄gbā a géē má unwalu ɛyɛɛyɛyi kpɔ. (Ujɛ́m. 1:2; 1 Upít. 5:9) Ɛnyā kē ya ipu oyeeyi ku Aristotelis Apostolidis. * Ó ya ubatisim ipu ihayi ku 1946 ipu éwo ku Ugriisi, ipu ihayi ku 1952 ó da Eleni ka anuɔ géē dɔka ō lɛ ɔ, uwa ɛplɛɛpa ka é miya ɔdā ekponu ō ya ipu ɛ̄gbā ō gba ku Ujehofa. Amáŋ Eleni gáā gbɔɔ ō doōcē nōo lɛ abɔ kwu okɔtɔ ku nu. E lɛ odee a fu, anu é kwu iyi uwa i lɛ a. Amáŋ ihayi kpii a, ōcē a gbɔɔ ō ya ɔ kpɔ. Idɔkitɔ lɛ ɔpɛresɔn ya ɔ kpɔ, amáŋ igbɛnya a, iyē ku Eleni kwu ŋmo, ó klla lɔfu kɛla lɔɔlɔhi gla gɛ ŋ. Ó wɛ ɔcɛ nɛ ó lɛ ɔtu caca kpɔ, naana nɛ ó yɔ i doōcē, nɛ Igɔmɛnti klla yɔ i ya alɔ ŋmo eko ɔɔma a.

15 Aristotelis teyi tu ɔnyā nu ihayi ofu ce igwo (30). Ɛplɛɛko ɔɔma a, ó wɛ ɔnyakwɔcɛ ku ujɔ, yuklɔ ku ācɛ nōo gē leyi kwu ojileyi nɛhi, klla ta abɔ gwo agbla ku ojileyi éyi. Ipu ihayi ku 1987, abɔ Eleni yɔ i tɔɔna a, ɔwɛ ku oje nɛhi éyi gáā gwu fiyɛ ɔ igbihi, anu ó lɛ agbe lɛ nɛɛnɛhi a. Ó je iyi nu ŋ ihayi ɛta, ó gáā gekwu igbihaajɛ. Oŋmɛyi ku ɔ̄kā ku nu Aristotelis kahinii: “Ipu ɛjɛɛji ihayi nōo gáā yɛ a, n má unwalu ɛyɛɛyɛyi, ōhī ku uwa wa aciigili eko nɛ um leyice ŋ. Ɛnyā cɛ gā um lɛ ɔtu ku um ya ekponu ō lɔtu, ó ya ɛɛ ku ɔdā duuma kóō cɛ lɛ abɔ hɛ um iye ŋ. Ujehofa kē humayi je ɔfu nɛ um cɛgbá a gā um, o ya ɛɛ ku um lɛ ɛjɛɛji unwalu nyā yale.” (Aíjē 94:18, 19) Ujehofa yihɔtu ācɛ ɔlɛ nu nōo gē ya ɛjɛɛji ɔdā néē ya gla a lɛ ɔ, naana néē kóō lɔfu yɔ i má unwalu ɛyɛɛyɛyi a!

Audrey Hyde lɛ ɔtu ku nu kwu eyiyoce ku ɛcɔbu a

16. Ukɔ́ olɔhi nyá nɛ ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ Knorr tu ɔnyā nu a?

16 Bēē gbɛla lɛyikwu ɛcɔbu a. Ebraham lɛ ɔtu ku nu kwu ɔ̄hā nɛ ó gáā miyɛ ŋma ɛgiyi Ujehofa ɛcɔbu a, ɛnyā kē tu ɔ abɔ kóō lɔtu unwalu ɛyɛɛyɛyi nɛ ó má a. Ɔyinɛ alɔ nɔnya Audrey Hyde gē gbɛla lɛyikwu eyiyoce ku ɛcɔbu a kpɔ, naana nɛ ɔba nu aflɛyi Unathan H. Knorr gekwu ŋma ōcē ku ukansa, nɛ ɔba nu ɔmpa Uglenn Hyde klla gáā gbɔɔ ō doōcē ku ɔkɔtɔ nōo gē cɛ lɛ ɔcɛ mlanyi odee (Alzheimer) a. * Ó ka ku ɔdā nɛ ɔba nu aflɛyi da ɔ alaadi ōhī gbɔbu ɛɛ kóō kwū a, ta ɔ abɔ kóō lɔtu mla eeye. Ó kahinii: “Unathan ta um ɛlá kwu ɔ: ‘Igbihi ikwū, eyiyoce ku alɔ le kpɔcii, alɔ i kē gáā má owe ku ɔnɔ gɛ ŋ.’ Ó klla ta um ɔtu kwu ɔtu kahinii: ‘Lɛ ɔtu ku uwɔ kwu ɛcɔbu a, ohigbu ku abɔ nɛ ɔ̄hā ku uwɔ yɔ a.’ . . . Ó klla kahinii: ‘Bēē ceyitikwu ku a bi oyeeyi ku uwɔ le ya odee lɛ ācɛ ɔhá. Ɛnyā géē ta uwɔ abɔ lɛ eeye.’ ” Ukɔ́ ɔɔma cɛgbá nɛɛnɛhi lɛ alɔ, alɔ kóō bēē ya ɔdā olɔhi lɛ ācɛ ɔhá, klla “yɔ̄ ī gwéeyē ohígbū ka [alɔ] lɛ eyīyōce”!—Uróm 12:12.

17. (a) Ɔdi wɛ aɔdā ō kpɔcii nōo ya nɛ alɔ cika ō lɛ ɔtu ku alɔ kwu ɛcɔbu a? (b) Ɛgɛnyá nōo yɛce ocabɔ nōo yɔ ipu ɔkpá ku Umáyíka 7:7 gáā ta alɔ abɔ ku alɔ jɔɔnyɛ ɔ̄hā ku ɛcɔbu a?

17 Icɛ, alɔ lɛ aɔdā ō kpɔcii nōo ya nɛ alɔ cika ō lɛ ɔtu ku alɔ kwu ɛcɔbu a fiyɛ otɛtɛ. Aɔdā nōo yɔ i ya ipu ɛcɛ a, mafu peee ku alɔ lā ɛplɛɛko amoomɛ nɛ ɛcɛ nyā gáā mɛ a. Ó gáā gboji gɛ ŋ, alɔ i gáā cɛgbá ō gbeyi ku Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico kóō lé ɔcɛ́ ipu ɛcɛ nyá ŋ. Éyi ŋma ipu aɔdā alɛwa nóō gáā cɛ lɛ alɔ gweeye a, wɛ ku ācɛ nɛ alɔ yihɔtu uwa a géē je heyi ŋma ɔlɛkwu. Eko ɔɔma, Ujehofa géē cila Ebraham ule ku ɔtu okpoce mla ō gbeyicii ku nu, ŋma lɛ ō je anu mla apɔlɛ ku nu heyi ŋma ɔlekwu wa ipu ɛcɛ nyā. A géē ya abɔɔ ku a ya uwa omaaba? A géē lɔfu ya abɔɔ, ɔdaŋ ku bɛɛka Ebraham a, a le tutu ō leyi gwu aɔdā alɛwa bonu, ohigbu Ajɔɔcɛ Ku Ɔwɔico, nɛ a bi ɔtu okpoce ku uwɔ klii naana nɛ a yɔ i má unwalu ɛyɛɛyɛyi, nɛ a klla nwu ɛgɛ nɛ a géē gbeyicii lɛ Ujehofa a.—Umáyíka 7:7.

IJÉ ƆMƐ 74 Join in the Kingdom Song!

^ par. 5 Abɔɔ alɔ yɔ i gbeyi eko nɛ aokonu ō ce ku Ɔwɔico gáā ya jila a, ō gbeyi lɔfu jɛ alɔ ɛ̄jɛ̄, alɔ kóō lɔfu kwu ɔtu okpoce ku alɔ i tonu gla. Aɛlā nyá nɛ alɔ lɔfu nwu ŋma ɛgiyi Ebraham, nóō géē ta alɔ abɔ ku alɔ gbeyi cii ku okonu o ce ku Ujehofa kóō le ya jila a? Ɛnɛɛnɛ ocabɔ nyá nɛ ācɛ ō gba Ujehofa ɛ̄gbā icɛ je taajɛ lɛ alɔ a?

^ par. 13 Ɔ̄kā ku ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ Walden yɔ ipu Ɔda Ō Gbaajɛ aku oyibo ku Ɔya Ɔmigwɛɛpa 1, 2013, upeji 8-10.

^ par. 14 Ɔ̄kā ku ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ Apostolidis yɔ ipu Ɔda Ō Gbaajɛ aku oyibo ku Ɔya Ɔmpa 1, 2002, upeji 24-28.

^ par. 16 Ɔ̄kā ku ɔyinɛ alɔ nɔnya Hyde yɔ ipu Ɔda Ō Gbaajɛ aku oyibo ku Ɔya Ɔmahaapa 1, 2004, upeji 23-29.

^ par. 56 ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO A: Ɔba mla ɔnyā nōo le hila okplici a, gɔbu yɔ i gba Ujehofa ɛ̄gbā naana néē yɔ i má unwalu ɛyɛɛyɛyi a. É ya ku ɔtu okpoce ku uwa kóō lɔfu ŋma lɛ ō lɛ ɔtu ku uwa kwu aokonu ō ce ku Ujehofa lɛyikwu ɛcɔbu a.