Skip to content

Skip to table of contents

IKPƐYI ƐLĀ Ō KLƆCƐ ƆMƐ 31

Ɛga Ku Ɔkɔ Ō Gba Nɛ A Lɛ A Kóō Jɛ Uwɔ Eyī

Ɛga Ku Ɔkɔ Ō Gba Nɛ A Lɛ A Kóō Jɛ Uwɔ Eyī

“Mīyɛ ɔkɔ nɛ̄ n gbā bɛ̄ɛka ɛya kú ɔtulalī nɛ̄ n gwó gā uwɔ ā.” —AÍJĒ 141:2.

IJÉ ƆMƐ 47 Pray to Jehovah Each Day

ƆDĀ NƐ ALƆ GÁĀ NWU A *

1. Ɛgɛnyá nɛ alɔ cika ō leyi má ɛnɛɛnɛ ɛga nɛ alɔ lɛ ō gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa a?

 ƆCƐ nōo ya ɔkpanco mɛmla ɛcɛ a je ɛnɛɛnɛ ɛhi lɛ alɔ. Ɛhi ɔɔma kē wɛ ɛga nɛ alɔ lɛ ō gbɔɔkɔ lɛ ɔ a. Gbɛla tu ɛlā nyā ɛ: Alɔ lɔfu gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa ŋma ɔtu eko duuma amāŋ ipu uce duuma, nɛ alɔ i kóō gáā cɛgbá ō miyɛ ɛga taajɛ gbɔbu ŋ. Ɔdaŋ ka alɔ kóō yɔ i doōcē nɛ alɔ gwuta agodo inɛci amāŋ yɔ inu agba nɛ alɔ lɛ ɔkɔ gba lɛ ɔ, alɔ lɔfu kpɔtuce ku Adā alɔ nōo yɔ ɔkpanco a géē po ɔkɔ ō gba ɔɔma. Ɛnɛɛnɛ ɛhi nyā jɛ alɔ eyī ibi.

2. Ɛgɛnyá nɛ Udefidi nōo wɛ Ɔcɛ́ a mafu ka ɛga ku ɔkɔ ō gba jɛ ɔ eyī nɛhi a?

2 Ɛga nɛ Udefidi nōo wɛ Ɔcɛ́ a lɛ ō gbɔɔkɔ a jɛ ɔ eyī nɛhi. Ó gwiije lɛ Ujehofa kahinii: “Mīyɛ ɔkɔ nɛ̄ n gbā bɛ̄ɛka ɛya kú ɔtulalī nɛ̄ n gwó gā uwɔ ā.” (Aíjē 141:1, 2) Ɛpleeko ku Udefidi a, ācɛ ō gwɛɛya a gē leyi kwɛɛcɛ lɔɔlɔhi, eko duuma néē yɔ i ya ɔtulali otiihɔ néē géē bi le gwɛɛya lɛ Ɔwɔico a. (Oyɛb. 30:34, 35) Ɛgɛ nɛ ācɛ ō gwɛɛya a gē leyi kwɛɛcɛ lɔɔlɔhi a, ɔwɛ ekponu ɔɔma, Udefidi dɔka ō gbɛla lɔɔlɔhi lɛyikwu ɔdā nɛ ó géē ka eko nɛ ó yɔ i gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa. Ɔdā nɛ alɔ kē dɔka yiili a yɔ abɔɔ duu a. Alɔ dɔka ku ɔkɔ ō gba ku alɔ kóō he Ujehofa ɔtu.

3. Ɔdi cika ō wɛ uce ō ya ku alɔ eko duuma nɛ alɔ yɔ i gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa a, ɔdi kē ya a?

3 Eko duuma nɛ alɔ yɔ i gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa, alɔ hii ya ɔ bɛɛka ó le jɛ alɔ iyē fiyɛ ɔfu ŋ. Ikɔkɔ ɔɔma, alɔ gbɔɔkɔ ɔwɛ nōo mafu ojilima nɛhi. Gbɛla tu ɛbɛ ohidaago nɛhi nɛ Ayisaya, Isikɛlu, Udaniyɛlu, mla Ujɔni má a. Ɛbɛ néē má a wɛ ɛyɛɛyi gwu iyi uwa ta, amáŋ ó lɛ odee lɛyikwu uwa nōo dɔka ō wɛ ekponu. Ɛjɛɛji uwa mafu ka Ujehofa wɛ Ɔcɛ́ nōo tu ɛgahi nɛhi. Ayisaya “le Óndú ā má cīce akpa kú ɔcɛ́ kú nū icō kú ipú Agblīihɔ-nɛ̄hi ā.” (Ayis. 6:1-3) Isikɛlu má Ujehofa yaajɛ ɛyi ugbɔɔnya nōo yɔ i ceeyi klla le yɛ jila ta mla ɔla ō “fíyaajɛ mɛ́mla ɛgahi nɛ̄hi . . . lɛbɛ̄ɛka ɔwohɔ́gwā ā.” (Isík. 1:26-28) Udaniyɛlu má “ɔ̄cɛ nōo húmáyī yēeyī piyóó ā” lɛ ili ɛnɛhɛ wiiye, ɔla kē yɔ i cɛ ŋma akpa ku ɔcɛ́ ku Nu. (Udán. 7:9, 10) Ujɔni a kē má Ujehofa cice akpa ku Ɔcɛ́ ku nu, ukɔlɔ ku aci ɛmɛmɛ aku ɛ́mɛ̄radi nōo heyifuu nɛhi le yɛ jila lɛ ɔ ta bɛɛka ɔwohɔgwa a. (Mafú 4:2-4) Ɔdaŋ ka alɔ gbɔɔ ō gbɛla tu ɛgɛnɛ Ujehofa tu ɛgahi nɛhi lɛ a, ó géē ta alɔ ɛlá kwu ɔ ku ɛga nɛ alɔ lɛ ō gbɔɔkɔ lɛ ɔ a wɛ ɛnɛɛnɛ ɛga nɛhi. Ó klla géē mafu lɛ alɔ ɔdā nōo ya ɛɛ nōó cɛgbá nɛhi ku alɔ gbɔɔkɔ lɛ ɔ ɔwɛ nōo mafu ojilima a. Amáŋ, ɔdi nɛ alɔ cika ō gbɔɔkɔ lɛyikwu ɔ a?

“ƆWƐ Ɛ́GƐ́NYĀ NƐ̄ AÁ GÉĒ GBƆ̄ƆKƆ Á”

4. Ɔdi nɛ alɔ nwu lɛyikwu ɔkɔ ō gba ŋma ɛlā nɛ Ujisɔsi ka, o gbɔɔ ŋmaajɛ ku ɔkɔ ō gba nɛ ó nwu ayikpo ku nu nōo yɔ ipu ɔkpá ku Umátiyu 6:9, 10 a?

4 Umátiyu 6:9, 10. Ipu ɛlā ō nwu ku Ujisɔsi ɛyi ɛfu a, ó nwu ayikpo ku nu ɛgɛ néē géē gbɔɔkɔ nōo géē he Ɔwɔico ɔtu. Igbihi nɛ ó da uwa ka “ɔwɛ ɛ́gɛ́nyā nɛ̄ aá géē gbɔ̄ɔkɔ” a, ó gbɔɔ ō hi aɔdā ō cɛgbá fiyɛ duu a aflɛyi. Ō gbɔɔkɔ ku iyē ku Ujehofa kóō le ya tiihɔ, ku Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico kóō wa, cɛɛ kóō gáā lɛ ɛjɛɛji aolɛla ku Ɔwɔico cataajɛ, mɛmla ō gbɔɔkɔ lɛyikwu aɔdā olɔhi nɛ ó géē ya ipu ɛcɛ nyā mla ɛ̄nɛ̄ ó géē ya lɛ alɛɛcɛ ɛcɔbu a. Ɔdaŋ ka alɔ gē gbɔɔkɔ lɛyikwu aɔdā nōo ba nyā, alɔ géē yɔ i mafu ka ococɛ ku Ɔwɔico cɛgbá lɛ alɔ nɛhi.

5. Ó kpaakpa ku alɔ gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa lɛyikwu aɔdā nōo wɛ ɛgbá ku alɔ a?

5 Ɛlā nɛ Ujisɔsi ka gboce ɔ ipu ɔkɔ ō gba ɔɔma, mafu ka ó wɛ ɔdā okpaakpa ō gbɔɔkɔ lɛyikwu aɔdā nōo ce alɔ ɛgbá a. Alɔ lɔfu gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō je ɔdole ku ɛ̄cī doodu lɛ alɔ, kóō kwu íne ō biya ku alɔ i je ya alɔ ɛhi, kóō gbo alɔ ŋma ipu ojama, mla ō hɛ alɔ ta ŋma abɔ ku ācɛ obɔbiipu. (Umát. 6:11-13) Ɔdaŋ ku alɔ ba ɔ ɛba ku aɔdā nōo ba nyā, alɔ yɔ i mafu lɛ ɔ ku alɔ cɛgbá otabɔ ku nu, klla dɔka ō ya ɔdā nōo he ɔ ɔtu a.

Ɔdi nɛ ɔba lɔfu gbɔɔkɔ tɔha mla ɔnyā nu lɛyikwu ɔ a? (Má ogwotu ɔmɛ 6) *

6. Aɛlā nɛ Ujisɔsi ka ipu ɔkɔ ō gba nɛ ó nwu ayikpo ku nu a nɛ alɔ cika ō gbɔɔkɔ lɛyikwu ɔ yiili a? Lɛ ɔ teyi peee.

6 Ujisɔsi i dɔka ku ayikpo ku nu kéē ka ɔdā ekponu piii nɛ ó ka, ipu ɔkɔ ō gba nɛ ó nwu uwa a nóó. Ipu ɔkɔ ɔhá nɛ Ujisɔsi gba a, ó ka aɔdā nōo ce ɔ ɛgbá ɛpleeko ɔɔma piii a. (Umát. 26:39, 42; Ujɔ́n. 17:1-26) Ɔwɛ ekponu ɔɔma, alɔ lɔfu gbɔɔkɔ lɛyikwu ɔdā duuma nōo yɔ i je unwalu lɛ alɔ ɔtu a. Ɔdaŋ nɛ alɔ gáā ya ōmiya, alɔ lɔfu gbɔɔkɔ lɛ Ɔwɔico kóō je ijeeyi mla ɔdā ō jé lɛ alɔ. (Aíjē 119:33, 34) Ɔdaŋ nɛ alɔ gáā ya uklɔ olɔnɔ duuma, alɔ lɔfu gbɔɔkɔ ku otabɔ o ya ɛɛ ku alɔ jé ɛgɛ nɛ alɔ lɔfu bi le ya ɔ a. (Aíit. 2:6) Aadā mla aɛ́nɛ́ lɔfu gbɔɔkɔ lɛyikwu ayipɛ ɔlɛ uwa, ayipɛ a kē lɔfu gbɔɔkɔ lɛyikwu aadā mla aɛ́nɛ́ uwa duu, ɛjɛɛji alɔ kē klla cika ō gbɔɔkɔ lɛyikwu ācɛ nɛ alɔ gē klɔcɛ ku Ubáyíbu mla uwa, mla ācɛ nɛ alɔ gē tɔɔna lɛ uwa a. Amáŋ eko duuma nɛ alɔ yɔ i gbɔɔkɔ, alɔ hii ba Ujehofa ɛba ku otabɔ foofunu ŋ.

Ɔdi nɛ alɔ lɔfu cɛtra Ujehofa klla ta ɔ ahinya ku nu ipu ɔkɔ ō gba ku alɔ a? (Má ogwotu ɔmɛ 7-9) *

7. Ɔdiya nɛ alɔ cika ō cɛtra Ujehofa ipu ɔkɔ ō gba ku alɔ a?

7 Alɔ cika ō bla ō cɛtra Ujehofa ipu ɔkɔ ō gba ku alɔ. Ó lɛ ɔcɛ duuma nōo cɛgbá ō cɛtra fiyɛ Ɔwɔico ku alɔ ŋ. Ó “ī yá olɔhi lɛ alɔ klla ī je íne nɛ̄ alɔ bīya ā yá alɔ ɛhi.” Ó klla ‘wɛ Ɔwɔicō nōo ī ményinyi klla ī yíihɔtū. Ó gbonɛnɛ, gē gbēyī cíí klla tōō lɛ ɔtūce.’ (Aíjē 86:5, 15) Ó lɛ ɔdā olɔhi alɛwa nōo ya nɛ alɔ cika ō cɛtra Ujehofa ohigbu ɛdɔ ɔcɛ nɛ ó wɛ mla ɔdā nɛ ó gē ya a.

8. Ɔdi wɛ aɔdā ōhī nɛ alɔ cika ō ta Ujehofa ahinya ku nu a? (Aíjē Kú Ɛ̄gbā 104:12-15, 24)

8 Ó wɛ ō cɛtra nɛ alɔ cika ō bēē cɛtra Ujehofa ipu ɔkɔ ō gba ku alɔ foofunu a ŋ, alɔ cika ō bēē ta ɔ ahinya ku aɔdā ohidaago nɛ ó ya tɔɔtɛ lɛ alɔ a duu. Ocabɔ mafu, alɔ lɔfu ta ɔ ahinya ohigbu aukɔlu oheyifuu nɛ aododo lɛ, ɔdole olɔɔnyɛ ɛyɛɛyɛyi nɛ alɔ gē jɔɔnyɛ nu, mla eeye ō lɛ aoklobiya amāŋ aɔncɛnya nōo kwu alɔ ajaajɛ a. Adā alɔ nōo yihɔtu alɔ nɛhi a je aɔdā nōo ba nyā lɛ alɔ mla aɔdā alɛwa ɔhá, o ya ɛɛ ku alɔ lɛ eeye. (Jé Aíjē Kú Ɛ̄gbā 104:12-15, 24.) Ɛ̄nɛ̄ ō cɛgbá fiyɛ duu nɛ alɔ cika ō ta Ujehofa ahinya ku nu a, wɛ ohigbu ɛlā ɛyɛɛyɛyi nɛ ó gē nwu alɔ o ya ɛɛ ku ɔtu ō kpoce ku alɔ kōó yɔ i lɔfu, mla ɛnɛɛnɛ eyiyoce ku ɛcɔbu nɛ alɔ lɛ a.

9. Ɔdi lɔfu ta alɔ abɔ bla ō ta Ujehofa ahinya a? (1 Ācɛ Utesaloníka 5:17, 18)

9 Ó lɔfu tɔɔtɛ ku alɔ je ɛjɛɛji aɔdā nɛ Ujehofa ya lɛ alɔ a mlanyi fiyaa. Ɔdi lɔfu ta alɔ abɔ ō blakwu uwa a? A lɔfu ta aɔdā ɛyɛɛyɛyi nɛ a ba Ujehofa ɛba ku nu ɛ ma taajɛ, cɛɛ igbihaajɛ a lɔfu leyi yɛ aɔdā nɛ a ta ɛ ma, o ya ɛɛ ku a má ɛgɛ nɛ Ujehofa cila ɔkɔ ō gba ku uwɔ a. Oŋma ɔɔma, lɛ ɔkɔ gba lɛ ahinya ta ɔ ku otabɔ nɛ ó je gā uwɔ a. (Jé 1 Ācɛ Utesaloníka 5:17, 18.) Gbɛla tu ɛlā nyā ɛ: Ɔtu ku alɔ gē mu mla eeye klla gē má ku ācɛ a yihɔtu alɔ, eko duuma néē mafu ku ɔdā nɛ alɔ ya a jɛ uwa eyī nɛhi. Ɔwɛ ekponu ɔɔma, ɔdaŋ ku alɔ bla ō ta Ujehofa ahinya ku ɔkɔ ō gba ku alɔ nɛ ó cila a, ɔtu ku nu géē mu mla eeye. (Ukól. 3:15) Ó klla lɛ ɔdā ō cɛgbá ɔhá nōo ya nɛ alɔ cika ō ta Ɔwɔico ahinya.

TA UJEHOFA AHINYA OHIGBU ƆYI NU NƐ Ó YIHƆTU NU NƐHI A

10. Oŋma ɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku 1 Upíta 2:21 a, ɔdiya nɛ alɔ cika ō ta Ujehofa ahinya ohigbu Ujisɔsi nɛ ó tɛhɔ wa ipu ɛcɛ a?

10 1 Upíta 2:21. Alɔ cika ō ta Ujehofa ahinya ohigbu ɛgɛ nɛ ó ta ɔyi nu nɛ ó yihɔtu nu nɛhi a ɛhɔ, kóō gáā nwu alɔ ɛlā a. Ɔdaŋ ku alɔ klɔcɛ lɛyikwu Ujisɔsi, alɔ géē nwu ɔdā alɛwa lɛyikwu Ujehofa mla ɛgɛ nɛ alɔ géē ya ɔdā nōo he ɔ ɔtu a. Ɔdaŋ ku alɔ mafu ku alɔ kpɔtuce ɛya nɛ Ukraist gwo a, alɔ géē wɛ ɔya ku Ujehofa nōo kwu ɔ ajaajɛ klla jɔɔnyɛ ɛbɔ mla Anu.—Uróm 5:1.

11. Ɔdiya nɛ alɔ gē gbɔɔkɔ oŋma lɛ iye ku Ujisɔsi a?

11 Alɔ ta Ujehofa ahinya ohigbu ka alɔ lɔfu gbɔɔkɔ lɛ ɔ o bu ipu Ɔyinɔnyilɔ ku nu. Ujisɔsi nɛ Ujehofa gē bi le je aɔdā nɛ alɔ ba ɔ ɛba ku nu a lɛ alɔ a. Ujehofa gē jahɔ klla cila ohi ku ɔkɔ nɛ alɔ gē gba oŋma lɛ iye ku Ujisɔsi a. Ujisɔsi lɛ ɛlā teyi peee kahinii: “Ɔdā dúúmā nɛ̄ aá bī iyē kú um ba, n géē yá uwā, cɛ́ɛ́ kú Ɔyínɔ̄nyīlɔ ā kóō yá kú ācɛ kéē lɛ ɛ́gɛ́nɛ̄ Ádā ā wɛ idáagó lɛ ā má.”—Ujɔ́n. 14:13, 14.

12. Ɔdā ɔhá nyá ya nɛ alɔ gē ta Ujehofa ahinya ohigbu Ɔyinɔnyilɔ ku nu a?

12 Ujehofa gē je íne ō biya ku alɔ ya alɔ ɛhi ohigbu ikwū ku Ujisɔsi. Ubáyíbu lɛ Ujisɔsi gbla “Otrɛ̄yí Kú Ācogwɛ́ɛya . . . nōo cīce abɔ̄lɔ́ná kú úgādā ɔcɛ́ kú Ágábáidu ɔkpáncō.” (Uhíb. 8:1) Ujisɔsi wɛ “ɔ̄cokɛ́pɔ̄ lɛ alɔ iyɔ̄bū ádā ā.” (1 Ujɔ́n. 2:1) Ó jɛ alɔ eyī nɛhi ku Ujehofa lɛ Otrɛyi Ku Acogwɛɛya nōo jé ku alɔ i jila iyē ŋ ma je lɛ alɔ, nōo klla gē “gbɔ̄ɔkɔ ohígbū alɔ ā”! (Uróm 8:34; Uhíb. 4:15) Alɔ wɛ ācɛ nōó jila iyē ŋ, ohigbu ɛnyā, ɔdaŋ ka Ujisɔsi i géē yɛ i gwɛɛya kwɛyi alɔ ŋ nɛɛ, alɔ i géē yɛ i tubla Ujehofa ipu ɔkɔ ō gba gla ŋ. Ó lɛ aafu ŋ, a géē cɛ ka ó lɛ ahinya duuma nɛ alɔ lɔfu ta Ujehofa nōo géē jɛ, ku ɛnɛɛnɛ ɛhi ku Ɔyinɔnyilɔ ku nu nɛ ó yihɔtu nu nɛhi nɛ ó je lɛ alɔ a gla ŋ!

GBƆƆKƆ KWƐYI AYINƐ UWƆ

13. Otu amoomɛ gbɔbu ɛɛ ku Ujisɔsi kóō kwū a, ɛgɛnyá nɛ ó mafu ka ó yihɔtu ayikpo ku nu a?

13 Otu amoomɛ gbɔbu ɛɛ ku Ujisɔsi kóō kwū a, ó gbɔɔkɔ nɛɛnɛhi kwɛyi ayikpo ku nu yɔ i ba Adā nu kóō “lɛ uwá gbō ŋmá ɛgiyí ɔ̄cɛ obɔ̄bí ā.” (Ujɔ́n. 17:15) Ɛnyā mafu ɛgɛ nɛ Ujisɔsi yihɔtu uwa nɛhi lɛ a! Naana nɛ ó jé ka ogboji gɛ ŋ anuɔ géē má owe nɛɛnɛhi a, ó yɔ i je unwalu lɛ iyi nu ohigbu ayikpo ku nu a kpɔ.

Ɔdi nɛ alɔ lɔfu gbɔɔkɔ lɛyikwu ɔ eko nɛ alɔ yɔ i gbɔɔkɔ lɛyikwu ayinɛ alɔ a? (Má ogwotu ɔmɛ 14-16) *

14. Ɛgɛnyá nɛ alɔ gáā mafu ku alɔ yihɔtu ayinɛ alɔ a?

14 Bɛɛka Ujisɔsi a, alɔ i gē gbɛla lɛyikwu ɛgbá ku alɔ foofunu ŋ. Ikɔkɔ ɔɔma, alɔ gē gbɔɔkɔ kwɛyi ayinɛ alɔ eko doodu. Ɔdaŋ ku alɔ ya lɛ a, alɔ yɔ i lɛyitaajɛ lɛ ɔ́da nɛ Ujisɔsi je lɛ alɔ ō yihɔtu ku iyi alɔ, alɔ klla gē mafu lɛ Ujehofa ɛgɛ nɛ alɔ yihɔtu ayinɛ alɔ ipu ujɔ lɛ a. (Ujɔ́n. 13:34) Ō yɔ i gbɔɔkɔ kwɛyi ayinɛ alɔ i wɛ eko ō kpo bonu nóó. Ubáyíbu da alɔ kahinii: “Ɔkɔ nɛ̄ ɔ̄cɛ o yá ɔdā okpaakpa ā gē gbā í yúklɔ́ nɛ̄ɛ̄nɛ̄hi.”—Ujɛ́m. 5:16.

15. Ɔdiya nɛ ayinɛ alɔ cɛgbá ɔkɔ ō gba ku alɔ a?

15 Ayinɛ alɔ cɛgbá ɔkɔ ō gba ku alɔ ohigbu unwalu ɛyɛɛyɛyi néē yɔ i má a. Alɔ lɔfu gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō ta uwa abɔ kéē lɔtu ku ōcē, amiya nōo gē ya abɔyi uwa, ɛfú ō kpo, o ya ŋmo, mla unwalu ɛyɛɛyɛyi ɔhá. Alɔ klla lɔfu gbɔɔkɔ kwɛyi ayinɛ alɔ nōo yɔ i yuklɔ lɔfu lɔfu, o ya ɛɛ kéē je otabɔ lɛ ayinɛ alɔ nɛ ɛgbá ce uwa a. A jé ŋ, a lɔfu jé ɔcɛ éyi nōo yɔ i má ɛdɔ unwalu ɛgɛnyā. A lɔfu hi iye ku uwa ipu ɔkɔ ō gba ku uwɔ gla? Alɔ gē mafu ka alɔ yihɔtu ayinɛ alɔ ŋma ipu ɔtu, eko duuma nɛ alɔ gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō ta uwa abɔ kéē lɔtu.

16. Ɔdiya nɛ alɔ cika ō gbɔɔkɔ kwɛyi ayinɛ alɔ nōo yɔ i leyi kwu alɔ a?

16 Ó gē jɛ ayinɛ alɔ nōo gē leyi kwu alɔ ipu ujɔ a eyī nɛhi, eko duuma nɛ alɔ hi iye ku uwa ipu ɔkɔ ō gba ku alɔ, ɔkɔ ō gba ɔɔma kē i ta uwa abɔ. Ɔyikpo Upɔlu jé ka ó cɛgbá ku ācɛ ɔhá kéē gbɔɔkɔ kwɛyi nu. Ó kahinii: “Aá gbɔ̄ɔkɔ lɛ Ɔwɔicō ohígbū um dúú, cɛ́ɛ́ kú Ɔwɔicō kóō lɛ ɛlā nɛ̄ n cíkā ō ka ā da um eko dúúmā nɛ̄ n gbɔɔ́ ō kɛlā, cɛ́ɛ́ ká n̄ géē lɔtū kɛlā péee abɔ̄ n yɔ̄ ī yá kú ācɛ kéē lɛ ɔdā nēé tɛtɛ jé lɛyíkwu ɔ̄kōolɔhi ā gbɔbū ŋ́ mā jé ā.” (Āfi. 6:19) Icɛ duu, alɔ lɛ ayinɛ nɔnyilɔ alɛwa nōo gē leyi kwu alɔ nōo gē yuklɔ lɔfu lɔfu kwɛyi alɔ. Alɔ gē mafu ku alɔ yihɔtu uwa, ŋma lɛ ō gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō ta uwa abɔ ipu uklɔ néē yɔ i ya a.

EKO NÉĒ HI ALƆ IGWÚ Ō GÁĀ GBƆƆKƆ KWƐYI ĀCƐ ƆHÁ

17-18. Eko nyá néē lɔfu da alɔ ku alɔ gbɔɔkɔ kwɛyi ācɛ ɔhá a, ɔdi nɛ alɔ kē cika ō bi ɔtu a?

17 Ekoohi, é gē hi alɔ igwú ō gáā gbɔɔkɔ kwɛyi ācɛ ɔhá. Ocabɔ mafu, ɔyinɛ nɔnya nōo yɔ i klɔcɛ ku Ubáyíbu mla ɔcɛ, lɔfu da ɔyinɛ nɔnya nōo ba ɔ iyē a kóō lɛ ɔkɔ gba. Abɔ ɔyinɛ nɔnya a i jé ɔcɛ néē yɔ i klɔcɛ mla ɔ a lɔɔlɔhi ɛ ŋ ma, ó lɔfu miya ō gbɔɔkɔ oŋmɛyi ku oklɔcɛ a. Ɛnyā géē ta ɔ abɔ kóō jé ɔdā nōó géē ka eko duuma nōó gáā gbɔɔkɔ kwɛyi ɔcɛ ɔɔma.

18 É lɔfu da ɔyinɛ nɔnyilɔ kóō gbɔɔkɔ ipu ōjila ku ujɔ amāŋ ōjila ku uklɔ ku ɔna ō ta. Ɔyinɛ nōo lɛ ɛnɛɛnɛ ɛga ɛgɛnyā cika ō bi ɔdā nɛ ōjila ɔɔma wɛ a ɔtu. Alɔ i cika ō bi ɔkɔ ō gba yɔ i le pi ayinɛ nōo yɔ ipu ujɔ a ahɔ̄, amāŋ bi ɔ le ya ɛlā ō ka tɛɛcɛ ŋ. Ipu ɛyinɛhi ku ōjila ku ujɔ, uminiti ɛhɔ foofunu yɔ ō bi le gwiije klla gbɔɔkɔ a. Ohigbu ɛnyā, ɔyinɛ alɔ nōo gáā gbɔɔkɔ a i cika ō ka “ɛlā alɛwa” ŋ, ofluflu ɔkɔ ō gba néē gē bi le gbɔɔ ōjila a.—Umát. 6:7.

KWU ƆKƆ Ō GBA I PIYA ƆDĀ Ō CƐGBÁ FIYƐ DUU IPU OYEEYI KU UWƆ

19. Ɔdi gáā ta alɔ abɔ tutu taajɛ gbɔbu lɛ ɛ̄cī ku ɛpɔ ō ka ku Ɔwɔico a?

19 Alɔ cika ō kwu ɔkɔ ō gba i piya ɔdā ō cɛgbá fiyɛ duu ipu oyeeyi ku alɔ, ofiyɛ duu abɔ ɛ̄cī ku ɛpɔ ō ka ku Ujehofa le ba ɛ ma. Lɛyikwu ɛlā nyā Ujisɔsi kahinii: “Aá leyī kwɛcɛ gɛɛ, cɛ́ɛ́ ká aá gbɔ̄ɔkɔ ojigógó ka aá géē má ɛ́nyɔ́ nōo géē bī aá bū ipú aɔ́dā nōo géē yá” piii nyā. (Ulúk. 21:36) Ɔdaŋ ku alɔ gē gbɔɔkɔ eko doodu, ɔtu ō kpoce ku alɔ géē lɔfu, alɔ klla géē le tutu eko nɛ Ɔwɔico géē wa i kɛpɔ tu ācɛ a.

20. Ɛgɛnyá nɛ ɔkɔ ō gba ku alɔ gáā lɛbɛɛka ɔtulali nōo gē kpocu a?

20 Ɔdi nɛ alɔ kɛla lɛyikwu ɔ ɛ ma? Alɔ nwu ku ɛnɛɛnɛ ɛga ku ɔkɔ ō gba nɛ alɔ lɛ a cika ō jɛ alɔ eyī nɛhi. Aɔdā ō cɛgbá fiyɛ duu nɛ alɔ cika ō gbɔɔkɔ lɛyikwu ɔ a, kóō wɛ aɔdā nōo tɛɛma kwu ococɛ ku Ujehofa. Alɔ klla nwu ku alɔ cika ō ta Ɔwɔico ahinya ku Ɔyinɔnyilɔ ku nu, Ajɔɔcɛ ku nu klla gbɔɔkɔ kwɛyi ayinɛ alɔ. Ó lɛ aafu ŋ, Ujehofa dɔka ku alɔ gbɔɔkɔ lɛ ɔ ohigbu aɔdā nōo ce alɔ ɛgbá, mla ō gbɔɔkɔ lɛ ɔ kóō ta alɔ abɔ ya ku ɔtu okpoce ku alɔ kóō lɔfu. Ɔdaŋ ka alɔ gē gbɛla tu aɛlā nɛ alɔ gáā ka a lɔɔlɔhi gbɔbu ɛɛ ku alɔ gbɔɔkɔ, ó géē mafu ka ɛnɛɛnɛ ɛga ku ɔkɔ ō gba nɛ alɔ lɛ a jɛ alɔ eyī. ‘Ɔtū géē he Óndú ā’ ohigbu ku ɛlā nɛ alɔ gáā ka a, géē lɛbɛɛka ɔtulali nōo gē kpocu a.—Aíit. 15:8.

IJÉ ƆMƐ 45 The Meditation of My Heart

^ Ó jɛ alɔ eyī nɛɛnɛhi ka Ujehofa jɛga lɛ alɔ ō gbɔɔkɔ lɛ ɔ. Alɔ dɔka ku ɔkɔ nɛ alɔ gē gba lɛ ɔ a kōó he ɔ ɔtu nɛhi, bɛɛka ɔtulali nōo gē kpocu a. Ipu ikpɛyi ɛlā nyā, alɔ géē kɛla lɛyikwu ɔdā nɛ alɔ cika ō gbɔɔkɔ lɛyikwu ɔ a. Alɔ klla géē kɛla lɛyikwu aɔdā ōhī nɛ alɔ cika ō bi ɔtu, eko duuma néē hi alɔ igwú ō gáā gbɔɔkɔ kwɛyi ācɛ ɔhá.

^ ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO: Ɔba éyi yɔ i gbɔɔkɔ tɔha mla ɔnyā nu lɛyikwu ogbotu ku ɔyi uwa ipu inɔkpa, lɛyikwu adā nu nōo le hilokplici nōo yɔ i doōcē, mla ō jɛ gɔbu ku ɔcɛ éyi néē gē klɔcɛ ku Ubáyíbu mla ɔ a.

^ ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO: Ɔyinɛ nɔnyilɔ éyi yɔ i ta Ujehofa ahinya ohigbu ɛya nɛ Ujisɔsi gwo, ɛcɛ oheyifuu ku alɔ nyā, mla ɔdole olɔɔnyɛ ɛyɛɛyɛyi nɛ alɔ gē jɔɔnyɛ nu a.

^ ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO: Ɔyinɛ alɔ nɔnya éyi yɔ i gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō hɛ ɔhā ce Ígwu Nōo Gē Leyi Kwu Ɔwa Ku Alɔ a oŋma lɛ ō je alelekwu ihɔ ku nu lɛ uwa, kóō klla je otabɔ lɛ ayinɛ nōo yɔ i má owe ohigbu amiya mla o ya ŋmo a.