Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ 58

O Ru Ebrẹdi Vihọ jẹ Vẹvẹ Ikọ Riẹ Unu Kpahe Ẹvi

O Ru Ebrẹdi Vihọ jẹ Vẹvẹ Ikọ Riẹ Unu Kpahe Ẹvi

MATIU 15:32–16:12 MAK 8:1-21

  • JESU Ọ KO EZAE IDU ENE (4,000)

  • Ọ VẸVẸ IKỌ NA UNU KPAHE ẸVI OTU FARISI

Ogbotu ahwo a zurie bru Jesu evaọ ẹkwotọ Dẹkapọlis, evaọ ofẹ ovatha-ọre Abade Galili. A nyaze re Jesu o wuhrẹ ai je siwi eyao rai, yọ a wha ikete ilogbo nọ a fi emu họ lele oma, onọ u dhesẹ nọ ugbothabọ a no ze.

Nọ edẹ jọ e vrẹ no, Jesu ọ tẹ vuẹ ilele riẹ nọ: “Ohrọ ogbotu na o be re omẹ keme anwọ edẹ esa na a rrọ kugbe omẹ na yọ a gbe wo emu nọ a rẹ re he. Me te siobọno ai kpo eveva, ibiaro e sai bi ae evaọ edhere, yọ ugbothabọ ejọ rai a no ze.” Ilele riẹ a tẹ nọe nọ: “Diẹse ohwo ọ sae jọ ruẹ ebrẹdi nọ i re te ahwo nana re evaọ oria nana nọ ahwo a rrọ họ na?”—Mak 8:2-4.

Jesu ọ tẹ kpahe kẹ ae nọ: “Bro ebrẹdi wha wo?” Ilele na a tẹ ta nọ: “Ebrẹdi ihrẹ gbe umutho imiyei esese jọ.” (Matiu 15:34) Jesu ọ tẹ ta kẹ ahwo na nọ a keria otọ. Ọ tẹ rehọ ebrẹdi gbe imiyei na, ọ tẹ lẹ se Ọghẹnẹ, kẹsena ọ tẹ rehọ ae kẹ ilele riẹ re a ghale ae kẹ ogbotu na. Oware igbunu jọ o tẹ via, ahwo na kpobi a re eva vọ. Nọ a koko enọ a re kiọkọ họ, e vọ ikete ilogbo ihrẹ, dede nọ ezae idu ene (4,000), eyae gbe emọ a re eva vọ kokoko no.

Nọ Jesu o vi ogbotu na vrẹ no, ọyomariẹ avọ ilele riẹ a tẹ ruọ okọ, a tẹ fa Abade Galili vrẹ kpobọ Magadan, onọ o rrọ ofẹ ukiediwo-ọre abade na. Nọ a te obei, otu Farisi gbe otu Sadusi jọ a tẹ nyabru Jesu re a dawo iẹe, be ta kẹe nọ o dhesẹ oka jọ kẹ ae no ehru ze.

Nọ Jesu ọ ruẹ oware nọ o rrọ ae eva, ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Nọ owọwọ u te te, wha rẹ ta nọ, ‘Oso ọ te rrọ họ, keme ovao ehru na o rrọ wawae,’ yọ evaọ ohiohiẹ, wha rẹ ta nọ, ‘Oso ọ te rrọ nẹnẹ avọ ekpahe keme ovao ehru na o rrọ wawae rekọ o mu ovao họ.’ Wha riẹ epanọ wha rẹ fa otọ ovao ehru, rekọ wha riẹ epanọ wha rẹ fa otọ eka oke na ha.” (Matiu 16:2, 3) Kẹsena Jesu ọ tẹ ta kẹ otu Farisi gbe Sadusi na nọ ọ te kẹ ae oka ovo ho ajokpaọ oka Jona.

Jesu avọ ilele riẹ a tẹ ruọ okọ bi bi rri obọ Bẹtsaida nọ o rrọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre abade na. Nọ a bi bi vrẹ na, ilele na a tẹ kareghẹhọ nọ ebrẹdi e thọrọ e rai ẹro. Ebrẹdi ọvuọvo a wha. Fiki oware nọ o via kẹle na nọ otu Farisi gbe Sadusi nọ a rrọ abọ Herọd a ru, Jesu ọ tẹ vẹvẹ ilele riẹ unu nọ: “Wha muẹrohọ otọ, jẹ yọroma kẹ ẹvi otu Farisi gbe ẹvi ọrọ Herọd.” Ilele na a te je roro nọ Jesu ọ be ta kpahe ebrẹdi nọ e thọrọ e rai ẹro fiki ẹvi nọ ọ fodẹ na. Nọ Jesu ọ ruẹ nọ a wo otoriẹ ẹme riẹ na ha, ọ tẹ ta nọ: “Emejabọ wha be rọ fo ohwohwo fiki ebrẹdi nọ wha wo ho?”—Mak 8:15-17.

Whaọ, u ri kri hi nọ Jesu ọ rehọ ebrẹdi ko idu ahwo buobu. Fikiere u fo nọ a hae riẹ nọ ebrẹdi yọ ẹbẹbẹ kẹ Jesu hu. Ọ nọ rai nọ: “Kọ wha gbẹ kareghẹhọ okenọ mẹ rọ ebrẹdi isoi rọ kuọ ezae idu isoi (5,000), [bro ikete] wha kwa koko no ewẹ nọ i kiọkọ ze?” A tẹ kẹe uyo nọ: “Ikpegbivẹ.” Jesu ọ tẹ wariẹ nọ ae nọ: “Okenọ me bru ebrẹdi ihrẹ rọ kuọ ezae idu ene (4,000), bro ikete ilogbo wha kwa koko no ewẹ nọ i kiọkọ ze?” A tẹ kẹe uyo nọ: “Ihrẹ.”—Mak 8:18-20.

Jesu ọ tẹ nọ ae nọ: “Ẹvẹ wha gbe ro wo otoriẹ ẹme na ha inọ ebrẹdi mẹ be ta kpahe he?” O te fibae nọ: “Wha yọroma kẹ ẹvi otu Farisi gbe otu Sadusi.”—Matiu 16:11.

Ilele na a te ti wo otoriẹ ẹme na. Ẹvi yọ iyisti nọ a re ro ru ebrẹdi nọ o rẹ lẹliẹe fu. Jesu ọ be jọ etenẹ rọ ẹvi dhesẹ egbogbo. Ọ be vẹvẹ ilele riẹ unu nọ a yọroma kpahe “iwuhrẹ otu Farisi gbe otu Sadusi,” nọ o rẹ wha ogbekuo ze.—Matiu 16:12.