Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ẹvẹ mẹ sae rọ jọ ogbẹnyusu Ọghẹnẹ?

Ẹvẹ mẹ sae rọ jọ ogbẹnyusu Ọghẹnẹ?

UZOU AVỌ 35

Ẹvẹ mẹ sae rọ jọ ogbẹnyusu Ọghẹnẹ?

Nọ eware iyoma buobu e via kẹ Jeremy no, ọ tẹ ruẹ nọ u wuzou gaga re o mu usu kugbe Ọghẹnẹ. Jeremy ọ ta nọ: “Okenọ mẹ jọ ikpe 12, ọsẹ mẹ ọ tẹ nyasiọ omai ba. Aso ẹdẹ jọ nọ me kiẹzẹ ehwa, mẹ tẹ jẹ lẹ se Jihova nọ o ru re ọsẹ mẹ o zihe ze.”

Nọ ọkora ọ rrọ Jeremy oma na, o te mu Ebaibol na họ ese. Nọ o se obe Olezi 10:14, u duobọtei gaga. Oria Ebaibol yena ọ ta kpahe Jihova nọ: “Whẹ họ ọnọ ohwo nọ o kpawọ ku uye o re bo se; whẹ họ ọnọ o re fiobọhọ kẹ ọmọ nọ o wo ọsẹ hẹ.” Jeremy ọ ta nọ: “O jọ omẹ oma nọ Jihova ọ jẹ ta ẹme kẹ omẹ, be vuẹ omẹ nọ o ti fiobọhọ kẹ omẹ; ọye họ Ọsẹ mẹ. Kọ ọsẹ jọ ọ riẹ nọ o gine woma vi Jihova?”

O TẸ make rọnọ ọkpọ oware nọ o via kẹ Jeremy o via kẹ owhẹ hẹ, Ebaibol na o dhesẹ nọ Jihova ọ gwọlọ nọ whọ jọ ogbẹnyusu riẹ. Ebaibol na ọ ta nọ: “Si kẹle Ọghẹnẹ, o re ti si kẹle [owhẹ].” (Jemis 4:8) Dai roro kpahe oware nọ eme yena i dhesẹ: Dede nọ whọ rẹ sae ruẹ Ọghẹnẹ hẹ, yọ ọhwa ra ọ rrọ họ, Jihova Ọghẹnẹ o bi zizie owhẹ nọ whọ jọ ogbẹnyusu riẹ!

Rekọ re whọ sae jọ ogbẹnyusu Ọghẹnẹ, o gwọlọ nọ who re ru oware jọ. Wọhọ oriruo, nọ ohwo ọ tẹ kọ ododo, o gwọlọ nọ ọ rẹ hai ku ame họ iẹe jẹ rẹrotei re ododo na ọ sae rro ziezi. Ere ọvona o gwọlọ nọ whọ rẹ daoma re usu ra kugbe Ọghẹnẹ o sae kpekpekpe ziezi. Eme whọ rẹ sai ru re usu ra avọ Ọghẹnẹ o kpekpe ziezi?

U Wuzou re Whọ Hai Wuhrẹ Ebaibol Na

Whọ tẹ gwọlọ jọ ogbẹnyusu ohwo, o gwọlọ nọ whọ rẹ hae ta ẹme kugbe ohwo na jẹ gaviezọ kẹe re. Ere ọvona usu kugbe Ọghẹnẹ o rrọ re. Nọ ma tẹ be hae se Ebaibol na je wuhrẹ iẹe ziezi, yọ ma be gaviezọ kẹ Ọghẹnẹ.​—Olezi 1:2, 3.

Whaọ o sae jọnọ obe nọ a re se o rẹ nwane were owhẹ tere he. O rẹ mae were izoge buobu re a rri TV, fa igemu, hayo jọ kugbe egbẹnyusu rai. Rekọ whọ tẹ gwọlọ jọ ogbẹnyusu Ọghẹnẹ, o gwọlọ nọ who re ru eware nọ ọ ta nọ i re fiobọhọ kẹ owhẹ jọ ogbẹnyusu riẹ. O gwọlọ nọ who re wuhrẹ Ẹme riẹ Ebaibol na keme ere whọ rẹ rọ gaviezọ kẹe.

Rekọ udu u bru owhẹ hẹ. Uwuhrẹ Ebaibol yọ owha ogbẹgbẹdẹ hẹ. Uwuhrẹ Ebaibol o sae were owhẹ o tẹ make rọnọ obe nọ a re se o rẹ nwane were owhẹ tere he. Oware ọsosuọ nọ who re ru họ, ruẹrẹ oke jọ fihọ nọ who re ro wuhrẹ Ebaibol na. Ọmọtẹ jọ nọ a re se Lais ọ ta nọ: “Me wo omaa nọ me bi lele. Kohiohiẹ kohiohiẹ taure me te ti ru oware ofa jọ kpobi, me re se uzou ovo jọ evaọ Ebaibol na.” Rekọ oke nọ Maria nọ ọ rrọ ikpe 15 o re ro se Ebaibol na sa. Ọ ta nọ: “Me re se oria jọ evaọ Ebaibol na kaso kaso taure me te ti kiẹzẹ.”

Re whọ sai fi oke obọra họ nọ who re ro se Ebaibol na, rri ẹkpẹti nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 292. Kẹsena who ve kere oke jọ fihotọ nọ whọ sae rọ rehọ oware wọhọ iminiti 30 ro wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ Ebaibol na.

․․․․․

Rekọ oke nọ who re fihọ nọ who re ro se Ebaibol na yọ emuhọ gheghe. Nọ who te mu Ebaibol na họ ewuhrẹ no, ẹsejọhọ u ti gbe owhẹ unu nọ whọ tẹ ruẹ nọ kpakọ o nwane lọhọ tere he re whọ hai se Ebaibol na ẹsikpobi. Ẹsejọhọ whọ te rọwo fihọ ẹme nọ Jezreel nọ ọ rrọ ikpe 11 ọ ta. Ọ ta nọ, “Eria jọ evaọ Ebaibol na e rẹ nwane were ese tere he, re whọ sai wo otoriẹ rai, o gwọlọ nọ who re fi iroro ra kpobi họ iẹe.” Otẹrọnọ ere o rrọ kẹ owhẹ, jọ oma o lọhọ owhẹ hẹ. Ẹsikpobi nọ who te bi wuhrẹ Ebaibol na, rri rie nọ yọ oke nọ whọ be rọ gaviezọ kẹ Jihova Ọghẹnẹ, ogbẹnyusu oyoyou ra na. Epanọ who fi udu ra họ uwuhrẹ Ebaibol te jẹ daoma fihọ iẹe te, ere uwuhrẹ na o te were owhẹ te re, yọ who ti wo erere noi ze ziezi!

Olẹ U Wuzou Gaga

Olẹ họ edhere nọ ma rẹ rọ ta ẹme kẹ Ọghẹnẹ. Onana ginọ okẹ ulogbo nọ Jihova ọ kẹ omai! Whọ rẹ sae lẹ se Jihova Ọghẹnẹ oke kpobi evaọ okpẹdoke na hayo aso dede. Ọghẹnẹ ọ rẹ sai yo oke kpobi nọ whọ lẹ sei, yọ ọ ginẹ gwọlọ yo olẹ ra. Fikioye Ebaibol na ọ rọ tuduhọ owhẹ awọ nọ: “Evaọ oware kpobi . . . rọ olẹ avọ olẹ ayare-ọgaga kugbe uyere-okẹ ta ayare [ra] via kẹ Ọghẹnẹ.”​—Ahwo Filipai 4:6.

Wọhọ epanọ oria Ebaibol yena ọ ta na, u wo eware buobu nọ whọ rẹ sae ta kẹ Jihova. Eware nana jọ họ ebẹbẹ nọ who wo hayo eware nọ whọ be ruawa kpahe. Ọ sae jẹ jọ eware nọ whọ gwọlọ yere iei kẹ. Dai roro iei, kọ whọ gbẹ be hai yere egbẹnyusu ra rọkẹ emamọ eware nọ a ru kẹ owhẹ no? Whọ sai ru epọvo na kẹ Jihova re, keme eware nọ o ru kẹ owhẹ no e vrẹ enọ egbẹnyusu efa jọ kpobi a ru kẹ owhẹ no.​—Olezi 106:1.

Kere eware jọ nọ whọ rẹ sai yere Jihova kẹ fihọ obotọ na.

․․․․․

O sae jọnọ whọ be hai wo ebẹbẹ hayo eware efa jọ nọ e rẹ lẹliẹ owhẹ ruawa ẹsejọ. Rekọ Olezi 55:22 o ta nọ: “Gbolo owha ra kẹ Jihova, ọ te rẹrote owhẹ. Ọ rẹ kuvẹ vievie he re ohwo okiẹrẹe o kie.”

Kere ebẹbẹ jọ nọ who wo nọ whọ gwọlọ lẹ kpahe fihọ oria nọ o rrọ obotọ na.

․․․․․

Eware nọ Whọ Rọ Ẹro Ruẹ No

U wo oware ofa jọ nọ o rẹ sai ru usu ra kugbe Ọghẹnẹ ga ziezi. Devidi ọso-ilezi na o kere nọ: “Dawo re whọ ruẹ nọ Jihova o woma.” (Olezi 34:8) Okenọ Devidi o ro kere Olezi avọ 34 na, yọ oware imuozọ jọ o nwane via kẹe no obọ. Ọ jẹ dhẹ siọ Sọl ovie na nọ ọ jẹ gwọlọ kpei no ba, yọ uye o bẹ riẹ gaga fiki onana. Whaọ ọ tẹ dhẹ nyai dhere obọ Filistia nọ ahwo riẹ a rrọ ewegrẹ riẹ. Enwenọ uwhu Devidi ọ rẹriẹ ovao dhe na rekọ ọ tẹ faki ru wọhọ ẹsenọ ọ be mọ oruẹ; ere ọ sae rọ vabọ.​—1 Samuẹle 21:10-15.

Devidi o vuhumu nọ orọnikọ ereghẹ obọriẹ ọ sae rọ vabọ na ha. Ọ ta nọ Jihova o fiobọhọ kẹe. Ọ kake ta evaọ oria Ebaibol nọ ma fodẹ evaọ obehru na nọ: “Mẹ nekpẹ mi Jihova, ọ tẹ kẹ omẹ uyo. O siwi omẹ no eware nọ i je ru ozọ mu omẹ kpobi.” (Olezi 34:4) Oware nọ Devidi ọ rọ ẹro ruẹ no u ru nọ ọ sae rọ tuduhọ amọfa awọ nọ “dawo re whọ ruẹ nọ Jihova o woma.” *

Kọ whọ sae kareghẹhọ oware jọ nọ o via kẹ owhẹ no evaọ uzuazọ nọ o kẹ owhẹ imuẹro nọ Jihova ọ be ginẹ daezọ ra? Ọ tẹ rrọ ere, kere iei fihọ obotọ na. Riẹ nọ: U du gwọlọ nọ oware na o rẹ jọ okpoware jọ nọ o via ha. Roro kpahe eghale nọ who bi wo kẹdẹ kẹdẹ, enọ ohwo ọ sai tube rri nọ i te oware ovo ho.

․․․․․

Ẹsejọhọ ọsẹgboni ra a wuhrẹ owhẹ Ebaibol na. O tẹ rrọ ere, kiyọ u woma gaga. O make rrọ ere na, o gwọlọ nọ whẹ omara whọ rẹ daoma mu usu kugbe Ọghẹnẹ. Otẹrọnọ who ri ru ere no ho, eware nọ ma ta kpahe evaọ uzou nana e rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ muhọ. Jihova o ti fiobọhọ kẹ owhẹ nọ ọ tẹ ruẹ nọ who bi ru ere. Ebaibol na ọ ta nọ: ‘Ruabọhọ ẹyare, a te kẹ owhẹ; ruabọhọ ẹgwọlọ, whọ te ruẹ.’​—Matiu 7:7.

RE WHO GBE SE KPAHE UZOẸME NANA, RRI VOLUME 1, UZOU AVỌ 38 GBE 39

EVAỌ UZOẸME NỌ O RRỌ ARO NA

Kọ o be hae jọ bẹbẹ kẹ owhẹ re whọ ta kẹ amọfa kpahe Ọghẹnẹ? Wuhrẹ epanọ whọ sae rọ vuẹ amọfa kpahe eware nọ whọ rọwo.

[Ẹme-Obotọ]

^ edhe-ẹme 24 Efafa Ebaibol jọ e fa ẹme na, “dawo re whọ ruẹ” inọ “ruẹ kẹ omara,” “kiẹ via kẹ omara,” gbe “eware nọ e via i ti ru owhẹ ruẹ.”​Efafa Contemporary English Version, Today’s English Version, gbe The Bible in Basic English.

ORIA IKERE ỌSOSUỌ

“Eva e were enọ e riẹ nọ u fo re a riẹ Ọghẹnẹ.”​—Matiu 5:3.

OWARE JỌ NỌ U RE FIOBỌHỌ

Jọ Ebaibol na se ewẹ-ebe ene kẹdẹ kẹdẹ, whọ te ruẹ nọ who ti se Ebaibol na soso re evaọ ẹgbukpe.

KỌ WHỌ RIẸ . . . ?

Nọ orọnọ who bi se obe nana jẹ be daoma ru lele ehrẹ Ebaibol nọ e rrọ eva riẹ na, u dhesẹ nọ Jihova o bi muẹrohọ owhẹ.​Jọn 6:44.

EWARE NỌ MẸ MA OMAA NỌ ME TI RU!

Re mẹ sai wo erere no uwuhrẹ Ebaibol mẹ ze ziezi, me ti ․․․․․

Re mẹ hae lẹ ẹsikpobi vi epaọ anwẹdẹ, me ti ․․․․․

Oware nọ mẹ gwọlọ nọ ọsẹgboni mẹ kpahe ẹme nana họ ․․․․․

EME WHO RORO?

● Eme whọ rẹ sai ru re uwuhrẹ Ebaibol o were owhẹ ziezi?

● Fikieme Jihova ọ rọ gwọlọ gaviezọ kẹ elẹ ahwo-akpọ nọ a gba ha?

● Ẹvẹ whọ sae rọ lẹ elẹ nọ i re woma ziezi?

[Ẹme nọ a fi ẹgba họ nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 291]

“Okenọ mẹ gbẹ maha, mẹ jẹ hai dhe eme evona ẹwẹwariẹ evaọ elẹ mẹ. Rekọ enẹna, mẹ be hae daoma lẹ kpahe eware iwoma gbe iyoma nọ e via evaọ ẹdẹ ọvuọvo. Nọ orọnọ ẹdẹ kpobi o re wo ohẹriẹ na, onana u ru nọ me gbe bi ro dhe eme evona ẹwẹwariẹ hẹ.’’​—Eve

[Ẹkpẹti hayo Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 292]

daoma riẹ oware nọ o rrọ Ebaibol ra

1. Salọ iku jọ nọ whọ gwọlọ se evaọ Ebaibol na. Lẹ se Ọghẹnẹ re ọ kẹ owhẹ areghẹ nọ who re ro wo otoriẹ oware nọ who bi ti se na.

2. Romatotọ se iku na. Whẹ rọ ugidi sei hi. Nọ who bi se iku na, roro didi. Ru wọhọ ẹsenọ whẹ omara whọ rrọ iku na: Daoma ruẹ oware nọ o be via, yo urru ahwo na, se ore na, dawo emu na, gbe eware itieye efa. Jọ iroro ra ruẹ oware kpobi nọ o be via na.

3. Roro kpahe oware nọ who se no na. Nọ omara enọ wọhọ:

● Fikieme Jihova o ro ru re a kere iku nana fihọ Ebaibol na?

● Amono u fo nọ mẹ rọ aro kele oriruo rai, kọ amono oriruo rai o rrọ unuovẹvẹ kẹ omẹ?

● Emamọ eware vẹ me wuhrẹ no iku nana ze?

● Eme iku na i wuhrẹ omẹ kpahe Jihova gbe oghẹrẹ nọ o re ru eware?

4. Lẹ se Jihova kpẹkpẹe. Ta oware nọ whọ jọ uwuhrẹ Ebaibol ra wuhrẹ kẹe gbe epanọ whọ gwọlọ ro fi ei họ iruo evaọ uzuazọ ra. Hai yere Jihova rọkẹ obọdẹ okẹ nana nọ ọ kẹ owhẹ na, koyehọ Ẹme riẹ, Ebaibol na!

[Uwoho]

“Ẹme ra họ ukpẹ kẹ awọ mẹ, ọye họ elo kẹ edhere mẹ.”​—Olezi 119:105.

[Ẹkpẹti hayo Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 294]

kaki ru eware nọ e mae roja

Kọ eware nọ e vọ owhẹ abọ i bi ru nọ whọ gbẹ be ruẹ uvẹ lẹ hayo wuhrẹ Ebaibol na ha? Eware nọ whọ be rọ karo o rẹ mae wha onana ze.

Dawo oware nana: Rehọ ubokiti jọ re who fi itho ilogbo jọ họ iẹe eva. Who ve ku ẹkpẹ fihọ iẹe re ọ vọ te enu. Whọ ruẹ nọ itho na avọ ẹkpẹ na e rueva ubokiti na krẹkrẹ rẹkrẹ.

Obọnana ku itho na avọ ẹkpẹ na no ubokiti na fihọ oware ofa. Wariẹ ru oware nọ who ru ẹsiẹe na, rekọ obọnana, kaki ku ẹkpẹ na fihọ ubokiti na, kẹsena who ve fi itho na họ eva riẹ. Eme ọ via? E gba riẹ? Keme ẹkpẹ na whọ kaki ku fihọ ubokiti na.

Eme who wuhrẹ no onana ze? Ebaibol na ọ ta nọ: “Vuhu eware nọ e mae roja.” (Ahwo Filipai 1:10) Whọ tẹ be hae kaki ru eware esese, eware wọhọ arozaha, whọ te nwani wo uvẹ tere nọ who ti ro ru eware nọ e mae roja evaọ uzuazọ họ, wọhọ eware egagọ Ọghẹnẹ. Rekọ who te ru lele ohrẹ Ebaibol na, who ti wo uvẹ ru eware egagọ Ọghẹnẹ gbe omoke jọ nọ whọ sae rọ zaharo re. Ẹme na họ, oware nọ whọ be kaki fihọ ubokiti na u ti dhesẹ sọ whọ te ruẹ uvẹ ru eware nọ e mae roja!

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 290]

Wọhọ ododo nọ whọ kọ, o gwọlọ nọ whọ rẹ daoma ziezi re usu ra kugbe Ọghẹnẹ o sai kpekpe