Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ma Rẹ Sae Kpare Oma No Uwhu Tha!

Ma Rẹ Sae Kpare Oma No Uwhu Tha!

Uzou Avọ 35

Ma Rẹ Sae Kpare Oma No Uwhu Tha!

MA TE whu, kọ o te were Ọghẹnẹ re ọ kpare omai zihe ziọ uzuazọ?— Job, ọzae owoma na, ọ rọwo nnọ o rẹ were Ọghẹnẹ. Fikiere nọ Job o roro nnọ ọ kẹle uwhu no, ọ tẹ ta kẹ Ọghẹnẹ nọ: ‘Who re ti se, me ve ti yo kẹ owhẹ.’ Job ọ ta nnọ o te were Jihova Ọghẹnẹ re ọ kpare iẹe ze.—Job 14:14, 15.

Jesu ọ wọhọ Ọsẹ riẹ, Jihova Ọghẹnẹ. Jesu ọ gwọlọ fi obọ họ kẹ omai. Okenọ ọzae nọ ọ jẹ mọ oti ọ ta kẹ e nọ, ‘O tẹ ruọ owhẹ, whọ rẹ sai ru omẹ fua,’ Jesu o te yo nọ: ‘O ruọ omẹ.’ O te siwi oti nọ ọzae na ọ jẹ mọ na.—Mak 1:40-42.

Jesu o wuhrẹ mi Ọsẹ riẹ re o you emaha na. Isiava evaọ oke krẹkri nọ u kpemu no, Jihova ọ rehọ idibo riẹ kpare emaha jọ. Elaeja ọ lẹ Jihova re ọ kpare ọmọ aye jọ nọ o ru ọghọ ologbo kẹ e. Jihova ọ tẹ ghinẹ kpare iẹe. Jihova ọ rehọ Elaesha odibo riẹ kpare ọmọzae ọsese jọ re.—1 Ivie 17:17-24; 2 Ivie 4:32-37.

Kọ u gbe woma nọ ma rọ riẹ nọ Jihova o you omai gaga?— Orọnikọ okenọ ma rrọ uzuazọ ọvo o re roro kpahe omai hi. Ọ rẹ jẹ kareghẹhọ omai ma tẹ maki whu no. Jesu ọ ta nnọ Ọsẹ na o tube rri iwhuowhu nọ o you wọhọ nnọ a rrọ uzuazọ! (Luk 20:38) Ebaibol na e ta nnọ ‘makọ uwhu hayo uzuazọ hayo eware nọ e rrọ etenẹ hayo eware nọ e be tha e rẹ sae hẹriẹ omai no uyoyou Ọghẹnẹ hẹ.’—Ahwo Rom 8:38, 39.

Okenọ Jesu ọ jọ otọakpọ, o dhesẹ nnọ Jihova ọ be daezọ emaha. Whọ rẹ sae kareghẹhọ nnọ Jesu ọ rehọ oke rọ ta ẹme kẹ emaha kpahe Ọghẹnẹ. Kọ whọ riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ Jesu ogaga nọ ọ rẹ rọ kpare emaha nọ i whu no ze?— Joma ta ẹme kpahe okenọ Jesu ọ rọ kpare ọmọtẹ ikpe 12 ọ ọzae nọ a re se Jairọs.

Jairọs avọ aye gbe ọmọtẹ ọvo rai a jẹ rria kẹle Abade Galili. Ẹdẹjọ ọmọtẹ na ọ tẹ jẹ mọ gaga, Jairọs ọ tẹ ruẹ nọ ọ kẹle uwhu no. O te ti roro kpahe Jesu, ọzae igbunu nọ o yo kpahe no nọ ọ rẹ sai siwi ahwo na. Fikiere Jairọs ọ tẹ nya e gwọlọ iẹe. Ọ tẹ ruẹ Jesu evaọ unueri Abade Galili, nọ o bi wuhrẹ ahwo buobu.

Jairọs ọ tẹ keke oma ruọ udevie ogbotu na vrẹ nyai kie fihọ aro Jesu. Ọ tẹ ta kẹ Jesu nọ: ‘Ọmọtẹ ọsese mẹ ọ be mọ gaga. Ivie, kọ whọ sae nya ze ti fi obọ họ kẹ e? Ivie, nya ze.’ Jesu ọ tẹ nwane ruọ edhere lele Jairọs. Ogbotu nọ ọ nya ze te ruẹ Owuhrẹ Ologbo na a rọ kpahe iẹe re. Rekọ nọ a nya te oria jọ no, ezae jọ i te no obọ uwou Jairọs ze a tẹ ta kẹ e nọ: “Ọmọtẹ ra o whu no; fikieme whọ jẹ gbẹ be lahiẹ owuhrẹ?”

Jesu o yo ẹme nọ ezae na e ta na. Ọ riẹ epanọ oware na o da Jairọs te re ọmọ ọvo riẹ o whu. Ọ tẹ ta kẹ e nọ: ‘Whọ dhẹ ozọ họ. Thakpi fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ, ọmọtẹ ra ọ rẹ te sasa.’ A tẹ gbẹ be nya bẹsenọ a ro te uwou Jairọs. A tẹ ruẹ egbẹnyusu uviuwou na nọ e be viẹ. O be dae keme ogbẹnyusu ọmaha rai o whu no. Rekọ Jesu ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Wha viẹ hẹ. Ọmọ na o whu hu, rekọ ọ be wezẹ.’

Nọ Jesu ọ ta ere, ahwo na a te muhọ ẹhwẹ, keme a riẹ nọ ọmọtẹ na o whu no. Kọ eme who roro nnọ o lẹliẹ Jesu ta nọ ọmọtẹ na ọ be wezẹ? Didi oware who roro nnọ ọ gwọlọ wuhrẹ ahwo na?— Ọ gwọlọ re a riẹ nnọ uwhu o wọhọ owezẹ udidi. Ọ gwọlọ wuhrẹ ai inọ ẹkwoma ogaga Ọghẹnẹ, ọ rẹ sae kpare ohwo nọ o whu no ziọ uzuazọ wọhọ epanọ o lọhọ te re a rọwo ohwo nọ ọ rrọ owezẹ na.

Jesu ọ tẹ ta re ahwo na kpobi a ruọ otafe ajokpa ọ ikọ riẹ Pita, Jemis, gbe Jọn avọ ọsẹ gbe oni ọmọtẹ na. O te kpohọ oria nọ ọmọ na ọ rrọ. O te kru obọ riẹ, jẹ ta nọ: ‘Ọmọtẹ, kpama!’ Ọ tẹ nwane sa kpama o te muhọ ẹnya! Ọsẹ gbe oni riẹ a ghọghọ gaga.—Mak 5:21-24, 35-43; Luk 8:40-42, 49-56.

Roro kpahe onana. Nọ Jesu ọ sae kpare ọmọtẹ yena ziọ uzuazọ na, kọ ọ sai ru ere kẹ amọfa re?— Kọ who roro nọ o ti ghine ru ere?— E, o ti ru ere. Jesu omariẹ ọ ta nọ: ‘Oke o be tha nọ enọ e rrọ uki ekareghẹhọ a ti yo urru mẹ a vẹ nya via.’—Jọn 5:28, 29.

Kọ who roro nọ Jesu ọ gwọlọ kpare ahwo ze?— Oriruo ọfa evaọ Ebaibol na i re fi obọ họ kẹ omai za onọ na. Oware nọ o via ẹdẹjọ kẹle okpẹwho Nein u dhesẹ epanọ o rẹ jọ Jesu oma ọ tẹ ruẹ ahwo nọ a bi weri eva oria uwhori.

Aye na ọ jọ udevie ogbotu nọ o bi su ọmọ riẹ kpohọ oria ukio kẹle Nein. Ọzae riẹ ọ kaki whu no, obọnana ọmọ ọvo riẹ o te je whu no. Roro epanọ edada riẹ e ga te! Ahwo Nein buobu a rrọ usu na nọ a be wọ ori ọmọ riẹ kpohọ otafe okpẹwho na. Aye na ọ be viẹ, yọ u wo uvumọ oware nọ ahwo na a rẹ sai ru ro whrehe iei hi.

Evaọ ẹdẹ ọnana, Jesu avọ ilele riẹ a jẹ nya ziọ okpẹwho Nein. Kẹle unuẹthẹ okpẹwho na, a te zere ogbotu nọ ọ be nya i ki ọmọ aye na. Nọ Jesu ọ ruẹ aye nọ ọ be viẹ na, ohrọ riẹ o tẹ riẹ e. Uweri aye na o da riẹ gaga. Ọ gwọlọ fi obọ họ kẹ e.

Fikiere avọ ẹwo gbe ẹgba nọ o lẹliẹ aye na gaviezọ, Jesu ọ ta nọ: “Whọ viẹ hẹ.” Uruemu gbe owojẹ riẹ o lẹliẹ ahwo na kpobi tọ ẹro vi ei avọ isiuru. Nọ Jesu ọ nya kẹle ugboma ọmọ nọ o whu no na, u je gbe ahwo kpobi unu oware nọ ọ gwọlọ ru. Jesu ọ tẹ ta ẹme avọ ẹgba inọ: “Ẹghele mẹ ta kẹ owhẹ nọ, Kparoma.” Ọmọzae na ọ tẹ nwane kpama keria! O te mu ẹme họ ẹta.—Luk 7:11-17.

Dai roro epanọ udu aye na o jọ! Ẹvẹ udu o rẹ jọ owhẹ otẹrọnọ ohwo nọ who you nọ o whu no ọ kpare oma ze?— Kọ onana u gbe dhesẹ nnọ Jesu o ghine you ahwo jẹ gwọlọ fi obọ họ kẹ ai?— Dai roro epanọ u ti gbunu te evaọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ re ma dede ahwo zihe ziọ uzuazọ!—2 Pita 3:13; Eviavia 21:3, 4.

Eva oke yena otujọ nọ a te kpare ze na yọ ahwo nọ ma riẹ vẹre, kugbe emaha. Ma ti vuhu ai wọhọ epanọ Jairọs o vuhu ọmọtẹ riẹ okenọ Jesu ọ kpare iẹe ze na. Amọfa a te jọ ahwo nọ a whu ikpe udhusoi hayo ikpe idu buobu nọ e vrẹ. Rekọ a rẹ thọ Ọghẹnẹ ẹro ho fikinọ a whu kri no ọvo.

Kọ u gbe gbunu inọ Jihova Ọghẹnẹ gbe Ọmọ riẹ, Jesu, a you omai te ere?— A gwọlọ re ma jọ uzuazọ, orọnikọ evaọ umutho ikpe jọ ọvo ho, rekọ bẹdẹ bẹdẹ!

Kpahe ẹruore igbunu ọrọ Ebaibol kẹ iwhuowhu na, iviena se Aizaya 25:8; Iruẹru 24:15; gbe 1 Ahwo Kọrint 15:20-22.

[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 182]

Ẹvẹ Jihova o ro dhesẹ nọ o you emaha na?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 184]

Eme ma wuhrẹ no ọmọtẹ Jairọs nọ Jesu ọ kpare na ze?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 186]

Eme ẹkparomatha ọrọ ọmọ ọvuọvo aye ọnana o dhesẹ?