Ivie Ọsosuọ 1:1-53

  • Devidi avọ Abishag (1-4)

  • Adonaejah ọ jẹ gwọlọ epanọ ọ rẹ rọ rehọ uvie na (5-10)

  • Netan avọ Bat-shiba a jowọ jọ (11-27)

  • Devidi ọ kẹ udu nọ a rehọ Solomọn mu ovie (28-40)

  • Adonaejah ọ dhẹ kpobọ agbada-idhe na (41-53)

1  Whaọ Devidi ovie na ọ who jẹ kpako gaga no,+ yọ dede nọ a je si ehọ wowo iei, e jẹ sae wha ẹrrorro fihọ iẹe oma ha.  Fikiere idibo riẹ e tẹ ta kẹe nọ: “Jọ a gwọlọ ọmọtẹ nọ ọ rrọ ọmọtẹ-kọkọ kẹ olori mẹ ovie na re ọ gbodibo kẹ ovie na jẹ rẹrotei. Ọ te hae kiẹzẹ gba owhẹ re oma olori mẹ ovie na o ruẹse rrorro.”  A tẹ jọ ẹkwotọ Izrẹl soso gwọlọ ọmọtẹ nọ o wo erru, a tẹ ruẹ Abishag+ ohwo Shunẹm+ na, a tẹ rehọ iẹe se ovie na.  Ọmọtẹ na o wo erru gaga, ọ tẹ jọ ọnọ ọ jẹ gbodibo kẹ ovie na yọ ọ be rẹrotei, rekọ ovie na o lele i rie wezẹ hẹ.  Evaọ oke yena, Adonaejah+ ọmọzae Hagit ọ jẹ kpare omariẹ kpehru be ta nọ: “Mẹ be te jọ ovie!” O te wo akẹkẹ kẹ omariẹ avọ edhẹ-enyenya gbe ezae udhuvẹ-gbikpe nọ e rẹ dhẹ karo kẹe.+  Rekọ ọsẹ riẹ ọ re nọe* ẹdẹvo ho inọ: “Fikieme who ro ru oware nana?” Adonaejah o wo erru gaga re, oni riẹ o yẹ riẹ okenọ a yẹ Absalọm no.  Ọ tẹ gba ẹgwae kugbe Joab ọmọzae Zeruya avọ Abayata+ ozerẹ na, a te fiobọhọ kẹ Adonaejah jẹ thae uke.+  Rekọ Zedọk+ ozerẹ na, Benaya+ ọmọzae Jehoyada, Netan+ ọruẹaro na, Shimia,+ Riyae, gbe egbaẹmo egaga Devidi+ a ruọ abọ Adonaejah ha.  Ukuhọ riẹ Adonaejah ọ tẹ rehọ igodẹ, iruẹ, gbe erao epoporiẹ ro dhe idhe+ evaọ utho Zohẹlẹt, onọ o kẹle Ẹn-rogẹl, yọ o zizie inievo-emezae riẹ kpobi, emezae ovie na, gbe ezae Juda kpobi nọ e rrọ idibo ovie na. 10  Rekọ o zizie Netan ọruẹaro na, Benaya gbe egbaẹmo egaga na, hayo Solomọn ọmọsẹ riẹ hẹ. 11  Kẹsena Netan+ ọ tẹ ta kẹ Bat-shiba,+ oni Solomọn+ nọ: “Kọ who ri yo nọ Adonaejah+ ọmọzae Hagit o zihe ruọ ovie no, yọ Devidi olori mai ọ riẹ oware ovo kpahe iẹe he? 12  Fikiere, obọnana, ivie nyaze re mẹ kẹ owhẹ ohrẹ, re whọ ruẹsi siwi uzuazọ ra gbe uzuazọ* Solomọn ọmọzae ra.+ 13  Nya kpobọ uwou bru Devidi ovie na re whọ ta kẹe nọ, ‘Olori mẹ ovie, kọ ogbẹrọnọ whẹ who duwu iyei kẹ odibo ra inọ: “U te no omẹ no Solomọn ọmọzae ra ọ te jọ ovie, yọ ọye họ ọnọ ọ te keria agbara-uvie mẹ”?+ Kọ fikieme Adonaejah o ro zihe ruọ ovie no?’ 14  Nọ whọ gbẹ rrọ etẹe be ta ẹme kẹ ovie na, mẹ vẹ te ruọ eva, mẹ vẹ ta nọ uzẹme whọ be ta na.” 15  Fikiere Bat-shiba ọ tẹ nyabru ovie na evaọ obọ ukpẹ riẹ. Oke yena yọ ovie na ọ who gaga no, yọ Abishag+ ohwo Shunẹm na ọ be rẹrote ovie na. 16  Bat-shiba o te kigwẹ je kiẹzẹ vovao tuotọ kẹ ovie na, ovie na ọ tẹ nọe nọ: “Eme whọ gwọlọ nọ me ru kẹ owhẹ?” 17  Ọ tẹ kẹ uyo nọ: “Olori mẹ, whẹ họ ọnọ ọ rehọ odẹ Jihova Ọghẹnẹ ra duwu iyei kẹ odibo ra nọ, ‘U te no omẹ no Solomọn ọmọzae ra ọ te jọ ovie, yọ ọye họ ọnọ ọ te keria agbara-uvie mẹ.’+ 18  Rekọ nọ ma be ta ẹme na, Adonaejah o zihe ruọ ovie no, yọ olori mẹ ovie na ọ riẹ oware ovo kpahe iẹe he.+ 19  Ọ rehọ iruẹ, erao epoporiẹ, gbe igodẹ buobu ro dhe idhe, o te je zizie emezae ovie na kpobi gbe Abayata ozerẹ na gbe Joab oletu ogbaẹmo na;+ rekọ o zizie Solomọn odibo ra ha.+ 20  Whaọ obọnana, olori mẹ ovie, ibiaro ahwo Izrẹl kpobi i bi rri owhẹ re whọ vuẹ ai ohwo nọ ọ te keria agbara-uvie olori mẹ ovie na nọ u te noi no. 21  O gbẹ rrọ ere he, nọ olori mẹ ovie na ọ tẹ nwani whu wọhọ* esẹ-esẹ riẹ no, a ve ti rri omẹ avọ Solomọn ọmọzae mẹ fihọ enọ i re vivie ahwo.” 22  Nọ ọ gbẹ be ta ẹme na kẹ ovie na, Netan ọruẹaro na ọ tẹ ruọ eva.+ 23  A tẹ nwane vuẹ ovie na nọ: “Netan ọruẹaro na ọ nyaze no!” Ọ tẹ ruọ eva bru ovie na, o te kigwẹ vovao tuotọ kẹ ovie na. 24  Kẹsena Netan ọ tẹ ta nọ: “Olori mẹ ovie, kọ whọ ta nọ, ‘U te no omẹ no Adonaejah o ti zihe ruọ ovie, yọ ọye họ ọnọ ọ te keria agbara-uvie mẹ’?+ 25  Keme nẹnẹ na ọ nyae rehọ iruẹ, erao epoporiẹ, gbe igodẹ buobu dhe idhe,+ yọ o zizie emezae ovie na kpobi gbe iletu ogbaẹmo na gbe Abayata ozerẹ na.+ A rrọ obei bi lele iei re jẹ da, yọ a be ta nọ, ‘Jọ Adonaejah ovie na ọ rria tọ!’ 26  Rekọ o zizie omẹ odibo ra ha, hayo Zedọk ozerẹ na, hayo Benaya+ ọmọzae Jehoyada, hayo kọ Solomọn odibo ra. 27  Kọ olori mẹ ovie na ọ kẹ udu nọ a ru onana, yọ ọ vuẹ odibo riẹ kpahe ohwo nọ ọ rẹ keria agbara-uvie olori mẹ ovie na nọ u te noi no ho?” 28  Devidi ovie na ọ tẹ ta nọ: “Wha se Bat-shiba kẹ omẹ.” Fikiere ọ tẹ ruọ eva, o te dikihẹ aro ovie na. 29  Ovie na o te duwu iyei nọ: “Nọ Jihova nọ o siwi omẹ* no uye kpobi ọ rrọ uzuazọ na,+ 30  nwane wọhọ epanọ mẹ rehọ odẹ Jihova Ọghẹnẹ Izrẹl duwu iyei kẹ owhẹ nọ, ‘U te no omẹ no Solomọn ọmọzae ra ọ te jọ ovie, yọ ọye họ ọnọ ọ te keria agbara-uvie mẹ!’ na, ere me ti ru nẹnẹ na.” 31  Bat-shiba o te kigwẹ guzou kpotọ je kiẹzẹ vovao tuotọ kẹ ovie na, ọ tẹ ta nọ: “Jọ olori mẹ Devidi ovie na ọ rria bẹdẹ bẹdẹ!” 32  Devidi ovie na ọ tẹ nwane ta nọ: “Se Zedọk ozerẹ na, Netan ọruẹaro na, gbe Benaya+ ọmọzae Jehoyada+ kẹ omẹ.” Fikiere a tẹ nyaze aro ovie na. 33  Ovie na ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Wha se idibo olori rai lele oma re Solomọn ọmọzae mẹ ọ dhẹ esi* mẹ na,+ wha ve lele iei kpobọ Gaehọn.+ 34  Zedọk ozerẹ na avọ Netan ọruẹaro na a rẹ jọ obei wholo iei+ re ọ jọ ovie Izrẹl; kẹsena wha ve kporo onware, wha vẹ ta nọ, ‘Jọ Solomọn ovie na ọ rria tọ!’+ 35  Kẹsena wha ve lele iei zihe ze, ọ vẹ nyaze te keria agbara-uvie mẹ; ọ vẹ te jọ ovie evaọ ẹta mẹ, mẹ vẹ te rehọ iẹe mu osu kẹ Izrẹl gbe Juda.” 36  Benaya ọmọzae Jehoyada ọ tẹ nwane ta kẹ ovie na nọ: “Ami! Jọ Jihova Ọghẹnẹ olori mẹ ovie na ọ whobọhọ iẹe. 37  Jọ Jihova ọ jọ kugbe Solomọn nwane wọhọ epanọ ọ jọ kugbe olori mẹ ovie na,+ yọ ajọ O ru agbara-uvie riẹ rro vi agbara-uvie olori mẹ Devidi ovie na.”+ 38  Kẹsena Zedọk ozerẹ na, Netan ọruẹaro na, Benaya+ ọmọzae Jehoyada, ahwo Kẹrẹt na, gbe ahwo Pẹlẹt+ na a tẹ nya, a te ru re Solomọn ọ dhẹ esi Devidi ovie na,+ a tẹ rehọ iẹe ze Gaehọn.+ 39  Zedọk ozerẹ na ọ tẹ tọlọ onware* nọ ewhri ọ rrọ eva+ evaọ uwou-udhu na,+ o te wholo Solomọn,+ a te mu onware họ ekporo, ahwo na kpobi a te muhọ ebo nọ: “Jọ Solomọn ovie na ọ rria tọ!” 40  Nọ oyena o vrẹ no, ahwo na kpobi a te lele iei vrẹ, yọ a bi kporo irete be ghọghọ gaga, edo rai o te ru otọ na bẹre rovie fihọ.+ 41  Adonaejah avọ ahwo kpobi nọ o zizie a yo edo na nọ a re emu re no.+ Nọ Joab ọ nwani yo edo onware na, ọ tẹ ta nọ: “Eme ọ lẹliẹ edo ẹvohẹ ọgaga yena rrọ okpẹwho na?” 42  Nọ ọ gbẹ be ta ẹme na, Jonatan+ ọmọzae Abayata ozerẹ na ọ tẹ nyaze. Adonaejah ọ tẹ ta nọ: “Ruọ eva, keme whẹ yọ emamọ ohwo, yọ emamọ usi whọ wha ze na.” 43  Rekọ Jonatan ọ tẹ kpahe kẹ Adonaejah nọ: “Ijo! Olori mai Devidi ovie na ọ rehọ Solomọn mu ovie no. 44  Ovie na o vi Zedọk ozerẹ na, Netan ọruẹaro na, Benaya ọmọzae Jehoyada, ahwo Kẹrẹt gbe ahwo Pẹlẹt lele iei, a te ru re ọ dhẹ esi ovie na.+ 45  Kẹsena Zedọk ozerẹ na avọ Netan ọruẹaro na a tẹ jọ Gaehọn wholo iei re ọ jọ ovie. Kẹsena a te no etẹe ze yọ a be ghọghọ, ẹvohẹ ọ tẹ vọ okpẹwho na. Edo yena wha yo na. 46  Ofariẹ, Solomọn ọ keria agbara-uvie na no. 47  Oware ofa jọ họ, idibo ovie na e nyaze te ghọghọ kugbe olori mai Devidi ovie na no, a ta kẹe nọ, ‘Jọ Ọghẹnẹ ra o ru odẹ Solomọn do vi odẹ ra, yọ ajọ O ru agbara-uvie riẹ rro vi agbara-uvie ra!’ Fikiere ovie na ọ tẹ jọ ehwa riẹ guzou kpotọ. 48  Ovie na ọ tẹ jẹ ta nọ, ‘Jọ ujiro u te Jihova Ọghẹnẹ Izrẹl, ọnọ ọ kẹ ohwo jọ uvẹ nẹnẹ na re ọ keria agbara-uvie mẹ, o te je ru nọ ibiaro mẹ e rọ ruẹ e riẹ!’” 49  Ozọ u te mu ahwo kpobi nọ Adonaejah o zizie gaga, ai omomọvo ọ tẹ kpama kpohọ ọvuọ oboriẹ. 50  Ozọ u je mu Adonaejah re fiki Solomọn, fikiere ọ tẹ kpama, ọ tẹ nyae zaza abọ mu izei agbada-idhe na.+ 51  A tẹ vuẹ Solomọn nọ: “Ozọ Solomọn ovie na u bi mu Adonaejah; ọ nyae zaza abọ mu izei agbada-idhe na, yọ ọ be ta nọ, ‘Jọ Solomọn ovie na ọ kaki duwu iyei kẹ omẹ tao inọ ọ te rehọ ọgbọdọ kpe odibo riẹ hẹ.’” 52  Fikiere Solomọn ọ tẹ ta nọ: “O te dhesẹ emamọ uruemu, makọ ubioto ovo riẹ dede u ti kie fihọ otọ họ; rekọ o te ru oware uyoma jọ,+ o re ti whu.” 53  Fikiere Solomọn ovie na ọ tẹ ta nọ a rehọ iẹe no agbada-idhe na ziọ otọ. Ọ tẹ nyaze, o te guzou kpotọ kẹ Solomọn ovie na, kẹsena Solomọn ọ tẹ ta kẹe nọ: “Nya kpobọ uwou ra.”

Eme-Obotọ

Hayo “whọku ei; o ri do ku ei.”
Evaọ Hibru, “nifẹsh ra gbe nifẹsh.” Rri oria Otofa Eme.
Evaọ Hibru, “kiẹzẹ kugbe.”
Evaọ Hibru, “ta nifẹsh mẹ.” Rri oria Otofa Eme.
Hayo “esi aye.” Arao nọ anyenya avọ eketekete a re yẹ nọ a tẹ wezẹ kugbe.
Hayo “uzei.”