Samuẹle Avọ Ivẹ 15:1-37

  • Ẹgwae omuomu Absalọm avọ ọkparesuọ riẹ (1-12)

  • Devidi ọ dhẹ no Jerusalẹm (13-30)

  • Ahitofẹl o kuomagbe Absalọm (31)

  • A vi Hushae re ọ raha ohrẹ Ahitofẹl no (32-37)

15  Nọ eware nana kpobi e vrẹ no, Absalọm o te ti wo akẹkẹ avọ enyenya kẹ omariẹ gbe ezae udhuvẹ-gbikpe nọ e rẹ dhẹ karo kẹe.+  Absalọm ọ rẹ kpama evaọ irioke, ọ vẹ nyai dikihẹ akotọ edhere nọ o kpobọ unuẹthẹ okpẹwho na.+ Oke kpobi nọ ohwo jọ ọ tẹ be wọ ẹdhọ bru ovie na ze,+ Absalọm o ve sei, ọ vẹ nọe nọ: “Okpẹwho vẹ who no ze?” ohwo na ọ vẹ ta nọ: “Orua jọ evaọ Izrẹl odibo ra o no ze.”  Absalọm ọ vẹ ta kẹe nọ: “Rri, eme nọ whọ ta na kpobi e gba, i te je kiehọ, rekọ ovie na o fi ohwo ọvo họ nọ ọ te gaviezọ kẹ ẹdhọ ra ha.”  Kẹsena Absalọm ọ vẹ ta nọ: “Dodokọ a rẹ rọ omẹ mu oguẹdhọ evaọ ẹkwotọ na! Kẹsena ohwo kpobi nọ o wo ẹdhọ ọ vẹ te nyabru omẹ ze, mẹ vẹ te ruẹ nọ me bru uvioziẹ kẹe.”  Nọ ohwo ọ tẹ nya kẹle iẹe re o guzou kpotọ kẹe, Absalọm ọ vẹ rriẹ obọ kru ohwo na, ọ vẹ viọlọ iẹe.+  Enẹ Absalọm o je ru kẹ ahwo Izrẹl kpobi nọ a jẹ wọ ẹdhọ bru ovie na ze; Absalọm ọ tẹ jẹ rọ ere dẹ udu ezae Izrẹl rehọ.+  Nọ ikpe ene* e vrẹ no, Absalọm ọ tẹ ta kẹ ovie na nọ: “Ivie, jomẹ nya kpobọ Hebrọn+ re me ru eyaa nọ mẹ ya kẹ Jihova gba.  Keme okenọ odibo ra ọ jẹ rria obọ Gẹshọ+ evaọ Siria, ọ ya eyaa nana+ inọ: ‘Otẹrọnọ Jihova ọ rehọ omẹ zihe ze Jerusalẹm, me ti dhe idhe kẹ* Jihova.’”  Ovie na ọ tẹ ta kẹe nọ: “Nya tou.” Fikiere ọ tẹ wọ, o te kpobọ Hebrọn. 10  Absalọm o te vi ekiotọ kpohọ erua Izrẹl kpobi, inọ: “Nọ wha tẹ nwani yo edo onware, wha ve whowho nọ, ‘Absalọm o zihe ruọ ovie no evaọ Hebrọn!’”+ 11  Whaọ ezae egba ivẹ (200) i no Jerusalẹm lele Absalọm nya; ezizie a zizie ahwo na, a tẹ nya ogbogbori, a riẹ oware nọ o jẹ via ha. 12  U te no ere no, nọ Absalọm o je dhe idhe na, o vi ohwo nyai se Ahitofẹl+ ohwo Gaelọ na, ọnọ ọ jọ ọkiroro*+ Devidi, o te no obọ Gaelọ+ okpẹwho riẹ ze. Ẹgwae omuomu nọ ọ jẹ lẹlẹ gba na o te je dhe ẹgẹga, yọ ahwo nọ a jọ abọ Absalọm a je dhe ebuebu.+ 13  Nọ u te oke jọ, ohwo jọ ọ tẹ nyae vuẹ Devidi nọ: “Udu ezae Izrẹl u kurẹriẹ bru Absalọm no.” 14  Devidi ọ tẹ nwane ta kẹ idibo riẹ kpobi nọ e rrọ kugbei evaọ Jerusalẹm nọ: “Wha kpama re ma dhẹ,+ keme mai ọvuọvo ọ te va Absalọm abọ họ! Ovẹrẹ, o gbẹ rrọ ere he ọ sai ko omai họ, ọ vẹ wha okpẹtu se omai jẹ rehọ ọgbọdọ kpe ahwo okpẹwho na!”+ 15  Idibo ovie na e tẹ kpahe kẹe nọ: “Oware kpobi nọ olori mẹ ovie na ọ jiroro riẹ nọ o re ru, oye idibo ra a ti ru.”+ 16  Ere ovie na ọ rọ nyavrẹ avọ ahwo uwou riẹ kpobi nọ a je lele iei, rekọ ovie na ọ tẹ nyasiọ ese+ ikpe riẹ ba re a rẹrote uwou* na. 17  Ovie na avọ ahwo kpobi nọ a bi lele iei a tẹ ruabọhọ onya rai, nọ a te Bẹt-mẹhak, a tẹ daji. 18  Idibo riẹ kpobi nọ i je lele iei* avọ ahwo Kẹrẹt kpobi, ahwo Pẹlẹt+ kpobi, gbe ahwo Gat+ na kpobi, ezae egba ezeza (600) nọ i lele i rie no obọ Gat+ ze, a tẹ jẹ nyavrẹ yọ ovie na ọ be kiẹ ai riwi.* 19  Kẹsena ovie na ọ tẹ ta kẹ Itai+ ohwo Gat na nọ: “Fikieme who re ro lele omai nya re? Zihe re whọ jọ kugbe ovie ọkpokpọ na, keme whẹ yọ ohwo orẹwho ọfa, whọ tẹ jẹ rrọ ohwo nọ ọ dhẹ no ẹwho riẹ. 20  Odẹnukpo whọ nyaze, kọ u fo re me ru owhẹ lele omai ghoro nẹnẹ, re who lele omẹ okenọ mẹ be nyavrẹ je kpohọ obonọ mẹ be nya? Te owhẹ te inievo ra wha zihe, yọ ajọ Jihova o dhesẹ uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ gbe ọtẹruo+ kẹ owhẹ!” 21  Rekọ Itai ọ tẹ kpahe kẹ ovie na nọ: “Nọ Jihova ọ rrọ uzuazọ na, yọ olori mẹ ovie na ọ rrọ uzuazọ na, oria kpobi nọ olori mẹ ovie na ọ rrọ, etẹe odibo ra ọ te jọ re,+ te uwhu te azọ!” 22  Fikiere Devidi ọ tẹ ta kẹ Itai+ nọ: “Nyae fa vrẹ.” Ere Itai ohwo Gat na ọ rọ fa vrẹ, avọ ahwo riẹ gbe emọ riẹ kpobi. 23  Ahwo kpobi nọ a jọ ẹkwotọ na a tẹ jẹ viẹ gaga nọ ahwo nana kpobi a be fa vrẹ na, yọ ovie na o dikihẹ Ukiekpotọ Kidrọn;+ ahwo na kpobi a tẹ jẹ fa vrẹ kpohọ edhere nọ o kpobọ udhude na. 24  Zedọk+ ọ jọ etẹe re, yọ ahwo Livae+ na kpobi nọ a wọ etehe+ ọvọ Ọghẹnẹ uzẹme na+ a jọ kugbei re; a tẹ wọ etehe ọvọ Ọghẹnẹ uzẹme na fihọ otọ; Abayata+ ọ jọ etẹe bẹsenọ ahwo na kpobi a rọ fa vrẹ no okpẹwho na. 25  Rekọ ovie na ọ tẹ ta kẹ Zedọk nọ: “Wọ etehe ọvọ Ọghẹnẹ uzẹme na zihe kpobọ okpẹwho na.+ Otẹrọnọ Jihova o te rri omẹ aro, ọ te rehọ omẹ zihe ze jẹ kẹ omẹ uvẹ ruẹ etehe ọvọ na gbe oria nọ o rrọ.+ 26  Rekọ otẹrọnọ ọ tẹ ta nọ, ‘Eva ra e be were omẹ hẹ,’ jọ o ru omẹ oware kpobi nọ o were riẹ.” 27  Ovie na ọ tẹ ta kẹ Zedọk ozerẹ na nọ: “Kọ ogbẹrọnọ ọruẹ-ude whọ rrọ?+ Zihe kpobọ okpẹwho na tou, re wha rehọ emezae ivẹ rai Ahimehaz ọmọzae ra gbe Jonatan+ ọmọzae Abayata lele oma. 28  Rri, mẹ te hẹrẹ omojọ evaọ eria ekpakpafua ethẹ na nọ e rrọ udhude na bẹsenọ me re yo mi owhai.”+ 29  Fikiere Zedọk avọ Abayata a tẹ rehọ etehe ọvọ Ọghẹnẹ uzẹme na zihe kpobọ Jerusalẹm, a tẹ jọ obei. 30  Nọ Devidi ọ jọ edhere jẹ nya kpobọ Ugbehru* Olivi,+ yọ ọ be viẹ nọ ọ be nya na; ọ rehọ ohọ ruru uzou riẹ, yọ ọ be rọ evawọ gheghe nya. Ahwo kpobi nọ a jọ kugbei a rehọ ohọ ruru uzou rai re, yọ a be viẹ nọ a be nya na. 31  Evaọ oke yena a tẹ vuẹ Devidi nọ: “Ahitofẹl ọ rrọ usu ahwo nọ a kuomagbe Absalọm+ evaọ ẹgwae omuomu+ riẹ na.” Fikiere Devidi ọ tẹ ta nọ: “O Jihova,+ ivie, rẹriẹ ohrẹ Ahitofẹl ruọ ohrẹ ugheghẹ!”+ 32  Nọ Devidi ọ nyate obọ ehru ugbehru na evaọ oria nọ ahwo a jẹ hae jọ guzou kpotọ kẹ Ọghẹnẹ na, Hushae+ ohwo uyẹ Akae+ na ọ tẹ nyabru ei ze etẹe, avọ ewu othethei riẹ nọ ọ bẹre, gbe ẹkpẹ nọ ọ riẹe uzou. 33  Rekọ Devidi ọ tẹ ta kẹe nọ: “Otẹrọnọ who te lele omẹ fa vrẹ, whọ te jọ owha kẹ omẹ. 34  Rekọ otẹrọnọ who te zihe kpobọ okpẹwho na whọ jẹ ta kẹ Absalọm nọ: ‘O ovie, mẹ yọ odibo ra. Mẹ jọ odibo ọsẹ ra evaọ okenọ u kpemu, rekọ enẹna mẹ yọ odibo ra,’+ kẹsena whọ vẹ sae raha ohrẹ Ahitofẹl kẹ omẹ.+ 35  Binọ Zedọk avọ Abayata izerẹ na a rrọ obei kugbe owhẹ. Whọ rẹ vuẹ Zedọk avọ Abayata izerẹ na oware kpobi nọ whọ jọ obọ uwou ovie+ na yo. 36  Rri! Emezae ivẹ rai e rrọ kugbe ai, Ahimehaz+ ọmọzae Zedọk gbe Jonatan+ ọmọzae Abayata, ae who re vi ze te vuẹ omẹ oware kpobi nọ who yo.” 37  Fikiere Hushae, ogbẹnyusu Devidi*+ o te kpobọ okpẹwho na evaọ okenọ Absalọm ọ jẹ ruọ Jerusalẹm.

Eme-Obotọ

Hayo o sae jọ nọ, “ikpe udhuvẹ.”
Hayo “mẹ te gọ.” Evaọ Hibru, “ru iruo kẹ.”
Hayo “ọkohrẹ.”
Hayo “ighẹ.”
Hayo “nọ e jẹ fa vrẹ evaọ akotọ riẹ.”
Hayo “fa vrẹ evaọ aro ovie na.”
Hayo “edhere-ukpehru.”
Hayo “ọnọ Devidi ọ rẹ ta eva kẹ.”