Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Fikieme Ma rẹ rọ Lẹ Evaọ Odẹ Jesu?

Fikieme Ma rẹ rọ Lẹ Evaọ Odẹ Jesu?

JESU ọ jẹ hai wuhrẹ kpahe olẹ gaga. Evaọ oke Jesu, isu egagọ ahwo Ju a jẹ hae lẹ evaọ “akotọ idhere nọ i bi zurie.” Fikieme? “Re ahwo a ruẹse ruẹ e rai.” A jẹ gwọlọ nọ ahwo a re jiri ae fiki epanọ a be daoma te evaọ egagọ rai. Yọ isu nana a jẹ hae lẹ elẹ ithethei je dhe eme evona ẹwẹwariẹ, keme a bi roro nọ “epanọ a ta bu te,” ere Ọghẹnẹ ọ rẹ gaviezọ kẹ elẹ rai te. (Matiu 6:​5-8) Rekọ Jesu ọ ta nọ oghẹrẹ oma udhesẹ utionana yọ oke oraha kufiẹ gheghe, yọ onana u re fiobọhọ kẹ ahwo nọ a wo emamọ eva riẹ eware nọ a rẹ whaha nọ a tẹ be lẹ. Dede na, orọnikọ eware nọ a rẹ whaha ọvo Jesu ọ ta kpahe he.

Jesu o wuhrẹ omai nọ ma hae lẹ kpahe epanọ odẹ Ọghẹnẹ o rẹ rọ jọ fuafo, epanọ Uvie riẹ o rẹ rọ ze, gbe epanọ oreva Ọghẹnẹ u re ro rugba evaọ otọakpọ na. O te je wuhrẹ nọ, ma te wo ẹbẹbẹ jọ hayo nọ oware jọ o tẹ be kẹ omai uye evaọ uzuazọ, ma sae lẹ se Ọghẹnẹ re o fiobọhọ kẹ omai. (Matiu 6:9-13; Luk 11:2-4) Etadhesẹ sa-sa nọ Jesu ọ kẹ i dhesẹ nọ re Ọghẹnẹ ọ gaviezọ kẹ elẹ mai, o gwọlọ nọ ma re wo ẹrọwọ gbe omaurokpotọ, je dhe ẹlẹlẹ. (Luk 11:5-13; 18:1-14) Yọ orọnikọ Jesu o je wuhrẹ ahwo ọvo ho, o je ru eware nọ o je wuhrẹ na.​—Matiu 14:23; Mak 1:35.

Eware nọ Jesu o wuhrẹ kpahe olẹ i fiobọhọ kẹ ilele riẹ riẹ epanọ a rẹ lẹ ziezi. Ghele na, Jesu ọ hẹrẹ ri bọwo aso urere nọ o ti ro whu taure o te ti wuhrẹ ilele riẹ obọdẹ oware jọ kpahe olẹ.

“Obọdẹ Edhere Ọkpokpọ nọ A rẹ rọ Lẹ”

Jesu ọ ta eme omosasọ buobu kẹ ikọ riẹ evaọ aso urere nọ ọ jọ kugbe ae. Jesu ọ rọ oke nana wuhrẹ ae oware ọkpokpọ jọ. Ọ ta kẹ ae nọ: “Mẹ họ edhere na gbe uzẹme na gbe uzuazọ na. Ohwo ọvo ọ rẹ nyabru Ọsẹ na ze he ajokpaọ ẹkwoma mẹ.” Kẹsena Jesu ọ tẹ ya eyaa kẹ ae nọ: “Oware kpobi nọ wha yare evaọ odẹ mẹ, me ti ru ei, re Ọsẹ na ọ sai wo oruaro ẹkwoma Ọmọ na. Otẹrọnọ wha tẹ yare oware jọ evaọ odẹ mẹ, me ti ru ei.” Nọ Jesu o je ku ẹme riẹ họ, ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Rite enẹna, wha re yare oware ovo evaọ odẹ mẹ hẹ. Wha yare, u ti te owhai obọ, re oghọghọ rai o ruẹse jọ vọvọ.”​—Jọn 14:6, 13, 14; 16:24.

Eme Jesu nana i gine wuzou gaga. A jọ obe ofeme jọ dhesẹ eme Jesu nana wọhọ, “obọdẹ edhere ọkpokpọ nọ a rẹ rọ lẹ.” Orọnikọ Jesu ọ be ta nọ ọye a rẹ lẹ se he. Ukpoye, Jesu o je wuhrẹ edhere ọkpokpọ nọ ahwo a sae rọ lẹ se Jihova Ọghẹnẹ.

No anwae ze, Ọghẹnẹ ọ rẹ gaviezọ kẹ elẹ idibo riẹ. (1 Samuẹle 1:9-19; Olezi 65:2) Dede na, evaọ okenọ Ọghẹnẹ ọ rọ re ọvọ kugbe ahwo Izrẹl no, ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ nọ Ọghẹnẹ o re yo elẹ riẹ, ọ rẹ rọwo nọ Ọghẹnẹ ọ salọ orẹwho Izrẹl re a jọ ahwo riẹ. Uwhremu na evaọ oke Solomọn, o tẹ jẹ gwọlọ nọ ohwo ọ rẹ rọwo nọ etẹmpol na họ oria nọ Ọghẹnẹ ọ salọ nọ a rẹ jọ dhe idhe kẹe. (Iziewariẹ 9:29; 2 Iruẹru-Ivie 6:32, 33) Rekọ oghẹrẹ nana nọ a jẹ rọ gọ Ọghẹnẹ evaọ oke yena o jọ oware ubroke. Pọl ukọ na o kere nọ Uzi nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ahwo Izrẹl gbe idhe nọ a je dhe evaọ etẹmpol na yọ “uwoho eware iwoma nọ e te tha na, orọnọ ugogo eware na dẹẹ hẹ.” (Ahwo Hibru 10:1, 2) Nọ uzedhe eware na e ze no, i te nwene eware yena nọ a je ru na. (Ahwo Kọlọsi 2:17) Fikiere no umuo ukpe 33 C.E. ze, orọnikọ Uzi nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ẹkwoma Mosis kẹ orẹwho Izrẹl na oye ohwo o re koko ho. Ukpoye, ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ jẹ egagọ riẹ rehọ, o re yoẹme kẹ Jesu Kristi keme Uzi na u rugba evaọ omariẹ.​—Jọn 15:14-16; Ahwo Galesha 3:24, 25.

“Odẹ nọ O Rro Vi Odẹ Ofa Kpobi”

Jesu ọ vuẹ omai obọdẹ edhere nọ ma sae rọ lẹ se Jihova. Ma tẹ rọ odẹ riẹ rọ lẹ se Ọghẹnẹ, Ọghẹnẹ ọ rẹ gaviezọ kẹ elẹ mai jẹ kiyo rai. Fikieme o rọ gwọlọ nọ ma rẹ rọ odẹ Jesu lẹ?

Fikinọ a yẹ omai kpobi avọ uzioraha, make epanọ ma daoma ru oware uwoma hayo dhe idhe te kẹhẹ, eware yena e rẹ sai ru omai fo no uzioraha ha, yọ e rẹ sai fiobọhọ kẹ omai jọ egbẹnyusu Ọghẹnẹ hẹ. (Ahwo Rom 3:20, 24; Ahwo Hibru 1:3, 4) Dede na, Jesu ọ rọ uzuazọ ogbagba riẹ dhe idhe re ọ sae hwosa izieraha ahwo-akpọ. (Ahwo Rom 5:12, 18, 19) Enẹna, ahwo kpobi nọ a fi ẹrọwọ họ idhe ẹtanigbo Jesu jẹ be lẹ se Ọghẹnẹ evaọ odẹ Jesu, Ọghẹnẹ o re ru ae fo no izieraha rai. Ahwo nana a sai gọ Jihova evaọ edhere nọ u fo jẹ sae “ta ẹme ududu.”​—Ahwo Ẹfisọs 3:​11, 12.

Nọ ma tẹ be lẹ evaọ odẹ Jesu, onana u re dhesẹ nọ ma fi ẹrọwọ họ Jesu inọ ọye Ọghẹnẹ o bi ro ru ẹjiroro riẹ gba evaọ idhere esa nana: (1) Ọye họ “Omogodẹ Ọghẹnẹ,” ọnọ ọ rọ uzuazọ riẹ dhe idhe kẹ omai re Ọghẹnẹ ọ sae rọ izieraha mai rọvrẹ omai. (2) Ọghẹnẹ ọ kpare riẹ no uwhu ze yọ enẹna ọ rrọ “ozerẹ okpehru” nọ o bi ru eware nọ ma re ro wo erere no idhe ẹtanigbo na ze. (3) Ọye ọvo họ “edhere” nọ ma sae rọ lẹ se Jihova.​—Jọn 1:29; 14:6; Ahwo Hibru 4:14, 15.

Ma rẹ rọ ọghọ kẹ Jesu nọ ma tẹ be lẹ evaọ odẹ riẹ. Ọghọ utioye na u kiehọ keme o rrọ oreva Jihova re “ighilawọ kpobi i kigwẹ evaọ odẹ Jesu . . . , re ẹrọo kpobi ọ jẹ ta via nọ Jesu Kristi họ Olori, onọ o rẹ wha oruaro se Ọghẹnẹ Ọsẹ na.” (Ahwo Filipai 2:10, 11) Maero na, u wuzou gaga re ma lẹ evaọ odẹ Jesu keme o rẹ wha oruaro se Jihova, ọnọ o siobọno Ọmọ riẹ re o whu kẹ omai.​—Jọn 3:16.

U fo nọ ma rẹ lẹ no ‘udu mai kpobi’ ze orọnikọ ma rẹ wariẹ olẹ nọ ma riẹ fihọ uzou no ho

Re ma sae riẹ epanọ ọkwa Jesu o kpehru te, Ebaibol na ọ rehọ edẹ-ova gbe edẹ efa sa-sa ro dhesẹ iẹe. Edẹ nana i fiobọhọ kẹ omai riẹ irere nọ ma bi wo fiki oware nọ Jesu o ru no, oware nọ o bi ru enẹna gbe oware nọ o ti ru evaọ obaro. (Rri ẹkpẹti na “ Epanọ Owha-Iruo Jesu U Wuzou Te”.) Evaọ uzẹme, Ọghẹnẹ ọ kẹ Jesu “odẹ nọ o rro vi odẹ ofa kpobi.” * Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ udu-esuo kpobi evaọ obọ odhiwu gbe otọakpọ.​—Ahwo Filipai 2:9; Matiu 28:18.

U Fo nọ Olẹ Mai U re No Udu Ze

Ma tẹ gwọlọ nọ Jihova o re yo elẹ mai, odẹ Jesu ma rẹ rọ lẹ. (Jọn 14:13, 14) Rekọ nọ ma tẹ be lẹ, u fo nọ olẹ mai u re no udu ze orọnikọ thakpinọ ma lẹ “evaọ odẹ Jesu” ọvo ho. Fikieme onana u ro wuzou?

Joma rọ oriruo jọ ro dhesẹ iẹe. Nọ ọhreki ra o te kere ileta se owhẹ, whọ rẹ ruẹ nọ evaọ obọ ekuhọ ileta na, ọ sai kere fihọ iẹe nọ “yours sincerely “ (koyehọ u no omẹ eva ze) keme ere a re ro ku ileta họ. Kọ whọ sae gine roro nọ ẹme nọ ọ ta evaọ obọ ekuhọ ileta na u no riẹ eva ze, manikọ o kere iei fihọ iẹe fikinọ ere a re ro ku ileta họ? Oyejabọ u ro fo nọ oghẹrẹ nọ ma rẹ rehọ odẹ Jesu lẹ u re wo ohẹriẹ no ẹme gheghe nọ ohwo o re kere fihọ obọ ekuhọ ileta riẹ. Dede nọ o gwọlọ nọ ma rẹ “lẹ kẹse kẹse,” u fo nọ ma rẹ lẹ no ‘udu mai kpobi’ ze orọnikọ ma rẹ wariẹ olẹ nọ ma riẹ fihọ uzou no ho.​—1 Ahwo Tẹsalonika 5:17; Olezi 119:145.

Ahwo jọ a rẹ ta ẹme na “evaọ odẹ Jesu” wọhọ ẹme gheghe evaọ okenọ a tẹ be lẹ. Eme o rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ whaha onana? Whọ sae rehọ omoke jọ ro roro didi kpahe oghẹrẹ ohwo nọ Jesu ọ rrọ. Roro kpahe oware nọ Jesu o ru kẹ owhẹ no gbe oware nọ o ti ru kẹ owhẹ evaọ obaro. Nọ whọ tẹ be lẹ, yere Jihova je jiri iei rọkẹ eware igbunu nọ ọ rọ Ọmọ riẹ, Jesu ru no. Who te ru ere, u ti ru nọ eyaa Jesu nana i ti ro mu owhẹ ẹro. Ọ ta nọ: “Wha tẹ yare Ọsẹ na oware jọ kpobi, ọ te rehọ iẹe kẹ owhai evaọ odẹ mẹ.”​—Jọn 16:23.

^ edhe-ẹme 14 Wọhọ epanọ obe nọ a re se Vine’s Expository Dictionary of New Testament Words o ta, a sae rehọ ẹme Griki nọ a fa “odẹ” na dhesẹ “oware kpobi nọ odẹ u dikihẹ kẹ, udu-esuo, uruemu, ọkwa, oruaro, ogaga, [gbe] epanọ oware u woma te.”