Skip to content

Skip to table of contents

IKPƐYI ƐLĀ Ō KLƆCƐ ƆMƐ 45

Ɛga Nɛ A Lɛ Ō Gba Ujehofa Ɛ̄gbā Ipu Agbliihɔ Nɛhi Ku Nu A Kóō Jɛ Uwɔ Eyī

Ɛga Nɛ A Lɛ Ō Gba Ujehofa Ɛ̄gbā Ipu Agbliihɔ Nɛhi Ku Nu A Kóō Jɛ Uwɔ Eyī

“Aá gbā anú nōo yá ɔkpáncō mɛ́mla ɛcɛ . . . ā ɛ̄gbā!”—MAFÚ 14:7.

IJÉ ƆMƐ 93 Bless Our Meeting Together

ƆDĀ NƐ ALƆ GÁĀ NWU A a

1. Ɔdi nɛ alelekwu otɛhɔ éyi yɔ i ka a, ɛgɛnyá nɛ ɔɔma kē cika ō lɛ abɔ kwu alɔ a?

 ƆDAŊ ku alelekwu otɛhɔ ku Ɔwɔico wɛ ɔdā ō kɛla gā uwɔ, a géē jahɔ tu ɛlā nōó lɛ ō ka gā uwɔ a? Ku ɛlā ɔkwɛyi a, icɛ alelekwu otɛhɔ éyi yɔ i kɛla lɛ “ācɛ kú ipú ɛcɛ, kwú ɛjɛ̄ɛ̄jī ācɛ, mɛ́mla ipɔ́ɔ́ma, mɛ́mla ucē, mɛ́mla éwo.” Ɔdi nɛ ó yɔ i ka a? Ó yɔ i ka kahinii: “Aá lɛ ojīlīmā ce Ɔwɔicō cɛ́ɛ́ kú aá cɛ̄tra ɔ́ kú ɛ́gɛ́nɛ̄ ó lɔfú lɛ ā. . . . Aá gbā anú nōo yá ɔkpáncō mɛ́mla ɛcɛ . . . ā ɛ̄gbā!” (Mafú 14:6, 7) Ujehofa foofunu wɛ Ɔwɔico ɔkwɛyi nɛ ɛjɛɛji ācɛ cika ō gba ɛ̄gbā a. Alɔ kē gweeye nɛhi ku ɛnɛɛnɛ ɛga nɛ ó je lɛ alɔ ō gba ɔ ɛ̄gbā ipu agbliihɔ nɛhi ku nu a!

2. Ɔdi nɛ agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa a wɛ a? (Má ikpati nyā nōo kahinii: “ Ɔdā Nōó Wɛ Ŋ Ma.”)

2 Ɔdi nɛ agbliihɔ nɛhi a wɛ piii a, imi nɛ alɔ kē gáā má aɛlā nōo jɛ ɔ teyi peee a? Agbliihɔ nɛhi a i wɛ ɔlɛ néē gwo kwaajɛ nɛ ɔcɛ lɔfu má eyī caa gla ŋ. Ó wɛ ōmiya nɛ Ujehofa le kwaajɛ o ya ɛɛ ku alɔ gba ɔ ɛ̄gbā ɔwɛ nɛ ó géē miyɛ oŋma lɛ ɛya nɛ Ujisɔsi gwo a. Upɔlu lɛ ɛlā nyā teyi peee fiyɛ ipu ɔkpá nɛ ó ta gē lɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist ku eko aflɛyi nōo wɛ ācɛ Uhibru nōo lā ipu Ujudiya a. b

3-4. Ɔdiya nɛ Upɔlu ta ɔkpá gē lɛ ācɛ Uhibru nōo wɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist nōo yɔ Ujudiya a, ɛgɛnyá nɛ ɔɔma kē ta uwa abɔ a?

3 Ɔdiya nɛ Upɔlu ta ɔkpá nyā gē lɛ ācɛ Uhibru nōo wɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist nōo lā ipu Ujudiya a? Á jé ŋ, ohigbu ɔdā ɛpa. Aflɛyi, ó dɔka ō ta uwa ɔtu kwu ɔtu. Gbɔbu ɛɛ néē je piya Ācɛ O Yɛce Ukraist a, ɛyinɛhi ku uwa gē yɛce ɔwɛ o gba ɛ̄gbā ku ācɛ Ujiyu a. Ohigbu ɛnyā, aotrɛyi ku ɔwɛ o gba ɛ̄gbā ku uwa gbɔbu a lɔfu yɔ i ŋmo uwa okonu ohigbu ka é kwu piya Ācɛ O Yɛce Ukraist. Ɔdiya a? Ohigbu ka Ācɛ O Yɛce Ukraist i lɛ agbliihɔ oheyifuu duuma néē lɔfu nyɔ gáā gba ɛ̄gbā ŋ, é lɛ ede duuma néē lɔfu gwɛɛya anu lɛ Ɔwɔico ŋ, ó kē lɛ ígwu ku acogwɛɛya duuma nōo géē gwɛɛya kwɛyi uwa ŋ. Ɛnyā lɔfu ya ku ɔtu kóō gbenyi lɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist a, klla lɔfu ya ku ɔtu okpoce ku uwa kóō hii lɔfu ŋ. (Uhíb. 2:1; 3:12, 14) Ōhī ku uwa kóō lɔfu yɔ i gbɛla ō le cigbihi gā ɔwɛ o gba ɛ̄gbā ku ācɛ Ujiyu a.

4 Ɔdā ɔmpa, Upɔlu lɛ ɔ teyi peee ka ācɛ Uhibru nōo wɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist a i yɔ i ya oceyitikwu duuma o ya ɛɛ kéē jɛyi ku aɛlā ō nwu ɛyipɛ amāŋ aɛlā ō nwu olipu nōo lɛbɛɛka “ɔdōlé olɔfú” nōo yɔ ipu Ɛlā ku Ɔwɔico a ŋ. (Uhíb. 5:11-14) Ó teyi peee, ka ōhi ku uwa i tutu ō ma ō yɛce Íne ku Umosisi a ŋ. Upɔlu lɛ ɔ teyi peee ka ɛya ō gwo nɛ Íne ku Umosisi cɛgbá a, i gáā je íne obiya ku uwa ŋmonyi duudu gla ŋ. Ohigbu ɛnyā “íne nɛ̄ncɛ̄ ā [kwu] ŋmónyí.” Ohigbu ɛnyā, Upɔlu gɔbu nwu uwa aɛlā ɔkwɛyi olipu a. Ó ta Ācɛ O Yɛce Ukraist ɔmpa nu ɛlá kwu eyiyoce “nōo lɔhi fíyɛ́” duu, oŋma lɛ ɛya nɛ Ujisɔsi gwo nōo lɔfu ta uwa abɔ kéē “túblá Ɔwɔicō” ajaajɛ a.—Uhíb. 7:18, 19.

5. Ɔdi nɛ alɔ cɛgbá ō jɛyi nu ŋma ipu ɔkpá ku ācɛ Uhibru a, ɔdi kē ya a?

5 Upɔlu lɛ ɔ ta ayinɛ nu nōo wɛ ācɛ Uhibru a eyī peee ka ɔwɛ néē gē gba Ujehofa ɛ̄gbā abɔ é wɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist a, lɔhi kɔɔ fiyɛ ɔwɛ nɛ ācɛ Ujiyu a gba Ɔwɔico ɛ̄gbā a. Ɔwɛ nɛ ācɛ Ujiyu a gba Ɔwɔico ɛ̄gbā ɛgɛ nɛ Íne ku Umosisi a cɛgbá lɛ a, “wɛ ofu kú aɔ́dā nēe géē wā ā, amáŋ ɔdā nōo wɛ ɔkwɛ̄yi ā wɛ Ohɔ́nyɛtá.” (Ukól. 2:17) Ofu ku odee wɛ ɔdā ocabɔ ku ɔdā ɔɔma, ó wɛ ɔdā ɔɔma piii nōó wɛ a ŋ. Ɔwɛ ekponu ɔɔma, ɔwɛ nɛ ācɛ Ujiyu a gba Ɔwɔico ɛ̄gbā eko ikee a, wɛ ofu ku aɔdā nōo géē wa a ohigbu ka ɔwɛ olɔhi fiyɛ duu ō gba Ɔwɔico ɛ̄gbā géē wa. Alɔ cɛgbá ō jɛyi ōmiya nɛ Ujehofa le kwaajɛ o ya ɛɛ ku alɔ gba ɔ ɛ̄gbā ɔwɛ nɛ ó tine a. Babanya, alɔ lɛ “ofu” (nōo wɛ ɔwɛ nɛ ācɛ Ujiyu gba Ɔwɔico ɛ̄gbā eko ikee a) miya mla “ɔdā nōo wɛ ɔkwɛ̄yi ā” (nōo wɛ ɔwɛ nɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā babanya a), ɛgɛ nɛ Upɔlu ka ipu ɔkpá nɛ ó ta gē lɛ ācɛ Uhibru a. Oŋma lɛ ō ya lɛ a, alɔ lɔfu jɛyi ku agbliihɔ nɛhi a lɔɔlɔhi fiyɛ mla ɛgɛ nɛ ó tɛɛma kwu alɔ a.

AKLƆKPIIHƆ A

6. Ɛgɛnyá néē gē bi aklɔkpiihɔ a le yuklɔ a?

6 Ɔwɛ nɛ ācɛ Ujiyu gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā eko ikee a. Ipu ɔkpá nɛ Upɔlu ta a, ó gbolo ku ɛlā ku nu ce aklɔkpiihɔ nɛ Umosisi gwo ipu ihayi ku 1512 Gbɔbu Lɛ Eko Ku Ukraist a. (Má uchati nyā nōo kahinii: “Ɔwɛ Nɛ Ācɛ Ujiyu Gba Ɔwɔico Ɛ̄gbā Eko Ikee Mla Ɔwɛ Nɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist Gē Gba Ɔwɔico Ɛ̄gbā Babanya A.”) É gē hi ɛga nɛ ācɛ Isrɛlu a gē jila tɔha kéē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā klla gwɛɛya lɛ ɔ a ka aklɔkpiihɔ. (Oyɛb. 29:43-46) Ācɛ Isrɛlu a gē je aklɔkpiihɔ nyā mla iyi uwa abɔ é gē yɛ ŋma ɛga éyi gā ɛga ɔhá eko néē yɔ ipu igbili a. (Oyɛb. 25:8, 9; Áluk. 9:22) Amáŋ “áklɔ̄kpīihɔ” a klla kwɛyi ɛnɛɛnɛ odee nōo géē wa lɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist ɛcɔbu.

7. Eko nyá nɛ agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa a gáā yɔ a?

7 Ɔwɛ nɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā babanya a. Aklɔkpiihɔ nōo yɔ eko ikee a wɛ “ofu kú ɔdā nōo yɔ̄ ipú ɔkpáncō,” ó kē kwɛyi agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa. Upɔlu ka ka “[áklɔ̄kpīihɔ a wɛ] ɔdōcābɔ̄ nōo ī mafú ɔdā nōo ī yá eko nyā a.” (Uhíb. 8:5; 9:9) Ohigbu ɛnyā eko nɛ ó ta ɔkpá gē lɛ ācɛ Uhibru a, agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa a le yɔ ɛ. Ó gáā yɔ ipu ihayi ku 29 Eko Ku Ukraist. Ihayi ɔɔma Ujisɔsi lɛ ubatisim ya, é lɛ anɔ tu ɔ ɛyi mla alelekwu ihɔ, klla gbɔɔ ō yuklɔ ku “otrɛ̄yí nɛ̄hi kú ācogwɛ́ɛya” ku Ujehofa ipu agbliihɔ nɛhi a. cUhíb. 4:14; Ācot. 10:37, 38.

OTRƐYI NƐHI KU ACOGWƐƐYA

8-9. Ɛgɛ nɛ ɔkpá ku Ācɛ Uhíbru 7:23-27 ka a, ɔdi wɛ ɛyɛɛyi nōo yɔ ɔtahɛ ku aotrɛyi nɛhi ku acogwɛɛya nɛ ācɛ Isrɛlu lɛ, mla Ujisɔsi Ukraist nōo wɛ Otrɛyi Nɛhi Ku Acogwɛɛya nōo fiyɛ duu a?

8 Ɔwɛ nɛ ācɛ Ujiyu gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā eko ikee a. Otrɛyi nɛhi ku acogwɛɛya a gē kwɛyi ācɛ a iyɔbu ku Ɔwɔico a. Otrɛyi nɛhi ku acogwɛɛya aflɛyi nɛ ācɛ Isrɛlu lɛ a wɛ Arɔni, nɛ Ujehofa fu eko néē lɛ aklɔkpiihɔ a ta Ujehofa abɔ a. Amáŋ ɔyikpo Upɔlu lɛ ɔ teyi peee, ka acogwɛɛya ɔhá gáā kwɛyi uwa ohigbu ka é le “pɛ́ gekwú, anɔ́ɔ é gɔbū mla úklɔ́ kú uwā glá gɛ ŋ́” ma. d (Jé Ācɛ Uhíbru 7:23-27.) Ohigbu ku aotrɛyi nɛhi ku acogwɛɛya nyā i jila iyē ŋ ma, é cɛgbá ō gwɛɛya ku íne obiya ku abɔiyi uwa. Amáŋ, má ɔdā nōo wɛ ɛyɛɛyi nōo yɔ ɔtahɛ ku aotrɛyi nɛhi ku acogwɛɛya ku ācɛ Isrɛlu, mla Otrɛyi Nɛhi Ku Acogwɛɛya nōo fiyɛ duu nōo wɛ Ujisɔsi Ukraist a.

9 Ɔwɛ nɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā babanya a. Abɔ Ujisɔsi Ukraist wɛ Otrɛyi Nɛhi Ku Acogwɛɛya ku alɔ a, “ó yɔ̄ ī yúklɔ́ lɛbɛ̄ɛka otrɛ̄yí kú ācogwɛ́ɛya ipú inu eyīpú otīihɔ, nōo wɛ ipú áklɔ̄kpīihɔ ɔkwɛ̄yi, nɛ̄ Óndú alɔ gwó ā, nōó wɛ ɔ̄cɛ bī abɔ̄ gwó ŋ́” ma. (Uhíb. 8:1, 2) Upɔlu klla lɛ ɔ teyi peee ka abɔ “Ujísɔ̄si yēeyī piyóó ā, anɔ́ɔ é je úklɔ́ kú ɛya ōgwó kú nū ā lɛ ɔ̄cɛ ɔhá glá ŋ́ má.” Upɔlu klla gɔbu ka kpɔ ka “ó tīihɔ, ó yá ɔdōbɔ̄bí dúúmā ŋ́.” Ó lɛbɛɛka otrɛyi ku acogwɛɛya ku Isrɛlu a ŋ. “Ó cɛgbá kóō gwɛ́ɛya lɛ Ɔwɔicō ɛ̄cī dóódu” ohigbu íne ō biya ku abɔyi nu ŋ. Babanya, alɔ leyi yɛ ɛyɛɛyi nōo yɔ ɔtahɛ ku aede mla aɛya ō gwo ɔwɛ nɛ ācɛ Ujiyu gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā eko ikee, mla ɛgɛ nɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā babanya a.

AEDE MLA AƐYA Ō GWO A

10. Ɔdi nɛ aɛya néē gwo ɛyi ede ku ugoolu a mafu a?

10 Ɔwɛ nɛ ācɛ Ujiyu gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā eko ikee a. Eyiyɛcɛ ku aklɔkpiihɔ a, ó lɛ ede ku oje udɔ néē gē bi aɛ́bɛ́ le gwɛɛya anu lɛ Ujehofa. (Oyɛb. 27:1, 2; 40:29) Amáŋ aɛya néē gē gwo a, i lɔfu je íne obiya ku ācɛ a ŋmonyi duudu gla ŋ. (Uhíb. 10:1-4) Amáŋ aɛya néē gɔbu yɔ i bi aɛ́bɛ́ gwo ipu aklɔkpiihɔ a, mafu ka ó lɛ ɛya ō gwo éyi nōo géē je íne obiya ku alɛɛcɛ ŋmonyi duudu ɛcɔbu.

11. Ɛyi ede nyá nɛ Ujisɔsi je iyi nu gwɛɛya anu a? (Ācɛ Uhíbru 10:5-7, 10)

11 Ɔwɛ nɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā babanya a. Ujisɔsi jé ka Ujehofa tu ɔ ɛhɔ wa ipu ɛcɛ nyā kóō gáā je oyeeyi ku nu gwɛɛya kwɛyi alɛɛcɛ. (Umát. 20:28) Ohigbu ɛnyā eko nɛ Ujisɔsi ya ubatisim a, ó kwu iyi nu taajɛ ō ya ɔdā nɛ Ujehofa tine a. (Ujɔ́n. 6:38; Ugal. 1:4) Ede nɛ Ujisɔsi lɛ iyi nu gwɛɛya anu a kwɛyi “ɔdā nɛ̄ Ɔwɔicō tíne ā.” Ɔdā nɛ Ujehofa kē tine a wɛ ka Ɔyinɔnyilɔ ku nu kóō kwu oyeeyi ku nu nōó lɛ ɛnyá duuma ŋ ma i gwɛɛya kwɛyi alɛɛcɛ. Ujisɔsi lɛ oyeeyi ku nu gwɛɛya “igbeékpónú ōfōōfūnū” o ya ɛɛ kóō lɛ íne obiya ku ɛjɛɛji ācɛ nōo kpɔtuce ɛya ō gwo ku nu a ŋmonyi duudu. (Jé Ācɛ Uhíbru 10:5-7, 10.) Babanya, alɔ géē kɛla lɛyikwu ɔdā nɛ eyeeye ku aɔdā nōo yɔ eyipu ku aklɔkpiihɔ a kwɛyi nu a.

ƐGA OTIIHƆ MLA ƐGA OTIIHƆ FIYƐ DUU A

12. Ɔnyɛ lɔfu gā eyeeye ku ainu nōo yɔ ipu aklɔkpiihɔ a?

12 Ɔwɛ nɛ ācɛ Ujiyu gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā eko ikee a. Eyipu ku aklɔkpiihɔ mla aagbliihɔ néē gwo ipu Ujerusalɛm igbihaajɛ a wɛ ekponu. É lɛ ainu ɛpa—“ɛga o tīhɔ” mla “ɛga otīihɔ fíyɛ́ dúú”—nɛ ukɔtim yɔ ɔtahɛ ku uwa a. (Uhíb. 9:2-5; Oyɛb. 26:31-33) Ipu ɛga Otiihɔ a, ó lɛ ɛga ō lɛ agege ku ugoolu ce ɔ, ede néē gē yi otulali ɔla ɛyi nu, mla utebulu néē gē je igbo ce ɔ. Acogwɛɛya néē lɛ “anɔ̄ tū uwā ɛyí klla le abɔ̄ ce uwá ɛyí kéē wɛ ācogwɛ́ɛya” a foofunu lɛ íkwu ō gā ipu ɛga otiihɔ a ō gáā yuklɔ ku uwa a. (Áluk. 3:3, 7, 10) Ikpati ku ɛka ku okonu ō ce ku ugoolu yɔ ipu ɛga Ɛga Otiihɔ Fiyɛ Duu a nōo mafu ka Ujehofa yɔ abɔɔ. (Oyɛb. 25:21, 22) Otrɛyi nɛhi ku acogwɛɛya a foofunu lɛ íkwu ō behe ukɔtim a gā ɛga Otiihɔ Fiyɛ Duu Igbo éyi ipu ihayi ō nyɔ gáā gwɛɛya ku Íne Obiya Ō Je Yɛhi a. (Ulīf. 16:2, 17) Ŋma ihayi gā ihayi, ó gē gā ipu ɛga otiihɔ fiyɛ duu a mla oyi ku aɛ́bɛ́ o ya ɛɛ kóō gwɛɛya kwɛyi iyi nu mla ɛjɛɛji éwo a, ku Ɔwɔico kóō kwu íne obiya ku uwa i je ya uwa ɛhi. Igbihaajɛ, Ujehofa o bu ipu alelekwu ihɔ ku nu, lɛ ɔ teyi peee ɔdā nɛ eyeeye ku aɔdā nōo yɔ ipu aklɔkpiihɔ a kwɛyi nu ɔkwɔɔkwɛyi a.—Uhíb. 9:6-8. e

13. Ɔdi nɛ ɛga Otiihɔ mla ɛga Otiihɔ Fiyɛ duu nōo yɔ ipu aklɔkpiihɔ a kwɛyi nu lɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist babanya a?

13 Ɔwɛ nɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā babanya a. Ígwu ligii ku Ācɛ O Yɛce Ukraist foofunu néē lɛ anɔ ta uwa ɛyi mla alelekwu ihɔ ku Ɔwɔico a, é kē yɔ i jɔɔnyɛ ɛnɛɛnɛ ɛma mla Ujehofa ō wɛ ayi Ɔwɔico. Ācɛ ula ofu igwaahata (144,000) nyā géē yuklɔ ku acogwɛɛya mla Ujisɔsi ɔkpanco. (Mafú 1:6; 14:1) Ɛga Otiihɔ ku aklɔkpiihɔ a kwɛyi amāŋ yɔ i mafu ka Ɔwɔico lɛ uwa fu kéē wɛ ayi nu naana néē yɔ ipu ɛcɛ kpɔ a. (Uróm 8:15-17) Ɛga Otiihɔ Fiyɛ Duu ku aklɔkpiihɔ a kwɛyi ɔkpanco ɛga nɛ Ujehofa yɔ a. “Ukɔ́tim” nōo kɔ ɛga Otiihɔ mla ɛga Otiihɔ Fiyɛ Duu a kwɛyi ɔkpiye ɔlamu ku Ujisɔsi. Eko nɛ Ujisɔsi lɛ ɔkpiye ɔlamu ku ɔlɛɛcɛ a, ó tɔɔtɛ lɛ ɔ ō gā ɔkpanco kóō yuklɔ ku Otrɛyi Nɛhi Ku Acogwɛɛya ipu agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa a ŋ. Oŋma lɛ ō je ɔkpiye ɔlamu ku nu gwɛɛya kwɛyi alɛɛcɛ, Ujisɔsi lɛ ɔ ya tɔɔtɛ lɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist néē lɛ anɔ tu uwa ɛyi a ō lɛ ɛga ō gā ɔkpanco. Amáŋ uwa abɔyi uwa i gáā bi ɔkpiye ɔlamu ku uwa gā ɔkpanco ŋ duu. (Uhíb. 10:19, 20; 1 Ukɔ́r. 15:50) Igbihi néē lɛ Ujisɔsi heyi ŋma ɔlekwu a, ó le yɛ gā ipu ɛga Otiihɔ Fiyɛ Duu ipu agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa, ɛga nɛ ɛjɛɛji ācɛ néē lɛ anɔ tu uwa ɛyi a géē gáā ba ɔ iye igbihihaajɛ a.

14. Ɛgɛ nɛ ɔkpá ku Ācɛ Uhíbru 9:12, 24-26 ka a, ɔdiya nɛ ɔwɛ ō gba Ujehofa ɛ̄gbā ipu agbliihɔ nɛhi ku nu a lɔhi kɔɔ fiyɛ ɔwɛ nɛ ācɛ Isrɛlu gba Ujehofa ɛ̄gbā a?

14 Babanya, ó gáā le teyi peee ɛgɛ nɛ ōmiya nɛ Ujehofa le kwaajɛ ku alɔ gba ɔ ɛgba ɔwɛ okpaakpa oŋma lɛ ɛya nɛ Ujisɔsi gwo, mla ōmiya ku Ujisɔsi kóō wɛ Otrɛyi Nɛhi Ku Acogwɛɛya a wɛ ōmiya olɔhi fiyɛ duu a. Otrɛyi nɛhi ku acogwɛɛya nɛ ācɛ Isrɛlu lɛ a gē gā ipu ɛga otiihɔ fiyɛ duu a mla oyi ku aɛ́bɛ́ néē je gwɛɛya a, amáŋ Ujisɔsi le “tá ipú ɔkpáncō abɔ̄yī nū,” ɛga nōo tiihɔ fiyɛ ɛga duuma ɔhá a ō gā iyɔbu ku Ujehofa. Abɔɔ a, ó lɛ ɛgɛ nɛ ɛya nɛ ó je oyeeyi ku nu gwo kwɛyi alɛɛcɛ a cɛgbá nɛɛnɛhi lɛ a mafu, o ya ɛɛ “kéē kwú íne nɛ̄ alɛɛcɛ bīya ā í yá uwā ɛhi.” (Jé Ācɛ Uhíbru 9:12, 24-26.) Ɛya nɛ Ujisɔsi je oyeeyi ku nu gwo a, lɛ ɔ ya tɔɔtɛ ku Ɔwɔico kóō kwu íne obiya ku alɔ i ya i alɔ ɛhi piyoo. Ɛgɛ nɛ alɔ gáā nwu babanya a, ɔdaŋ ka eyiyoce ku alɔ wɛ ō gā ɔkpanco amāŋ ō lā ipu ɛcɛ nyā, ɛjɛɛji alɔ lɔfu gba Ujehofa ɛ̄gbā ipu agbliihɔ nɛhi ku nu a.

AODUDƆLƐ A

15. Anyɛ gē yuklɔ ipu odudɔlɛ ku aklɔkpiihɔ a?

15 Ɔwɛ nɛ ācɛ Ujiyu gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā eko ikee a. Aklɔkpiihɔ a lɛ odudɔlɛ ekponu foofunu. Ó wɛ ɛga nōo lɔwa nɛɛnɛhi néē ce iga yɛ jila ɔ ta nɛ acogwɛɛya a gē yuklɔ ku uwa. Ede nɛhi ku oje udɔ néē gē gwɛɛya ɛyi nu mla ɔgbanjɛ nɛhi ku ugoolu nɛ eŋkpɔ yɔ anu nɛ aotrɛyi ku acogwɛɛya a gē bi le na abɔ ku uwa gbɔbu ɛɛ kéē gwɛɛya a yɔ odudɔlɛ a. (Oyɛb. 30:17-20; 40:6-8) Amáŋ aagbliihɔ néē gwo igbihaajɛ a, klla lɛ ɛga éyi ipu odudɔlɛ a nɛ ācɛ nɛ ó wɛ acogwɛɛya ŋ ma lɔfu nyɔ kéē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā.

16. Anyɛ gē yuklɔ ipu eyeeye ku aodudɔlɛ nōo yɔ ipu agliihɔ nɛhi ku Ujehofa a?

16 Ɔwɛ nɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā babanya a. Gbɔbu ɛɛ kéē nyɔ gáā yuklɔ ku acogwɛɛya mla Ujisɔsi ɔkpanco, ācɛ néē lɛ anɔ tu uwa ɛyi nōo yɔ ipu ɛcɛ nyā a gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā kpaakpa eyipu ku ududɔlɛ a ipu agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa a. Ɔgbanjɛ nɛhi ku eŋkpɔ nōo yɔ ududɔlɛ ku aklɔkpiihɔ mla aagbliihɔ a, wɛ ɛnɛɛnɛ ɛlá ō tu kwu lɛ uwa mla ɛjɛɛji Ācɛ O Yɛce Ukraist ka é cika ō lɛ iyi uwa tu yeŋee eko doodu. Ó lɛ a, imi nɛ “ɛwa nɛ̄hi kú ācɛ” nōo gē je otabɔ lɛ ayinɛ ku Ukraist néē lɛ anɔ tu uwa ɛyi a gē gba Ɔwɔico ɛ̄gbā a? Ɔyikpo Ujɔni má uwa “māháyi iyɔ̄bū akpa kú ɔcɛ́ kú Ɔwɔicō gē cɛ̄ [Ɔwɔico] ɛhɔ̄ ɔlɛ́ɛnɔ mɛ́mla otú ipú Agblīihɔ-nɛ̄hi kú nū á.” Ɛwa nɛhi a gē ya ɛnyā eyiyɛcɛ ku aklɔkpiihɔ a ipu agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa a. (Mafú 7:9, 13-15) Alɔ gweeye nɛhi ku ɛnɛɛnɛ ɛga nɛ Ujehofa je lɛ alɔ ō gba ɔ ɛ̄gbā ipu agbliihɔ nɛhi ku nu a!

ƐNƐƐNƐ ƐGA NƐ ALƆ LƐ Ō GBA UJEHOFA Ɛ̄GBĀ A

17. Ɛnɛɛnɛ ɛga ku ɛya ō gwo nyá nɛ alɔ lɛ ō je lɛ Ujehofa a?

17 Icɛ, ɛjɛɛji Ācɛ O Yɛce Ukraist lɛ ɛnɛɛnɛ ɛga ō gba Ujehofa ɛ̄gbā ŋma lɛ ō bi eko, ɔfu, mla aɔdā agbenu ku uwa le gba ɔ ɛ̄gbā. Ɛgɛ nɛ Upɔlu da ācɛ Uhibru nōo wɛ Ācɛ O Yɛce a, alɔ lɔfu “cɛ̄tra Ɔwɔicō ojigógó kóō lɛbɛ̄ɛka ɛya nɛ̄ alɔ yɔ̄ ī gwó, o ŋmá lɛ iyē kú Ujísɔ̄si ā.” (Uhíb. 13:15) Alɔ lɔfu mafu ka ɛnɛɛnɛ ɛga nɛ Ujehofa je lɛ alɔ ō gba ɔ ɛ̄gbā a jɛ alɔ eyī, ŋma lɛ ō je ofiyɛ duu ku alɔ lɛ ɔ ipu ɛ̄gbā nɛ alɔ gē gba ɔ a.

18. Ɛgɛ nɛ ɔkpá ku Ācɛ Uhíbru 10:22-25 ka a, ɔdi nɛ alɔ cika ō yɔ i ya eko doodu abɔ alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā a, ɔdi nɛ alɔ i kē cika ō je mlanyi ŋ ma?

18 Ācɛ Uhíbru 10:22-25. Abɔ Upɔlu yɔ i bi ɔkpá nɛ ó ta gē lɛ ācɛ Uhibru a wa oŋmɛyi a, ó kɛla lɛyikwu ɔdā nɛ alɔ cika ō yɔ i ya eko doodu abɔ alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā a. Ɛnyā kē lɛ ō ya mla ɔkɔ ō gba, ō tɔɔna lɛ ācɛ ɔhá, ō jila tɔha ipu ujɔ, mla ō ta ayinɛ alɔ ɔtu kwu ɔtu ofiyɛ duu abɔ alɔ “jé ka ɛ̄cī [ku Ujehofa] ā le bá ɛɛ́ mā.” Oŋmɛyi ku ɔkpá ku Ɔdā Néē Mafu Lɛ Ijɔni a, alelekwu otɛhɔ ku Ujehofa éyi kɛla nyā kahinii: “Gbā Ɔwɔicō ɛ̄gbā!” (Mafú 19:10; 22:9) Ó kɛla nyā igbo ɛpa o ya ɛɛ kóō mafu ɛgɛ nɛ ɛlā ɔɔma cɛgba nɛhi lɛ a. Alɔ hii je ɛjɛɛji ɛlā nɛ alɔ nwu lɛyikwu agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa mla ɛnɛɛnɛ ɛga nɛ alɔ lɛ ō gba Ɔwɔico ɛ̄gbā a mlanyi ŋ!

IJÉ ƆMƐ 88 Make Me Know Your Ways

a Ɛlā ō nwu olipu éyi nōo yɔ ipu ɛlā ku Ɔwɔico a, lɛ ō ya mla agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa a. Ɔdi wɛ agbliihɔ nɛhi ɔɔma a? Ikpɛyi ɛlā oklɔcɛ nyā kɛla lɛyikwu aɛlā olipu nōo yɔ ipu ɔkpá ku ācɛ Uhibru lɛyikwu agbliihɔ nɛhi nyā a. Oklɔcɛ nyā géē ta uwɔ abɔ ō ya ku ɛnɛɛnɛ ɛgā nɛ a lɛ ō gba Ujehofa ɛ̄gbā a kóō jɛ uwɔ eyī fiyɛ.

b O ya ɛɛ ku a má aɛlā olipu ōhī nōo yɔ ipu ɔkpá ku ācɛ Uhibru a, má uvidio nyā ipu jw.org nōo kahinii: Aɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ācɛ Uhíbru.

c Ipu ɔkpá nōo yɔ okonu uce ku ācɛ Ugriisi a, ɔkpá ku ācɛ Uhibru foofunu hi Ujisɔsi ka Otrɛyi Nɛhi Ku Acogwɛɛya a.

d Oŋma lɛ ɛlā néē jila má a, ó mafu ka otrɛyi ku acogwɛɛya nɛ ācɛ ku Isrɛlu lɛ a gaajɛ ofu ɛnɛ ce ɛnɛ (84) gbɔbu ɛɛ néē ca Ujɛrusalɛm taajɛ ipu ihayi ku 70 Eko Ku Ukraist a.

e O ya ɛɛ ku a nwu ɛlā lɛyikwu ɔdā nōo wɛ ɛyi ku ɔdā nɛ aotrɛyi ku acogwɛɛya gē ya Ɛ̄cī Néē Gē Gwɛɛya Ku Íne Obiya Ō Je Ya Ɛhi a, má uvidio nyā ipu jw.org nōo kahinii: The Tent.

g Má ikpati nyā nōo kahinii: “How the Spirit Revealed the Meaning of the Spiritual Temple” nōo yɔ ipu Ɔda O Gbaajɛ ku Ɔya Ɔmahaapa 15, 2010, p. 22 a.