Skip to content

Skip to table of contents

IKPƐYI ƐLĀ Ō KLƆCƐ ƆMƐ 5

IJÉ ƆMƐ 108 God’s Loyal Love

Aɔhā Nɛ Alɔ Lɛ Ohigbu Ka Ujehofa Yihɔtu Alɔ Nɛɛnɛhi A

Aɔhā Nɛ Alɔ Lɛ Ohigbu Ka Ujehofa Yihɔtu Alɔ Nɛɛnɛhi A

“Ohɔ́nyɛtá Ujísɔ̄si wā ipú ɛcɛ nyā kóō wā í nyā ācobīyíne tá.”1 UTÍM. 1:15.

ƆCƐLA

Ɛgɛ nɛ alɔ lɛ itene ŋma ofula a mla ɛgɛ nɛ alɔ lɔfu mafu ka ɔdā nɛ Ujehofa ya lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī a.

1. Ɔdi nɛ alɔ lɔfu ya ō cɛ lɛ Ujehofa gweeye a?

 GBƐLA ku a lɛ ɛnɛɛnɛ ɛhi nōo heyifuu klla tiile nɛhi je lɛ ɔcɛ éyi nɛ a yihɔtu ku nu nɛɛnɛhi a. Ó géē biya uwɔ ɔtu nɛɛnɛhi ɔdaŋ ka ɔcɛ ɔɔma kwu ɛhi a i ta ipu ikpati klla kwu ɛlá ku nu i gwo duudu! Abɔ ɔhá ku nu, ɔtu géē he uwɔ nɛɛnɛhi ɔdaŋ ka ɔcɛ ɔɔma bi ɛhi nɛ a je lɛ ɔ a le yuklɔ klla ta uwɔ ahinya ku ɛhi a. Ɛgɛnyá nɛ ocabɔ nyā tɛɛma kwu ɛhi ku ofula nɛ Ujehofa je lɛ alɔ a? Ujehofa je Ɔyinɔnyilɔ ku nu kóō gekwu ohigbu alɔ. Ohigbu ɛnyā, Ujehofa géē gweeye nɛɛnɛhi ɔdaŋ ka alɔ mafu ku ɛnɛɛnɛ ɛhi ɔɔma nɛ ó je lɛ alɔ, mla ihɔtu nōo lɛ alɔ kwu ɔ ɔtu kóō je ɛhi nyā lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī nɛhi!—Ujɔ́n. 3:16; Uróm 5:​7, 8.

2. Ɔdi nɛ alɔ gáā kɛla lɛyikwu ɔ ipu ikpɛyi ɛlā nyā a?

2 Amáŋ abɔ eko gē gla a, alɔ lɔfu ma ō leyi má ofula a ka ɛhi nōo cɛgbá nɛhi. Amáŋ ɔdaŋ ka ofula a i jɛ alɔ eyī gɛ ŋ, ó géē lɛbɛɛka alɔ yɔ i je ɛnɛɛnɛ ɛhi nɛ Ɔwɔico je lɛ alɔ a ta ɛga nɛ alɔ i gáā má ɔ amāŋ gbɛla lɛyikwu ɔ ŋ ma. O ya ɛɛ ku alɔ cɛ lɛ ɔɔma ya da alɔ ŋ ma, alɔ cika ō bēē gbɛla eko doodu lɛyikwu ɛjɛɛji ɔdā nɛ Ɔwɔico mla Ukraist ya lɛ alɔ ɛ ma. Ikpɛyi ɛlā nyā lɔfu ta alɔ abɔ ō ya ɔɔma. Alɔ géē kɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ alɔ gē lɛ itene ŋma ofula a babanya mla ɛgɛ nɛ alɔ lɔfu lɛ itene ŋma anu ɛcɔbu a. Alɔ klla géē kɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ alɔ lɔfu mafu ka ihɔtu nɛ Ujehofa mafu lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī, ofluflu alaadi ōhī gbɔbu lɛ Oblatu a mla igbihi ku Oblatu a.

ƐGƐ NƐ ALƆ GĒ LƐ ITENE BABANYA A

3. Ɔdi wɛ ɔwɛ éyi nɛ alɔ gē lɛ itene ŋma ofula a babanya a?

3 Alɔ yɔ i lɛ itene ŋma ɛya ō gwo ku Ukraist a ɛ. Ocabɔ mafu, oŋma lɛ ofula a, Ujehofa gē je aíne obiya ku alɔ ya alɔ ɛhi. Ó cɛgbá ō je aíne obiya ku alɔ ya alɔ ɛhi ŋ. Amáŋ ó dɔka ō ya lɛ a. Ɔcɛ éyi nōo ta ɔkpá ku Aíjē Kú Ɛ̄gbā a mafu ɛgɛ nɛ ō je yɛhi ku Ujehofa jɛ ɔ eyī nɛhi lɛ a. Ó kahinii: “A ī yá olɔhi lɛ alɔ klla ī je íne nɛ̄ alɔ bīya ā yá alɔ ɛhi.”—Aíjē 86:5; 103:​3, 10-13.

4. Anyɛ nɛ Ujehofa ya ofula a tɔɔtɛ lɛ uwa a? (Ulúku 5:32; 1 Utímōti 1:15)

4 Ɔtu lɔfu ya ōhī ku alɔ ka alɔ i cika jɛ lɛ ō je yɛhi ku Ujehofa ŋ. Ó wɛ ɔkwɛyi ka oduuma ku alɔ i cika jɛ lɛ ō je yɛhi ku Ujehofa ŋ. Ɔyikpo Upɔlu jé ka é “cíkā ō hī [ɔ] tū ipú ācotɛ̄hɔ̄ ŋ́.” Naana kpɔ a, ó klla gɔbu kahinii: “Oŋmá [lɛ] ɛhi kú eyīnyinyi kú Ɔwɔicō ā, n wɛ ɔdā nɛ̄ n wɛ ícɛ nyā ā.” (1 Ukɔ́r. 15:​9, 10) Eko duuma nɛ alɔ le piyabɔ ŋma íne obiya ku alɔ, Ujehofa gē je ya alɔ ɛhi. Ɔdiya a? Ó wɛ ohigbu ku alɔ cika jɛ lɛ ō je yɛhi ku nu nóó, amáŋ ohigbu ka ó yihɔtu alɔ. Ohigbu ɛnyā, ɔdaŋ ka ɔtu gē biya gā uwɔ ohigbu ku a gbɛla ku á cika jɛ lɛ ō je yɛhi ku Ujehofa ŋ, bla ka Ujehofa i je ofula a lɛ ācɛ nōo jila iyē ŋ. Ó je ofula a lɛ ācɛ nōó jila iyē ŋ, nɛ ɔtu klla gē biya lɛ uwa lɛyikwu aíne obiya ku uwa, nōo klla gē ceyitikwu ō ya opiyabɔ a.— Ulúku 5:32; 1 Utímōti 1:15.

5. Ɔtu cika ō ya oduuma ku alɔ ka Ujehofa cika ō je ya alɔ ɛhi piii? Lɛ ɔ teyi peee.

5 Ɔtu i cika ō ya oduuma ku alɔ ka Ujehofa cika ō je ya alɔ ɛhi piii ohigbu ka alɔ humayi gba ɔ ɛ̄gbā ihayi alɛwa ɛ ŋ. Ku ɛlā ɔkwɛyi a, Ujehofa blakwu ɛjɛɛji aɔdā nɛ alɔ ya lɛ ɔ ɛ ma. (Uhíb. 6:10) Ó je ofula a lɛ alɔ iyɛhi, ó wɛ ō gba alɔ ule ku aɔdā olɔhi nɛ alɔ ya lɛ ɔ ɛ ma ŋ. Ohigbu ɛnyā, ó géē wɛ ɔdobɔbi ō gbɛla ka ohigbu ka alɔ lɛ aɔdā alɛwa ya lɛ Ujehofa ɛ ma, alɔ cika jɛ lɛ ō je yɛhi ku nu. Ɔdaŋ ka alɔ kpɔtuce ɔɔma, ɔɔma wɛ ka alɔ yɔ i gbɛla ka ó cɛgbá ku Ujisɔsi kóō kwū ohigbu alɔ ŋ.—Má Ācɛ Ugalésīya 2:21.

6. Ɔdiya nɛ Upɔlu yuklɔ lɔfu lɔfu ipu ɛ̄gbā ō gba ku Ujehofa a?

6 Upɔlu jé ka ɔdā duuma nɛ ó kóō ya lɛ Ujehofa naana, Ujehofa lɔfu miya ō je ya ɔ ɛhi ŋ kpɔ. Ó lɛ a, ɔdiya nɛ ó yuklɔ lɔfu lɔfu ipu ɛ̄gbā ō gba ku Ujehofa a? Ó ya lɛ a o ya ɛɛ kóō mafu ka ɛgɛ nɛ Ujehofa gbonɛnɛ lɛ ɔ klla mafu eyinyinyi lɛ ɔ a wɛ ɔdā nōo jɛ ɔ eyī nɛhi. (Āfi. 3:7) Bɛɛka Upɔlu a, alɔ gɔbu yɔ i gba Ujehofa ɛ̄gbā mla ɔtu caca, ó wɛ ō mafu lɛ Ujehofa ka alɔ cika jɛ lɛ eyinyinyi ku nu ŋ, amáŋ ō mafu ka ɔdā nɛ ó ya lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī.

7. Ɔdi wɛ ɔwɛ ɔhá nɛ alɔ gē lɛ itene ŋma ofula a babanya a? (Ācɛ Uróm 5:1; Ujɛ́mīsi 2:23)

7 Ɔwɛ ɔhá nɛ alɔ klla gē lɛ itene ŋma ofula a babanya a wɛ ka alɔ lɔfu lɛ ɛma olɔhi ku abɔyi alɔ mla Ujehofa. a Ɛgɛ nɛ alɔ ka ipu ikpɛyi ɛlā nōo gáā yɛ a, eko néē ma alɔ a, alɔ i lɛ ɛma mla Ɔwɔico ŋ. Amáŋ ohigbu ofula a, alɔ lɔfu “bá ɛbɔ́ mla [Ɔwɔico],” alɔ klla lɔfu pi bla ɔ ajaajɛ.— Ācɛ Uróm 5:1; Ujɛ́mīsi 2:23.

8. Ɔdiya nɛ alɔ cika ō ta Ujehofa ahinya ku ɛnɛɛnɛ ɛga ku ɔkɔ ō gba nɛ alɔ lɛ a?

8 Ɔkɔ ō gba lɛ Ujehofa wɛ ɛnɛɛnɛ odee nōó lɛ ɛdɔ ŋ nɛ alɔ lɔfu ya ohigbu ka alɔ lɛ ɛma olɔhi mla anu. Ó wɛ ɔkɔ nɛ alɔ gē gba tɛɛcɛ eko nɛ alɔ yɔ ōjila ku ujɔ amāŋ eko nɛ alɔ yɔ mla ācɛ ɔhá foofunu nɛ Ujehofa gē po a ŋ, amáŋ ó klla gē po ɔkɔ nɛ eyeeye ku alɔ gē gba lɛ ɔ eko nɛ alɔ yɔ ofoofu alɔ a. Eko duuma nɛ alɔ yɔ i gbɔɔkɔ, alɔ i gē lɛ ɔtooplico lɛ a ŋ. Amáŋ ó wɛ itene foofunu nɛ alɔ gē lɛ ŋma ɔkɔ ō gba a yɔ abɔɔ a ŋ. Ɔkɔ ō gba lɔfu ya ku ɛma nɛ alɔ lɛ mla Ɔwɔico a kóō lɔfu tōōtɔ̄ɔ̄ fiyɛ. (Aíjē 65:2; Ujɛ́m. 4:8; 1 Ujɔ́n. 5:14) Eko nɛ ó yɔ ipu ɛcɛ nyā a, Ujisɔsi gbɔɔkɔ igbalɛwa ohigbu ka ó jé ka Ujehofa yɔ i jahɔ tu ɔkɔ ō gba a, klla jé ka ɔkɔ ō gba lɔfu ya ku ɛma nɛ ó lɛ mla Adā nu a kóō gɔbu yɔ i lɔfu tōōtɔ̄ɔ̄. (Ulúk. 5:16) Ó jɛ alɔ eyī nɛhi ka ohigbu ɛya ō gwo ku Ujisɔsi, alɔ lɔfu wɛ ɔya ku Ujehofa klla lɔfu kɛla lɛ ɔ ipu ɔkɔ ō gba!

ƐGƐ NƐ ALƆ LƆFU LƐ ITENE ƐCƆBU A

9. Ɛgɛnyá nɛ ācɛ nōo gē gba Ujehofa ɛ̄gbā kpaakpa a lɔfu lɛ itene ŋma ofula a ɛcɔbu a?

9 Ɛgɛnyá nɛ ācɛ nōo gē gba Ujehofa ɛ̄gbā kpaakpa a lɔfu lɛ itene ŋma ofula a ɛcɔbu a? Ujehofa géē je oyeeyi opiyoo lɛ uwa. Ācɛ alɛwa gē gbɛla ka ō lā oyeeyi opiyoo i gáā tɔɔtɛ ŋ ohigbu ka ācɛ humayi kwū ɛ. Amáŋ ɔdā nɛ Ujehofa bi ɔtu ŋma ajaajɛ a wɛ ka alɛɛcɛ kéē lā oyeeyi opiyoo. Ɔdaŋ ka Adam i gē yɛ i biya íne ŋ nɛ, ó lɛ ɔcɛ duuma nōo géē yɔ i gbɛla ka ō lā oyeeyi opiyoo i gáā tɔɔtɛ ŋ nɛ ŋ. Naana nɛ oyeeyi opiyoo i gáā lɔfu tɔɔtɛ lɛ alɔ babanya ŋ ma, alɔ lɔfu lɔtuce ka alɔ lɔfu lā oyeeyi opiyoo ɛ̄cī éyi, ohigbu ka alɔ jé ka Ujehofa lɛ ule nōo fiyɛ duu nōo wɛ oyeeyi ku Ɔyinɔnyilɔ ku nu a gba ɛ, o ya ɛɛ kóō lɛ ɛnyā ya tɔɔtɛ.—Uróm 8:32.

10. Ɔdi nɛ ācɛ néē lɛ anɔ tu uwa ɛyi mla aala ɔhá a yɔ i leyice ɛcɔbu a?

10 Naana nɛ oyeeyi opiyoo wɛ itene nɛ alɔ géē lɛ ɛcɔbu a, Ujehofa dɔka ku alɔ gbɛla lɛyikwu ɔ babanya. Ācɛ néē lɛ anɔ tu uwa ɛyi a yɔ i leyice ō lā ɛnɛɛnɛ oyeeyi ɔkpanco abɔ é géē lé ɔcɛ́ ikpɛyi ku ɛcɛ nyā mla Ukraist a. (Mafú 20:6) Aala ɔhá a yɔ i leyice ō lā oyeeyi opiyoo ipu Uparadais ɛcɛ nyā ɛga nɛ ɔnɔ, owe, amāŋ ɔtu nōo gē biya lɛ alɔ a i gáā yɔ gɛ ŋ ma. (Mafú 21:​3, 4) A wɛ éyi ku aala ɔhá nōo lɛ eyiyoce ō lā oyeeyi opiyoo ipu ɛcɛ nyā a? Ō lā oyeeyi opiyoo ipu ɛcɛ nyā i nyɛ fiyɛ ō lā oyeeyi opiyoo ɔkpanco ŋ! Ujehofa ya alɛɛcɛ kéē lā oyeeyi ipu ɛcɛ nyā, ohigbu ɛnyā, ō lā oyeeyi opiyoo ipu ɛcɛ nyā géē ya ku alɔ gweeye nɛɛnɛhi.

11-12. Ɔdi wɛ aɔhā ōhī ipu Uparadais nɛ alɔ lɔfu yɔ i leyice a? (Má aifoto a.)

11 Gbɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ oyeeyi géē lɛ gā uwɔ ipu Uparadais ɛcɛ nyā a. Á gáā lɛ ɔtooplico ku a géē doōcē amāŋ kwū gboogboo ɛ gɛ ŋ. (Ayis. 25:8; 33:24) Ujehofa géē je ɛjɛɛji aɔdā olɔhi nɛ a dɔka a gā uwɔ. Ó géē he uwɔ ɔtu ō nwu ɛlā fiyɛ lɛyikwu aɛbɛ́? Ó géē he uwɔ ɔtu ō nwu ɛgɛ nɛ a géē bi aɔdā ō bi le gwo ije le yuklɔ? Kɛɛ ka ó géē he uwɔ ɔtu ō nwu ɛgɛ néē gē jé ō ya udrɔyin? Ipu Uparadais, alɔ géē cɛgbá ācɛ nōo jé ō ya ōmiya ku aɔlɛ mla ō gwo ku uwa. Alɔ klla géē cɛgbá ācɛ nōo géē nyi ikpɔdɛhɔ klla tu ɔdole tu, ō ya aɔdā ō bi yuklɔ ɛyɛɛyɛyi, mla ācɛ nōo géē nyi ododo ɛyɛɛyɛyi mla ō teyi kwu uwa. (Ayis. 35:1; 65:21) Eko duuma nɛ a gbɔɔ ō lā oyeeyi opiyoo, a géē lɛ eko ō ya ɛjɛɛji aɔdā nōo ba nyā, klla géē ya uwa caba caba.

12 Ó géē wɛ ɔdā eeye nɛhi ō ya ācɛ néē heyi ŋma ɔlekwu a omaaba! (Ācot. 24:15) Ó klla lɔhi ku a gbɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ a géē jɔɔnyɛ ō nwu ɛlā fiyɛ lɛyikwu Ujehofa, ŋma lɛ ō nwu ɛlā lɛyikwu aɔdā alɛwa nɛ ó ya a. (Aíjē 104:24; Ayis. 11:9) Ɛ̄nɛ̄ o kē lɔhi fiyɛ ɛjɛɛji aɔdā nōo ba nyā, wɛ ku á gáā biya íne gboogboo ɛ gɛ ŋ, ohigbu ɛnyā ó géē tɔɔtɛ gā uwɔ ō gba Ujehofa ɛ̄gbā, á klla gáā cɛgbá ō ba ɔ ɛba kóō je yɛhi ku nu ɛɛ gɛ ŋ duu! A géē leyi gwu ō lā oyeeyi ipu Uparadais a bonu ohigbu ō lā oyeeyi nōo gē he uwɔ ɔtu foofunu a babanya? (Uhíb. 11:25) Ehee! Ɛnɛɛnɛ oyeeyi nɛ alɔ géē lɛ a géē lɔhi fiyɛ ɔdā duuma nɛ a lɔfu lɛ ipu ɛcɛ ku obabanya a. Bla, ka ɛcɛ nyā nōo géē je piya Uparadais a i gáā wɛ odee nɛ alɔ géē yɔ i leyice ɔ foofunu eko doodu ŋ. Ɛ̄cī éyi, ó géē je piya ɛga nɛ eyeeye ku alɔ géē yɔ i lā oyeeyi ku ɛ̄cī doodu. Ɛjɛɛji aɔdā nōo ba nyā le tɔɔtɛ ohigbu ka Ujehofa yihɔtu ku alɔ nɛɛnɛhi, klla je Ɔyinɔnyilɔ ku nu kóō gekwu ohigbu alɔ!

Aɔhā nyá nɛ a yɔ i leyice fiyɛ duu ipu Uparadais a? (Má ogwotu ɔmɛ 11-12)


ƆDĀ NƐ A LƆFU YA Ō MAFU KA IHƆTU NƐ UJEHOFA MAFU LƐ ALƆ A JƐ UWƆ EYĪ

13. Ɛgɛnyá nɛ alɔ lɔfu mafu ka ihɔtu nɛ Ujehofa mafu lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī nɛɛnɛhi a? (2 Ācɛ Ukɔ́rīnti 6:1)

13 Ɛgɛnyá nɛ alɔ lɔfu mafu lɛ Ujehofa ka ɛhi ku ofula nɛ ó je lɛ alɔ a wɛ ɔdā nōo jɛ alɔ eyī nɛhi a? Oŋma lɛ ō ceyitikwu lɔfu lɔfu ō má kóō gba ɔ ɛ̄gbā wɛ ɔdā nōo cɛgbá fiyɛ duu ipu oyeeyi ku alɔ a. (Umát. 6:33) Daama, Ujisɔsi kwū “cɛ́ɛ́ kú ācɛ nēe yēeyī ā í cíkā ō lā lɛ iyī uwā gɛ ŋ́, amáŋ é cíkā ō lā lɛ Ohɔ́nyɛtá nōo kwú, nɛ̄ Ɔwɔicō je ɔ́ héyī ŋmá ɔlékwū ohígbū uwā ā.” (2 Ukɔ́r. 5:15) Ujehofa humayi gbonɛnɛ lɛ alɔ klla kwu íne obiya ku alɔ i je ya alɔ ɛhi ɛ. Oŋma lɛ ō ya ɛjɛɛji ɔdā nɛ alɔ ya gla ō gba ɔ ɛ̄gbā, alɔ gē mafu ka alɔ jɛyi ku ɛjɛɛji ɔdā nɛ ó ya lɛ alɔ ɛ ma, ka ɔdā nɛ ó ya lɛ alɔ a kē jɛ alɔ eyī ɔkwɔɔkwɛyi.— 2 Ācɛ Ukɔ́rīnti 6:1.

14. Ɛgɛnyá nɛ alɔ lɔfu mafu ɔtu okpoce lɛ ɔwɛ nɛ Ujehofa gē mafu lɛ alɔ a?

14 Alɔ klla lɔfu mafu ka ihɔtu nɛ Ujehofa mafu lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī ŋma lɛ ō kpɔtuce ɔ mla ō yɛce ɔwɛ nɛ ó gē mafu lɛ alɔ a. Ɛgɛnyá a? Eko duuma nɛ alɔ lɛ aōmiya ō ya, bɛɛka ɛgɛ nɛ alɔ géē gā inɔkpa gáā kwu amāŋ ɛdɔ uklɔ nɛ alɔ lɔfu ya a, alɔ cika ō gbɛla lɛyikwu ɔdā nɛ Ujehofa dɔka ku alɔ ya a aflɛyi. (1 Ukɔ́r. 10:31; 2 Ukɔ́r. 5:7) Eko duuma nɛ alɔ ya ōmiya oŋma lɛ ɛgɛ nɛ alɔ kpɔtuce Ujehofa lɛ a, ɔtu okpoce ku alɔ mla ɛma nɛ alɔ lɛ mla ɔ a géē je lɔfu tōōtɔ̄ɔ̄ fiyɛ. Ɛnyā kē géē ya ku alɔ jé kpɔcii ka eyiyoce nɛ alɔ lɛ ō lā oyeeyi opiyoo a wɛ ɔdā nōo géē ya piii.—Uróm 5:​3-5; Ujɛ́m. 2:​21, 22.

15. Ɛgɛnyá nɛ alɔ lɔfu mafu ka ihɔtu nɛ Ujehofa mafu lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī alaadi ōhī gbɔbu lɛ Oblatu a mla igbihi ku Oblatu a?

15 Ó klla lɛ ɔwɛ ɔhá nɛ alɔ lɔfu mafu ka ihɔtu nɛ Ujehofa mafu lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī nɛhi. Ɔɔma kē lɛ ō ya mla ō ya ɛjɛɛji ɔdā nɛ alɔ lɔfu ya gla alaadi ōhī gbɔbu lɛ Oblatu a mla igbihi ku Oblatu a, ō mafu lɛ Ujehofa ɛgɛ nɛ ofula a jɛ alɔ eyī nɛhi lɛ a. Ba tu ō ya ōmiya ō gā Oblatu a abɔyi alɔ, alɔ lɔfu hi ācɛ ɔhá igwú kéē ba alɔ iyē duu. (1 Utím. 2:4) Lɛ ɔ ta ācɛ nɛ a géē higwu wa Oblatu a eyī peee ɔdā nōo géē ya ɛpleeko ku Oblatu a. Ó géē tabɔ nɛɛnɛhi ku a mafu auvidio nyā nōo yɔ ipu jw.org a lɛ uwa nōo kahinii: Ɔdiya Nɛ Ujisɔsi Kwū A? mla u Blakwu Ikwū Ku Ujisɔsi. Anyakwɔcɛ ku ujɔ cika ō bi ipu ɔtu ō hi ācɛ nōó gē wa ōjila ku ujɔ amāŋ gē tɔɔna gɛ ŋ ma igwú wa Oblatu a. Gbɛla lɛyikwu ɛdɔ eeye nōo géē yɔ ɔkpanco mɛmla ɛcɛ nyā, ɔdaŋ ka ó lɛ abɔ kwu aala ku Ujehofa ōhī nōo bi a ɔtu ō le cigbihi wa ipu aala ohile a! (Ulúk. 15:​4-7) Ɛpleeko ku Oblatu a, alɔ hii bi ipu ɔtu ō hɛ okonu tu iyi alɔ foofunu ŋ, amāŋ ofluflu ō hɛ okonu tu ācɛ nōo wa ɛpɛpɛ amāŋ ācɛ nōó gboji néē wa ōjila ɔɔma ɛ ma. Alɔ dɔka ku ɔtu kóō gbo uwa nɛɛ!—Uróm 12:13.

16. Ɔdiya nɛ alɔ cika ō ya nwune fiyɛ ipu uklɔ ku ɔna ō ta alaadi ōhī gbɔbu lɛ Oblatu a mla igbihi ku Oblatu a?

16 A lɔfu ya nwune fiyɛ ipu ɛ̄gbā ō gba ku uwɔ lɛ Ujehofa alaadi ōhī gbɔbu lɛ Oblatu a mla igbihi ku Oblatu a? Ɛnyā wɛ ɔwɛ olɔhi ō mafu ka ɛjɛɛji ɔdā nɛ Ujehofa mla Ujisɔsi ya gā uwɔ ɛ ma jɛ uwɔ eyī nɛhi. Abɔ alɔ gē gɛɛcɛ ku uklɔ ku ɔna ō ta tōōtɔ̄ɔ̄ a, ɛgɔɔma nɛ alɔ gáā má ɛgɛ nɛ Ujehofa gē ta alɔ abɔ tōōtɔ̄ɔ̄ lɛ duu a, ɛnyā kē géē ya ku ɔtu nɛ alɔ le ce ɔ a kóō lɔfu tōōtɔ̄ɔ̄ fiyɛ. (1 Ukɔ́r. 3:9) O ka tu ɔ, le má ku a gē yɛce Ubáyíbu ō jé ku Oblatu a nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ō Jila Ɛlā Ku Ɔwɔico Má Ɛ̄cī Doodu, amāŋ ucarti nōo yɔ ipu ɔkpá ku ōjila ku ɔtahɛ ku alaadi a. A kóō lɔfu fu aɔgba ku Ubáyíbu nyā kóō wɛ ōmiya ku Ubáyíbu oklɔcɛ ku abɔyi uwɔ.

17. Ɔdi gē cɛ lɛ Ujehofa gweeye a? (Má ikpati nyā nōo kahinii: “ Ɛgɛ Nɛ Alɔ Lɔfu Mafu Ka Ɔdā Nɛ Ujehofa Ya Lɛ Alɔ A Jɛ Alɔ Eyī A.”)

17 Ohigbu āhɔ̄ ku uwɔ, á jé ŋ, ó gáā lɔfu tɔɔtɛ gā uwɔ ō ya nwune ipu ɛ̄gbā ō gba ku uwɔ lɛ Ujehofa ŋ. Amáŋ bla, ka Ujehofa i gē miya ɔdā nɛ a gē ya lɛ ɔ a mla ɔdā nɛ ācɛ ɔhá gē ya lɛ ɔ a ŋ. Ihɔtu nɛ a lɛ lɛ ɔ a wɛ ɔdā nōo jɛ ɔ eyī nɛhi. Ɔtu gē he ɔ nɛhi eko duuma nɛ ó má ɛgɛ nɛ a gē mafu ka ɛnɛɛnɛ ɛhi ku ofula a wɛ ɔdā nōo jɛ uwɔ eyī a.—1 Usám. 16:7; Umák. 12:​41-44.

18. Ɔdiya nɛ ɔdā nɛ Ujehofa mla Ujisɔsi ya lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī nɛhi a?

18 Ohigbu ofula a foofunu ya ɛɛ néē je íne obiya ku alɔ ya alɔ ɛhi, nɛ alɔ je piya ɔya ku Ujehofa, klla lɛ eyiyoce ō lā oyeeyi opiyoo ɛcɔbu a. Ohigbu ɛnyā, alɔ gɔbu yɔ i mafu lɛ Ujehofa eko doodu ka ihɔtu nɛ ó mafu lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī nɛhi, nōo lɛ abɔ kwu ɔ ɔtu kóō je ɛnɛɛnɛ aɔdā nōo ba nyā lɛ alɔ a. (1 Ujɔ́n. 4:19) Alɔ klla mafu lɛ Ujisɔsi ka ihɔtu nɛ ó mafu lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī nɛhi, nōo lɛ abɔ kwu ɔ ɔtu kóō kwū ohigbu alɔ a!—Ujɔ́n. 15:13.

IJÉ ƆMƐ 154 Ihɔtu I Gē Mɛ Gboogboo Ŋ

a Ujehofa je íne obiya ku ācɛ nōo gba ɔ ɛ̄gbā gbɔbu ɛɛ ku Ujisɔsi kóō kwū a ya uwa ɛhi. Ujehofa lɔfu ya ɛnyā ohigbu ka ó lɔtuce ka Ɔyinɔnyilɔ ku nu géē hayi kpaakpa jaa gbeeko nɛ ó gekwu. Ohigbu ɛnyā tu Ujehofa, ó lɛbɛɛka é lɛ ofula a gba gboji gboji gbɔbu ɛɛ ku Ujisɔsi kóō kwū a.—Uróm 3:25.