Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU 6

Ahwo nọ A be Ta Usiuwoma Na​—Egbodibo E be Fialoma Via

Ahwo nọ A be Ta Usiuwoma Na​—Egbodibo E be Fialoma Via

OWARE NỌ UZOU NANA O TA KPAHE

Ovie na ọ ruẹrẹ ogbotu etausiuwoma họ

1, 2. Iruo ilogbo vẹ Jesu ọ ta nọ a ti ru, kọ onọ vẹ o romavia?

 ISU ahwo-akpọ a rẹ ya eyaa ẹsibuobu rekọ a re koko eyaa rai hi. Ẹsejọ, makọ enọ e gwọlọ ru eyaa rai gba dede a sai ru ei hi. Rekọ, o rrọ oware evawere gaga inọ Jesu Kristi nọ ọ rrọ Ovie Uvie Mesaya na o re ru eyaa riẹ kpobi gba.

2 Nọ a rọ Jesu mu Ovie no evaọ 1914, ọ tẹ ruẹrẹ oma kpahe re o ru eyaa nọ ọ ya anwọ ikpe odu ọvo gbe egba izii (1,900) nọ i kpemu gba. Taure Jesu o te ti whu, ọ ta nọ: “A rẹ te ta usi uwoma Uvie na evaọ akpọ na soso.” (Mat. 24:14) Orugba ẹme yena o te jọ abọjọ oka nọ u ti dhesẹ nọ a rọ Uvie riẹ mu no. Rekọ onọ na họ: Ẹvẹ Ovie na ọ te rọ ruẹ ogbotu etausiuwoma nọ e te fialoma via evaọ edẹ urere nọ ahwo a te jọ wo uruemu oriobọ, kare uyoyou, je gbabọkẹ egagọ Ọghẹnẹ na? (Mat. 24:12; 2 Tim. 3:1-5) U fo re ma riẹ uyo onọ nana keme u kpomahọ uvi Ileleikristi kpobi.

3. Imuẹro vẹ Jesu o wo, kọ eme o ru rie wo imuẹro itieye?

3 Joma wariẹ ta kpahe eruẹaruẹ Jesu na. Kọ ẹme na “a rẹ te ta usi uwoma” na u dhesẹ nọ Jesu o wo imuẹro? Ee! U mu Jesu ẹro nọ ahwo a te fialoma via kẹ iruo na evaọ edẹ urere na. Eme o ru rie wo imuẹro itieye? Obọ Ọsẹ riẹ o wo rie no ze. (Jọn 12:45; 14:9) Taure Jesu ọ tẹ te ze otọakpọ, o muẹrohọ nọ Jihova o fievahọ idibo riẹ inọ a te fialoma via. Joma ruẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ro dhesẹ onana via.

‘Ahwo Ra A rẹ te Kẹ Owhẹ Okẹ nọ U No Eva Rai Ze’

4. Didi iruo Jihova ọ ta nọ emọ Izrẹl a ru unevaze kẹ, kọ eme a ru?

4 Kareghẹhọ oware nọ o via nọ Jihova ọ ta kẹ Mosis nọ ọ bọ uwou-udhu na, oria nọ emọ Izrẹl a te jọ gọ Jihova. Jihova ọ rọ ẹkwoma Mosis ta kẹ emọ Izrẹl kpobi inọ jọ a ru unevaze kẹ ebabọ na. Mosis ọ ta kẹ ae nọ: “[Jọ] ohwo kpobi ọ rehọ okẹ evawere, nọ ọ be rọ kẹ ỌNOWO na ze.” Kọ eme ahwo na a ru? Ebaibol na ọ ta nọ: “Kohiohiẹ kohiohiẹ a je siobọno ekẹ nọ i no eva rai ze.” A kẹ okẹ unevaze bu te epanọ a rọ “whaha ahwo ẹrọ tha.” (Ọny. 35:5; 36:3, 6) Eva nọ Jihova o fihọ ae na o jọ uvrẹvru hu.

5, 6. Wọhọ epanọ o rrọ Olezi 110:1-3, eme Jihova avọ Jesu a rẹro nọ uvi eg’Ọghẹnẹ a ti ru evaọ edẹ urere na?

5 Kọ Jihova o fievahọ idibo riẹ evaọ edẹ urere nana re inọ a te fialoma via? Ee. Ikpe nọ e vrẹ odu ọvo (1,000) taure a te ti yẹ Jesu evaọ otọakpọ, Jihova ọ rọ ẹkwoma Devidi ta kpahe oke nọ Mesaya na o ti ro muhọ esuo. (Se Olezi 110:1-3.) Nọ a tẹ nwane rọ Jesu mu Ovie no, ewegrẹ riẹ a te wọso ẹe. Ghele na, ogbotu ahwo a te jọ abọ riẹ. A te rọ unevaze gbodibo kẹ Ovie na, a te gba ae họ họ. Makọ emaha nọ e rrọ usu rai dede a te fialoma via bu te epanọ a te rọ wọhọ igrigri nọ i re kie ku otọ na evaọ ohiohiẹ. a

Ahwo nọ a be fialoma via kẹ iruo Uvie na a rrọ buobu wọhọ igrigri (Rri edhe-ẹme avọ 5)

6 Jesu ọ riẹ nọ ọyomariẹ eruẹaruẹ nọ e rrọ obe Olezi 110 na i kiekpahe. (Mat. 22:42-45) Fikiere, o wo avro vievie he sọ o ti wo ahwo nọ a te jọ abọ riẹ nọ e te fialoma via re a ta usiuwoma na evaọ akpọ na soso. Kọ o ginẹ via ere? Kọ Ovie na o gine wo ogbotu ahwo nọ e be ta usiuwoma evaọ edẹ urere nana?

“O Rrọ Owha-Iruo Mẹ gbe Uvẹ-Ọghọ re Me Whowho Ovuẹ Na”

7. Nọ a rọ Jesu mu Ovie no, eme o ru rọ ruẹrẹ ilele riẹ họ kẹ iruo Uvie na?

7 Nọ a nwane rehọ Jesu mu Ovie no, ọ tẹ ruẹrẹ ilele riẹ họ kẹ iruo ilogbo nọ o mu họ ae obọ na. Wọhọ epanọ ma wuhrẹ evaọ Uzou avọ 2 na, ọ kiẹ ilele riẹ riwi je ru ai fo evaọ ukpe 1914 rite ubrobọ emuhọ 1919. (Mal. 3:1-4) Kẹsena evaọ ukpe 1919, ọ tẹ rọ ọrigbo nọ a re fievahọ na mu re ọ rẹrote ilele riẹ. (Mat. 24:45) No umuo oke yena ze, ọrigbo na ọ be rọ rehọ ẹkwoma evuẹ nọ a rẹ kẹ evaọ ikokohọ ubrotọ gbe ebe nọ a bi kere ro wuhrẹ Ileleikristi inọ ohwo kpobi ọ rẹ ta usiuwoma na.

8-10. Ẹvẹ ikokohọ ubrotọ i ro ru ahwo wo ajọwha kẹ iruo usiuwoma ota na? Kẹ oriruo. (Rri ẹkpẹti na re, “ Ikokohọ Oke nọ U Kpemu nọ E Kẹ Ahwo Ajọwha.”)

8 Evuẹ ikokohọ ubrotọ. Emọ-Uwuhrẹ Ebaibol na a ru okokohọ ubrotọ evaọ Cedar Point Ohio, obọ America evaọ ẹdẹ 1 rite 8 Azie, 1919, yọ onana họ okokohọ ologbo ọsosuọ nọ a ru nọ Ẹmo Akpọ Ọsosuọ o fi vrẹ no. Evaọ ẹdẹ avọ ivẹ okokohọ na, Brọda Rutherford ọ kẹ ovuẹ jọ nọ ọ jọ ta kẹ inievo na nọ: “Iruo nọ i te Oleleikristi kpobi evaọ otọakpọ họ . . . re o whowho ovuẹ uvie Olori na.”

9 Evaọ ẹdẹ avọ 5 okokohọ na, Brọda Rutherford ọ kẹ ovuẹ jọ nọ u wuzou gaga, onọ uzoẹme riẹ o ta nọ “Ovuẹ Rọkẹ Ibe Iruiruo” nọ a kere fihọ Uwou-Eroro Na uwhremu na evaọ otọ uzoẹme nọ o ta nọ, “Ewhowho Uvie Na.” Ọ jọ ovuẹ na ta nọ: “U fo nọ Oleleikristi kpobi ọ rẹ nọ omariẹ nọ, Eme họ iruo mẹ evaọ akpọ na? Uyo nọ u fo nọ ọ rẹ kẹ họ, Olori na ọ rehọ omẹ mu re mẹ wha ovuẹ riẹ se ahwo re a ruẹrẹhọ kugbe Ọghẹnẹ, yọ o rrọ owha-iruo mẹ gbe uvẹ-ọghọ re me whowho ovuẹ na.”

10 Brọda Rutherford ọ jọ obọdẹ ovuẹ yena whowho nọ a bi ti muọ emagazini ọfa họ ekere, onọ a ti se The Golden Age (onọ a bi se Awake! enẹna), re a ro fiobọhọ kẹ ahwo riẹ inọ Uvie na ọvo họ ẹruore nọ ohwo-akpọ o wo. Kẹsena ọ tẹ nọ ogbotu na sọ o te were ae re a rehọ emagazini nana kẹ ahwo. Oniọvo jọ o gbiku oware nọ o via, inọ: “Oware nọ ogbotu na a ru u gbunu gaga. Ahwo nọ a bu te idu ezeza (6,000) a tẹ nwane kpama dikihẹ ro dhesẹ nọ a gwọlọ w’obọ evaọ onana.” b Avro ọ riẹ hẹ, Ovie na o wo ahwo nọ a fialoma via nọ a gwọlọ whowho ovuẹ Uvie na.

11, 12. Oke vẹ Uwou-Eroro ọ 1920 o ta nọ a ti ro ru iruo nọ Jesu ọ ta kpahe na?

11 Ebe nọ a bi kere. Ẹkwoma Uwou-Eroro Na, Ileleikristi a rọ ẹmẹrera riẹ epanọ iruo usiuwoma ota Uvie na nọ Jesu ọ ta kpahe na i wuzou te. Muẹrohọ eware jọ nọ e via evaọ ubrobọ emuhọ etoke ikpe 1920.

12 Ovuẹ vẹ a ti whowho nọ u ti ru ẹme nọ ọ rrọ obe Matiu 24:14 na gba? Kọ oke vẹ a ti ro whowho iei? A jọ Uwou-Eroro ọ Ahrẹ 1, 1920, evaọ otọ uzoẹme nọ o ta nọ “Usiuwoma Uvie Na,” dhesẹ ovuẹ nọ a ti whowho na vevẹ inọ: “Emamọ usi na u kiekpahe ekuhọ uyerakpọ nana gbe eromuo uvie Mesaya na.” Uwou-Eroro na o ta vevẹ oke nọ a ti ro whowho ovuẹ nana, inọ: “A ti whowho ovuẹ nana no umuo oke Ẹmo Akpọ Ọsosuọ rite oke ‘uye ulogbo’ na.” Fikiere, Uwou-Eroro na o tẹ ta nọ: “Enẹna họ oke . . . nọ a re ro whowho emamọ usi na kẹ Kristẹndọm evaọ akpọ na soso.”

13. Ẹvẹ Uwou-Eroro ọ 1921 o rọ tuduhọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na awọ inọ a fialoma via?

13 Kọ a te gba idibo Ọghẹnẹ họ ru iruo nana nọ Jesu ọ ta kpahe na? Ijo. Uwou-Eroro Asa 15, 1921 evaọ otọ uzoẹme na “Kru Udu Ga,” o tuduhọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo kpobi awọ inọ a fialoma via. Uwou-Eroro na o ta nọ u fo nọ a rẹ nọ omarai nọ: “Kọ o gbẹ rrọ owha-iruo mẹ gbe uvẹ-ọghọ re me ru iruo nana?” O ta re nọ: “U mu omai ẹro nọ who te rri rie [wọhọ uvẹ-ọghọ re whọ jọ iruo na w’obọ,] whọ te wọhọ Jerimaya ọnọ ẹme Olori na ọ jọ oma ‘wọhọ erae nọ e rẹ tuọ evaọ igbenwa riẹ,’ onọ o jẹ wọe whowho ovuẹ na ẹsikpobi.” (Jeri. 20:9) Uduotahawọ yena u dhesẹ nọ Jihova avọ Jesu a gine fievahọ enọ e be ta usiuwoma Uvie na.

14, 15. Evaọ ukpe 1922, oghẹrẹ vẹ Uwou-Eroro na o ta nọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na a re ro te ahwo oma?

14 Ẹvẹ u fo nọ uvi Ileleikristi a rẹ rọ wha ovuẹ Uvie na te ahwo oma? Obọdẹ uzoẹme na, “Usiuwoma Ota O Roja,” nọ o romavia evaọ Uwou-Eroro Aria 15, 1922, o tuduhọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo awọ inọ a “rọ ajọwha wha ebe mai se ahwo jẹ ta usiuwoma kẹ ae evaọ iwou rai inọ uvie odhiwu o kẹle no.”

15 O rrọ vevẹ nọ anwọ ukpe 1919 ze, Jesu ọ be rọ ẹkwoma ọrigbo nọ a re fievahọ nọ o wo areghẹ na ta ẹsikpobi nọ o rrọ owha-iruo gbe uvẹ-ọghọ kẹ Oleleikristi kpobi re o whowho ovuẹ Uvie na. Kọ eme Emọ-Uwuhrẹ Ebaibol na a ru kpahe uduotahawọ nana nọ a kẹ rai re a whowho ovuẹ Uvie na?

“Enọ I Se Iruo na Gboja A rẹ Fialoma Via”

16. Nọ Ileleikristi a vuhumu nọ aikpobi a rẹ ta usiuwoma, eme ekpako ukoko jọ a ru?

16 Evaọ etoke ikpe 1920 gbe 1930, inievo jọ a rọwo ho inọ Ileleikristi kpobi nọ a rọ ẹzi wholo a re kpohọ usiuwoma ota na. Uwou-Eroro ọ Akpegbọvo 1, 1927 o ta oware nọ o jẹ via, inọ: “U wo inievo jọ nọ e rrọ ukoko na nẹnẹ nọ e rrọ ekpako . . . nọ e be rọwo tuduhọ inievo na awọ nọ a kpohọ usiuwoma ha, yọ ae omarai a be nya gbe he. . . . Ekpako yena a be rehọ uthubro na jijehwẹ, inọ a ta usiuwoma n’uwou ruọ uwou, re a wha ovuẹ Ọghẹnẹ, Ovie nọ o ro mu, gbe Uvie riẹ se ahwo.” Uwou-Eroro na o ta vevẹ nọ: “Obọnana u fo nọ enọ i se iruo na gboja a re muẹrohọ ekpako itieye na jẹ kẹnoma kẹ ae, a rẹ jẹ vuẹ ae nọ a gbe te kẹ owha-iruo ọkpako ho.” c

17, 18. Eme inievo buobu a ru kpahe uthubro nọ ọrigbo nọ a re fievahọ na ọ kẹ, kọ eme ima ahwo buobu a ru no anwọ ikpe udhusoi nọ i kpemu na?

17 O jọ oware evawere gaga inọ ahwo buobu evaọ ukoko na a ru lele uthubro ọrigbo nọ a re fievahọ na. A rehọ e riẹ wọhọ uvẹ-ọghọ re a ta usiuwoma Uvie na. Uwou-Eroro ọ Asa 15, 1926 o ta nọ: “Enọ i se iruo na gboja a rẹ fialoma via . . . re a whowho ovuẹ na kẹ ahwo kpobi.” Ahwo nọ a se iruo na gboja a bi ru eruẹaruẹ nọ e rrọ Olezi 110:3 na gba, bi dhesẹ nọ a be rọ unevaze ru iruo kẹ Ovie ọrọ Uvie Mesaya na.

18 Anwọ ikpe udhusoi nọ i kpemu na, ima ahwo buobu a fialoma via no kẹ iruo usiuwoma ota Uvie na. Ma te jọ izoẹme jọ nọ e rrọ aro na ta kpahe oghẹrẹ nọ a rọ rehọ idhere sa-sa gbe ekwakwa sa-sa ta usiuwoma na no, ma vẹ jẹ ta kpahe iyẹrẹ nọ i no rie ze no. Joma kake ta kpahe oware nọ o soriẹ nọ ima ahwo buobu a be rọ rehọ unevaze rọ iruo usiuwoma ota na karo evaọ akpọ nana nọ ọ vọ avọ oriobọ na. Nọ ma be te ta kpahe onana, u fo nọ ma rẹ nọ omamai nọ, ‘Fikieme mẹ be rọ ta usiuwoma kẹ amọfa?’

“Hae Kake Gwọlọ Uvie Na”

19. Fikieme ma re ro ru lele ohrẹ Jesu na inọ ma “hae kake gwọlọ Uvie na”?

19 Jesu ọ vuẹ ilele riẹ nọ a “hae kake gwọlọ Uvie na.” (Mat. 6:33) Fikieme o rọ gwọlọ nọ ma re ru lele ohrẹ yena? Fikinọ ma riẹ epanọ Uvie na u wuzou te, inọ ẹkwoma Uvie na ẹjiroro Ọghẹnẹ kpobi i ti ro rugba. Wọhọ epanọ ma wuhrẹ evaọ uzoẹme nọ o vrẹ na, ẹzi ọfuafo na o fiobọhọ kẹ ilele Jesu rọ ẹmẹrera riẹ eware buobu no kpahe Uvie na. Nọ ovuẹ Uvie na u te te omai udu, oma o rẹ wọ omai rọ iruo Uvie na karo.

Wọhọ ohwo nọ eva e be were nọ ọ ruẹ okwakwa oghaghae nọ u siomano, ere eva e be were Ileleikristi nọ i duku iwuhrẹ uzẹme kpahe Uvie na (Rri edhe-ẹme avọ 20)

20. Ẹvẹ ọtadhesẹ Jesu kpahe okwakwa oghaghae nọ a si no na u ro dhesẹ oware nọ ilele riẹ a ti ru kpahe ohrẹ na inọ a kake gwọlọ Uvie na?

20 Jesu ọ riẹ oware nọ ilele riẹ a ti ru kpahe ohrẹ nọ ọ kẹ rai inọ a kake gwọlọ Uvie na? Joma kiẹ ọtadhesẹ Jesu kpahe okwakwa oghaghae nọ a si no na riwi. (Se Matiu 13:44.) Nọ ọzae nọ a fodẹ evaọ ọtadhesẹ na o je ru iruo evaọ udhu, ọ tẹ ruẹ okwakwa jọ nọ u siomano, je vuhumu nọ o ghare gaga. Eme o ru? Ebaibol na ọ ta nọ: “Fiki oghọghọ riẹ, ọ tẹ nyae zẹ eware kpobi nọ o wo ọ tẹ dẹ udhu na.” Eme ma wuhrẹ no onana ze? Nọ ma te wuhrẹ uzẹme jọ kpahe Uvie na je vuhu epanọ o ghare te, ma re gbobọnẹ eware buobu, ma vẹ rọ iruo Uvie na karo evaọ uzuazọ. d

21, 22. Ẹvẹ ahwo nọ a se iruo Uvie na gboja a re ro dhesẹ nọ a be rọ Uvie na karo? Kẹ oriruo jọ.

21 Ahwo nọ a se iruo Uvie na gboja a rẹ rọ uruemu rai dhesẹ nọ a be rọ Uvie na karo, orọnikọ evaọ ẹmeunu ọvo ho. A rẹ rọ uzuazọ rai, ẹgba rai, gbe eyero rai kpobi kẹ iruo usiuwoma ota na. Ahwo buobu a kpairoro vrẹ eware buobu no re a sai ru iruo odibọgba oke-kpobi. Inievo itieye na nọ e fialoma via kẹ iruo usiuwoma ota na a ruẹ no inọ Jihova ọ rẹ ginẹ ghale ahwo nọ a rọ iruo Uvie na karo. Joma ta kpahe oriruo jọ.

22 Evaọ ubrobọ ekuhọ etoke ikpe 1920, Brọda Avery Bristow avọ aye riẹ nọ a re se Lovenia a muọ iruo ọkobaro oke-kpobi họ evaọ obọ America. Nọ ikpe buobu e vrẹ no, Lovenia ọ ta nọ: “Mẹ avọ ọzae mẹ ma be reawere iruo ọkobaro na anwọ ikpe yena ze. U wo ẹsibuobu nọ ugho nọ ma rẹ rọ dẹ epẹtiro hayo emu o rẹ jariẹ hẹ. Rekọ Jihova ọ rẹ rehọ oghẹrẹ jọ fiobọhọ kẹ omai wo ugho na. Ma ruabọhọ iruo na, yọ ma jẹ hai wo oware kpobi nọ o ruọ omai oja.” Lovenia ọ kareghẹhọ ẹdẹjọ nọ ugho gbe emuore o kare rai nọ a jọ iruo ọkobaro na evaọ Pensacola, obọ Florida. Nọ a no usiuwoma te uwou, a tẹ ruẹ ekpa ilogbo ivẹ erọ ekwakwa emuore gbe obe nọ a kere lele iei inọ: “Ukoko Pensacola, ma you owhai.” Lovenia ọ ta kpahe ikpe na kpobi nọ a ru iruo ọkobaro na inọ: “Jihova ọ se omai ba ẹdẹvo ho. Eva nọ ma fihọ iẹe e jọ uvrẹvru hu.”

23. Ẹvẹ uzẹme nọ who wuhrẹ kpahe Uvie na no o rrọ owhẹ oma, kọ eme whọ gba riẹ mu nọ who re ru?

23 Mai kpobi ma sae ta usiuwoma na ẹrẹrẹe he keme uyero mai o rrọ epọvo na ha. Rekọ mai kpobi ma sai rri rie fihọ uvẹ-ọghọ re ma rọ eva mai kpobi ta usiuwoma na. (Kọl. 3:23) Fikinọ ma rri uzẹme nọ ma wuhrẹ kpahe Uvie na ghaghae, ma rẹ rọ unevaze gbobọnẹ oware kpobi ababọ okioraha re ma sai w’obọ ziezi evaọ iruo Uvie na. Kọ ere whọ gba riẹ mu nọ who ti ru?

24. Oware ulogbo vẹ Uvie na u bi ru evaọ edẹ urere na?

24 Anwọ ikpe udhusoi nọ i kpemu na, Ovie na o bi ru ẹme nọ ọ ta evaọ Matiu 24:14 na gba. Yọ orọnikọ ọ be gba ahwo họ ru onana ha. Nọ ilele Jesu a wuhrẹ uzẹme na no, a te siomano uruemu oriobọ akpọ nana jẹ fialoma via kẹ iruo usiuwoma ota na. Usiuwoma nọ uvi Ileleikristi a be ta evaọ akpọ-soso na yọ abọjọ oka nọ u dhesẹ nọ a rọ Jesu mu Ovie no, o tẹ jẹ rrọ oware ulogbo jọ nọ Uvie na u bi ru evaọ edẹ urere na.

a Evaọ Ebaibol na, a rẹ rọ igrigri dhesẹ eware nọ e rrọ buobu.—Emu. 27:28; Mae. 5:7.

b Omobe-ovẹvẹ na To Whom the Work Is Entrusted (Ahwo nọ A Mu Iruo na h’Obọ) o ta nọ: “Ma te rehọ emagazini ọ The Golden Age na whowho ovuẹ Uvie na n’uwou ruọ uwou. . . . Nọ ma tẹ ta usiuwoma kẹ ahwo no, ma vẹ nya siọ emagazini ọ The Golden Age na ba kẹ ohwo na, te ọ ta nọ a hai ro sei kẹse kẹse hayo ọ ta ere he.” Ikpe buobu nọ i lele i rie, a jẹ tuduhọ inievo na awọ re a hae ta kẹ ahwo evaọ usiuwoma inọ a yare emagazini ọ The Golden Age gbe Uwou-Eroro Na re a hai vi se ai. No umuo Ava 1, 1940 ze, a ta kẹ idibo Jihova nọ a hae niyẹrẹ unu emagazini nọ a rọ kẹ ahwo.

c Oke yena, ivotu a jẹ hae rọ rehọ ekpako ukoko mu. Fikiere, nọ oniọvo-ọmọzae o gbe se iruo usiuwoma ota na gboja ha, inievo ukoko na a re votu kẹe he. Ma te jọ Uzou avọ 12 ta kpahe oke nọ a ro nwene kpohọ utee Ebaibol nọ a re rri rọ rehọ ekpako mu.

d Jesu ọ ta ọkpọ eme nana evaọ ọtadhesẹ riẹ kpahe ọhreki nọ o kpohọ ugbothabọ nyae gwọlọ uzuu oghaghae. Nọ ọhreki na ọ ruẹ uzuu na, ọ tẹ zẹ eware kpobi nọ o wo re ọ dẹe. (Mat. 13:45, 46) Etadhesẹ ivẹ na i dhesẹ nọ ma sae rọ idhere sa-sa riẹ kpahe uzẹme Uvie na. Ahwo jọ a sae nyaku ei lọlọhọ, amọfa a sae gwọlọ re a tẹ ruẹ e riẹ. Rekọ oghẹrẹ nọ ma rọ riẹ uzẹme na kẹhẹ, o ruọ omai nọ ma re gbobọnẹ eware jọ re ma rọ iruo Uvie na karo evaọ uzuazọ.