Iruẹru-Ivie Avọ Ivẹ 9:1-31

  • Ovie-aye Shiba ọ kpahe Solomọn (1-12)

  • Ekwakwa efe Solomọn (13-28)

  • Uwhu Solomọn (29-31)

9  Nọ ovie-aye Shiba+ o yo usi oruaro Solomọn, ọ tẹ nyaze Jerusalẹm re ọ rehọ enọ egaga* dawo Solomọn. Idibo buobu i lele i rie, avọ ekamẹle nọ e wha ewhri balsam gbe igoru buobu+ avọ itho eghaghae. Ọ tẹ ruọ eva bru Solomọn, ọ tẹ ta oware kpobi nọ o jọ udu riẹ kẹe.+  Solomọn ọ tẹ za enọ riẹ kpobi kẹe. Oware ovo o jariẹ hẹ nọ o jọ bẹbẹ kẹ Solomọn* nọ ọ sai ru vẹ kẹe he.  Nọ ovie-aye Shiba na ọ ruẹ areghẹ Solomọn,+ uwou nọ ọ bọ,+  emu nọ ọ rẹ jọ emẹjẹ riẹ,+ oghẹrẹ nọ idibo riẹ e rẹ keria, oghẹrẹ nọ idibo riẹ e rẹ rọ wọ emu fihọ emẹjẹ gbe ẹgọ rai, ewọ-egho riẹ gbe ẹgọ rai, gbe idhe emahọ nọ o re dhe kẹse kẹse evaọ uwou Jihova,+ o te whu dikihẹ kpoko.*  Fikiere ọ tẹ ta kẹ ovie na nọ: “Usi nọ me yo evaọ obọ orẹwho mẹ kpahe eware nọ who ru* gbe areghẹ ra uzẹme.  Rekọ mẹ rọwo usi na ha bẹsenọ mẹ rọ nyaze jẹ rehọ ibiaro obọmẹ ruẹ eware na.+ Whaọ, rri, kpakọ amabọ jọ gheghe ọrọ areghẹ ologbo+ ra a vuẹ omẹ. Whọ rro vi epanọ me yo na thethabọ.+  Eva e be were ahwo ra, yọ eva e be were idibo ra nọ i bi dikihẹ aro ra kẹse kẹse be kezọ kẹ eme areghẹ ra!  Jọ ujiro u te Jihova Ọghẹnẹ ra, ọnọ o wo isiuru kpahe owhẹ nọ o ro fi owhẹ họ agbara-uvie riẹ re whọ jọ ovie kẹ Jihova Ọghẹnẹ ra. Fikinọ Ọghẹnẹ ra o you Izrẹl,+ ọ tẹ rehọ owhẹ mu ovie Izrẹl re who bru uvioziẹ je su avọ ẹrẹreokie, re ọ ruẹsi ru ei jọ bẹdẹ bẹdẹ.”  Kẹsena ọ tẹ kẹ ovie na etalẹnte* igoru+ udhozeza (120) gbe ewhri balsam buobu avọ itho eghaghae. Ohwo ọvo ọ gbẹ rehọ ewhri balsam nọ o bu te ọrọ ovie-aye Shiba na se Solomọn ovie na ofa ha.+ 10  Ofariẹ, idibo Haeram avọ idibo Solomọn nọ e wọ igoru no obọ Ofaya+ ze, e wọ ite-ire algọm avọ itho eghaghae+ ze re. 11  Ovie na ọ rehọ ire algọm na ru istẹpo fihọ uwou Jihova+ gbe uwou* ovie+ na, ọ tẹ jẹ rehọ ai ru ekpata gbe ekpata-ifi rọkẹ eso-ile+ na. A re jọ ẹkwotọ Juda ruẹ ire nọ e wọhọ e rai ẹdẹvo ho. 12  Solomọn ovie na ọ tẹ jẹ kẹ ovie-aye Shiba na oware kpobi nọ o were riẹ nọ ọ yare, eware nọ ọ kẹ aye na i bu vi* enọ ọ wha se ovie na. Kẹsena ovie-aye na o te kpo, tei te idibo riẹ a te zihe kpobọ orẹwho riẹ.+ 13  Igoru nọ i te Solomọn obọ evaọ ukpe ọvo e gbẹdẹ te etalẹnte igoru egba ezeza gbe udhosa-gbezeza (666),+ 14  a du fodẹ enọ egba-ihreki nọ i re no oria ruọ oria na gbe ethueki na gbe ivie ahwo Arab na kpobi gbe eba ẹkwotọ na nọ e jẹ rehọ igoru avọ isiliva se Solomọn a rehọ ze he.+ 15  Solomọn ovie na ọ rehọ igoru nọ a gua oware ofa kugbe ro ru ejese ilogbo egba ivẹ (200)+ [igoru nọ a gua oware ofa kugbe nọ e gbẹdẹ te shẹkẹl* egba ezeza (600) a ro ru ojese ovuovo],+ 16  ọ tẹ jẹ rehọ igoru nọ a gua oware ofa kugbe ro ru ejese esese* egba esa (300) (igoru nọ e gbẹdẹ te emaina* esa a ro ru ojese osese ovuovo). Kẹsena ovie na o te fi ai họ Uwou Owhawho Lebanọn+ na. 17  Ovie na ọ tẹ jẹ rehọ akọ-eni ku agbara-uvie, ọ tẹ rehọ emamọ igoru tamu* oma riẹ soso.+ 18  Istẹpo ezeza a rẹ rọ gadiẹ ruọ agbara-uvie na, yọ a rọ igoru ru akpala nọ a rẹ rọ awọ kpahe kugbe agbara-uvie na, agbara na o te je wo oria nọ a rẹ rọ abọ kpahe evaọ tofẹ tofẹ, yọ ikpohrokpo+ ivẹ i dikihẹ akotọ abọ agbara na. 19  Ikpohrokpo+ ikpegbivẹ i dikihẹ istẹpo ezeza na, ọvuọvo ọ jọ oka avọ oka istẹpo na. A re te jọ uvie ofa ru oware nọ o wọhọ e riẹ hẹ. 20  Igoru a ro ru eware kpobi nọ Solomọn ovie na ọ jẹ rọ da ame, yọ emamọ igoru a ro ru ekwakwa kpobi nọ e jọ Uwou Owhawho Lebanọn na. A rehọ isiliva ru oware ovo ho, keme evaọ oke Solomọn a rri isiliva fihọ oware ovo ho.+ 21  Keme idibo Haeram+ e jẹ hai lele ekọ ilogbo ovie na kpohọ Tashish.+ Ẹsiẹvo evaọ ikpe esa, ekọ ilogbo Tashish e rẹ fa igoru, isiliva, akọ-ini,+ ikpee,* gbe evra nọ a re se pikọk ze. 22  Fikiere Solomọn ovie na o fe je wo areghẹ vi ivie efa kpobi nọ e jọ otọakpọ na.+ 23  Ivie otọakpọ na soso e jẹ gwọlọ epanọ a rẹ rọ ruẹ* Solomọn re a yo eme areghẹ nọ Ọghẹnẹ uzẹme na o fihọ udu riẹ.+ 24  Ae omomọvo ọ jẹ hae wha okẹ sei—ekwakwa isiliva, ekwakwa igoru, iwu,+ ẹgọ-ẹmo, ewhri balsam, enyenya, gbe isi,* enẹ a je ru kukpe kukpe. 25  Solomọn o wo ibriwou-erao idu ene (4,000) rọkẹ enyenya gbe ekẹkẹ riẹ gbe enyenya* idu ikpegbivẹ (12,000),+ yọ o fi rai họ ikpewho ekẹkẹ na je fi ae họ kẹle ovie na evaọ Jerusalẹm.+ 26  O je su ivie kpobi nọ e jọ umuo Ethẹ* na vrẹ rite obọ ẹkwotọ ahwo Filistia je rite obọ uwhru Ijipti.+ 27  Ovie na o ru nọ isiliva e rọ jọ buobu evaọ Jerusalẹm wọhọ itho nọ e jọ eva riẹ, o te je ru nọ ire sida e rọ jọ buobu wọhọ ire sikamọ nọ e rrọ Shefila* na.+ 28  A jẹ hae rehọ enyenya no obọ Ijipti gbe ekwotọ efa kpobi ze ro se Solomọn.+ 29  Rọ kpahe iku uzuazọ Solomọn nọ i kiọkọ,+ no emuhọ rite ekuhọ, kọ a gbe kere ai fihọ usu eme Netan+ ọruẹaro na, evaọ eruẹaruẹ Ahaejah+ ohwo Shailo na, gbe evaọ okerefihotọ eruẹaruẹ nọ Idọ+ ọruẹ-ude na ọ ruẹ kpahe Jeroboam+ ọmọzae Nibat? 30  Ikpe udhuvẹ Solomọn ọ jọ Jerusalẹm su Izrẹl soso. 31  Kẹsena Solomọn o te whu wọhọ* esẹ-esẹ riẹ. A te ki ei fihọ Okpẹwho Devidi ọsẹ riẹ;+ Rehoboam ọmọzae riẹ o te zihe ruọ ovie evaọ ẹta riẹ.+

Eme-Obotọ

Hayo “ta eme oze.”
Evaọ Hibru, “Oware ovo u dhere Solomọn ho.”
Evaọ Hibru, “ẹzi ọ gbẹ jariẹ oma ha.”
Hayo “eme ra.”
Etalẹnte ọvo ọ gbẹdẹ te ikilogramo 34.2 (1,101 oz t). Rri Ẹme-Ofiba B14.
Hayo “ighẹ.”
Hayo o sae jọ nọ, “je kugbe ekẹ nọ i bu te.”
Shẹkẹl ọvo ọ gbẹdẹ te egramo 11.4 (0.367 oz t). Rri Ẹme-Ofiba B14.
Emaina nọ a fodẹ evaọ Ikereakere Hibru na o gbẹdẹ te egramo 570 (18.35 oz t). Rri Ẹme-Ofiba B14.
Ojese osese nọ enọ e rẹ sa ose a rẹ mae wha.
Hayo “ruru.”
Hayo “esia.”
Evaọ Hibru, “gwọlọ ovao.”
Arao nọ anyenya avọ eketekete a re yẹ nọ a tẹ wezẹ kugbe.
Hayo “edhẹ-enyenya.”
Koyehọ, Yufretis.
Hayo “otọ ukpokpotọ.”
Evaọ Hibru, “kiẹzẹ kugbe.”